Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-416-2011.pdf
PDF · 109.5 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/416/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Dany Wänkeovej, v právnej veci žalobcu: WOJAS Slovakia, s.r.o., Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, IČO: 44 357 583, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Janči, R. XXX, I. T. proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/1172/99/2010 zo dňa 21.07.2011, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobný návrh z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SK/1172/2010 zo dňa 21.07.2010, ktorým druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj č. P/0397/08/10 zo 14.09.2010, ktorým prvostupňový správny orgán ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v súlade s § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, uložil žalobcovi pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 4 ods. 2, písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať práva podľa § 3 zákona, nakoľko účastník konania ako predávajúci upieral spotrebiteľovi právo na uplatnenie reklamácie v zmysle § 3 ods. 1 zákona, a to skutočnosťami zistených kontrolou vykonaného v prevádzkarmi Obuv Wojas, OC Galéria, Toryská 5, Košice dňa 30.06.2010, pokutu vo výške 400,- €. V dôvodoch rozhodnutia orgán uviedol, že dňa 30.06.2010 bola inšpektormi prvostupňového správneho orgánu vykonaná kontrola v predajni žalobcu, kde bolo zistené, že účastník konania nezabezpečil dodržanie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. v spojení so zák. č. 372/1990 Zb. a bolo preukázané, že žalobca odmietol ako predávajúci prijať reklamáciu výrobku pánskej obuvi, čím upieral spotrebiteľovi právo na uplatnenie reklamácie podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca plne zodpovedá za protiprávny skutkový stav zistený v čase kontroly, nakoľko spotrebiteľ preukázateľne reklamáciu výrobku uplatnil, bolo povinnosťou predávajúceho prijať ju, vydať o jej prijatí potvrdenie, reklamáciu vybaviť v zákonnej lehote a zároveň vydať písomný doklad o jej vybavení. Nakoľko reklamácia výrobku bola spotrebiteľom uplatnená do 12 mesiacov od kúpy výrobku, bolo možné vybaviť ju zamietnutím s pouk. na § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa len na základe odborného posúdenia. Správny orgán prvého stupňa neakceptoval obranu žalobcu, že vada, ktorú
prišiel zákazník reklamovať nie je vadou z výroby, resp. akoukoľvek vadou výrobku a že sa jednalo len o dizajnové prevedenie obuvi spočívajúce v pevnejšom prešití lemu topánok, v dôsledku čoho zákazníka pri používaní reklamovanej obuvi topánka tlačila. O výške pokuty rozhodol s pouk. na § 24 ods. 1 a 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a konštatoval, že pokuta bola uložená na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, pokuta má nielen sankčný, ale aj preventívny účinok a mal za to, že následkom protiprávneho konania bol spotrebiteľ ukrátený na svojom zákonom garantovanom práve, na uplatnenie reklamácie a súčasne bolo porušené aj právo spotrebiteľa na preskúmanie zodpovednosti za vadu, ktorá sa na ním zakúpenom tovare vyskytla, práve na vydanie dokladu, že bola uplatnená spotrebiteľom reklamácia.
Žalovaný sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu, dospel k záveru, že správny orgán presne zistil skutkový stav vec a dospel k správnemu právnemu názoru. Poukazoval, že sám žalobca zistený nedostatok nespochybnil, poukázal však na neopodstatnenosť reklamácie spotrebiteľky. Odvolací orgán poukázal, že účastník konania bol sankcionovaný za to, že nebol dodržaný formálny postup požadovaný zákonom o ochrane spotrebiteľa a na konštatovanie porušenia niektorej z povinnosti vzťahujúcej sa k reklamačnému konania predávajúcim nemá žiadny vplyv opodstatnenosť reklamácie, nakoľko predávajúci je povinný každú reklamáciu vybaviť zákonom požadovaným spôsobom, čo v danom prípade žalobca neurobil. Čo sa týka námietky výšky uloženej pokuty, správny orgán druhého stupňa konštatoval, že uloženie pokuty a jej výška je riadne v prvostupňovom rozhodnutí zdôvodnené. Zdôraznil, že pri kontrole prvostupňového správneho orgánu bolo zistené porušenie povinností vzťahujúce sa k reklamačnému konaniu, na ktoré nadväzne nadväzuje niekoľko ďalších povinností predávajúceho, ktorý je povinný ich splniť v rámci reklamačného konania v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Čo sa týka výšky uloženia pokuty druhostupňový správny orgán sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci v tejto časti preskúmavaného rozhodnutia a konštatoval, že účastník konania ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov, za dodržanie ktorých zodpovedá objektívne.
