Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/57/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: M.. S. C., nar. XX.XX.XXXX bytom J. O. č. XX, O. proti odporcovi Slovenská republika, Generálna prokuratúra SR so sídlom Štúrova 2, Bratislava v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy 400.000 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a mi e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 252,75 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.03.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 400.000 Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy za nesprávne úradné postupy, ktoré konkretizoval odkazom na konanie vedené na tunajšom súde, pričom doplnil 5. nesprávny úradný postup: Uznesenie Vojenskej obvodovej prokuratúry Prešov zn. Opn 429/2007 zo dňa 14.12.2007, kde mala byť riešená sťažnosť navrhovateľa vo veci uplatneného trestného oznámenia na policajtov. Podaním doručeným súdu dňa 23.11.2011 navrhovateľ žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu tak, že si uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 26.02.2011 zo sumy 400.000 Eur do zaplatenia.

Odporca sa k predmetu konania vyjadril, uviedol, že s návrhom nesúhlasí a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Okresný súd Trebišov uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil zmenu návrhu nasledovne: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 400.000,- Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 26.02.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že na tunajšom súde bolo vedené konanie , kde si uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy a tam bolo konanie zastavené s tým, že bola vec postúpená na Generálnu prokuratúru SR. V zmysle daného rozhodnutia postupoval, predložil odporcovi návrh

na predbežné prejednanie nároku a o náhradu nemajetkovej ujmy 400.000,- Eur za úmyselný zásah do súkromia mimosúdne. V konaní 15C špecifikoval štyri nesprávne úradné postupy, ktoré boli spôsobilé zasiahnuť do súkromia. V tomto konaní uplatňuje nárok na nemajetkovú ujmu titulom piatich nesprávnych úradných postupov.

Čo sa týka prvého nesprávneho úradného postupu ten videl v tom, že odporca mu ako obvinenému neumožnil pracovať so spisom a mal ho. Pre úplnosť uviedol, že konanie bolo vedené najprv Okresnou prokuratúrou v Michalovciach. Následne bola vec postúpená Okresnej prokuratúre v Trebišove, ktorá podala na neho obžalobu. Vec bola vedená ako trestná vec . Konkrétny nesprávny úradný postup vidí v tom, že prokuratúra v štádiu pred podaním návrhu na súd mu neumožnila pracovať so spisom, pričom platí zásada rovností zbraní a platí zásada prezumpcie neviny. Ak prokurátor pracuje so spisom za účelom, aby bola podaná obžaloba, tak aj obvinený má právo pracovať so spisom, aby sa oboznámil s týmto spisom a ak bolo vyšetrovanie ukončené, aby prípadne podal ďalšie návrhy na dokazovanie. Prokuratúra kriminalizovala jeho osobu týmto spôsobom a tým zasiahla do jeho práv. Zásah bol spôsobilý zasiahnuť do jeho súkromia a aj zasiahol. K nesprávnemu úradnému postupu došlo presne 27.10.2005. V uvedený deň sa osobne dostavil na prokuratúru do Trebišova za prokurátorom JUDr. Jozefom Mokáňom, ktorý vo veci konal a v prítomnosti svojho brata sa domáhal, aby mu umožnil preštudovať spis. Spis mu nebolo umožnené preštudovať, zároveň ho na postupe prokurátora zarazilo aj to, že nevyhotovil o tom, že sa dostavil a chcel nahliadnuť do spisu, žiaden záznam.

Čo sa týka druhého nesprávneho úradného postupu mal za to, že odporca do obžaloby nevyhodnotil dôkaz videozáznam Mestskej polície Michalovce. Uvedený dôkaz mal byť vyhotovený 23.07.2005 pre určitú udalosť, kvôli ktorej bol obvinený, že spáchal trestný čin. Tento dôkaz nebol zadokumentovaný do trestného spisu, nebol vyhodnotený a nebol ani predložený súdu. Po 2-ročnej lehote na základe vyjadrenia mestského policajta v Michalovciach tento videozáznam bol vyskartovaný, pretože si ho nikto nevyžiadal iba do neho bolo viackrát nazerané zo strany zamestnancov štátu možno aj prokuratúry. S videozáznamom bolo manipulované a to takým spôsobom, že z neho boli vyhotovené 4 zábery, ktoré nič nedosvedčovali a neviedli k tomu, že on spáchal trestný čin. Tento dôkaz nebol zadokumentovaný ani vyhodnotený prokurátorom, ani v obžalobe o ňom nie je zmienka. Až súd v Rožňave chcel tento dôkaz vyhodnotiť, žiaľ bolo po 2-ročnej lehote a nebolo to možné tento dôkaz použiť.

Čo sa týka tretieho nesprávneho úradného postupu ten videl v tom, že zo strany Okresnej prokuratúry Trebišov bola 25.10.2005 na neho podaná obžaloba, ktorá na základe rozhodnutia krajskej prokuratúry bola príslušná a na ktorú bola vec postúpená z Okresnej prokuratúry Michalovce. Zmenená miestna príslušnosť bola z Michaloviec na Trebišov z dôvodu, že všetci prokurátori v Michalovciach sa cítili byť zaujatí a 13.09.2007 podala Okresná prokuratúra Michalovce na neho obžalobu pre neplatenie vyživovacej povinnosti, ktorá vec bola spojená do veci . Teda nesprávny úradný postup videl v tom, že ak v prvom prípade mohla byť zaujatá Okresná prokuratúra Michalovce a obžalobu podávala Okresná prokuratúra Trebišov, prečo v druhom prípade pre neplnenie vyživovacej povinnosti túto obžalobu podávala Okresná prokuratúra Michalovce. Uviedol, že si myslí, že keď prokuratúra v Michalovciach bola zaujatá, že to hraničí s niečím nezákonným a nenormálnym.

