Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-242-2011.pdf
PDF · 95.55 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/242/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom, vo veci navrhovateľa : T. W., bytom B. I. XX, X., zast. JUDr. Petrou Rumanovou, advokátkou so sídlom Zámocká 5, Bratislava, proti odporkyni : T.. Q. W., rod. J., bytom B. I. XX, X., o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletej J., nar. XX.X.XXXX a T., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, obom zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, X., takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov T. W., nar. XX.XX.XXXX a T.. Q. W., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v X., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu X. - U. T., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Maloleté deti T. W., nar. XX.XX.XXXX a J. W., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať ich a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. T., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX,- eur mesačne a na výživu mal. J., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,- eur mesačne, splatnými vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa v predmetnej veci svojim návrhom domáhal, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov a upravil práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom J. a T.. V návrhu okrem iného uviedol, že medzi účastníkmi už dlhšiu dobu pretrvávajú nezhody, ktoré čoraz častejšie vyúsťujú do nepríjemných hádok a konfliktov, ktorých svedkami sú i maloleté deti. Pokiaľ ide o dôvody rozvodu, navrhovateľ zdôraznil, že manželka všetky financie drží sama v rukách, celý jeho príjem ide na jej účet a veľakrát nemá pri sebe v hotovosti žiadne peniaze. Manželka nemá snahu nijako šetriť, alebo sa uskromniť a preto vznikajú nezhody v rodine. Už v minulostí spočívali konflikty v tom, že odporkyňa neustále navrhovateľa atakovala tým, aby zvyšoval príjem, pričom sama nebola schopná prehodnotiť výdavky. Okrem finančných problémov sú problémy i v tom, že je neopodstatnene žiarlivá čo sa prejavuje kontrolovaním mobilného telefónu, okrem toho nevie zvládať stresové situácie a reaguje prehnane. Rovnako chýba pri výchove zásadovosť a je niekedy až priveľmi benevolentná. Za týchto okolností nemá navrhovateľ záujem zotrvať v tomto manželskom zväzku. Manželstvo je trvalé a hlboko rozvrátené, manželia sú si odcudzení, teda manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Preto žiadal navrhovateľ manželstvo účastníkov rozviesť. Pôvodne žiadal navrhovateľ deti zveriť na čas po rozvode do jeho starostlivosti, avšak neskôr súhlasil so zverením detí matke.
Odporkyňa s návrhom spočiatku nesúhlasila, napokon však s rozvodom súhlasila. Popísala priebeh manželstva účastníkov a príčiny rozvratu ich manželstva, a to v rozpore s tým, ako ich opísal navrhovateľ. Okrem iného uviedla, že navrhovateľ od určitej doby väčšinu času začal tráviť v práci, ale jeho príjem tomu nezodpovedal. Začala pátrať, prečo je to tak, prezrela si jeho mobilný telefón a našla tam veľmi osobné SMS správy adresované inej žene. Pri konfrontácii všetko popieral a po jej telefonáte s matkou danej slečny, sa navrhovateľ v roku 2006 na 2 mesiace odsťahoval zo spoločnej domácnosti. V tom istom období ona začala študovať na vysokej škole a deti boli vo veku 3 a 2 roky. Zamestnala sa ako zdravotná sestra na rizikovom pracovisku z dôvodu vyššieho príjmu. Navrhovateľ sa v tom čase vrátil domov k rodine. Zo začiatku sa snažil byť spolu s rodinou, ale potom opäť začal väčšinu svojho času tráviť v práci. Takto to fungovalo až do roku 2007, kedy sa dozvedela o jeho dlžobách voči sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, daňovému úradu a banke. V máji 2011 opäť zistila, že navrhovateľ má známosť, ktorú neukončil od minulého roku a táto známosť prerástla do citového vzťahu. V tom istom čase bolo zriadené záložné právo na byt, z dôvodu neplnenia si povinností navrhovateľa voči exekúcii na daňovom úrade. Všetky tieto problémy spojené s finančným zabezpečením, mimomanželským vzťahom navrhovateľa nezvládla a fyzicky na neho zaútočila. Vzápätí vyhľadala pomoc psychológa, ktorého však v súčasnosti už nenavštevuje. Celá starostlivosť navrhovateľa o deti spočíva v ich odvezení a privezení na krúžky a staraním sa o nich počas 2 dní v týždni v popoludňajších hodinách, kedy by mal prichádzať domov o 14,00 hod, no nie vždy je tomu tak. Deti tento dlhodobý stav v rámci starostlivosti o nich, a taktiež vzťahu medzi matkou a otcom znášajú veľmi negatívne, nevedia ako sa majú správať nakoľko milujú oboch rodičov. Ohľadne maloletých detí žiadala, aby súd obe maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti a navrhovateľa zaviazal na platenie výživného vo výške 250 eur mesačne na každé dieťa.
Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva účastníkov zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazať na platenie výživného v sume 150 eur mesačne na každé dieťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie sobášnym listom účastníkov, rodnými listami detí, listinnými dôkazmi o príjmoch účastníkov, ako aj výsluchom oboch účastníkov.
Zo sobášneho listu a rodných listov maloletých detí je zrejmé, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX a z manželstva sa účastníkom narodili dňa XX.X.XXXX syn T. a dňa XX.X.XXXX dcéra J..
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že spočiatku bolo manželstvo v poriadku. Neskôr však začalo dochádzať k problémom, ktoré vyplývali najmä z ich finančnej situácie a všetky tie hádky a nezhody súviseli s financiami. Na tieto nezhody sa nabaľovali ďalšie veci, vzájomná nedôvera. S manželkou celkom dobre vychádzajú, len do toho nesmú prísť peniaze. Nebýva v spoločnej domácnosti asi pol roka, od júla 2011. S deťmi sa stretáva, vodí ich pondelok a štvrtok na krúžky a sú spolu každý druhý víkend. Platí manželke na ne výživné vo výške 100 € na každé dieťa ako sa dohodli a schválil to súd, okrem toho ešte ďalších 100 € zameškané výživné a platí deťom aj krúžky. Jeho jediný reálny príjem je zo živnosti, v skutočnosti, hoci to celkom nie je zrejmé z predložených výkazov, mesačne dosahuje okolo 600-700 €. Zo spoločnosti O., s.r.o. žiadny príjem nemá, nemá tam odmeny konateľa ani mu neboli vyplatené podiely na zisku. Väčšinovým spoločníkom sa stal až v septembri minulý rok. Momentálne má náklady asi 150 € mesačne na bývanie, býva v prenajatom byte a okrem toho sú voči nemu vedené exekúcie.
Odporkyňa vo svojej výpovedi tiež uviedla, že ich manželstvo bolo od začiatku dobré. Na prvé bočné úlety došla približne pol roka po sobáši, deti boli malé, tak to nejako akceptovala. V roku 2005 mal manžel vážnejšiu známosť, odišiel vtedy z domu ale potom sa vrátil. Súhlasí s tým, čo povedal manžel, a to že ich problémy sa v 90 % odvíjali od finančných problémov, chceli to spolu všetko dať do poriadku. Od roku 2007 sa začala starať o manželovu ekonomiku, aby sa posplácali dlžoby manžela. Keď ukončovala vysokú školu, manžel si našiel svoju terajšiu priateľku, žijú spolu. Majú rozdelené domácnosti, dlžoby sú na jeho pleciach aj preto je vzťah v súčasnosti slušný. Každopádne obnovenie spolužitia v súčasnej dobe neprichádza do úvahy a za danej situácie je najlepším riešením rozvod manželstva.
Čo sa týka majetkových pomerov účastníkov, ich majetkové pomery možno pre účely rozhodovania o výživnom hodnotiť ako v zásade rovnaké, keď žiaden z nich nemá iný majetok väčšej hodnoty,
prostredníctvom ktorého by mohol získavať ďalšie príjmy z ktorých by mohol uhrádzať náklady na maloleté deti.
Čo sa týka príjmov navrhovateľa, hoci z vykonaných listinných dôkazov vyplynuli príjmy nižšie, súd, vychádzajúc z jeho výpovede, v ktorej to sám uviedol, predstavujú v čistom sumu 600-700 eur. Jeho náklady na bývanie predstavujú asi 150 eur.
Čo sa týka príjmov odporkyne, so zreteľom na vykonané listinné dôkazy a ďalšie okolnosti, ktorí v konaní vyšli najavo, jej príjmy mesačne predstavujú v čistom sumu približne 500 eur.