Proti rozhodnutiu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu podal riadne a včas žalobu žalobca, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch poukazoval, že v preskúmavanej veci sa nejednalo o reklamáciu, nakoľko zákazník reklamoval nie vadu, ale dizajnovú vec, tzn. prešitie na topánkach, ktoré spôsobovalo otlaky spotrebiteľovi, teda podľa názoru žalobcu, bolo namieste odmietnutie tejto reklamácie, lebo sa o reklamáciu nejednalo.
Poukazoval na nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi a nedostatočne zistený skutkový stav veci a skutočnosť, že opätovne reklamáciu prijal a riadne vybavil. Ďalej namieta neprimeranosť pokuty a jej nedostatočné zdôvodnenie. Súčasne navrhol, aby súd využil moderačné právo a uloženú pokutu žalobcovi znížil.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, a to z nasledovných dôvodov.
V preskúmavanej veci bol riadne zistený skutkový stav veci, keď vykonanou kontrolou dňa 30.06.2010 správny orgán zistil a preveril písomnú sťažnosť spotrebiteľky, ktorá uviedla, že v predajni žalobcu reklamovala pánsku obuv, ktorá spôsobovala pri bežnom používaní otlaky z dôvodu použitia osobitného šitia, pričom predajňa žalobcu Obuv Wojas, OC Galéria, Toryská 5, Košice odmietla reklamáciu prijať z dôvodov, že sa o reklamáciu nejedná, ale o výlučne dizajnové prevedenie výrobku.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly 8) (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie spotrebiteľovi ukladať povinnosť bez právneho dôvodu.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať práva podľa § 3.
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2.000.000,- Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5.000.000,- Sk.
Podľa § 24 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Podľa § 27 zák. č. 250/2007 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a.
Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi.
Podľa § 18 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, v ktorej je prijatie reklamácie možné s ohľadom na predávané výrobky alebo poskytované služby, alebo u určenej osoby, ktorá je povinná reklamáciu vybaviť.
Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. v prevádzkarni a u určenej osoby podľa odseku 2 musí byť počas prevádzkovej doby prítomný zamestnanec poverený vybavovať reklamácie. Pri skupinových zájazdoch musí predávajúci zabezpečiť v mieste zájazdu nepretržitú prítomnosť poverenej osoby oprávnenej vybavovať reklamácie po celý čas zájazdu.
Podľa § 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; 22) na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.
Podľa § 18 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru preukázať kópiu potvrdenia o prijatí reklamácie, dôvody, pre ktoré nie je možné rozhodnúť o spôsobe vybavenia reklamácie ihneď a pre ktoré nie je reklamáciu možné vybaviť ihneď po určení spôsobu vybavenia reklamácie, zaslanie alebo výsledky odborného posúdenia a kópiu dokladu o vybavení reklamácie.
Podľa § 18 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z.z. ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil počas prvých 12 mesiacov od kúpy, môže predávajúci vybaviť reklamáciu zamietnutím len na základe odborného posúdenia; bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od spotrebiteľa vyžadovať úhradu nákladov na odborné posúdenie ani iné náklady súvisiace s odborným posúdením.
Podľa § 18 ods. 7 zák. č. 250/2007 Z.z. ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie. Ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe, náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia. Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže reklamáciu uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie. Predávajúci je povinný spotrebiteľovi uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie všetky náklady vynaložené na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne vynaložené náklady. Znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť.
Podľa § 18 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. predávajúci je povinný pri uplatnení reklamácie vydať spotrebiteľovi potvrdenie. Ak je reklamácia uplatnená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, predávajúci je povinný potvrdenie o uplatnení reklamácie doručiť spotrebiteľovi ihneď; ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď, musí sa doručiť bez zbytočného odkladu, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení reklamácie; potvrdenie o uplatnení reklamácie sa nemusí doručovať, ak spotrebiteľ má možnosť preukázať uplatnenie reklamácie iným spôsobom.
