Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-6-2012.pdf
PDF · 84.81 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová predsedníčka senátu, Mgr. Ema Novodomcová, JUDr. Mária Trubanová, PhD., členovia senátu v právnej veci navrhovateľa M. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. N., Z. XX, t.č. C., R. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom Centrom právnej pomoci so sídlom Bratislava, Nám. Slobody 12 proti odporcovi M. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. N. Z. XX, t.č. T. F., A., C. XXX zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Evalistom Zuzanom, advokátom, so sídlom N. N., C. XXa a vo veci starostlivosti o maloletého G. W., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v N. N., deti matky I. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. N., Z. XX, t.č. bytom C., R. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom Centrom právnej pomoci, so sídlom Bratislava, Nám. Slobody 12 a otca M. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. N., Z. XX, t.č. bytom T. F., A., C. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Evalistom Zuzanom, advokátom, so sídlom N. N., C. XXa, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.11.2011, č.k. 32P/63/2011-120 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zvýšil výživné na plnoleté dieťa M. W., so sumy 1 800,- Sk na sumu 130,- Eur mesačne počnúc dňom 1.3.2011, na maloletého G. W. zvýšil výživné zo sumy 1 200,- Sk na sumu 110,- Eur mesačne počnúc dňom 1.3.2011, v prípade oboch povolil otcovi zročné výživné predstavujúce u M. W. 562,- Eur a maloletého G. W. 561,36 Eur splatiť v splátkach po 50,- Eur mesačne na každého vyživovaného spolu s bežným výživným do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. Rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/213/2005-48 zo dňa 29.12.2005 vo výroku o výživnom na M. W. a maloletého G. W.. Prvostupňový súd poukázal na relevantnú právnu úpravu (§ 62 ods. 1,2,4,5, 75 ods. 1 a 78 ods. 1, 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine) a po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na zistený čistý mesačný príjem otca detí ako povinného rodiča 10 501,66 Kč, okrem toho mesačné diéty vo výške 26 540,63 Kč je dôvodný návrh na zmenu doposiaľ určenej výšky výživného tak, aby v prípade plnoletého M. bolo toto zvýšené zo sumy 1 800,- Sk na sumu 130,- Eur mesačne a maloletého G. zo sumy 1 200,- Sk na sumu 110,- Eur mesačne, keď takto určené výživné je v možnostiach, schopnostiach otca uhrádzať bez ujmy vlastnej výživy. Súd zobral do úvahy skutočnosť, že otec detí sa na výchove maloletých podieľal len platením výživného. Pri určení výšky výživného zobral do úvahy celkový jeho príjem, teda nielen mzdu, ale aj diéty, ktoré mu prináležia ako vodičovi kamiónovej dopravy, nakoľko tieto tvoria jeho príjem. Prihliadol na účel poskytovaných diét, avšak nie v celom rozsahu, len čiastočne. Otcom navrhovaná výška výživného - zvýšiť výživné o sumu 50,- Eur na obe deti spoločne podľa názoru súdu je neprimeraná. Súd prihliadol aj na povinnosť matky detí, ktorá tiež má vyživovaciu povinnosť k deťom, je v súčasnosti nezamestnaná a spolu s manželom sú posudzovaní dávkami v
hmotnej núdzi a poberajú ich vo výške 85,22 Eur; okrem detí, o výživné ktorých v konaní ide má matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd neuveril, že príjem matky pozostáva len z dávok v hmotnej núdzi a príjmu jej manžela vo výške 70,- Eur mesačne zabezpečovaných brigádnickou činnosťou, pretože vydokladované výdavky vysoko prevyšujú príjem vyčíslený matkou. Matka tiež nepreukázala žiadnu objektívnu skutočnosť, pre ktorú by sa nemohla zamestnať a dosahovať príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxi, zdravotnému stavu s prihliadnutím na skutočnosť, že v súčasnosti už nezabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa útleho veku. Z uvedeného dôvodu nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu a nezvýšil výživné na ňou navrhnutú výšku. Pokiaľ otec v svojej obrane poukázal na úverové zaťaženie, prvostupňový súd s poukazom na § 62 ods. 5 Zákona o rodine poukázal na právnu úpravu, podľa ktorej neprimerané majetkové riziká nemôžu byť na ujmu výživy maloletých detí, keď výživné je prednostná pohľadávka a to obzvlášť ak ide o zaťaženie v súvislosti s uhrádzaním dlhu za inú osobu a nehnuteľnosť, ktorej nie je vlastníkom.
