Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-28-2011.pdf
PDF · 80.33 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/28/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného : BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., sídlo: Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 36 432 105, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou: ADVOKÁTI, s. r. o. IČO: 36 715 638, so sídlom Klariská 7, 811 03 Bratislava, proti povinnej : R. A., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: K. XXXX/X, XXX XX I., zastúpená opatrovníčkou Mgr. U. C. zamestnankyňou Okresného súdu Skalica, za účasti súdneho exekútora: Mgr. Dušana Čerešňu, so sídlom Trnava, A. Hlinku 3858/1, o vymoženie sumy 2.617,60 eur s príslušenstvom, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 17. augusta 2011 pod č. k. 3Er/1123/2011-12, EX 762/2011 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku sp. zn. BB0210102 zo dňa 17.01.2011, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s.. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2.617,60 eur, úrok z omeškania vo výške vo výške 19 % ročne zo sumy 2.617,60 eur od 15.5.2009 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.617,60 eur od 15.5.2009 do zaplatenia, trov rozhodcovského konania v sume 150,42 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 258,13 eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 136,32 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 41 ods. 1 a 2, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 a 2 zákona 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorých exekučný súd môže odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak vykazuje niektorú z vád uvedenú v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že posúdil predmetný úver ako spotrebiteľský, nakoľko právny predchodca oprávneného vystupuje v obdobných prípadoch poskytovania úverov opätovne. Právny predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako s fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedených skutočností mal súd prvého stupňa preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah účastníkov je potrebné okrem zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán, ako aj normy európskeho práva zamerané na ochranu spotrebiteľa Nakoľko súd prvého stupňa posúdil predmetnú zmluvu medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú, podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku, teda zisťoval, či rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 53 ods. 3 a 4 OZ, teda či rozhodcovská doložka začlenená medzi podmienky štandardnej (formulárovej) zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Predmetnú rozhodcovskú doložku posúdil súd prvého stupňa ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko znemožňuje voľbu povinného
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, obsah rozhodcovskej doložky bol vopred pripravený oprávneným, povinný si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam. Súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko zistil rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, pretože rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, vychádza z neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy.
Oprávnený napadol uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním podaným v zákonnej lehote a napadnuté uznesenie žiadal zmeniť tak, že súd poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako žiada v žiadosti o udelenie poverenia. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetná rozhodcovská doložka sa neprieči dobrým mravom, pretože nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Ďalej poukázal na znenie § 52 ods. 1 OZ, podľa ktorého za spotrebiteľskú zmluvu nemožno považovať akúkoľvek zmluvu, ale len zmluvy vymenované v tomto ustanovení a odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, teda zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku, osobitne zmluvy, ktoré majú povahu tzv. absolútnych obchodov, sú vylúčené z okruhu spotrebiteľských zmlúv. Poukázal na viacero rozhodnutí krajských súdov, ktoré podporovali tento jeho názor. Taktiež vo svojom odvolaní uviedol, že ani OSP, ani Exekučný poriadok a ani zákon o rozhodcovskom konaní neobsahuje zákonné ustanovenia, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie, alebo rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Zároveň namieta, že konaním súdu prvého stupňa bolo odňaté právo domáhať sa svojho práva na uspokojenie svojej pohľadávku v exekučnom konaní, nakoľko súd vyslovil bez zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom za nevykonateľné, čím oprávnenému spôsobil ujmu, teda konal i v rozpore so zákonom za nevykonateľné, čím oprávnenému spôsobil ujmu. Oprávnený zdôrazňuje uznesenie Súdneho dvora ES vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010 Pohotovosť s.r.o. proti X. J., podľa ktorého smernica 93/13 ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí ak tento súd má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Záverom zdôraznil, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.
Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považuje za správne a odvolaniu nemieni vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že síce exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný titul len z formálnej stránky, avšak v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup, kedy by exekučný súd najprv udelil poverenie na vykonanie exekúcie, aj keď by vedel o nedostatkoch exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, a následne pre tieto nedostatky exekúciu zastavil, by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti exekučného konania.
Súd prvého stupňa správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku. V zmysle rozhodnutia C - 40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku ihneď, ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to v tom zmysle, či nejde o nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou ako spotrebiteľskú zmluvu, pričom na spotrebiteľské vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, podľa akých predpisov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá, a bez ohľadu na to, či došlo k voľbe práva, a teda aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania je potrebné použiť spotrebiteľské právne normy. Odvolací súd taktiež predmetnú rozhodcovskú doložku posúdil ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy V zmysle § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Možno povedať, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp. rozhodcovského súdu dodávateľom nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a naopak nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) bol spojený s povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.