Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-11C/84/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu S.. J. Ď., V.. XX. X. XXXX, P. J.. P. X/XXX, I.Q.Á. T., zast. Mgr. Máriom Keletim, advokátom, Hlavná 36, Hnúšťa, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi čiastku 27.633,93 eur titulom bolestného a čiastku 44.513,04 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 3.605 eur a trovy štátu .630,80 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na tom základe, že dna 27. 3. 1999 v rámci vykonávania pracovných povinností sa stal účastníkom dopravnej nehody, keď pri tejto nehode utrpel ťažké zranenia - subtroch zlomenina pravej stehennej kosti, vok. kodylu tibiae vpravo, zlom. jednost. lonovej a sedacej kosti, ťažký šokový stav, zlom, krížovej kosti, prieč. Výbežku L5, pomliaždenie brušnej steny, zlom. konc. článku malíč. ľavej ruky, pomliaždenie oboch predkolení, brušnej steny, obličky vpravo, ľavého kolena, ľavého stehna a reoperácia pakĺbu pravej stehennej kosti. Okrem bolestného utrpel sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože zranenie ho obmedzilo v osobnom, pracovnom, športovom, kultúrnom živote a následkom pracovného úrazu sa stal plne invalidným. Vzhľadom na jeho vek, rozsah, charakter zranení a možnosť jeho realizácie sa navrhovateľ stal obmedzený pri voľbe zamestnania - je plne invalidný, pred úrazom bol nezávislý, mal sebadôveru. Po nehode je plachý, utiahnutý, pasívny, ponížený, má pocity menejcennosti. Došlo k výrazným zmenám psychiky, má trvalé následky, cíti sa handicapovaný. Nemôže sa venovať žiadnej predchádzajúcej činnosti ani v športe a iných oblastiach spoločenského života. Žiadal vzhľadom na tieto následky priznať 30-násobok bodového ohodnotenia, v priebehu konania spolu v sume 6.592.500 Sk.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca v konaní uviedol, že dňa 27. 3. 1999 utrpel pri výkone práce zranenia pri dopravnej nehode, tieto popísal v návrhu. Bolestné aj sťaženie spoločenského uplatnenia boli ohodnotené. Pred nehodou pracoval ako špičkový riadiaci pracovník v pozícii riaditeľa predajného a servisného strediska. Bol športovo aktívny, ako mladý športoval aktívne a neskôr pracoval s hokejovou mládežou. Po úraze sa tejto činnosti nemôže venovať. Venoval sa rodine, vnučke, učil ju lyžovať, venoval sa turistike. Chodil s manželkou do spoločnosti, táto sa venovala predtým aktívne tancu. Po nehode trpela jeho rodina, bol 7 dní v bezvedomí, nasledovala operácia, 5 týždňov musel ležať, hospitalizovaný bol dva mesiace, potom rehabilitoval a absolvoval kúpeľnú liečbu. Jeho zdravotný stav sa znova zhoršil a bol opakovane, celkovo 8-krát operovaný, opakovane hospitalizovaný. Bola mu vykonaná rekonštrukcia operácie, v r. 2002 znova operácia - vybrali mu kosti z nohy. Má poškodený bedrový kĺb, problémy s chôdzou. Nedá sa očakávať zlepšenie jeho stavu. Nehoda zmenila jeho život, je nervóznejší, čím trpela jeho manželka. Keď po nehode ležal, dostával injekcie na utlmenie bolesti, neskôr lieky. Po nehode nechodí na spoločenské akcie, kde sa tancuje, nemôže sa venovať lyžovaniu, hokeju. Istý čas organizačne pomáhal ľuďom postihnutým sklerózou multiplex, ak to nezvládala manželka. Tá najviac trpí, musí pracovať, starať sa o domácnosť aj o neho. Rok po nehode nemohol sexuálne žiť, neskôr mal problémy s močením. Nepotrebuje stály dozor a vie sa o seba postarať. Dva roky chodil s barlami, teraz chodí s paličkou. Má viditeľné jazvy. Celá dolná polovica tela je zdegenerovaná a slabšia. Nemôže pracovať v rámci svojej dovtedajšej činnosti a iné aktivity nemôže v mieste bydliska robiť. Ľudia sa k nemu správajú inak, je nervóznejší, inak žije, stratil všetky pracovné aj spoločenské kontakty. Pred úrazom často cestoval. S kolegami a známymi sa stretával pri futbale a pri pive, bol v kontakte s rodičmi detí, ktoré trénoval. O tieto kontakty po úraze prišiel, rovnako o rôzne akcie u zamestnávateľa. Po duševnej stránke to bolo najhoršie v r. 2001, 2002, keď zistil, že jeho stav nebude lepší a to psychicky ťažko znášal. Asi trikrát navštívil priateľa - psychiatra za účelom rady, inak odborníka nenavštívil.