Podľa § 18 ods. 9 zák. č. 250/2007 Z.z. predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.
Podľa § 18 ods. 10 zák. č. 250/2007 Z.z. predávajúci je povinný viesť evidenciu o reklamáciách a predložiť ju na požiadanie orgánu dozoru na nazretie. Evidencia o reklamácii musí obsahovať údaje o dátume uplatnenia reklamácie, dátume a spôsobe vybavenia reklamácie a poradové číslo dokladu o uplatnení reklamácie.
Podľa § 18 ods. 11 zák. č. 250/2007 Z.z. povinnosti uvedené v odsekoch 4 až 9 sa vzťahujú aj na určenú osobu, v odôvodnených prípadoch môže reklamáciu prijatú určenou osobou alebo osobou splnomocnenou predávajúcim na prijatie reklamácie vybaviť predávajúci. Plynutie lehôt na vybavenie reklamácie tým nie je dotknuté.
Podľa § 18 ods. 12 zák. č. 250/2007 Z.z. ustanovenia uvedené v odsekoch 4 až 10 sa použijú na vybavenie reklamácií, ak osobitný predpis 22b) neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 13 zák. č. 250/2007 Z.z. vybavením reklamácie nie je dotknuté právo spotrebiteľa na náhradu škody podľa osobitného predpisu.
Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí a pripojeného správneho spisu súd mal preukázané, že prvostupňový správny orgán na základe sťažnosti spotrebiteľky Ireny Sabovej vykonal v prevádzke žalobcu so sídlom OC galéria, Toryská 5, Košice kontrolu dňa 30.06.2010. V konaní žalobca nespochybnil, že reklamáciu spotrebiteľke odmietol vybaviť s tým, že zastával názor, že otlaky, ktoré spôsobujú pánske topánky pri bežnom používaní, spôsobuje jej dizajnérske prevedenie výrobku, ktoré nemožno považovať za vadu výrobku.
Súd poukazuje, že v odvolaní žalobcu voči prvostupňovému správnemu orgánu žalobca len namietal výšku uloženej pokuty a žiadal uloženú pokutu znížiť. Iné odvolacie dôvody žalobca v odvolaní neuviedol.
Súd preskúmava rozhodnutia žalovaného v rozsahu, v akom správny orgán preskúmaval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Súd vychádzal z ustálenej judikatúry, podľa ktorej nie je možné žalobné dôvody, ktoré účastník konania nepoužil v opravnom prostriedku v správnom konaní preskúmavať v rámci súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. V opačnom prípade by
súd v podstate preskúmaval rozhodnutie žalovaného nad rámec prieskumu, ktorý vykonal správny orgán druhého stupňa.
Z tohto dôvodu súd nemohol žalobný bod (tvrdenie žalobcu, že sa nejedná o vadu výrobku, ale len o dizajnérske spracovanie výrobku) preskúmať.
Napriek tomu súd konštatuje, že pri predaji výrobkov, ako je pánska obuv, je logickým predpokladom, že tieto výrobky sa budú bežne a teda aj dennodenne používať tak, aby funkciu obuvi naplnili tak, aby obuv mohol spotrebiteľ každodenne riadne a bez problémov používať. Pre posúdenie veci nie je podstatné tvrdenie, či sa jednalo o konkrétnu vadu výrobku alebo o dizajnérske prevedenie. Žalobca bol povinný reklamáciu prijať a až v reklamačnom konaní bol kompetentný charakter uplatňovaného nedostatku výrobku posúdiť a vyhodnotiť, či sa o vadu jedná a akého druhu. Preto tento argument, okrem toho, že nebol uvedený v odvolaní žalobcu, nemá na vecnú správnosť a rozhodnutie správnych orgánov žiaden vplyv, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že spotrebiteľom uplatnenú reklamáciu odmietol prijať.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že správne orgány riadne zistili skutkový stav vec a bolo preukázané, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci tak, ako ukladá správnym orgánom § 3 ods. 4 Správneho poriadku vo väzbe na ust. § 27 zák. č. 250/2007 Z.z.
Súd sa ďalej zaoberal žalobným bodom, ktorý uviedol žalobca v opravnom prostriedku proti prvostupňovému správnemu orgánu, keď tvrdil, že pokuta je neprimeraná a žiadal aplikovať moderačné právo súdu na zníženie pokuty a uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov o výške uloženej pokuty nie sú dostatočne zdôvodnené.
S pouk. na § 27 zák. č. 250/2007 Z.z. a ust. § 46 a § 47 zákona o správnom konaní aj rozhodnutia vydané žalovaným podľa zák. č. 250/2007 Z.z. musia byť zdôvodnené v súlade s ust. § 46 a 47 zákona o správnom konaní.
V osobitnom predpise, ktorým je zák. č. 250/2007 Z.z. zákonodarca špecificky v § 24 upravil sankcie, ktoré môžu správne orgány ukladať, vrátane druhu a rozsahu uložených sankcií, ako aj stanovil podmienky, na ktoré sa prihliada pri určovaní výšky pokuty.
Z ust. § 24 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. vyplýva, že pri určení výšky pokuty sa prihliada na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinností a spôsob a následky porušenie povinností. Druhostupňový správny orgán, ktorý si právne názory prvostupňového správneho orgánu osvojil poukázal, že porušením práva spotrebiteľa na uplatnenie reklamácie zamedzil žalobca spotrebiteľovi uplatneniu ďalších práv, ktoré v súvislosti s riadnou uplatnenou reklamáciu súvisia. Súd si osvojil argumentáciu zdôvodnenia pokuty prvo a druhostupňovým správnym orgánom, keď správne orgány konštatovali, že následne po odmietnutí prijatia uplatňovanej reklamácie bolo porušené právo spotrebiteľa na samotné preskúmanie zodpovednosti za vady a následne spotrebiteľ bol ukrátený na ďalších právach tým, že predávajúci nesplnil povinnosti, ktoré sú určené pre postup, lehoty, formu akou má byť reklamácie prijatá, vybavená a ako má byť spotrebiteľ o jej prijatí a vybavení informovaný vrátane skutočnosti, že spotrebiteľovi nemohol byť následne vydaný doklad o uplatnení reklamácie, ktorý sa v prípade spotrebiteľského sporu pred súdom vyžaduje.
Súd sa stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, že pokuta bola uložená v dolnej hranici sadzby, ktorú zákonodarca v § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. stanovil v rozsahu do 2.000.000,- Sk v prepočte 66.387,83 €, keď pokuta bola stanovená vo výške 400,- € vychádzajúc z názoru správnych orgánov, že pokuta má súčasne nielen sankčný, ale aj vo vzťahu k žalobcovi, ako obchodnej spoločnosti, preventívny charakter.
Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že výška uloženej pokuty nie je v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu riadne zdôvodnená. Z odôvodnenia oboch rozhodnutí správnych orgánov v inštančnom postupe je zrejmé, že v v súlade s ust. § 24 zák. č. 250/2007 Z.z. správne orgány riadne pokutou, v súlade s citovanými zákonnými kritériami pre jej uloženie, zdôvodnili. Súd nezistil splnenie zákonných podmienok pre využitie moderačného práva upraveného v § 250j ods. 5 O.s.p. v spojení s ust. § 250i ods. 2 O.s.p., a to z toho dôvodu, že dospel k záveru, že správne orgány riadne zistili skutkový stav veci a rozhodli vecne správne, pričom zdôvodnenie výšky uloženej sankcie nevybočuje zo zákonného rámca správnej úvahy, ktorá je výlučne v kompetencii správnych orgánov. Súd dospel k záveru, že správna úvaha v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v prvostupňového správneho orgánu je logická, skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom práve z dôvodu,že správne orgány vychádzali z náležitostí zisteného skutkového stavu veci a správne aplikovali právny predpis na daný skutok a rozhodnutia sú zrozumiteľné a riadne zdôvodnené.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. vzniká žalobcovi právo na náhradu trov konania v prípade, že mal v konaní celkom alebo čiastočný úspech. V prejednávanej veci však žalobca úspech nemal, z tohto dôvodu nevzniká mu právo na náhradu trov konania, preto žalobcovi súd náhradu trov konania v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.