Pretože v priebehu konania pôvodne maloletý M. získal plnoletosť, k návrhu matky sa pripojil, rozhodol súd v rozsahu aj o výživnom na toto plnoleté dieťa s tým, že výživné uložil povinnému rodičovi uhrádzať priamo k rukám plnoletého dieťaťa.
Rozsudok prvostupňového súdu napadol včas podaným odvolaním otec detí prostredníctvom svojho splnomocneného advokáta. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p..
Predovšetkým poukázal na skutočnosť, že suma výživného na obe deti predstavuje spolu 240,- Eur, oproti pôvodnému výživnému táto suma prestavuje takmer 2,5 násobné zvýšenie. Pokiaľ prvostupňový súd poukázal na príjem otca s tým, že bral do úvahy celkový jeho príjem, vytýka napadnutému rozsudku, že nie je zrejmé, akú časť diét považoval za príjem pri určovaní sumy výživného vzhľadom na odôvodnenie rozsudku v tejto časti, ktoré považuje za nespreskúmateľné a zmätočné. Odôvodnenie považuje v tomto smere aj za nezrozumiteľné.
Pokiaľ ide o príjem povinného rodiča tento spolu s diétami predstavuje približne 37 064,- Kč (približne 1 500,- Eur), táto suma však nie je pevná a jej prevažnú časť tvoria práve spomínané cestovné náhrady. Pokiaľ by ostal bez práce hoci len dva týždne, prišiel by o veľkú časť svojej mzdy a nedosiahol by príjem, z ktorého súd pri určovaní výživného vychádzal. Rovnako v prípade, pokiaľ bude jazdiť len po Českej republike, nevznikne mu nárok na diéty a jeho príjem bude vo výške čistej mzdy. Z tohto dôvodu cestovné náhrady nie je možné subsumovať pod pevnú mzdu. Z týchto cestovných náhrad si hradí okrem stravy aj výdavky spojené s cestovaním v zahraničí, ako sú parkovné a hygiena.
Otec sa ďalej domnieva, že súd nezohľadnil vyživovaciu povinnosť matky detí a má za to, že z prostriedkov, ktoré bude dostávať pre deti, bude uspokojovať aj svoje vlastné potreby. Výživné v určenej výške 240,- Eur považuje za neprimerané a nezodpovedajúce požiadavke možností a schopností povinného rodiča. Navrhuje zmeniť rozsudok tak, že výživné na plnoletého M. bude určené v sume 80,- Eur mesačne a na maloletého G. v sume 70,- Eur mesačne, inak navrhuje rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletého, ktorý doporučil rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť s poukazom na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného prešlo 6 rokov, čím došlo k zmene pomerov na strane detí, nakoľko sa zvýšili náklady v súvislosti s návštevou školy.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1,2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. napadnutý rozsudok o zvýšení výživného a o zročnom výživnom potvrdil.
Podľa Zákona o rodine pri určení výživného platí zásada, že úprava výživného sa vykoná podľa stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia. K zmene potrieb môže dôjsť na strane oprávneného a to najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom dieťaťa, jeho fyzickým vyspievaním, začínajúcou sa školskou dochádzkou. K zmene môže dôjsť aj v možnostiach povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu napr. v dôsledku rastu alebo poklesu jeho príjmu.
Podľa ust. § 219 od. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd konštatuje že okresný súd dôsledne zistil všetky okolnosti rozhodujúce pre zmenu vyživovacej povinnosti otca k plnoletému M. aj maloletému G.. Správne zistil, že vzhľadom na skutočnosť, že posledná úprava výživného na obe deti bola pred šiestimi rokmi, úmerne s vekom došlo k podstatnej zmene na strane ako plnoletého, tak aj maloletého dieťaťa. Táto zmena oprávnených potrieb detí súvisí s tým, že deti sa vyvíjajú nielen psychicky, ale aj fyzicky, rozširujú sa ich záujmy a zmenou fyzického vývoja adekvátne stúpajú výdavky na ošatenie, oblečenie a stravovanie. V prípade plnoletého dieťaťa sú jeho potreby porovnateľné s potrebami rodiča. Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, prvostupňovú súd dôsledne zistil skutkový stav, zistil aké sú potreby maloletých detí a aké sú možnosti a schopnosti rodičov, tieto porovnal so stavom pri poslednom určovaní výšky výživného.
Odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods. 2 konštatuje, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale správne je aj jeho odôvodnenie, keď toto vychádza z vykonaného dokazovania a závery prvostupňovému súdu tomuto dokazovaniu zodpovedajú. Odvolací súd odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za dostatočné a za správne a v podrobnostiach na toto odkazuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, odvolací súd uvádza: aj keď došlo k zvýšeniu výživného takmer 2,5 násobne od poslednej úpravy výživného, odvolací súd poukazuje na už uvádzanú skutočnosť a to čas, kedy bola naposledy upravovaná výška výživného a v súvislosti s tým na zákonnú úpravu, ktorú na túto skutočnosť aplikoval prvostupňový súd poukážuc na ust. § 62 ods. 1,2,4,5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1,3,O.s.p.. Za takejto situácie aj takto zvýšené výživné zodpovedá zistenému skutkovému stavu a to odôvodnené podstatné zvýšenie výživného v prípade ako plnoletého, tak aj maloletého dieťaťa vzhľadom na ich zvýšené potreby.
Odvolací súd zároveň konštatuje, že prvostupňový súd sa správne vysporiadal aj s otázkou možností a schopností povinného rodiča, a správne, v súlade s rozhodovacou praxou za jeho príjem považoval okrem pravidelnej mesačnej mzdy aj zistenú výšku diét, ktorá v prípade vodičov kamiónovej dopravy predstavuje podstatnú zložku ich príjmu. Pokiaľ v odvolaní otec prostredníctvom svojho advokáta vytýka prvostupňovému rozsudku, že je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný v časti, keď prvostupňový súd uviedol, že túto zložku príjmu nebral do úvahy v celom rozsahu, ale len čiastočne a neuviedol presnejšie v akej časti považoval poskytované diéty za príjem, z ktorého sa určuje výživné, odvolací súd mal za to, že nejde o takú nepresnosť, ktorá by robila rozhodnutie nepreskúmateľným a nezrozumiteľným. Samotná táto skutočnosť, že súd na tento príjem neprihliadol (nezohľadnil ho) pri určovaní výživného v celom rozsahu, je viac v prospech povinného rodiča, pretože je evidentné, že pri určovaní výšky výživného nevychádzal z celého dosahovaného príjmu, keďže v opačnom prípade by výživné bolo určené vo vyššej časti. Pokiaľ namieta v odvolaní otec skutočnosť, že poskytované diéty netvoria pravidelnú zložku mzdy a je možné, že môže nastať situácia z rôznych dôvodov, že táto zložka mzdy mu nebude vyplatená, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené, že pri určovaní výživného sa vychádza zo situácie, ktorú súd zistil pri vydaní rozhodnutia. Súd v zmysle citovanej právnej úpravy vychádza z vtedy existujúcich reálnych možností a schopností povinného rodiča a na základe svojich zistení určí výšku výživného. Rozhodnutie nemôže dopredu reagovať na každú prípadnú situáciu, ktorá by mohla mať za následok zmenu v príjmoch rodičov a pokiaľ by takáto zmena bola trvalejšieho charakteru, zákon dáva možnosť na ďalšiu úpravu v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine tak, ako je to citované aj v napadnutom rozsudku.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvod, ani na navrhovanú zmenu výživného, keď otec nepreukázal, že by ním navrhovaná výška výživného zodpovedala zákonnej úprave, to znamená odôvodneným potrebám oprávnených osôb (plnoletého a maloletého dieťaťa), ani že by v možnostiach a schopnostiach odvolateľa bolo plniť výživné len v ním navrhovanej výške. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť matky, odvolací súd uvádza, že aj s touto okolnosťou sa prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vysporiadal a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je to zrejmé.
Vzhľadom na uvedené napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.