Žalovaný uviedol, že nepopiera negatívny dôsledok úrazu na zdravotný stav a život navrhovateľka, namietal však výšku odškodnenia. Nejednalo sa o špičkového pracovníka. V spoločenskom živote pripustil obmedzenie v tancovaní, nie v ostatných aktivitách. Žaloba sa dokáže o seba postarať, cvičí sám.

Pôvodný vedľajší účastník, ktorý sa v dôsledku zániku žalovaného bez právneho nástupníctva, stal žalovaným, namietal výšku odškodnenia, keď prežitá bolesť sa nevymykala z bolesti obvyklej pri obdobných zraneniach, ktorá je zarátaná v samotnom bodovom ohodnotení. Muselo by sa jednať o bolesť nie štandardnú, ale vymykajúcu sa bolesti obvyklej. Je nesporné, že žalobca utrpel pracovný úraz. Žalobcovi nebola poskytnutá náhrada za SSU z dôvodu namietania posudku Y.. I.. R., ktorý je neobjektívny. Pripustil možnosť primeraného zvýšenia základného počtu bodov na dvojnásobok s prihliadnutím na ust. § 7 ods. 2 vyhl. Č. 32/65 Zb. U žalobcu sa nejedná o vrcholového športovca, ani o kultúrne, profesionálne, politické ani iné aktivity vysoko exponovanej osoby ani osoby, ktorej prípadné aktivity by boli zmarené v mimoriadne nízkom veku. AJ keď úraz vážne zasiahol do života navrhovateľa, dôvody nie sú takého charakteru, aby bol prípad považovaný za výnimočný. Žalobca nie je odkázaný na starostlivosť iných osôb. Pokiaľ aj stratil zamestnanie, poberá invalidný dôchodok a doživotnú rentu, teda je finančne zabezpečený. Ak má problémy psychického charakteru, poukázal na skutočnosť, že nevyhľadal odbornú pomoc. Namietal pasívnu legitimáciu, nakoľko žalovaný mal byť zamestnávateľ. Nie je zrejmé, prečo nárok nebol nikdy uplatnený a návrh bol podaný pred odškodnením. Bolestné bolo vyplatené vo výške dvojnásobku v rámci limitu.

V danom prípade nie je sporné, že žalobca utrpel pri dopravnej nehode pracovný úraz a zranenia, ktoré popísal v návrhu a predložil v tomto smere doklady. Túto skutočnosť nenamietal ako pôvodný, tak neskorší žalovaný. V tomto smere teda súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dôkazy. Rovnako nebolo spochybnené, že v dôsledku úrazu sa stal žalobca plne invalidným a je poberateľom invalidného dôchodku a renty. O týchto skutočnostiach boli predložené doklady. Takisto nebola sporná skutočnosť, že žalobcovi bola vyplatená náhrada bolestného vo výške 36.000 Sk.

Pôvodnou žalobou sa domáhal žalobca bolestného vo výške 723,75 bodov ako dvojnásobok základného bodového ohodnotenia, ktoré mu bolo priznané. Základné Bolestné bolo ohodnotené R.. J. H. dňa 13. 10. 1999, ktorý zvýšil počet bodov na dvojnásobok.. Zároveň sa žaloba domáhal sťaženia spoločenského uplatnenia v stanovenom počte bodov 1400, všetko celkom 60-násobné mimoriadne zvýšenie. V zmysle

Posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 6. 4. 2004 bolo ďalšie spoločenské uplatnenie ohodnotené počtom bodov 460. Súd pripustil zmenu návrhu o rozšírení žaloby o túto čiastku, takisto ďalšie sťaženie spoločenského uplatnenia o ďalších 375 b. Celkovo tak sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené pre žalobcu počtom bodov 2.235 bodov. Ohľadne ďalšieho zvýšenia nároku žalobca predložil doklady, v nadväznosti na ktoré bol návrh so súhlasom súdu rozšírený.