Čo sa týka štvrtého nesprávneho úradného postupu ten videl v tom, že odporca podával cez Okresnú prokuratúru Rožňava odvolanie v trestnej veci a miestna príslušnosť na tento orgán nikdy nebola prenesená, pretože bolo rozhodnuté, že miestna príslušnosť sa preniesla z Michaloviec do Trebišova. Ani prokuratúra v Rožňave vo svojom odvolaní nespomína nejaký nekvalitný videozáznam. Dané odvolanie bolo podávané asi niekedy v roku 2008 alebo 2009 nevedel presne uviesť. Dané odvolanie je v spise .

Čo sa týka posledného nesprávneho úradného postupu v súvislosti s udalosťou z 23.07.2005 podával trestné oznámenia na policajtov, pretože mu vznikla určitá ujma, konkrétne sa jednalo o policajtov Obvodného oddelenia PZ v Michalovciach. Toto sa rieši v inom konaní, kde žaluje Ministerstvo vnútra SR. Podával trestné oznámenia na policajtov a vo veciach bolo rozhodnuté uznesením, podával sťažnosti a o týchto sťažnostiach rozhodoval JUDr. Kandráč ako odvolací orgán voči postupu inšpekčných orgánov Ministerstva vnútra SR. JUDr. Kandráč vo svojom rozhodnutí sa nezaoberal tým, čo on namietal, ale riešil to, čo bolo predmetom konania , teda neskúmal postup policajtov voči nemu, čo bolo predmetom jeho podania, ale vychádzal z toho ako bolo skúmané jeho konanie v trestnej veci .

Vyžiadal si spisy v trestnej veci bez toho, aby od neho mal súhlas a vec nebola právoplatne ukončená a jeho podnet bol uzavretý tak, že on je vinným a jemu bol uložený trest, teda, že postup policajtov bol v súlade so zákonom. Namietal, že postup prokurátora nebol správny, pretože nerešpektoval prezumpciu neviny, jeho konanie nesúviselo s konaním a chcel vychádzať z veci . Nemal sa uspokojiť s nejakým čiastkovým rozhodnutím, mal si počkať na konečné právoplatne rozhodnutie súdu. Ľudovo povedané takisto kriminalizoval jeho osobu.

Uviedol, že všetky tieto nesprávne úradné postupy boli spôsobilé mu spôsobiť ujmu. Prokuratúra vyvíjala svoju aktivitu nesprávnym smerom, nezákonne, zaujato iba voči nemu, bez vyhodnotenia všetkých dôkazov v trestnej veci. Žiadal, aby súd prihliadal na judikatúru tunajších súdov ohľadne odškodnenia a náhradu nemajetkovej ujmy v podobných veciach.

Čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy v návrhu aj v podaní z 20.07.2011 špecifikoval, že za 5 nesprávnych úradných postupov si uplatňuje po 80.000 Eur, čiže spolu 400.000 Eur. Poukázal na to, že sudca JUDr. Polka vysúdil 17.000.000 Sk napriek tomu, že sa mu nikdy nepodarilo preukázať, že takúto sumu by za dané obdobie dokázal zarobiť ako sudca. On žiada 80.000 Eur za každý nesprávny úradný postup. Pri vyčíslení danej sumy vychádzal z toho, že je právnik, má odbornú skúšku komory komerčných právnikov. Je taký odborník ako sudca JUDr. Polka a ostatní, ktorí robia na ministerstve. Vychádzal z priemerného platu právnika 1.500 Eur mesačne, ročne je 18.000 Eur. Celá trestná vec trvala 5 rokov, celé obdobie bol kriminalizovaný, chodil po súdoch, kým sa nedomohol oslobodenia v daných veciach. Čiže ročne 18.000 Eur x 5 rokov, čiže vychádza 90.000 Eur, on požaduje 80.000 Eur za každý nesprávny úradný postup. Ďalej poukázal na to, že odkedy začalo trestné konanie od roku 2005 je nezamestnaný. Od roku 2007 je v hmotnej núdzi, poberá mesačne 62,50 Eur. Výšku nemajetkovej ujmy vyčíslil na základe priemerného mesačného a ročného platu právnika a to bolo jediné kritérium, ktoré použil pri určení danej výšky, pretože za celé obdobie bola jeho osoba kriminalizovaná ako osoba právnika a má problémy sa zamestnať vo svojom odbore a odborne sa realizovať. Za uvedené obdobie mu vznikli iba dlžoby, stratil klientov, ktorých mal.

Z písomného podania navrhovateľa zo dňa 19.08.2010 adresovaného odporcovi súd zistil, že navrhovateľ žiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, nemajetkovej ujmy 400.000 Eur za úmyselný zásah do súkromia. Žiadosť bola odporcovi

doručená dňa 25.08.2010 a týkala sa predbežného prerokovania nároku ohľadne všetkých nesprávnych úradných postupov uplatnených v tomto konaní.

