Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-235-2011.pdf
PDF · 129.64 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/235/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783, zastúpený JUDr. Marekom Czompolym, advokátom, Ventúrska 16, Bratislava, proti odporcovi: T. Z., Z. XX, G., o zaplatenie 1683,91 eura s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Máriou Malíkovou, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 701,55 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 1. 10. 2010 do zaplatenia.
Súd povoľuje odporcovi zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 100 eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomným návrhom zo dňa 21. 6. 2011 domáha, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1683,91 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 1. 10. 2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel s odporcom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a na základe žiadosti odporcu uvedenej v časti C/ vydal odporcovi úverovú kartu a poskytol úverový rámec vo výške 20 000 Sk (663,88 eura). Odporca z úverového rámca vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1168,85 eura. Odporca bol povinný podľa všeobecných podmienok splácať poskytnutý úver formou pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 5% z poskytnutého úverového rámca, teda vo výške 36 eur mesačne. V dôsledku nedodržania zmluvných podmienok tým, že odporca riadne a včas nesplácal dlžnú sumu, odstúpil dňa 20. 8. 2010 s účinnosťou od 30. 9. 2010 navrhovateľ od úverovej zmluvy, ku ktorému dňu sa stal dlh odporcu splatný v celom rozsahu. Dlžná suma predstavuje výšku 1074,74 eura. Navrhovateľ žiada zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 1. 10. 2010 do zaplatenia.
Navrhovateľ dňa 20. 2. 2008 uzavrel ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom druhú Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorého poskytol spotrebiteľský úver vo výške 31 482 Sk na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Odporca sa zaviazal nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom formou 24 mesačných splátok vo výške 1633 Sk, spolu 39 192,- Sk. Z dlžnej sumy odporca zaplatil sumu 887,36 eura do odstúpenia od úverovej zmluvy. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporcu, navrhovateľ odstúpil dňa 9. 8. 2010 od úverovej zmluvy, ktoré odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa 30. í. 2010. K tomuto dňu odporca dlhuje navrhovateľovi sumu 609,17 eura a to 433,68 eura z titulu dlžných mesačných splátok úveru do odstúpenia od zmluvy, 129,29 eura z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny (tá časť úveru, ktorá sa stala splatnou po odstúpení od zmluvy),
46,20 eura z titulu vyúčtovaných a nezaplatených zmluvných pokút za omeškania so splácaním úveru. Okrem toho je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 562,97 eura od 1. 10. 2010 do zaplatenia.
Navrhovateľ a ani jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnil bez uvedenia dôvodu a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti.
Odporca, ako účastník konania, na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že s navrhovateľom uzavrel dve zmluvy o poskytnutí úveru. Prvá z roku 2007 bola uzavretá na kúpu fotoaparátu s tým, že tento celý splatil. Na základe tejto zmluvy mu navrhovateľ vydal platobnú kartu s úverovým rámcom 20 000 Sk. Prestal splácať z dôvodu, že zostal nezamestnaným a nemal z čoho splácať mesačné splátky. Sumu uznal na reálnu. Snažil sa komunikovať so zástupcami navrhovateľa, ale ani oni zrejme nevedeli, čo tam má zaplatiť, keď mu raz povedali, že má zaplatiť 1600 Sk a bude mať vyrovnané splátky a následne mu poslali upomienku. V roku 2008 uzavrel s navrhovateľom druhú zmluvu, keď kupoval chladničku, ktorú mu navrhovateľ cez spotrebiteľský úver prefinancoval. Zo začiatku tento úver splácal, v splátkach po 1633 Sk, ale keď zostal nezamestnaný, prestal to splácať. Dlžná suma približne 560 eur je reálna. V súčasnej dobe je zamestnaný ako vodič má príjem asi 300 eur, žije s manželkou v byte, vyživovacie povinnosti nemá. Manželka má príjem 400 eur. Mesačne spláca úver vo výške 308 eur, dlžnú sumu je ochotný zaplatiť, avšak nie naraz, ale v splátkach po 50 eur.