Zo znaleckého posudku Y.. I. R. z odboru psychológia vyplýva, že intelektová úroveň žalobcu je v pásme nadpriemeru, jeho osobnosť introvertovaná, zúžená, s obmedzenou schopnosťou prežívania pozitívnych emócií a s oploštenými citovými prejavmi, je emocionálne nestály, náladový, intolerantný so sklonom k podráždenosti. Dominuje reaktívne podmienený depresívne-anxiózny syndróm s úsilím o disimuláciu - zastrenie prejavov. Prítomný je fobický strach z eventuálnej chyby iného účastníka cestnej premávky. Medziľudská komunikácia je znížená vzhľadom na sklon k utiahnutosti, zmeny sú podmienené okolnosťami úrazu, s opakovanými bolestivými terapeutickými zákrokmi, rehabilitáciou a trvalými následkami s pocitom handicapovanosti vo vzťahu k okoliu a očakávaním ďalších zákrokov s nejasnou perspektívou. SSU dňa 17. 10. 2001 ohodnotil počtom bodov 1400.

Znalkyňa R.. O. T. z odboru psychológie v posudku zo dňa 11. 7. 2011 nespochybnila závery predchádzajúceho posudku, v podstate ho doplnila o skutočnosť, že sa u žalobcu jedná o subjektívne prežívaný pokles pamäťových funkcií a situačné poruchy koncentrácie, ktoré sú skôr funkčné pri zistenej úzkostnej a depresívnej symptomatológii. Zistila zvýšené výkyvy a sklon k depresívnej emotivite. Stále sa premieta nespracovaný konflikt s problematickou akceptáciou zmenenej životnej roly. Problematické je zvládanie v reálnych situáciách, príp. zlyhávanie v záťažových situáciách. Bol zistený sklon k hyperkompenzácii. Jedná sa o primerane diferenecovanú osobnosť, flexibilnú, aktívnu, so širokým spektrom pracovných a záujmových aktivít, sociálnych a interpersonálnych interesov. Zmeny psychiky sú determinované okolnosťami prekonaného úrazu so zákrokmi a trvalými následkami. Záver posudku je v podstate totožný, a teda nespochybnil svojimi závermi a zisteniami bodové ohodnotenie následkov. Znalkyňa rovnako ako predchádzajúci znalec vec konzultovala so znalcom z odboru psychiatrie.

Žalobca predložil potvrdenie Hokejového clubu Ormet Rimavská Sobota, v zmysle ktorého bol žalobca zakladajúcim členom TJ Strojár ZŤS Rimavská Sobota v roku 1989 /jeho právny predchodca/, bol jej dlhoročným predsedom a podieľal sa naďalej na činnosti klubu hlavne pri výchove mládeže a na materiálnom a finančnom zabezpečení klubu. Doložil tiež pracovnú zmluvu v spoločnosti DUVOKS s. r.o. s pracovným zradením výkonného riaditeľa od 1: 1. 1997, od 4. 1. 1993 bol žalobca vedúcim odboru marketingu v Cestných a stavebných mechanizmoch Tisovec.

Vzhľadom na obdobie úrazu a s tým spojených následkov je nároky potrebné posudzovať podľa vyhl. č.

Podľa § 2 ods. 1 vyhl. odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Odškodňovanie musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Podľa § 4 vyhl. odškodnenie za SSU musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Pri odškodňovaní za SSU sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené. Túto sumu možno navýšiť o 100 % podľa § 6 ods. 2 v závislosti od výsledku posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený pre ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú v dôsledku tohto poškodenia zdravia obmedzené alebo stratené. Podľa § 7 ods. 1 vyhl. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za 1 bod. Podľa § 7 ods. 2 celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000 Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000 Sk. Podľa § 7 ods. 3 vyhl. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Jedná sa o prípady, kedy kultúrne, športové alebo iné zapojenie poškodeného pred vznikom poškodenia bolo na vysokej úrovni a mimoriadne. Mimoriadne zvýšenie pre prípad hodný osobitného zreteľa možno priznať s poukazom na nezvratné a trvalé následky poškodenej osoby. Táto súdna prax vychádza z potreby apelovania, aby výška náhrady bola založená na objektívnych dôvodoch a aby medzi priznanou výškou a spôsobenou škodou existoval vzťah reálnej primeranosti. Priznanie odškodnenia SSU podľa § 4 ods. 1 vyhl. prichádza do úvahy v prípadoch,

kedy sú objektívne obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Peňažnú sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov možno primerane zvýšiť /§6 ods. 2/ až na dvojnásobok, a to v závislosti od výsledku posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený pre ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti, a za ktoré sú v dôsledku tohto poškodenia zdravia obmedzené alebo stratené. Toto zvýšene už predpokladá existenciu skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením.