Z písomného podania odporcu zo dňa 24.02.2011 č. XV/5 Spr 73/10-8 súd zistil, že odporca reagoval na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa z. č. 514/2003 Zz, ktoré bolo podané navrhovateľom a doručené odporcovi dňa 25.08.2010. Odporca sa vyjadril k jednotlivým namietaným úradným postupom a dospel k záveru, že žiadosť navrhovateľa je neopodstatnená, preto ju považuje v plnom rozsahu za nedôvodnú a túto odmieta. Navrhovateľ bol poučený o možnosti uplatnenia svojho práva na príslušnom súde v občianskoprávnom konaní.

Z písomného vyjadrenia odporcu súd zistil, že odporca neporušil Zz tým, že svoju odpoveď doručil navrhovateľovi až 13 dní po uplynutí 6-mesačnej lehoty. Citovaný zákon neukladá odporcovi akokoľvek reagovať na navrhovateľovu žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku. Odpoveď z 24.02.2011 obsahuje rozbor postupu prebiehajúceho vo veci zn. , tento list bol doručený iba navrhovateľovi, nemožno hovoriť o akejkoľvek kriminalizácii. K prvému namietanému postupu uviedol, že tvrdenie navrhovateľa je nepodložené, nakoľko v znení platnom v roku 2005 nepoznal a ani nepozná pojem pracovať so spisom. Ak mal navrhovateľ na mysli možnosť oboznámiť sa s výsledkami prípravného konania, takáto povinnosť nezaťažuje odporcu ale policajta, za ktorého zodpovedá Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR. Ak prokurátor nevyhotovil záznam do spisu, že 27.10.2005 sa navrhovateľ chcel oboznámiť s obsahom trestného spisu k tomu uviedol, že spis bol doručený Okresnému súdu Rožňava už dňa 25.10.2005, preto objektívne nebolo možné umožniť navrhovateľovi 27.10.2005, aby doň nahliadol. Odporca vzniesol námietku premlčania, nakoľko ohľadne tohto nároku premlčacia lehota uplynula už 27.04.2009. K druhému namietanému postupu uviedol, že tvrdenie navrhovateľa je irelevantné, nakoľko súdu konajúcemu v režime neprislúcha ( ) akokoľvek komentovať hodnotenie dôkazov vykonávané orgánmi činnými v trestnom konaní. K tretiemu namietanému postupu uviedol, že sa nejedná o nesprávny úradný postup,

pretože zaujatosť vyslovená v jednej trestnej veci nemá vplyv na akúkoľvek inú trestnú vec. K štvrtému namietanému postupu uviedol, že tvrdenie je irelevantné, nakoľko okresná prokuratúra bola vo veci miestne príslušná, keďže vec prejednával Okresný súd v Rožňave. K piatemu namietanému postupu uviedol, že sa nejedná o nesprávny úradný postup, pretože bolo vydané rozhodnutie, ktoré doposiaľ nebolo zrušené a je teda zákonné.

Z prednesu odporcu súd zistil, že má za to, že navrhovateľ kompletne v celej časti uplatneného nároku neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalobou domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy, je potrebné poukázať na to, že jednotlivé sumy paušálne 100.000 Eur sú úplne vymyslené, neopierajú sa o žiadne objektívne skutočnosti; najmä z prednesov žalobcu nie je možné ustáliť, v akom rozsahu, kedy a akým spôsobom mu aká nemajetková ujma vznikla. Rovnako neohraničil obdobie vzniku nemajetkovej ujmy ani vecne, ani časovo a ničím neprispel na objasnenie, či je daná priama príčinná súvislosť medzi údajnými nesprávnymi úradnými postupmi štátu a následným vznikom nemajetkovej ujmy. Z týchto dôvodov navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Čo sa týka 5 namietaného nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť prokurátor mjr. JUDr. Adrián Kandráč tak, ako bolo uvedené v návrhu, že sa jednalo o uznesenie Vojenskej obvodovej prokuratúry Prešov zo dňa 14.12.2007 v tomto smere premlčanie nenamieta, avšak poukazuje na to, že pokiaľ sa jedná o uznesenie, je to rozhodnutie vojenskej obvodovej prokuratúry, preto v každom prípade sa nemôže jednať o nesprávny úradný postup. Tento nárok bol predbežne prerokovaný, pretože žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odporcovi

bola doručená 25.08.2010 a v závere daného podania navrhovateľ udáva aj nesprávny úradný postup JUDr. Kandráča. Čo sa týka odpovede na dané podanie navrhovateľa, to bolo vypracované dňa 24.02.2011, ale nereagovalo na tento namietaný nesprávny úradný postup. Podstata je v tom, že zákon neukladá povinnosť reagovať na danú žiadosť a nie to ešte plniť na základe žiadosti. Teda, ak príslušný orgán nereaguje na danú žiadosť, nedopúšťa sa porušenia žiadneho ustanovenia daného zákona. Pri uplatnení nároku súdnou cestou, čo sa týka výšky nemožno sa opierať o to, čo vysúdila iná osoba v konaní, ale treba sa zamerať na konkrétny vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti s okolnosťami, za ktorých k nemu malo dôjsť, na výšku nemajetkovej ujmy a na priamu príčinnú súvislosť medzi jej vznikom a výškou a prípadným nesprávnym úradným postupom. Nič z tohto navrhovateľ nepreukázal. Čo sa týka úrokov z omeškania, ktoré si navrhovateľ uplatnil, poukázal na to, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vzniká až jej prisúdením súdom. Preto nemožno úroky viazať na žiaden dátum, ktorý by predchádzal okamihu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu č. k.15C/114/2009 súd zistil, že v predmetnom konaní si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi (účastníci totožní s účastníkmi v tomto konaní) nárok na náhradu nemajetkovej ujmy 400.000 Eur s príslušenstvom za 4 nesprávne úradné postupy (totožné s namietaným úradným postupom č. 1 až 4. v tomto konaní). Uznesením Okresného súdu Trebišov č. k. -113 zo dňa 22.07.2010 bolo konanie zastavené, s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.08.2010.

