Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_12CoP-95-2023.pdf
PDF · 108.3 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/95/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci navrhovateľa - manžela: A. B., nar. XX. XXXXX XXXX, trvale pobytom C. D. - E. F. XX, zastúpeného splnomocnenkyňou: EG LEGAL, s.r.o., IČO: 51 852 080, advokátska kancelária so sídlom Konventná 9, Bratislava, proti manželke: E. B., G. H., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale pobytom F. F. XX, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Siman Hrubčín, s.r.o., IČO: 50 454 242, so sídlom Wolkrova 2, Bratislava, o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 28. marca 2023 č.k. 5Pc/18/2022-43, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo účastníkov konania uzavreté 4. októbra 1997 na Matričnom úrade Zlaté Klasy, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 10, ročník 1997, na strane 68 pod por. č. 43 rozviedol a výrokom II. účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne rozvrátené. Zachovanie takéhoto formálneho vzťahu nemôže plniť spoločenský účel manželstva v zmysle ustanovenia § 18 a 19 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo spočiatku harmonické. Manželia sa vedeli dohodnúť ohľadom výchovy detí, spoločných záľub a dovoleniek. Spúšťačom rozporov medzi manželmi boli pravdepodobne zdravotné problémy v rodine, v dôsledku ktorých navrhovateľ v roku 2020 nadviazal mimomanželský vzťah. V snahe zachrániť manželstvo navrhovateľ vzťah s inou ženou prerušil a pokúsil sa viesť rodinný život tak ako predtým. Manželka bola v roku 2021 preliečená z rakoviny prsníkov. Manželka nepoprela, že nedôverovala navrhovateľovi ohľadom ukončenia jeho pomeru. Nepriamo ho sledovala telefonátmi počas jeho cesty z práce až domov, aby sa nedostal do kontaktu so ženou, s ktorou mal v minulosti mimomanželský pomer a ktorá pracovala na tom istom pracovisku ako navrhovateľ. Manželka kontrolovala taktiež mobilný telefón navrhovateľa. Pre navrhovateľa sa stala táto situácia neznesiteľnou a nenachádzal riešenie, nakoľko manželka nevedela zmeniť svoj postoj a odosobniť sa od zistenej nevery manžela. Z manželstva už maloleté deti nepochádzajú. Plnoletému synovi sa javilo, že by bol navrhovateľ schopný zmeniť svoj postoj, pokiaľ by sa na neho netlačilo. Podľa súdu prvej inštancie manželka navrhovateľa doposiaľ nevedela spracovať neveru manžela. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že narušenie dôvery medzi manželmi je vážnym zásahom do vzťahu dvoch ľudí. Podvedený manžel nikdy nevie, či osoba,
s ktorou sa druhý manžel stretne, nie je niečo viac. Dôveru nie je možné vynútiť. Tá musí medzi partnermi existovať prirodzene, pokiaľ je vzájomná náklonnosť a pocit, že jeden druhému chýbajú. Navrhovateľ od júna 2022 žije oddelene od manželky. Obnovil mimomanželský vzťah s tou istou osobou, s ktorou mal pomer pred rokom a pol. Svoj názor na rozvod do pojednávania ani po vypočutí svedkov nezmenil. Manželka žiaľ zaujala postoj, ktorý navrhovateľa ešte viac utvrdil v presvedčení, že napriek jej sľubom nedokáže danú situáciu zvládnuť. Návrat k nej by viedol k ďalším nezhodám. Manželia nie sú si oporou. Je pravdou, že vzhľadom na zdravotný stav manželky, bola potrebná prítomnosť navrhovateľa, avšak následne ďalšie zotrvanie by viedlo k ešte závažnejším nezhodám, ktorým sa chcel navrhovateľ ubrániť. Manželka namiesto toho, aby navrhovateľovi prenechala rozhodnutie o ďalšom spolužití, prejavila sa arogantne, keď vyhodila vo dvore do blata jeho veci a následne chcela riešiť ich vzťah. Je zrejmé, že po nevere navrhovateľom opovrhuje. Takýto vzťah nie je na prospech ani jedného z manželov. Každý z manželov psychicky trpí, pričom riešenie na zmenu je už s odstupom času nepravdepodobné. Navrhovateľ sa trvale odsťahoval od rodiny. Stretáva sa s deťmi, avšak stretnutie s navrhovateľkou odmieta, pričom ho nevedeli presvedčiť ani plnoletí synovia. Príčinu rozvratu manželstva súd prvej inštancie videl v nezhodách medzi manželmi vyplývajúcich z nedostatočnej komunikácie medzi manželmi o problémoch, ktoré v manželstve nastali, čo viedlo k citovému odcudzeniu zo strany navrhovateľa. O trovách konania rozhodol súdu prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním manželka z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“). Mala za to, že manželstvo účastníkov konania nie je tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, aby nebolo možné obnoviť manželské spolužitie. Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávnych skutkových zistení nepostupoval v súlade s ustanovením § 22 a § 23 Zákona o rodine a neviedol manželov k odstráneniu príčin rozvratu a neusiloval sa o ich zmierenie v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Zdôraznila, že manželstvo trvá 25 rokov, pričom harmonický vzťah medzi účastníkmi konania celkom 30 rokov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k prvej závažnejšej nezhode medzi manželmi došlo až v roku 2020, kedy bol navrhovateľ neverný. Manželka poukázala na to, že navrhovateľ vo svojom vyjadrení v rámci pojednávania dňa 21. februára 2023 uviedol, že uvedená nevera nemala príčinu na strane manželky a dôvodom neboli ani problémy v manželstve, išlo len o skrat z jeho strany. Podľa navrhovateľky sa jednalo o krátky mimomanželský pomer, nie o plnohodnotný vzťah trvajúci určité obdobie. Preto je nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu súdom prvej inštancie spôsobom, že navrhovateľ žil v plnohodnotnom vzťahu, ktorý ukončil a vrátil sa k manželke, aby pokračoval v manželskom spolužití a vyvinul tak snahu smerujúcu k odstráneniu príčin rozvratu manželstva a k obnove manželského spolužitia. V súvislosti s dôvodmi súčasnej krízy v manželstve, ktoré navrhovateľ vidí v tom, že mu manželka neverí a vyčíta mu neveru, manželka upriamila pozornosť na svoje vyjadrenia prezentované počas konania, z ktorých vyplýva, že manželovi odpustila, vysporiadala sa so skutočnosťami, ktoré viedli k rozvratu manželstva, vrátane manželovej nevery a je pripravená urobiť všetko pre obnovu manželského spolužitia a odstránenie príčin rozvratu. Vzhľadom na uvedené preto nesúhlasila ani s konštatáciou súdu prvej inštancie týkajúcou sa toho, že doposiaľ nevedela spracovať navrhovateľovu neveru, že manželom opovrhuje a že by jeho návrat k nej ako manželke viedol k ďalším nezhodám. Podľa navrhovateľky je zrejmé, že v danej veci nejde o trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi, ale o vzťahovú krízu, ktorá sa medzi manželmi vyskytla prvýkrát. Z vyjadrenia ich syna I. na pojednávaní konanom dňa 21. februára 2023 vyplýva, že I. spolu s bratom pociťujú voči navrhovateľovi ako otcovi vrúcne city a rodičovské väzby, pričom odchod navrhovateľa považujú za dočasný a veria v obnovu ich rodinného spolužitia. S navrhovateľom udržiavajú naďalej vrúcny vzťah a z komunikácie s ním sú presvedčení, že ani navrhovateľ si nie je istý definitívnym odchodom zo spoločnej domácnosti a ukončením manželstva. Záverom odvolania manželka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. K odvolaniu manželky sa vyjadril navrhovateľ, manžel s tým, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhuje ho potvrdiť. Dôvody odvolania označil za neakceptovateľné, právne nepodložené a založené na nesprávnom právnom posúdení. Uviedol, že manželstvo dlhodobo neplní svoj účel, vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a nie je možné žiadať o ich nápravu. Poukázal na to, že žije v spoločnej domácnosti s inou ženou, s ktorou sa intímne stýka. S manželkou už dlhodobo nekomunikuje a nemá ani záujem o nápravu manželského spolužitia. V konaní bol jasne preukázaný rozvrat manželstva, nezhody medzi manželmi, ako aj existencia vzťahu s novou partnerkou. Z vykonaného dokazovania
podľa navrhovateľa vyplýva, že nešlo o prvú krízu v manželstve. Zároveň nie je pravdou, že by manželstvo bolo len harmonické. Jeho vzťah s manželkou je veľmi vážne narušený, pričom nie je možná jeho náprava.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 a § 94 Civilného mimosporového poriadku) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, keďže tu išlo o návrhové konanie (§ 65 Civilného mimosporového poriadku á contrario) súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku á contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
5. Predmetom konania na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5Pc/18/2022 je návrh navrhovateľa ako manžela, ktorým sa domáhal rozvodu manželstva s manželkou, ktorá návrh nepodala, poukazujúc jednak na trvalé odcudzenie manželov a vážne narušenie vzťahov medzi nimi, pre ktoré manželstvo účastníkov konania neplní účel tak, ako to predpokladá Zákon o rodine, a jednak na nadviazanie mimomanželského pomeru s inou ženou.
6. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na uplatnené odvolacie námietky manželky je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol.
7. Konanie vo veciach rozvodu manželstva je konaním návrhovým, upraveným v Civilnom mimosporovom poriadku.
8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
10. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, pričom odvolací súd nezistil žiaden dôvod nesúhlasiť s argumentáciou prijatou do odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a dopĺňa len nižšie uvedené.
11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
13. Podľa § 23 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na neprihliada (2 veta prvá).
14. Vo vyššie citovanom ustanovení § 23 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
15. Všeobecne platí, že rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nie sú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t.j. že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva.
16. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb, dlhodobé oddelené spolužitie manželov so samostatnými domácnosťami, dlhé trvanie mimomanželských známostí s plánmi ďalšieho vzájomného spolužitia a pod. Možnosť obnovenia manželského spolužitia jednoznačne závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.
17. Odvolací súd vzhľadom na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie aj v súlade s vyššie uvedenými teoretickými východiskami dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené. Stav, ktorý je toho času medzi manželmi, je potrebné považovať za stav bezpochyby nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, a to aj napriek nesúhlasu manželky, ktorá návrh nepodala.
18. Účastníci konania ako manželia nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2022, kedy sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti, potom čo opätovne nadviazal mimomanželský pomer s kolegyňou zo zamestnania. S touto ženou sa navrhovateľ stýkal už v roku 2020, pričom po dvoch mesiacoch ich pomer v danom roku i ukončil. Od júna 2022 žije navrhovateľ s touto ženou v spoločnej domácnosti. Je tak zrejmé, že manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú, netvoria trvalé životné spoločenstvo, každý z manželov vedie vlastný život. Manželka odvolateľka, ako jednu z odvolacích námietok uvádza, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že ide len o dočasnú manželskú krízu, ktorú sa im s navrhovateľom, manželom napokon podarí vyriešiť. V tomto jej nemôže dať odvolací súd za pravdu z dôvodu, že navrhovateľ odmieta akékoľvek pokusy o urovnanie vzťahu manželov, odmieta kontakt s manželkou, nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia a vzťah medzi manželmi hodnotí ako trvalo rozvrátený, pričom nemá záujem realizovať kroky vedúce k jeho náprave. Nemennosť postoja navrhovateľa dosvedčuje aj skutočnosť, že navrhovateľ už vyše roka (1 rok a 5 mesiacov) žije v spoločnej domácnosti s inou ženou. Z obsahu spisu je nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov konania v súčasnej dobe už nenapĺňa žiadnu zo svojich funkcií.
19. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na § 1 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (1). Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (2).
20. So zreteľom na obsah vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa
jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania. Tieto aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.
21. V danej veci niet pochýb o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, a neexistuje tu žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť k reparácií narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia, keďže to jeden z manželov, navrhovateľ výslovne odmieta. Preto bolo namieste považovať v danom prípade za naplnené dôvody pre rozvod manželstva a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že manželka má ešte k navrhovateľovi citové väzby a deklaruje záujem o obnovenie manželského spolužitia. Bez právneho významu je v danom prípade poukaz odvolateľky na dĺžku trvania manželstva a jeho harmonický charakter. Spoločná minulosť manželov, akokoľvek by bola bývala dlhá a harmonická, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a navrhovateľ ako jeden z manželov ďalšie zotrvanie v manželskom zväzku odmieta. Odvolací súd zároveň konštatuje, že deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania sú už plnoleté, preto nemožno prihliadať na potrebu zachovania manželstva ani z hľadiska záujmu maloletých detí. Zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich nútiť zotrvať v manželstve, ktoré neplní svoje funkcie. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, poslaním ktorého je spolužitie vo vzájomnej zhode a porozumení s cieľom vytvoriť zdravé a harmonické spoločenstvo pre všetkých, ktorých sa dotýka. Manželstvo je vnímané ako prejav skutočne blízkych osobných vzťahov, pričom u manželov už takýto stav podľa odvolacieho súdu nejestvuje. Po vyhodnotení rozvratu manželstva ani odvolací súd nenašiel tak mimoriadne okolnosti, ktoré by umožnili prijať záver pre zachovanie manželstva a vyhovieť odvolaniu manželky.
22. Odvolateľka v odvolaní taktiež namietala, že sa súd prvej inštancie neusiloval o zmierenie manželov v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. S poukazom na obsah spisového materiálu uvedená odvolacia námietka manželky neobstojí. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 21. februára 2023 je evidentné, že súd prvej inštancie vyvinul snahu predísť rozvodu manželstva účastníkov skúmal či existuje reálna možnosť na ich zmierenie a obnovenie manželského spolužitia. Až potom čo navrhovateľ jasne vyjadril svoj odmietavý postoj k takémuto riešeniu veci, pristúpil súd prvej inštancie k zisťovaniu príčin, ktoré mohli viesť k rozpadu manželstva a za týmto účelom vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Postupu súdu prvej inštancie tak nie je možné vytknúť žiadne pochybenie.
23. Odcudzenie navrhovateľa manželke, obnovenie predchádzajúceho mimomanželského vzťahu navrhovateľa s inou ženou, opustenie spoločnej domácnosti a zdieľanie spoločnej domácnosti s novou partnerkou, odmietavý postoj navrhovateľa voči manželke, ako aj jeho jednoznačné a pevné rozhodnutie neobnoviť viac s manželkou spolužitie, sú znakmi toho, že rozvrat manželstva je hlboký a trvalý, bez možnosti jeho obnovy.
24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej i v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil.
25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku. v spojení s § 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 Civilného mimosporového poriadku.
26. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).