V predmetnej veci vykonal súd dokazovanie a to najmä výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä so zmluvou o poskytnutí úveru, odstúpením od zmluvy, druhou zmluvou o poskytnutí úveru, odstúpením od zmluvy, špecifikáciou dlžnej sumy, potvrdením o čerpaní finančných prostriedkov odporcom, sadzobníkom, výpisom z účtu, potvrdením o úhrade, o prijatí splátok, vyjadrením odporcu, potvrdením o výške príjmu odporcu, jeho manželky, prehľadom výdavkov odporcu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 19. 12. 2007 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 3798 Sk. Zároveň podľa bodu C/ navrhovateľ žiadal o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a aby mu poskytol úverový rámec s výškou 20 000 Sk, Zaviazal sa splácať čerpaný úver a náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% z poskytnutého úverové rámca. Podľa vyjadrenia navrhovateľa, odporca postupne mal z tohto úverového rámca vyčerpať sumu v celkovej výške 1168,85 eura, Odporca z tejto sumy uhradil sumu 577,79 eura do odstúpenia od úverovej zmluvy. Navrhovateľ v dôsledku nedodržania zmluvných podmienok písomným podaním zo dňa 20. 8. 2010 (č.l. 11 spisu) odstúpil od zmluvy s tým, že ku dňu 30. 9. 2010 sa stal úver v celom rozsahu splatným. K tomuto dňu vyúčtoval dlžnú sumu odporcovi v celkovej výške 1074,74 eura, z toho suma 393,31 eura z titulu dlžných mesačných splátok úveru po lehote splatnosti ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, suma 628,92 eura predstavujúca úverovú istinu splatnú ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, suma 52,51 eura zmluvná pokuta za omeškania so splácaním úveru. Odporca potvrdil, že navrhovateľom uvedenú sumu vyčerpal a celú dlžnú sumu navrhovateľovi neuhradil.
Predmetom tohto konania je zaplatenie dlžnej sumy vzniknutej z titulu poskytnutého úverového rámca 20 000 Sk a úverovej karty. Spotrebiteľský úver, ktorý bol odporcovi touto zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19. 12. 2007 vo výške 3798 Sk poskytnutý, navrhovateľ nežiada zaplatiť, nakoľko tento odporca v plnom rozsahu splatil.
Dňa 20. 2. 2008 navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s odporcom ako dlžníkom druhú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 31482 Sk (1045 eur), na prefinancovanie kúpy spotrebného tovaru. Úver sa odporca zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach po 1633 Sk s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 22%, RPMN 24,34%. Zmluva je na predtlačenom formulári, súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, vytlačené na druhej strane zmluvy drobným písmom. Z dlžnej sumy uhradil odporca iba sumu 887,36 eura a to do dňa odstúpenia od zmluvy. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporcu, navrhovateľ dňa 9. 8. 2010 písomne odstúpil od úverovej zmluvy a ku dňu 30. 9. 2010 sa dlh odporcu stal splatný v celom rozsahu. K tomuto dňu navrhovateľ vyčíslil dlžnú sumu
v celkovej výške 609,17 eura, ktorá suma pozostáva zo sumy 433,68 eura z titulu dlžných mesačných splátok úveru so splatnosťou do odstúpenia od úverovej zmluvy, zo sumy 129,29 eura z titulu dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach, t.j. suma ktorá sa stala zročná v dôsledku odstúpenia od zmluvy, sumy 46,20 eura z titulu vyúčtovaných a nezaplatených zmluvných pokút za omeškanie so splácaním úveru. Navrhovateľ žiada zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 562,97 eura od 1. 10. 2010.
Odporca potvrdil, že predmetný úver mu bol poskytnutý na kúpu tovaru, tento prevzal, v plnej výške ho nesplatil, dlžnú sumu považuje za reálnu a obe zmluvy s navrhovateľom uzavrel.
Podľa § 4 ods. 1. zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 8aa ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 4 ods. 2 písm. k)] do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákona lebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 4 cit. ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je Nariadenie vlády SR číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzavrel s odporcom dve zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
Prvú zmluvu uzavrel dňa 19. 12. 2007 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 3798 Sk. Zároveň neskôr na základe dojednania v bode C/ tejto zmluvy poskytol odporcovi úverovú kartu s úverovým rámcom 20 000 Sk. Podľa § 52 ods. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca je fyzickou osobou, pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej ani podnikateľskej činnosti, z ktorého dôvodu je podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka považovaná za spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu súd posudzoval zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v jej rámci aj časť o poskytnutí úverovej karty podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a o poskytnutí spotrebiteľských úverov. Platnosť zmluvy posudzoval súd i podľa ustanovení § 39 a § 40 Občianskeho zákonníka.