V predmetnom spise bolo na čl. 38 založené rozhodnutie - Uznesenie Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov č. zo dňa 14.12.2007, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa (navrhovateľa) podaná proti uzneseniu vyšetrovateľa 4. inšpekčného oddelenia, Odboru inšpekčnej služby Košice, sp. zn. ČVS:SKIS-235/IS-4-SV-2007 z 24.10.2007 podľa , , pretože sťažnosť nie je dôvodná.

Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu č. k. súd zistil, že účastníkmi konania boli navrhovateľ na strane navrhovateľa a JUDr. Ján Gloček, prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce ako odporca v 1. rade a Okresná prokuratúra Michalovce ako odporca v 2. rade; návrh bol súdu doručený dňa 10.02.2004, vo veci súd rozhodol uznesením zo dňa 18.04.2005 tak, že konanie zastavil; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -71 zo dňa 26.10.2005, dňa 04.01.2006.

Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu v Rožňave č. k. súd pre účely tohto konania zabezpečil listiny potrebné pre objektívne rozhodnutie súdu.

Zo zápisnice OR PZ ÚJaKP v Michalovciach, oddelenie skráteného vyšetrovania v Michalovciach o výsluchu obvineného zo dňa 22.09.2005 súd zistil, že ako obvinený bol vypočutý navrhovateľ; zo zápisnice vyplýva, že na záver výsluchu bol navrhovateľ upovedomený, že dňa 30.09.2005 o 09.00 h sa uskutoční vyšetrovací úkon a to preštudovanie vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania, na ktorý bol ústne predvolaný. Navrhovateľ zápisnicu odmietol podpísať bez udania dôvodu, čo vyplýva zo zápisu na mieste pre podpis obvineného.

Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu OR PZ ÚJaKP v Michalovciach, oddelenie skráteného vyšetrovania v Michalovciach č. ČVS:ORP-1797/1-OSV-MI-05 zo dňa 30.09.2005 súd zistil, že navrhovateľ ako obvinený nebol prítomný pri preštudovaní spisu bez uvedenia dôvodu.

Z Uznesenia Krajskej prokuratúry v Košiciach č. KPt 1955/05-4 zo dňa 08.09.2005 súd zistil, že prokurátori Okresnej prokuratúry v Michalovciach sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvineného JUDr.. vedenej na Okresnej prokuratúre Michalovce pod sp. zn. . Vec bola odňatá Okresnej prokuratúre v Michalovciach a prikázaná na ďalšie konanie Okresnej prokuratúre v Trebišove.

Z návrhu na podanie obžaloby OR PZ ÚJaKP v Michalovciach, oddelenie skráteného vyšetrovania v Michalovciach č. ČVS:ORP-1797/1-OSV-MI-2005 zo dňa 18.10.2005 súd zistil, že návrh bol doručený Okresnej prokuratúre Michalovce dňa 19.10.2005.

Z obžaloby Okresnej prokuratúry v Trebišove č. zo dňa 21.10.2005 súd zistil, že bola podaná na navrhovateľa za trestné činy tam špecifikované, obžaloba bola Okresnému súdu v Michalovciach doručená dňa 25.10.2005.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. zo dňa 23.11.2005 boli sudcovia Okresného súdu v Michalovciach JUDr. Harmóci a JUDr. Chuda vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného - navrhovateľa vedenej na Okresnom súde v Michalovciach č. .

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. zo dňa 30.06.2006 bol sudca Okresného súdu v Michalovciach JUDr. Sojka vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného - navrhovateľa vedenej na Okresnom súde v Michalovciach č. .

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. zo dňa 11.10.2006 bol sudca Okresného súdu v Michalovciach JUDr. Stretavský vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného - navrhovateľa vedenej na Okresnom súde v Michalovciach č. .

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. zo dňa 20.12.2006 bola trestná vec proti obžalovanému - navrhovateľovi odňatá Okresnému súdu v Michalovciach a prikázaná na ďalšie konanie Okresnému súdu v Rožňave.

Z potvrdenia Okresného súdu v Rožňave súd zistil, že postúpená vec bola súdu doručená dňa 12.01.2007 a bolo jej pridelené číslo 1T/4/2007.

Z obžaloby Okresnej prokuratúry Michalovce č. zo dňa 12.09.2007 súd zistil, že bola podaná na obvineného - navrhovateľa pre prečin zanedbania povinnej výživy; obžaloba bola Okresnému súdu Michalovce doručená dňa 13.09.2007.

Z Uznesenia Krajskej prokuratúry v Košiciach č. Kpt 1523/06 zo dňa 06.06.2006 súd zistil, že prokurátori Okresnej prokuratúry v Michalovciach nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci proti obvinenému - navrhovateľovi pre prečin zanedbanie povinnej výživy vedenej na Okresnej prokuratúre v Michalovciach č. . vec prokuratúre odňatá nebola.

