Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-89-2011.pdf
PDF · 87.66 KB
Case nature
Subarea
8P/89/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. I. nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov A. O., nar.: XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom S., A. ul. č. XXX/XX a B. P., nar.: XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom T., č. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné pre maloletú B. I., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 3.200,- Sk mesačne na sumu 126,22 Eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2011, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 31.01.2012 vo výške 100 Eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 Eur spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc dňom 01.04.2012, pod stratou výhody splátok a hrozbou exekúcie.
Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .
Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k.: 13P/189/2007-38 zo dňa 23.10.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.: 11CoP/107/2008-92 zo dňa 09.09.2008 v časti výroku o výživnom pre maloletú B..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 09.03.2011 sa matka domáhala zvýšenia výživného pre maloletú B. zo sumy 3.200,- Sk mesačne na sumu 200 Eur mesačne počnúc 01.09.2011 z dôvodu, že sa zvýšili potreby maloletého dieťaťa. Uviedla, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti maloletá B. navštevovala 6. triedu základnej školy, v súčasnosti je žiačkou prvého ročníka M. W. C. v I.. Poukázala na zvýšené cestovné, študijné, ako aj iné nevyhnutné náklady spojené so štúdiom.
Otec s návrhom matky súhlasil, no navrhol zvýšiť výživné o sumu 20 Eur mesačne, nakoľko mu jeho súčasná finančná situácia nedovoľuje platiť zvýšené výživné vo väčšom rozsahu.
Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu matky, pričom dobu zvýšenia a výšku zvýšeného výživného ponechal na úvahe súdu.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, s potvrdením o príjme otca maloletej, s potvrdením o návšteve školy maloletej Dominiky, so spisom Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave sp. zn. 13P/189/2007, spisom tunajšieho súdu č. 8P/275/2009 ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č. k.:13P/189/2007-38 zo dňa 23.10.2007, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/107/2008-92 zo dňa 09.09.2008, bol otec zaviazaný platiť na maloleté dieťa zvýšeným výživným zo sumy 1.600,- Sk mesačne sumou 3.200,- Sk mesačne.
V tom čase bola matka slobodná, bola zamestnaná s príjmom 9.846,- Sk (326,83 Eur ) mesačne netto, iné vyživovacie povinnosti nemala, žila s maloletou sama v 3-izbovom byte. Maloletá navštevovala 6. triedu základnej školy, bola sledovaná v imunologickej a očnej ambulancii, navštevovala krúžok anglického jazyka. Otec bol ženatý, pracoval v zahraničí s príjmom 19.450,- Sk (645,62 Eur ) mesačne netto, do práce dochádzal denne. Manželka otca bola zamestnaná takisto v zahraničí, pracovala týždenne, s príjmom 7.760,- Sk (257,60 Eur ) mesačne netto. Otec mal vyživovaciu povinnosť k dcére S., nar. XX.XX.XXXX, študentke 4. ročníka strednej školy, a k plnoletému O., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie bez nároku na podporu v nezamestnanosti - plnoletý syn žil v domácnosti svojich rodičov. Otec sa s maloletou B. nestretával, na jej výdavkoch sa podieľal iba platením súdom určeného výživného.
Rozsudkom č. 8P/275/2009 - 62 zo dňa 05.04.2011 tunajší súd zamietol návrh otca na zníženie výživného pre maloletú, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2011.
V súčasnej dobe je maloletá B. od septembra 2011 študentkou M. v I.. Náklady na jej štúdium sa zvýšili úmerne k charakteru školy, ktorú navštevuje - podľa vyjadrenia matky mesačne predstavujú sumu cca 400 Eur (cestovné náklady, strava) a ročné náklady najmenej sumu 600 Eur (učebnice, polročný školský poplatok, anglická škola, záujmový krúžok, školské aktivity). Zdravotný stav maloletej B. je naďalej dobrý.
Matka sa medzičasom vydala, ja zamestnaná v I. vo verejnej správe s priemerným mesačným čistým príjmom za rok 2010 a 2011 vo výške 449,63 Eur, bez daňového bonusu, ktorý matka poberá vo výške 20,02 Eur resp. 20,51 Eur mesačne v roku 2010 - 2011. Manžel matky je takisto zamestnaný v I. vo verejnej správe s priemerným mesačným príjmom za rok 2010 a 2011 vo výške 463,34 Eur; od 17.10.2011 je dlhodobo práceneschopný, poberá dávky nemocenského zabezpečenia. Matka so svojou rodinou býva v rodinnom dome v S., ktorý je v spoluvlastníctve jej a jej manžela. Matka a ani jej manžel ďalšie vyživovacie povinnosti nemá..
U otca sa osobný stav v zásade nezmenil. Naďalej je ženatý, s manželkou užívajú rodinný dom, ktorý je v ich vlastníctve. Spolu s manželkou pracujú v Maďarskej republike s mesačným príjmom u otca 535 Eur netto a u jeho manželky 245 Eur. Obe deti otca sú plnoleté, školu nenavštevujú. Otec sa ani v súčasnosti s maloletou B. nestretáva, neudržiava s ňou žiaden kontakt, vyživovaciu povinnosť si platí riadne a včas.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti pre maloletú B. je dôvodný, preto mu vyhovel a výživné pre maloleté dieťaťa zvýšil - súd zistil, že od poslednej úpravy výživného pre maloletú nastala najmä u B. výrazná zmena pomerov, keď táto začala navštevovať strednú školu, mimo svojho bydliska, teda jej nároky na výživu a jej potreby nesporne vzrástli. Súd preto pri posudzovaní zmeny výživného resp. jej počiatku, vychádzal najmä z tejto zmeny pomerov u maloletej a od nástupu B. na strednú školu aj výživné pre ňu zvýšil.