Z predložených listinných dôkazov, najmä zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepochybne vyplýva, že účastníci konania preukázateľne uzavreli jedinú individuálne špecifikovanú zmluvu, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere, určenú na prefinancovanie tovaru vo výške 3798 Sk, ktorý vzťah však nie je predmetom tohto konania. V rámci dojednania tohto záväzku navrhovateľ vopred pripravenou zmluvou, v jej časti "C" vnútil odporcovi aj iný úkon, ako ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Ako totiž vyplýva z daného tlačiva zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podpisom tejto zmluvy žiadateľ (odporca) sa súčasne podpísal aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená v pravej časti zmluvy, bez možnosti úpravy textu a ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu. Odporca dňa 19. 12. 2007 podpísal aj záväzok, ktorý v danom momente uzatváraný nebol, podpísal ho do "budúcnosti". Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že odporcovi bola úverová karta poskytnutá neskôr, ako bola podpísaná zmluva, a prvýkrát z tejto karty odporca čerpal až dňa 31. 7. 2008, pričom do decembra 2008 vyčerpal odporcu sumu 1121,70 eura (č.l. 19 spisu).
Preskúmaním jednotlivých podmienok zmluvy, najmä časti C/ formulára zmluvy o úvere zo dňa 19. 12. 2007, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá úverová karta s úverovým rámcom 20 000 Sk, súd dospel k záveru, že z tejto časti zmluvy vyplýva iba skutočnosť, že žiadateľovi môže byť v budúcnosti poskytnutý úverový rámec na čerpanie vo výške 20 000,- Sk, nakoľko žiadateľ "žiada o zaradenie do
zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty". Podpisom zmluvy zo dňa 19. 12. 2007 však nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu a vzájomné práva a povinnosti z tejto zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany odporcu. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy vôbec nebolo isté, či navrhovateľ odporcovi daný úverový rámec poskytne, alebo nie. Ak mienil navrhovateľ uzavrieť s odporcom nový záväzkový vzťah, predmetom ktorého by bolo poskytnutie úverovej karty s úverovým rámcom 20 000 Sk, bolo potrebné to urobiť spôsobom, aký predpisuje zákon o spotrebiteľských úveroch a teda uzavretie novej zmluvy. Z prehľadu potvrdenia na č.l. 23 vyplýva, že odporca z tejto úverovej karty prvý krát čerpal finančné prostriedky dňa 27. 8. 2008.
Navrhovateľ teda až dňa 27. 8. 2008 poskytol odporcovi sumu 20 000 Sk, na základe pôvodnej zmluvy zo dňa 19. 12. 2007, a to bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, je preto potrebné konštatovať, že nebola dodržaná zákonom predpísaná forma a preto je takto uzavretá zmluva neplatná. K tejto časti zmluvy ("C") neexistuje dohoda o úroku z úveru, úroku z omeškania, zmluvnej pokuty, nakoľko tieto údaje sú uvedené v dolnej časti zmluvy iba ako "príklad". Bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z úveru, ani o výške úroku z omeškania a už vôbec nie o zmluvnej pokute, pri ktorej sa pre platnosť vyžaduje písomná forma (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka), či poplatkoch, na ktoré si navrhovateľ nárokuje aj v predmetnom konaní v zmysle ním prijatého sadzobníka poplatkov.
V prípade existencie písomnej zmluvy o tomto úvere (úverovej karte) by súd venoval dôslednú pozornosť otázke neprijateľných zmluvných podmienok tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka a zákon o spotrebiteľských úveroch. Keďže súd dospel k záveru, že účastníci konania neuzavreli platnú zmluvu o úvere, týmito okolnosťami sa súd nezaoberal.