Z Rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. -463 zo dňa 25.09.2008 súd zistil, že obžalovaný bol oslobodený spod všetkých prejednávaných skutkov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. -17.12.2008, dňa 17.12.2008. Z predmetného rozhodnutia čl. 8 súd zisťuje „Podľa názoru súdu orgány činné v trestnom konaní nepostupovali v dôsledku tak, ako to má na mysli ustanovenie a zadovažovali, vykonávali a vyhodnocovali dôkazy jednostranne a to tie, ktoré svedčia v neprospech obžalovaného. Je

nepochopiteľné, prečo nezadovážili konkrétny záznam z bezpečnostnej kamery (ak skutočne bol na ňom viditeľný priebeh skutkového deja tak, ako to uvádzali svedkovia) a tento neuchovali pre účely trestného konania.“ a „V priebehu dokazovania bolo zistené, že napriek existencii

fotodokumentácie zo záznamu bezpečnostnej kamery, táto fotodokumentácia nebola pripojená k originálu trestného spisu, ktorú mal súd po predložení obžaloby k dispozícii.“

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. , c, Zz o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci /ďalej zákon/, Tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ust. §3 ods. 1,2 zákona, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. §9 ods. 1,2 zákona, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. §17 ods. 1,2 zákona, Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

V zmysle ustanovenia SR „každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom“. Citované ustanovenie SR zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá tejto osobe bola spôsobená ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona štát zodpovedá aj za škodu, ktorá bola osobe spôsobená nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu má objektívny charakter, a teda sa jej štát nemôže zbaviť. Zákon definuje nesprávny úradný postup ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Táto definícia však neposkytuje úplný obraz o tom, čo pojem nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci zahŕňa. V tejto súvislosti doplňujúci výklad tohto pojmu podáva ustálená judikatúra vyšších súdov, v zmysle ktorej "nesprávny úradný postup", je vykladaný ako z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri

tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho

úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ ( ). (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.2011 vydaný pod sp. zn. ). Definovanie pojmu nesprávny úradný postup je upravený aj inými rozhodnutiami Najvyššieho súdu a to, Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. , Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. .

Charakter týchto protiprávnych konaní je pomerne široký a závisí od konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu. Posúdenie otázky, či určité konanie orgánu verejnej moci je v danom prípade nesprávnym úradným postupom je na úvahe konkrétneho súdu, ktorý o nároku poškodeného na náhradu škody bude rozhodovať. Predpokladom priznania nároku na náhradu škody je kumulatívne splnenie troch podmienok a to preukázanie existencie nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a vznikom škody. Zákon bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy ( ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom. Otázka príčinnej súvislosti je vo svojom základe otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach, vymedzenie toho, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je ale posúdením právnym. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná, a práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť.

Prvým predpokladom priznania náhrady je existencia nesprávneho úradného postupu. V tomto konaní navrhovateľ označil celkom päť nesprávnych úradných postupov.

Čo sa týka prvého nesprávneho úradného postupu ten navrhovateľ videl v tom, že odporca mu ako obvinenému neumožnil pracovať so spisom a mal ho. Konkrétny nesprávny úradný postup bol v tom, že prokuratúra v štádiu pred podaním návrhu na súd mu neumožnila pracovať so spisom, pričom platí zásada rovností zbraní a platí zásada prezumpcie neviny. K nesprávnemu úradnému postupu došlo presne 27.10.2005. V uvedený deň sa osobne dostavil na prokuratúru do Trebišova a domáhal sa, aby mu bolo umožnené preštudovať spis.

V zmysle ust. ,, v znení účinnom do 31.12.2005,

(1) Ak vyšetrovateľ alebo policajný orgán uzná vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie obžaloby, umožní obvinenému a obhajcovi, poškodenému alebo jeho splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania; tohto práva sa môže poškodený výslovne vzdať, o čom musí byť poučený. Na možnosť preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania upozorní vyšetrovateľ alebo policajný orgán obvineného a jeho obhajcu najmenej tri dni vopred. Uvedenú lehotu možno so súhlasom obvineného a obhajcu skrátiť. Ak vyšetrovateľ alebo policajný orgán nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne ho. O týchto úkonoch urobí vyšetrovateľ alebo policajný orgán záznam v spise a o odmietnutí návrhu na doplnenie vyšetrovania vyrozumie obvineného alebo obhajcu a poškodeného.

(2) Ak obvinený, obhajca alebo poškodený nevyužijú možnosť preštudovať spisy napriek tomu, že na ňu boli riadne upozornení alebo sa poškodený tohto práva výslovne vzdal, vykoná o tom vyšetrovateľ alebo policajný orgán záznam do spisu a ďalej postupuje tak, akoby k takému úkonu bolo došlo.

(3) Ak po skončení vyšetrovania nerozhodne vyšetrovateľ podľa § 171, 172 alebo § 173 ods. 1 a policajný orgán podľa § 173 ods. 1, predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby, podmienečné zastavenie trestného stíhania alebo schválenie zmieru; policajný orgán aj na rozhodnutie podľa § 171 alebo § 172. Návrh na podanie obžaloby musí obsahovať zoznam vykonaných a navrhnutých dôkazov

a odôvodnenie, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov alebo odmietol predložené dôkazy. So spisom predloží aj vecné dôkazy, ak to ich povaha umožňuje, ktoré zoradí a očísluje.

Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.2005, Ak výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu a pripojí k nej spisy a ich prílohy. O podaní obžaloby upovedomí obvineného a obhajcu.

