Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3S-158-2010.pdf
PDF · 91.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/158/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, IČO: 31 303 862, so sídlom 082 13 Tulčík 27, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného, takto
rozhodol:
Napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 303,31 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.04.2010 sa žalobca domáhal preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovaného o zamietnutí odvolania proti rozhodnutiu povinnej osoby Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica listu označeného ako „Žiadosť o poskytnutie informácii v zmysle zákona NR SR č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov - rozhodnutie“ zo dňa 29.01.2010.
Žalobca na základe ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám podal dňa 22.01.2010 povinnej osobe Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica žiadosť o sprístupnenie informácií v 12-ich bodoch.
Listom zo dňa 29.01.2010 povinná osoba zaslala žiadateľovi list označený ako „Žiadosť o poskytnutie informácii v zmysle zákona NR SR č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov - rozhodnutie“. Rozhodnutie neobsahuje zákonný dôvod, ktorý by povinnej osobe umožňoval alebo jej stanovoval povinnosť žiadanú informáciu neposkytnúť a tiež nie je v súlade s § 47 Správneho poriadku, keďže neobsahuje výrok. V rozhodnutí povinnej osoby sa ďalej uvádza, že ho nemožno chápať ako rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť požadované informácie. Vychádzajúc z ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií je potrebné toto rozhodnutie chápať ako rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť informáciu, a to napriek tomu, že v ňom rozporne so zákonom rozhodnutie vo veci samej absentuje.
Zo stanovísk uvedených v rozhodnutí vyplýva, že povinná osoba tvrdí, že nie je povinná viesť evidenciu podľa jednotlivých národných prírodných rezervácií (NPR). Skutočne je nesporné, že povinná osoba má k dispozícií informácie, ktoré jej umožňujú identifikovať jednotlivé jednotky priestorového rozmiestnenia lesov (JPRL) patriace do NPR Tichá dolina a NPR Kôprová dolina. K bodom 6. a 7. povinná osoba
uviedla, že položenej otázke nerozumie. V takomto prípade mala vyzvať žalobcu na doplnenie, resp. upresnenie, akej informácie sa žiadosť týka. V takomto prípade tiež nie je zrozumiteľné, akým logickým postupom došla k záveru, že nie je povinná viesť údaje takéhoto charakteru. K bodom 8. a 9. uvádza povinná osoba, že vie uviesť len čiastočnú odpoveď, teda čiastočne predložiť informácie žiadané žalobcom. Napriek tomu ani tieto neposkytla. V závere rozhodnutia sa uvádza, že čiastkové informácie bez ďalšej špecifikácie boli uverejnené na internetovej stránke Štátnych lesov Tatranského národného parku Tatranská Lomnica. Postup podľa § 7 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám možno použiť len pred vydaním rozhodnutia a môže byť postačujúcim len v prípade, ak žalobca netrvá na poskytnutí informácií. K bodu 10. povinná osoba uvádza, že dokáže zabezpečiť vyhodnotenie poznatku na získanie požadovaných údajov. V ďalšej časti uvádza, že žalobca si môže požadované údaje prísť vypísať, z čoho vyplýva, že informácie má k dispozícií a neexistuje zákonný dôvod, pre ktoré by ich nemohla poskytnúť.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom do dňa podania žaloby nebolo rozhodnuté, preto podľa § 19 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám bolo rozhodnuté o zamietnutí odvolania a potvrdenie prvostupňového rozhodnutia fiktívnym rozhodnutím. Právo na informácie, základné právo zaručené Ústavou a obmedzenia prístupu k informáciám ustanovené v Zákone o slobodnom prístupe k informáciám, sú vymenované taxatívne a nemožno ich nijakým spôsobom rozširovať. V predmetnej veci postupom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, došlo k porušeniu právo žalobcu na informáciu. Žalobca považuje napadnuté fiktívne rozhodnutie za nezákonné, keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.06.2010 uvádza, že povinná osoba neposkytla na položené otázky adekvátnu a vyčerpávajúcu odpoveď, keďže nedisponovala a ani nedisponuje informáciami, ktoré by boli sústredené v takomto rozsahu a v členení, v akom žiadateľ ich poskytnutie požaduje. Toto však nemožno chápať ako rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť informáciu podľa § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií. Keďže ku každej položenej otázke povinná osoba zaujala adekvátnu odpoveď a stanovisko a ani v jednom prípade neuviedla, že niektorú z požadovaných informácií odmietajú poskytnúť. Žalovaný zastáva názor, že ustanovenie § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácií jednoznačne uvádza, že každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícií, teda iba tie, ktorými momentálne disponuje a ktoré si nevyžadujú ich ďalšie zhromažďovanie a spracovanie.