V danom prípade sa súd stotožnil s vyčíslením bolestného v počte bodov 723,75 priznané dvojnásobne, teda 1447,50 bodov - toto vyčíslenie ani nebolo spochybňované a súd v tomto smere nepovažoval za hospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie. Súdu boli predložené doklady o hospitalizácii, zraneniach a zákrokoch žalobcu. S prihliadnutím na opakovanosť a množstvo zákrokov, najmä operačných, spojených s bolesťami, užívaním liekov proti bolesti a v neposlednom rade niekoľkodňové bezvedomie žalobcu nepochybne možno konštatovať, že sa nejedná o štandardnú liečbu. U žalobcu došlo k mnohopočetným zraneniam, ktoré nebolo možné liečiť jedným zákrokom. Napriek skutočnosti, že z hľadiska zranení sa v podstate jedná o štandardný postup, je potrebné prihliadnuť na množstvo zákrokov, ktorých počtom sa bolestivosť stupňuje i tým, že sa jednalo o rôzne časti tela. Jedná sa pritom o dlhodobý proces spojený s rehabilitáciou, došlo dokonca k reoperácii. Nejedná sa teda o bežné ľahké zranenie. Naviac viedlo k trvalej invalidite.

Pokiaľ ide o vyčíslenie sťaženia spoločenského uplatnenia, tu sa súd stotožnil so závermi znalca R., ktorý bol v podstate potvrdený posudkom R.. T., táto jeho tvrdenia a závery nespochybnila. Obaja znalci vec konzultovali s odborníkom z odboru psychiatria. Posudok znalca R. súd považoval vzhľadom na uvedené pre rozhodnutie vo veci za smerodatný, pretože objektívne zhodnotil závažný stav žalobcu a jeho závery boli v podstate potvrdené ďalším posudkom. Treba uviesť, že sa jedná len o základné bodové ohodnotenie v oboch prípadoch - teda bolestného aj sťaženia spoločenského uplatnenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo navýšené vzhľadom na ďalšie zákroky o 375, resp. 460 bodov, teda spolu základný počet bodov bol určený v počte 1.235 bodov.

Skutočnosť, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku aj renty, nie je z hľadiska straty zamestnania, resp. príjmu rozhodujúca. Je pravdou, že strata jeho pracovnej aktivity je zohľadnená vo výške dôchodku v spojení s rentou, táto skutočnosť však z hľadiska spoločenského uplatnenia nie je smerodatná. Jedná sa len o finančné zabezpečenie žalobcu z dôvodov, ktoré sám nezapríčinil. Jeho pracovné a spoločenské uplatnenie má význam nielen z hľadiska dosiahnutia príjmu, ale tiež spôsobu života pred úrazom. Je nepochybné, že žalobca sa aktívne pracovne zapájal a s tým sú spojené pracovné a spoločenské kontakty, ktoré v dôsledku úrazu stratil, keď dlhodobo bol hospitalizovaný, liečený a nemohol sa zaradiť do bežného života vzhľadom na dané obmedzenia. Tieto okolnosti ho v značnej miere z predtým zaužívaného spôsobu života vyradili. Z hľadiska jeho športového života nie je rozhodujúce, že sa nevenoval už športu aktívne - s prihliadnutím na jeho vek sa však zapájal do aktivít, ktoré veku zodpovedali a určitým spôsobom tak naďalej v rámci svojich možností zotrvával v primeraných športových aktivitách rekreačne. Okrem hokeja sa venoval turistike, príležitostne tancu, teda spoločenským akciám. Nepochybne ak do úrazu mal zaužívaný takýto spôsob života, jeho ďalšie obmedzenie mali zásadný vplyv na jeho život. Treba tiež prihliadnuť na skutočnosť, že ak bol do úrazu spoločensky aktívny, mal aj rôzne stretnutia a akcie, ktorých sa vzhľadom na úraz zúčastňovať nemôže. Za daného stavu bolo potom potrebné dospieť k záveru, že žalobca bol prakticky vyradený z bežného zaužívaného spôsobu života, keď sa síce len rekreačne, ale venoval športu, turistike, rôznym spoločenským aktivitám a v dôsledku úrazu bol z týchto aktivít vrátane pracovného zaradenia vyradený. Jeho pracovné zaradenie bolo postavené v rámci spoločenského rebríčka na pomerne vysokej úrovni, s jeho výkonom práce nepochybne súviseli rôzne kontakty, cestovanie, potreba rozhľadu a vzdelávania. Pracovný život v spojení so spoločenským uplatnením bol pre žalobcu z tohto hľadiska nespochybniteľnou stretou s prihliadnutím na jeho sebarealizáciu. Náhrada vo forme invalidného dôchodku a renty je len finančnou náhradou, nie morálnou satisfakciou absolútnej zmeny života poškodeného vo všetkých oblastiach vrátane rodinného a manželského života. I v tomto smere je potrebné poukázať na závery znalcov ohľadne zmeny osobnosti žalobcu.

