Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1450-2000.pdf
PDF · 69.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-1Er/1450/2000
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného DATATEL, spol. s.r.o., Popradská 68 Košice, IČO: 17075131 proti povinnému SOP s.r.o., Krivá 18, Košice vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Moyzesova 34, Košice pod spis. zn. Ex 186/2000 o vymoženie pohľadávky vo výške 327,03 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú,
exekúciu z a s t a v u j e,
náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 17.4.2000 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 327,03 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Platobného rozkazu Okresného súdu Košice II spis. zn. 1Rob3642/99-15 zo dňa 4.11.1999.
Dňa 25.4.2000 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej jej súd vydal poverenie č. 5803/011182 zo dňa 28.4.2000.
Dňa 13.1.2012 doručil súdny exekútor súdu návrh zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného v dôsledku čoho bol dňa 4.3.2004 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Zároveň si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 36,22 Eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku súd exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených, najmä z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, Vložka č. 6736/V zistil, že povinný bol z neho dňa 4.3.2004 vymazaný na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 3K151/01-11 zo dňa 31.12.2001, ktorým bol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka SOP s.r.o. pre nedostatok majetku zamietnutý.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že u povinného nebol zistený žiadny jeho majetok, ktorý by bolo možné exekučne postihnúť, súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu vzhľadom k nemajetnosti povinného, nakoľko nie je možné viesť exekúciu na subjekt, ktorý nemá žiadny majetok, a teda nie je čo exekvovať. Súd nemohol exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko podľa exekučného poriadku platného v čase začatia exekučného konania, exekučný poriadok takýto dôvod na zastavenie exekúcie neobsahoval.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky") súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 36,22 Eur.
Podľa ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo pred 1.2.2002 (dňa 30.10.2001), súd vo veci rozhodoval podľa exekučného poriadku účinného do 31.1.2002.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Exekučný poriadok účinný do 31.1.2002 ešte neobsahoval ustanovenie podľa ktorého by bolo možné zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného v prípade, keď sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného. Povinnosťou uhradiť exekútorovi trovy exekúcie súd nemohol zaviazať povinného, lebo tento je aj podľa podania súdneho exekútora nemajetný ale ani oprávneného pretože tento nezavinil zastavenie exekúcie a ani nemohol predvídať takýto dôvod zastavenia exekúcie.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 27/08-12 zo dňa 24.1.2008, v zmysle ktorého samotná skutočnosť, že nastane stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené, a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný
súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.