K tomuto namietanému nesprávnemu úradnému postupu súd udáva, že z listín zabezpečených z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Rožňava č. k. mal súd za preukázané, že vyšetrovací spis sa až do 19.10.2005 nachádzal na Okresnom riaditeľstve PZ ÚJaKP odbor skráteného vyšetrovania Michalovce, v uvedený deň 19.10.2005 bol návrh na podanie obžaloby spolu so spisom doručený Okresnej prokuratúre Michalovce, dňa 25.10.2005 bola zo strany Okresnej prokuratúry v Trebišove vo veci podaná obžaloba na Okresný súd v Michalovciach spolu so spisom, čo mal súd za preukázané z pečiatok príslušných inštitúcií o doručení predmetných podaní. Z uvedeného dôvodu, ak sa navrhovateľ dňa 27.10.2005 domáhal štúdia spisu na Okresnej prokuratúre v Trebišove, predmetný spis sa tam už nenachádzal (bol na Okresnom súde v Michalovciach) a preto mu objektívne nebolo možné vyhovieť. Napokon z príslušných listín vyplýva, že navrhovateľ pri výsluchu dňa 22.09.2005 bol upovedomený o tom, že dňa 30.09.2005 sa uskutoční vyšetrovací úkon a to preštudovanie vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania, na ktorý bol ústne predvolaný (čl. 52 spisu) a zo záznamu o preštudovaní spisu zo dňa 30.09.2005 (čl. 56 spisu) vyplýva, že navrhovateľ sa na daný úkon nedostavil. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže nazerať iba jeho nadriadený prokurátor alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor (ust. Zz o prokuratúre). Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky na to, aby namietaný postup bol vyhodnotený ako nesprávny, nakoľko mal súd za to, že orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade s ust. a .

Čo sa týka druhého nesprávneho úradného postupu navrhovateľ mal za to, že odporca do obžaloby nevyhodnotil dôkaz videozáznam Mestskej polície Michalovce. Tento dôkaz nebol zadokumentovaný do trestného spisu, nebol vyhodnotený a nebol ani predložený súdu. Po 2-ročnej lehote na základe vyjadrenia mestského policajta v Michalovciach tento videozáznam bol vyskartovaný, pretože si ho nikto nevyžiadal iba do neho bolo viackrát nazerané zo strany zamestnancov štátu možno aj prokuratúry. Tento dôkaz nebol zadokumentovaný ani vyhodnotený prokurátorom, ani v obžalobe o ňom nie je zmienka.

V zmysle ust. v znení účinnom do 31.12.2005, Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu.

V zmysle ust. v znení účinnom do 31.12.2005, Ak sa má obrazový, zvukový alebo iný záznam použiť ako dôkaz, postupuje sa podľa .

V zmysle ust. v znení účinnom do 31.12.2005, Ak sa má záznam telekomunikačných činností použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť písomný záznam, ktorý vyhotoví orgán Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti vykonania odpočúvania. Do spisu sa zakladá doslovný prepis záznamu telekomunikačných činností, ktorý sa neutajuje, podpísaný orgánom, ktorý ho vyhotovil. Záznam telekomunikačných činností sa môže použiť ako dôkaz až po ukončení odpočúvania telekomunikačných činností.

K tomuto namietanému nesprávnemu úradnému postupu súd udáva, že z listín z pripojeného súdneho spisu vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami , nezabezpečili a nezadokumentovali obrazový záznam spôsobom uvedeným v zákone, teda súd mal za to, že v danom prípade došlo zo strany orgánov činných v trestnom konaní k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý bol navyše nepriamo skonštatovaný aj v rozsudku

Okresného súdu Rožňava na strane 8. Nakoľko tento dôkaz nebol zadokumentovaný vo vyšetrovacom spise, nemohol byť následne vyhodnotený ani prokurátorom.

Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.2005, Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov vykonáva príslušný orgán Policajného zboru.

Podľa ust. , Zz, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.

Nakoľko v danom prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany orgánu policajného zboru, odporca nie je vecne pasívne legitimovaným účastníkom konania, z uvedeného dôvodu súd vo vzťahu k tomuto namietanému nesprávnemu úradnému postupu návrh zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie vyplývajúcej z predpisov hmotného práva.

Čo sa týka tretieho nesprávneho úradného postupu ten navrhovateľ videl v tom, že zo strany Okresnej prokuratúry Trebišov bola 25.10.2005 na neho podaná obžaloba, ktorá na základe rozhodnutia krajskej prokuratúry bola príslušná a na ktorú bola vec postúpená z Okresnej prokuratúry Michalovce. Zmenená miestna príslušnosť bola z Michaloviec na Trebišov

z dôvodu, že všetci prokurátori v Michalovciach sa cítili byť zaujatí a 13.09.2007 podala Okresná prokuratúra Michalovce na neho obžalobu pre neplatenie vyživovacej povinnosti, ktorá vec bola spojená do veci . Teda nesprávny úradný postup videl v tom, že ak v prvom prípade mohla byť zaujatá Okresná prokuratúra Michalovce a obžalobu podávala Okresná prokuratúra Trebišov, prečo v druhom prípade pre neplnenie vyživovacej povinnosti túto obžalobu podávala Okresná prokuratúra Michalovce. Uviedol, že si myslí, že keď prokuratúra v Michalovciach bola zaujatá, že to hraničí s niečím nezákonným a nenormálnym.

Podľa ust. , v znení účinnom do 31.12.2005, Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prísediaci, vyšší súdny úradník, probačný a mediačný úradník, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Námietku zaujatosti je procesná strana povinná vzniesť bezodkladne, ako sa dozvedela o dôvodoch na jej vznesenie. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.

Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.2005, V ostatných prípadoch o vylúčení z dôvodov uvedených v rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody dotýkajú, a to aj bez návrhu. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.

K tomuto namietanému nesprávnemu úradnému postupu súd udáva, že z listín z pripojeného súdneho spisu vyplýva, že prvá trestná vec bola odňatá Okresnej prokuratúre v Michalovciach a prikázaná Okresnej prokuratúre v Trebišove Uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach č. KPt 1955/05 zo dňa 08.09.2005 z dôvodu, že Okresná prokuratúra v Michalovciach ako odporca v 2. rade a JUDr. M. ako odporca v 1. rade sú účastníci občianskoprávneho sporu s obvineným - navrhovateľom, ktorý podal žalobu na ochranu osobnosti prejednávanú Okresným súdom Trebišov a v tejto veci nie je doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu č. k. súd zistil, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté dňa 04.01.2006. Obžaloba vo veci prečinu zanedbania povinnej výživy bola Okresnému súdu Michalovce doručená dňa 13.09.2007. Z Uznesenia Krajskej prokuratúry v Košiciach č. k. Kpt 1523/06 zo dňa 06.06.2006 mal súd za preukázané, že nadriadený orgán rozhodoval o námietke zaujatosti obvineného - navrhovateľa a rozhodol tak, že prokurátorov Okresnej prokuratúry v Michalovciach nevylúčil.

Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že zo strany odporcu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu tým, že prokurátori OP Michalovce nenamietali zaujatosť voči navrhovateľovi. O námietke zaujatosti vznesenej v konaní rozhoduje nadriadený orgán. Z ust. vyplýva, že zákon taxatívne vypočítava dôvody, pre ktoré možno mať pochybnosti o nezaujatosti toho - ktorého orgánu činného v trestnom konaní a v dôsledku existencie ktorých je preto vylúčený z vykonávania

úkonov trestného konania. Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedeným v sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti a nestrannosti. Takýto vzťah môže spočívať napr. v príbuzenskom a rodinnom pomere, v priateľstve alebo v nepriateľstve medzi úradnou osobou a niektorou z osôb uvedených v . Uplatnenie inštitútu o vylúčení orgánov trestného konania teda prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia takéhoto vzťahu resp. pomeru preukázaná.

Dôvod, pre ktorí boli prokurátori OP Michalovce vylúčení v konania v trestnej veci odpadol dňa 04.01.2006 (právoplatnosťou rozhodnutia v konaní o ochrane osobnosti), z uvedeného dôvodu mal súd za to, že objektívny dôvod reálne existujúci pre ich námietku zaujatosti odpadol. Prokurátor môže namietať zaujatosť aj zo subjektívnych dôvodov, ktoré mu bránia konať nestranne. Nemožno však vnucovať zaujatosť osobe, ktorá to takto vnútorne necíti. Z uvedeného dôvodu, ak sa prokurátori OP v Michalovciach písomne vyjadrili tak, že vyslovili, že sa necítia byť zaujatí, pretože k osobe obvineného ani k predmetnej veci nemajú taký vzťah, ktorý by ich vylučoval z vykonávania dozoru v prípravnom konaní (čl. 75 spisu), nemožno tento postup charakterizovať ako nesprávny úradný postup.

Čo sa týka štvrtého nesprávneho úradného postupu ten navrhovateľ videl v tom, že odporca podával cez Okresnú prokuratúru Rožňava odvolanie v trestnej veci a miestna príslušnosť na tento orgán nikdy nebola prenesená, pretože bolo rozhodnuté, že miestna príslušnosť sa preniesla z Michaloviec do Trebišova.

Podľa ust. Zz o prokuratúre, na konanie pred okresným súdom je príslušný okresný prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori.

Podľa ust. Zz o prokuratúre, vecná a miestna príslušnosť prokurátorov uvedených v ods. 1 až 6 v občianskom súdnom konaní a v trestnom konaní sa určuje podľa príslušnosti súdov.

K tomuto namietanému nesprávnemu úradnému postupu súd udáva, že z listín z pripojeného súdneho spisu vyplýva, že Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. zo dňa 20.12.2006 bola trestná vec proti obžalovanému - navrhovateľovi odňatá Okresnému súdu v Michalovciach a prikázaná na ďalšie konanie Okresnému súdu v Rožňave. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona tak bola založená miestna príslušnosť Okresnej prokuratúry v Rožňave, preto ak v konaní konala a podala opravný prostriedok, konala v súlade s právnymi predpismi. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že v danom prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Čo sa týka piateho nesprávneho úradného postupu, navrhovateľ podával trestné oznámenia na policajtov a vo veciach bolo rozhodnuté uznesením, následne podával sťažnosti a o týchto sťažnostiach rozhodoval JUDr. Kandráč ako odvolací orgán voči postupu inšpekčných orgánov Ministerstva vnútra SR. JUDr. Kandráč vo svojom rozhodnutí sa nezaoberal tým, čo on namietal, ale riešil to, čo bolo predmetom konania , teda neskúmal postup policajtov voči nemu, čo bolo predmetom jeho podania, ale vychádzal z toho ako bolo skúmané jeho konanie v trestnej veci . Namietal, že postup prokurátora nebol správny, pretože nerešpektoval prezumpciu neviny, jeho konanie nesúviselo s konaním a chcel vychádzať z veci . Nemal sa uspokojiť s nejakým čiastkovým rozhodnutím, mal si počkať na konečné právoplatne rozhodnutie súdu.