Pri ustálení novej výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil stupeň školy, ktorú maloletá navštevuje a jeho aktivity aj mimo školy, vek dieťaťa
- zohľadnil teda celkový vývoj a vzrast životných nákladov maloletej, zároveň zohľadnil možnosti a schopnosti rodičov podieľať sa na úhrade týchto nákladov. Maloletá navštevuje bilingválne gymnázium so zvýšenými nárokmi na zakupovanie jazykových učebníc a účasti na výmenných pobytoch na zdokonalenie sa v cudzom jazyku. Okrem toho maloletá navštevuje ďalšiu jazykovú školu a vyvíja i športovú mimoškolské aktivity - je členom J. D. - bedmintonový oddiel, čo tiež prináša zvýšené výdavky matky na platenie členského a zakupovanie športového výstroja. I keď suma, ktorú matka požadovala ako zvýšené výživné, by zodpovedala nákladom maloletej tak, ako ich matka preukázala, súd zároveň musel zhodnotiť aj možnosti a schopnosti otca platiť požadované výživné - tu dospel k záveru, že otec požadované výživné pri svojom príjme nie je schopný platiť. Príjem otca sa oproti pôvodnému zvýšenému výživnému resp. oprosti rozhodovaniu v čase zamietnutia jeho návrhu na zníženie výživného markantne nezmenil, dokonca vzhľadom k nepriaznivému kurzu meny krajiny v ktorej otec dlhodobo pracuje k euru, sa jeho príjem dokonca znížil. Na druhej strane mu odpadla povinnosť k jeho dvom deťom z manželstva, ktoré sú schopné samé sa živiť a mali by si teda zabezpečiť prostriedky na výživu nezávisle od otca - na rozdiel od B., ktorá je na výživu rodičov stále odkázaná. Na druhej strane však musí súd skonštatovať, že i matka si musí uvedomiť, že otec dieťaťa ( i keď k B. nemá vzťah a svoju otcovskú rolu obmedzuje iba na platenie výživného ) musí uspôsobiť náklady dieťaťa možnostiam ako svojim tak aj otcovým - matka na jednej strane sa síce snaží B. zabezpečiť čo najlepšie vzdelanie, mimoškolské aktivity a účasť na akciách organizovaných školou, mala by však brať do úvahy aj možnosti svoje a možnosti otca dieťaťa - pokiaľ ich príjmy nedosahujú úroveň takú, aby tieto potreby B. dokázala zabezpečiť, mala by zo svojich nárokov zľaviť a B. zabezpečiť aktivity a vzdelanie tomu adekvátne. Nemôže od otca spravodlivo požadovať úhradu takých nákladov, ktoré on nie je objektívne schopný splniť - súd poukazuje na skutočnosť, že otec dlhodobo riadne pracuje u jedného zamestnávateľa, pričom dosahuje adekvátne ohodnotenie ( nepracuje teda za minimálnu
mzdu ), vedie riadny život. Navyše otec vynakladá len nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie životných potrieb svojej rodiny Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že štúdium maloletej je financované zo štátnych prostriedkov, naviac sú výdavky na jazykové učebnice, akcie školy, výmenné pobyty, ktorých oprávnenosť zhodnotil súd vyššie. Maloletá je taktiež držiteľkou ISICS - karty, ktorá umožňuje študentom využívať rôzne orientované zľavy - napr. 50% zľavu na MHD, vlak a autobus, 10% zľavu v špecializovanej sieti kníhkupectiev na učebnice, percentuálne zľavy v rôznych sieťach športových obchodoch, zľavy na kultúrne, športové podujatia, výstavy a rôzne iné zľavy. Súd zároveň konštatuje, že miera osobnej starostlivosti matky o maloletú ustupuje do úzadia, naopak už maloletá by mala poskytovať adekvátnu pomoc matke v domácnosti a odbremeniť ju tak starostlivosti o seba, a matka by tak mala túto svoju časť starostlivosti o dieťa kompenzovať finančným príspevkom
- keďže príjem otca je o niečo vyšší ako príjem matky, pri výživnom vo výške 126,22 Eur od otca by matka mala prispievať sumou minimálne 100 Eur mesačne, okrem toho štát jej pre dieťa prostredníctvom zamestnávateľa poskytuje daňový bonus cca. 20 Eur mesačne a prídavky na dieťa vo forme štátnej dávky vo výške cca. 22,50 Eur - matka tak v podstate má pre potreby dieťaťa k dispozícii sumu takmer dosahujúcu výšku minimálnej mzdy a presahujúcej sumu životného minima fyzickej ( plnoletej) osoby. Preto sa súd priklonil k vyjadreniu otca a zvýšil výživné o 20 Eur mesačne a vo zvyšku súd návrh matky zamietol.
Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 31.01.2012 vo výške 100 Eur; toto súd otcovi povolil splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10 Eur počnúc dňom 01.04.2012.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 162 ods. 1 O.s.p., pri rozsudkom predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia. Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona /Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.