Keďže k uzavretiu platnej zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania nedošlo, nastupuje režim bezdôvodného obohatenia, v rámci ktorého si účastníci musia vydať všetko, čo na základe neplatného právneho úkonu plnili. Plnenie, ktoré má odporca navrhovateľovi vrátiť preto možno posudzovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Odporca na základe tejto neplatnej zmluvy vyčerpal finančné prostriedky, ktoré mu navrhovateľ poskytol, v celkovej výške 1121,70 eura (špecifikácia dlžnej sumy navrhovateľom č.l. 19 spisu). Z tejto sumy odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 577,79 eura, k úhrade teda zostala suma 543,91 eura. Z titulu bezdôvodného obohatenia by bol navrhovateľ povinný vydať odporcovi sumu 543,91 eura a odporca by mal navrhovateľovi vydať sumu 1121,70 eura. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade došlo k stretu jednotlivých zaplatených súm, bolo možné započítať sumu zaplatenú odporcom na úhradu sumy vydanej navrhovateľom odporcovi, pričom odporcovi zostala z titulu vydania bezdôvodného obohatenia suma 543,91 eura, ktorú je povinný vydať navrhovateľovi.
Odstúpenie od zmluvy zo dňa 20. 8. 2010 súd považoval za výzvu odporcovi na zaplatenie dlžnej sumy, ktorej súčasťou bola i suma 543,91 eura. Lehota na zaplatenie bola do 30. 9. 2010, ku ktorému dňu sa mal stať celý dlh splatným. Odporca sumu žiadanú navrhovateľom nezaplatil, minimálne sa dostal do omeškania so sumou 543,91 eura od 1. 10. 2010. Z tohto dôvodu súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne, nakoľko podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. bola výška úrokovej sadzby 1%, zvýšenie o 8% predstavuje výšku úroku z omeškania 9% ročne.
Druhú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavrel navrhovateľ s odporcom dňa 20. 2. 2008. Na jej základe navrhovateľ prefinancoval odporcovi tovar v sume 34 980 Sk (1161,12 eura), úver sa odporca zaviazal zaplatiť v 24 mesačných splátkach, s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 22% ročne.
V predmetnej veci bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu uzavretá zmluva, ktorá má jednoznačne charakter spotrebiteľskej zmluvy tak, ako v prípade uzavretej prvej zmluvy, a to predovšetkým s poukazom na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluvu uzavrel navrhovateľ ako podnikateľský subjekt, ktorý má v predmetne činnosti poskytovanie finančných prostriedkov za úhradu a na druhej strane ju uzavrel odporca, ktorý ju uzavrel ako fyzická osoba, nepodnikateľ na financovanie svojich osobných potrieb. Z tohto dôvodu súd posudzoval aj túto druhú zmluvu podľa platných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch a zaoberal sa dohodnutými podmienkami.
Predovšetkým je potrebné skonštatovať, že ide o formulárovú zmluvu, ktorá bola vopred pripravená a odporca ako spotrebiteľ nemal možnosť dohodnúť jednotlivé podmienky zmluvy, obsiahnuté vo všeobecných podmienkach, ktoré sú malým písmom natlačené na druhej strane zmluvy. Odhliadnuc od skutočnosti, že všeobecné podmienky sú tlačené veľmi malým písmom, je potrebné konštatovať, že spotrebiteľ (odporca), vystupujúci v tomto vzťahu ako dlžník, nemal pri uzatváraní zmluvy žiadnu šancu ani možnosť porozumieť týmto všeobecným podmienkam. Túto skutočnosť však nemožno jednoznačne pripísať iba na ťarchu spotrebiteľovi konštatovaním, že pred uzavretím zmluvy si mohol a mal tieto podmienky prečítať a ak s nimi nesúhlasil, zmluvu neuzavrieť. Navrhovateľ ako podnikateľský subjekt, častým uzatváraním takýchto zmlúv nadobudol oproti odporcovi, ktorý denne takéto zmluvy neuzatvára, určitú zručnosť a vedomosť o tom, ako predložiť zmluvu klientovi, ktorý v danom prípade, keďže sám o úver požiadal, finančné prostriedky potrebuje, je v určitej finančnej tiesni a preto nevenuje dostatočnú pozornosť na oboznámenie sa so všeobecnými podmienkami. Taktiež je potrebné poukázať na odbornú starostlivosť a obozretnosť, s ktorou má navrhovateľ ako poskytovateľ finančných prostriedkov postupovať. Odporca už predtým uzavrel s navrhovateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorý v čase uzavretia tejto zmluvy ešte nemal splatený a preto nemohol navrhovateľ vedieť, či odporca disponuje dostatkom finančných prostriedkov na splatenie oboch úverov. Okrem toho na základe prvej úverovej zmluvy poskytol odporcovi i úverovú kartu so schváleným úverovým rámcom 20 000 Sk, zaplatenie ktorého vymáha aj v predmetnom konaní. Z uvedeného možno konštatovať, že navrhovateľ nekonal s dostatočnou odbornou starostlivosťou a obozretnosťou tak, ako mu to prikazuje zákon o spotrebiteľských úveroch.