K tomuto namietanému nesprávnemu úradnému postupu súd udáva, že navrhovateľ namieta, že nebolo o sťažnosti rozhodnuté správne. O sťažnosti bolo rozhodnuté Uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov dňa 14.12.2007.

Podľa ust. , V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti.

Rozhodnutie je teda výsledkom rozhodovacej činnosti konkrétneho orgánu, ktorý v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti. Tieto úvahy, ktorými bol vedený rozhodujúci orgán nemožno považovať za nesprávny úradný postup. V prípade, že rozhodujúci orgán sa náležite nevysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami, môže to byť podkladom pre preskúmanie daného rozhodnutia na základe riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia. V tomto prípade však rozhodnutie Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov zrušené nebolo a nie je v právomoci súdu v občianskom súdnom konaní preskúmavať zákonnosť rozhodnutia, pokiaľ danú vec podľa zákona prejednávajú a rozhodujú iné orgány. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno zo strany súdu posudzovať ako otázku predbežnú. Nezákonnosť rozhodnutia musí byť preukázaná tým, že právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, musí byť zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V predmetnom prípade navrhovateľ namietal nesprávnosť - nezákonnosť rozhodnutia ako nesprávny úradný postup. Súd má za to, že nemožno zamieňať tieto inštitúty a uplatneným nesprávnym postupom nemožno obchádzať a nahrádzať nedostatok predpokladu pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia a to zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom. Posudzovaním nesprávnosti úradného postupu sa nezasahuje do rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, aj keď k nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom však môže byť nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že zo strany navrhovateľa nebola preukázaná (okrem druhého nesprávneho úradného postupu) existencia nesprávneho úradného postupu. V prípade druhého namietanému nesprávneho úradného postupu mal súd za to, že v danom prípade sa síce jedná o nesprávny úradný postup, avšak odporca vo vzťahu k tomuto namietanému postupu nie je vecne pasívne legitimovaných účastníkom konania.

Druhým predpokladom priznania náhrady je vznik škody. Navrhovateľ poukázal na to, že prokuratúra kriminalizovala jeho osobu a tým zasiahla do jeho práv. Zásah bol spôsobilý zasiahnuť do jeho súkromia a aj zasiahol, zasiahol jeho meno, profesiu právnika nepravdami. Uviedol, že od začiatku jeho súkromnej právnickej praxe sa prokuratúra podieľala na tom, že jeho osoba bola kriminalizovaná. Prišiel o najmenej 20 klientov, prácu, zárobok, právnické meno a zasiahlo mu to aj osobný a rodinný život.

Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma) za ktorú je náhrada požadovaná a práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal, aká konkrétna ujma mu bola spôsobená konkrétnym namietaným nesprávnym úradným postupom. Výšku škody určil paušálnou sumou rovnakou pre každý nesprávny úradný postup, z jeho vyjadrenia súd zistil, že jediným kritériom určenia výšky nemajetkovej ujmy bol priemerný mesačný a ročný plat právnika.

Náhradu nemajetkovej ujmy nemožno stotožňovať s nárokom na ušlý zisk, avšak aj v prípade uplatnenia nároku na ušlý zisk, tento sa vyčísľuje vo vzťahu k zárobku poškodeného pred nezákonným úradným postupom a zárobkom po tomto nesprávnom úradnom postupe, ktorý bol spôsobilý privodiť navrhovateľovi ujmu. Nemožno ho vyčísliť vo vzťahu k zárobku, ktorý by poškodený ani nedosiahol bez ohľadu na nesprávny úradný postup, teda nemožno ho odvodzovať od zárobku iných osôb s právnickým vzdelaním. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody spôsobenej konkrétnymi nesprávnymi úradnými postupmi, teda mal za to, že nebol naplnený druhý predpoklad vzniku zodpovednosti.

Tretím predpokladom priznania náhrady je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a vznikom škody. Nakoľko súd nemal za preukázané, že došlo k nesprávnym úradným postupom zo strany orgánu štátu (okrem druhého namietaného postupu) a nemal za preukázaný vznik škody, nebol splnený ani tretí predpoklad vzniku zodpovednosti a to príčinná súvislosť.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že zo strany odporcu došlo k nesprávnym úradným postupom namietaným navrhovateľom (okrem druhého úradného postupu, kde však nie je daná pasívna vecná legitimácia odporcu), nebol v konaní preukázaný ani vznik škody a príčinná súvislosť, z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade trovy úspešného odporcu pozostávajú z cestovného v zmysle Zz za cestu motorovým vozidlom v celkovej výške 252,75 Eur a to,

a) za účasť na pojednávaní dňa 06.10.2011 vo výške 129,98 Eur, pozostávajúce z počtu km 2x521=1042 km, náhrady za spotrebované pohonné hmoty cestného motorového vozidla zn. VW Passat, evidenčné číslo N. spotreba na 100 km je 9,24 l, cena 1 l PHM (NM) 1,350 Eur;

b) za účasť na pojednávaní dňa 14.02.2012 vo výške 122,77 Eur, pozostávajúce z počtu km 2x519=1038 km, náhrady za spotrebované pohonné hmoty cestného motorového vozidla zn. Audi A4, evidenčné číslo N. MC, spotreba na 100 km je 8,3 l, cena 1 l PHM (NM) 1,425 Eur;

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí / ďalej / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / /.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / /,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona / /.