Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoE-11-2012.pdf
PDF · 67.74 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/11/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, Štúrova 7, Prešov, IČO: 00735850, proti povinnému: Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., V. XXXX/XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, Exekútorský úrad Prešov, Konštantínova 13, o vymoženie 16,59 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 6.12.2011 pod č.k. 18Er/200/2009 - 11, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o trovách exekúcie.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné vyššie označeným uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, pretože po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Povinnému uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,39 Eur do 3 dní od jeho právoplatnosti.
Rozhodol tak po zistení, že exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - blok na pokutu č. AA 2043688 zo dňa 23.11.2008, vydaný OR PZ, ODI Humenné. Dňa 13.10.2011 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň žiadal, aby oprávnený bol zaviazaný uhradiť mu trovy exekúcie vo výške 41,39 Eur. Oprávnenému vznikla pohľadávka proti povinnému na základe vyššie označeného exekučného titulu, ktorý vykonateľnosť nadobudol dňa 10.12.2007. K vymoženiu pokuty nedošlo.
S použitím ustanovenia § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinného do 31.3.2008, uzavrel, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Vzhľadom na to, že uplynula prekluzívna lehota stanovená uvedeným zákonom na vymoženie uloženej poriadkovej pokuty, exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
O trovách exekúcie rozhodol podľa § 197 ods. 1 v spojení s § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti zistil, že oprávnený podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty na jej vymoženie. Márnym uplynutím lehoty troch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu však došlo k zániku práva oprávneného, a teda aj možnosti vymáhať uloženú pokutu od povinného. Na preklúziu prihliada súd ex offo, preto exekúciu zastavil. V nadväznosti na trovy exekúcie konštatoval, že zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, preto nie je možné mu uložiť nahradiť vzniknuté trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Podotkol, že exekúcia nebola zastavená z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, ale z dôvodu preklúzie, a to podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. Súdnemu exekútorovi tak priznal trovy exekúcie vo výške 41,39 Eur v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z..
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podal odvolanie súdny exekútor, ktorým žiadal v tejto časti zmeniť uznesenie tak, aby na úhradu trov exekúcie bol v celom rozsahu zaviazaný oprávnený. V odvolaní, okrem iného, uviedol, že nestotožňuje sa s názorom súdu, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, pretože pri náležitej opatrnosti mohol a mal predvídať s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. zastavenie exekúcie. Poukázal na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v tej súvislosti, že z jednotlivých zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie možno pripisovať zavinenie oprávnenému napr. vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo preto, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (napr. premlčanie, preklúzia). Ako súdny exekútor navrhol exekučné konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto oprávnený musí niesť zodpovednosť za stav, v ktorom je exekúcia zastavená, keďže práve on navrhol vykonanie exekúcie proti povinnému, a preto taktiež znáša trovy exekúcie aj v prípade, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu týchto trov, a to v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, správne rozhodol, ak na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal povinného. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k dôvodom odvolania odvolací súd dopĺňa:
Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Ako uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení, exekúciu nezastavil z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu, ako zastavenie exekúcie navrhol súdny exekútor podaním zo dňa 4.10.2011, ale z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. Dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle tohto ustanovenia možno aplikovať aj na prípady, keď márnym uplynutím lehoty troch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu došlo k zániku práva oprávneného, a teda aj možnosti vymáhať uloženú pokutu od povinného. Na preklúziu musí exekučný súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 10.12.2007, pričom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla súdu dňa 4.6.2009, teda ešte pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty. Aj keď exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 13.7.2009, k vymoženiu pohľadávky oprávneného nedošlo do troch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu. Keďže, podľa tvrdenia súdneho exekútora, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, z toho možno usúdiť, že výkon rozhodnutia nebolo možné vykonať v trojročnej prekluzívnej lehote zavinením povinného (v tejto lehote dobrovoľne nesplatil dlh oprávnenému). Preto správne konštatoval súd prvého stupňa, že nemohol uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2, veta prvá, Exekučného poriadku.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o trovách exekúcie ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.