V článku V.3. všeobecných podmienok je uvedené, že ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní.
V článku V.5. je Cetelem oprávnený odo dňa splatnosti dlhu (po odstúpení od zmluvy) oprávnený účtovať klientovi úroky z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania a to i za každý deň omeškania aj v prípade márneho uplynutia splatnosti akejkoľvek mesačnej splátky a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej mesačnej splátky.
Súd preskúmaním vyššie uvedených zmluvných podmienok dospel k záveru, že tieto nie je možné podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka považovať za prijateľné pre obe zmluvné strany a to jednak pre ich nejednoznačnosť a nezrozumiteľnosť. Z ustanovenia čl. V.3. (zmluvné pokuty) nie je jednoznačne zrejmé, za čo má dlžník zmluvnú pokutu platiť, či iba z nesplatenej splátky, alebo sa každý mesiac táto zmluvná pokuta uplatňuje a navyšuje pre splátku aj za predchádzajúci mesiac a tiež pre jej neprijateľnosť, nakoľko takto by klient - dlžník platil zmluvnú pokutu takmer donekonečna. Z tohto dôvodu, keďže zmluvná pokuta musí jasne a určite vystihovať postih a situáciu, za ktorú má dlžník pri nesplnení konkrétnych povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, ktoré podmienky vyššie uvedená zmluvná pokuta nespĺňa, ju súd považovať za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Dôvodom pre nepriznanie bolo jej neplatné dojednanie a neprijateľnosť tohto dojednania, aj z dôvodu, že ide o dvojaké postihnutie odporcu za omeškanie sa so splatením úveru, a to jednak zmluvnou pokutou a jednak úrokmi z omeškania, čo taktiež predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcov. Zmluvná pokuta 8% nie per annum, ale už po 30 dňoch, a to popri úrokoch z omeškania 0,08% denne (29,2% p.a.) je neprijateľná a preto je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Už po 30. dňoch umožňuje takáto zmluvná pokuta spolu s úrokmi z omeškania 29,2% p.a. uplatniť sankciu 125,2% p.a. (96+29,2), čo je oproti zákonným úrokom z omeškania viac ako 1000%. Z tohto dôvodu aj úrok z omeškania
uvedený vo všeobecných podmienkach považoval súd za neprijateľne dohodnutú podmienku, nakoľko v značnej miere prevyšuje zákonom stanovený úrok z omeškania a navrhovateľovi ani v tejto časti návrhu nevyhovel.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že odporca nemohol ovplyvniť podmienky poskytnutia úveru a aj všeobecné podmienky, ktoré sú síce uvedené na druhej strane samotnej zmluvy, drobným písmom, kde je zrejmé, že odporca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť tieto podmienky, ktoré sú dojednané jednostranne v prospech navrhovateľa.
Súd preto po vyhodnotení zmluvnej pokuty vo výške 8% za každú nesplatenú splátku a úroku z omeškania vo výške 0,08% denne ako neprijateľných podmienok, považoval úver poskytnutý navrhovateľom odporcovi za úver bez dohodnutého úroku z úveru a úroku z omeškania. Navrhovateľ na základe tejto zmluvy poskytol odporcovi úver vo výške 31 482 Sk (1045 eura). Odporca z tejto sumy uhradil 887,36 eura, k úhrade zostala istina vo výške 157,64 eura. V zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20. 2. 2008 bol dohodnutý úrok z úveru vo výške 22% ročne. V zásade je možné jednoznačne povedať, že tento úrok prevyšuje sadzbu úroku z úveru poskytovaného bankovými subjektmi v čase uzavretia zmluvy o úvere. Podľa názoru súdu výška úroku z úveru bola neprimeraná dobe splácania a výške poskytnutého úveru. Na druhej strane nebolo možné priznať úrok z úveru aj vzhľadom na súdom určenú výšku zmluvnej pokuty (8% z každej nesplatenej splátky) a výšku úroku z omeškania (0,08% z dlžnej sumy za každý deň omeškania) ako neprijateľné podmienky, nakoľko pri vyčíslení dlžnej sumy navrhovateľ započítal do jednotlivých nesplatených splátok aj tieto sumy. Z tohto dôvodu súd preto z tejto druhej zmluvy priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie dlžnej sumy 157,64 eura.
Dlžná suma, ktorú má odporca navrhovateľovi zaplatiť z oboch zmlúv a ktorú súd po vyhodnotení všetkých dôkazov a na základe vyššie uvedených skutočností, predstavuje výšku 701,55 eura (543,91 eura z prvej zmluvy titulom vydania bezdôvodného obohatenia a 157,64 eura z druhej zmluvy titulom nesplatenej úverovej istiny).
Súd za neprijateľnú podmienku vyhodnotil výšku dojednaného úroku z omeškania vo výške 0,08% denne, čo predstavuje ročne úrok vo výške 29,2%. Aj keď si navrhovateľ v tejto dojednanej výške úrok z omeškania neuplatnil, súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že výšku úrokov z omeškania plnenia peňažného dlhu v občianskoprávnych sporoch určuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z. a predstavuje ročne dvojnásobok určenej základnej úrokovej sadzby Národnou bankou Slovenska - t.č. Európskej centrálnej banky a splatnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Citovaným nariadením je stanová horná hranica úrokov z omeškania, ktorú nie je možné prekročiť. K prvému dňu omeškania v predmetnej veci, t.j. ku dňu, ku ktorému si navrhovateľ uplatnil omeškanie, teda k 1. 10. 2010 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1% ročne. Ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. umožňuje úrok z omeškania zvýšiť o 8 percentuálnych bodov, t.j. zákonný úrok z omeškania, ktorý je možné navrhovateľovi priznať, je 9% ročne. V predmetnej veci si navrhovateľ neuplatnil výšku úroku z omeškania dohodnutú v zmluve, resp. vo všeobecných podmienkach, ale uplatnil si zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne. Odporca sa dostal do omeškania dňa 1. 10. 2010, t.j. deň nasledujúci po dni splatnosti celého úveru v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Z uvedeného dôvodu súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy 701,55 eura od 1. 10. 2010 do zaplatenia.
S poukazom na návrh odporcu, ako aj s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy, príjem odporcu, jeho osobné a majetkové pomery, ako aj opodstatnené výdavky súvisiace s jeho živobytím, ako sú náklady na bývanie (217 eur mesačne nájom, splátky ďalších úverov vo výške cca 560 eur mesačne, platby za energie vo výške 60 eur mesačne), náklady na živobytie, súd skonštatoval, že je daný dôvod na povolenie zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach. Odporca má mesačne spolu s partnerkou príjem 800 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť možno konštatovať, že sú splnené podmienky na povolenie zaplatenia dlžnej sumy v mesačných splátkach. Odporca žiadal splátky vo výške 50 eur mesačne, súd jeho návrhu v časti zaplatenia dlžnej sumy v mesačných splátkach, vzhľadom na príjem a opodstatnené výdavky, vyhovel, zaviazal ho však zaplatiť dlžnú sumu 701,50 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 1. 10.
2010 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100 eur až do úplného vyrovnania dlžnej sumy s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP. V predmetnej veci bol o malú mieru úspešnejším v konaní odporca, nakoľko navrhovateľ žiadal zaplatiť sumu 1683,91 eura, súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 701,55 eura, t.j. navrhovateľ bol úspešný v časti 42 % a odporca bol úspešný v časti 58 %. Pomer úspechu a neúspechu je približne rovnaký a preto súd žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.