K bodom 8., 9. a 10. žalovaný uvádza, že v odpovedi povinnej osoby na žalobcovi žiadosť jednoznačne vyplýva, že k požadovaným informáciám by sa dalo dopracovať i výpisom z jednotlivých kariet, avšak povinná osoba nemá k dispozícií voľné personálne kapacity, aby pre navrhovateľa tieto navrhovateľa tieto informácie vyhľadávali, zhromažďovali a vypisovali, a preto v súlade s § 16 Zákona o slobode informácií sprístupnila navrhovateľovi požadované informácie nahliadnutím do kariet, prípadne ich výpisom z LHE, čo nie je odmietnutím poskytnutia požadovanej informácie.
Žalovaný nesúhlasí so žalobcovým výkladom § 7 ods. 1 Zákona o slobode informácií. Tento nemá podľa jeho mienky oporu v zákone. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že fiktívne rozhodnutie žalovaného treba zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., nakoľko rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní
V danom prípade úlohou súdu bolo preskúmať fiktívne rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 29.01.2010 Č.p.Info-1/2010.
Z ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. vyplýva, v ktorých prípadoch sa môže účastník správneho konania domáhať preskúmania rozhodnutia správneho orgánu. Všeobecné súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, vydaných v správnom konaní, ktorými správny orgán zasahuje do práv a povinností fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
Z obsahu žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 22.01.2010 vyplýva, že žalobca ňou žiadal sprístupniť informácie, ktoré boli zhrnuté do 12-ich bodov. Listom zo dňa 29.01.2010 povinná osoba zaslala žiadateľovi list označený ako žiadosť o poskytnutie informácie v zmysle zákona NS SR č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám - rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako a aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícií. Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku, alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 Zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
Podľa § 19 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydá alebo mala vydať.
O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona (§ 244 a nasl. O.s.p.).
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi a osobitnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Konajúci súd je toho názoru, že výrok právneho rozhodnutia je jadrom celkového rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti a musí v presnej, stručnej a úplnej formulácií vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa Zákona o slobode informácií, ale naopak, jeho účelom bolo poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnení informácií pred nečinnosťou.
Podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, z ktorých dôvodov sa postupom a následne rozhodnutím dopustili takej vady konania majúcej za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Nezákonnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa súd vidí v tom, že účastník správneho konania, teda žiadateľ o poskytnutie požadovaných informácií, mal právo, aby správny orgán, pokiaľ chcel vyhovieť jeho žiadosti, mal rozhodnúť rozhodnutím, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku, z ktorého odôvodnenia by sa žiadateľ dozvedel požadované informácie, resp. keby nevyhovel jeho žiadosti, dozvedel by sa dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. Pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím neprihliadol na takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za nezákonné. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d / O.s.p.
Na základe uvedeného súd preskúmal fiktívne rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodu v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., a preto rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, prevzatie a príprava jeden úkon 120,23 € + 7,21 € paušálna náhrada, podanie žaloby 19.04.2010 - 120,23 € + 7,21 € režijný paušál, spolu s 19 %- nou DPH vo výške 303, 31 €.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.