Pri určení výšky náhrady teda súd vychádzal z celkového počtu bodov pri bolestnom v počte 1447,50 bodov vo výške dvojnásobku. Pri hodnote 1 bodu - 60 Sk potom predstavuje bolestné za 1447,50 bodov sumu 86.850 Sk, z ktorej čiastky bola žalobcovi vyplatená suma 36.000 Sk.

Sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle záverov znaleckých posudkov a ďalších lekárskych posudkov ohodnotené celkom počtom bodov 2235 bodov. Pri hodnote 60 Sk za 1 bod potom SSU predstavuje sumu 134.100 Sk.

V danom prípade súd dospel k záveru, že sú dané podmienky na mimoriadne zvýšenie oboch nárokov do výšky 10-násobku základného bodového ohodnotenia. Teda v prípade bolestného základný nárok je 86.850 Sk, t. j. 2.882,89 eur, 10-násobok predstavuje potom čiastku 28.828,91 eur, od ktorej sumy je potrebné odrátať uhradenú sumu 36.000 Sk/1.194,98 eur/, teda bolestné predstavuje sumu 27.633,93 eur. Sťaženie spoločenského uplatnenia je základné ohodnotenie 134.100 Sk, t. j. 4.451,30 eur - desaťnásobok predstavuje čiastku 44.513,04 eur. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že k úrazu došlo za účinnosti vyhl. č. , krátko po úraze však došlo k zmene právneho predpisu z hľadiska odškodňovania v prospech poškodeného. Podľa neskôr platného predpisu nie je možné nároky síce priznať, avšak na túto skutočnosť je potrebné prihliadnuť. Predovšetkým však je potrebné poukázať na vyššie uvedené dôvody, z ktorých vyplýva, že u žalobcu došlo k mnohopočetným zraneniam s dlhodobou a komplikovanou liečbou, opakovanými zákrokmi, rehabilitáciou, dočasným obmedzením, resp. vyradením z bežného života a bolestivosťou zákrokov a pooperačných stavov. Z hľadiska spoločenského uplatnenia v zmysle uvedeného súd prihliadol na takmer úplné vyradenie a skutočne zásadné obmedzenie z hľadiska športového, spoločenského, pracovného života, žalobca má trvalé následky, ktoré ho dlhodobo pred dosiahnutím dôchodkového veku z pracovných aktivít vyradili a znemožnili mu aj v tomto smere nadväzovať pracovné, spoločenské kontakty, naviac sa nemôže primerane veku ani venovať iným aktivitám a záujmom, ktorým sa do úrazu venoval. Jedná sa o také závažné trvalé následky, ktoré ho obmedzujú v bežnom spôsobe života, že mimoriadne navýšenie u oboch nárokov je podľa názoru opodstatnené. Nemožno však priznať požadované 30- násobné navýšenie, nakoľko toto sa javí ako neprimeraným, keď žalobca síce je obmedzený, resp. vyradený z pracovných a iných uvedených aktivít, avšak je sebaobslužný, nevyžaduje opateru inej osoby, je mobilný, dokáže sa o seba postarať a nejedná sa o stav ohrozujúci bezprostredne jeho život. Priznané mimoriadne navýšenie s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti považuje súd za primerané a postačujúce bez ohľadu na priznaný invalidný dôchodok a rentu /namietané žalovaným/, ktoré len nahrádzajú jeho pracovný príjem, nie však osobnostnú ujmu. Pri určení tohto navýšenia súd prihliadol z hľadiska duševných následkov aj na skutočnosť, že žaloba nevyhľadal odbornú pomoc na odstránenie týchto následkov.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, priznal oba nároky vo výške 10-násobku ich základného ohodnotenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

Žalobca si náhradu trov konania v zákonnej lehote neuplatnil, preto súd rozhodol, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/92 Zb. súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku určeného z výšky priznaného nároku, keď žalobca je od jeho platenia oslobodený.

Podľa § 148 ods. 1 O.s . p. súd zaviazal žalovaného na zaplatenie trov štátu titulom znalečného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s .p.

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.