Čo sa týka nákladov na maloleté deti, vychádzajúc z vykonaných listinných dôkazov, no tiež zo skutočností, ktoré sú súdu známe z úradnej činnosti a tiež zo všeobecne známych skutočností ohľadne bežných nákladov na maloleté deti vo veku maloletých T. a J., možno konštatovať, že mesačné náklady každého z maloletých detí, ktoré zahŕňajú náklady na bývanie, stravu v domácnosti i v škole, ošatenie, hygienické potreby, školské potreby, poplatky a náklady spojené s návštevou školy, cestovné a tiež náklady na mimoškolské aktivity (T. hráva futbal a J. navštevuje modernú gymnastiku) a náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, predstavujú približne 300 eur. Treba však poukázať na to, že odporkyňa do nákladov na deti zahrnula aj náklady spojené s platením životnej poistky oboch detí, a niektoré ďalšie náklady (napr. 32,40.- eur mesačne ako cestovné náklady na dcéru), ktoré nebolo možné pre účely rozhodnutia o výživnom zohľadniť buď celkom alebo nie v plnom rozsahu.
Napokon sa žiada pre úplnosť poukázať na to, že tunajší súd v konaní sp. zn. 13 P 138/2011 rozhodoval o úprave práv a povinností účastníkov k maloletým deťom na čas do rozvodu, pričom v označenom konaní súd rozsudkom zo dňa 10.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2011 schválil rodičovskú dohodu účastníkov, podľa ktorej boli maloleté deti zverené matke a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou 100 eur mesačne na každé dieťa.
Takto ustálený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne :
Podľa § 24 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadnuť najmä na záujmy maloletých detí.
Podľa § 25 Zákona o rodine, súd je povinný zistiť príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu manželstva. Svoje zistenia uvedie v odôvodnení rozhodnutia.
Podľa § 26, ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví súd ich práva a povinnosti k dieťaťu pre čas po rozvode, najmä určí, komu dieťa zverí do výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu.
Podľa § 85 ods. 1, Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť.
Podľa § 85 ods. 2, Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 85 ods. 3, Zákona o rodine, pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti prihliada sa na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť.
Podľa § 96 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu.
Súd na základe skutočností zistených vykonaným dokazovaním, osobitne z výsluchu účastníkov dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo si nemôže plniť svoj spoločenský účel a od účastníkov už vzhľadom na všetky okolnosti nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Medzi manželmi došlo k citovému odcudzeniu a v súčasnosti už ani nežijú spolu v jednej domácnosti, pričom tento stav je s ohľadom na okolnosti danej veci nezvratný. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Hlavnými príčinami narušenia vzťahov a rozvratu manželstva účastníkov boli rozpory, nezhody a hádky vyplývajúce z odlišných predstáv manželov o zásadných otázkach vzájomného spolužitia, predovšetkým o otázkach financií, no tiež o otázkach výchovy detí, ktoré sa účastníkom ani napriek ich snahe nepodarilo vyriešiť. V dôsledku dlhodobého pretrvávania a opakovania týchto nezhôd, napokon došlo medzi nimi k citovému odcudzeniu, pričom došlo aj k ukončeniu spolužitia v jednej domácnosti, ktoré sa vzhľadom na okolnosti odstupom času stalo nezvratné, keď navrhovateľ žije v prenajatom byte s inou ženou, s ktorou už skôr nadviazal mimomanželský vzťah.
Čo sa týka úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním, súd dospel k záveru, že so zreteľom na to, že matka sa o obe maloleté deti riadne stará a vytvára im podmienky pre riadny vývoj, je na mieste zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať na platenie výživného.
Pri ustálení primeranej výšky výživného súd vychádzal predovšetkým z nákladov na maloleté deti v sume približne do 300,- eur mesačne, príjmu matky vo výške približne 500,- eur a otca vo výške 600-700,- eur, ďalej skutočnosti, že matka sa o maloleté bude po rozvode osobne starať, so zreteľom na to, že otec sa deťmi stretáva aj počas týždňa, keď ich vozí na krúžky, ako aj nevyhnutných nákladov otca na bývanie v sume približne 150,- eur. Po zohľadnení všetkých týchto okolností danej veci potom súd dospel k záveru, že zákonným kritériám pre určenie výšky výživného zodpovedá primerané výživné, ktoré bude otec na maloleté deti uhrádzať po rozvode, v sume 150 eur mesačne na každé dieťa. Napokon sa žiada poukázať na to, že synJ. je síce starší, čo je spravidla skutočnosť, ktorá má za následok vyššie náklady, avšak dcéra Z. je dievča a má na mimoškolské aktivity vyššie náklady a preto súd ustálil na obe deti výživné v rovnakej výške. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody preto súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o rodine zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal na čas po rozvode na platenie výživného vo výške 150 eur mesačne na každé dieťa. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravoval, nakoľko rodičia jeho úpravu nežiadali a ani zistené skutočnosti takúto úpravu styku nevyžadujú.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., keďže ide o konanie o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na tunajšom súde
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
(§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a);
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako
spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé
priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).