Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/78/2008

Potvrdené rozhodnutím 5Co/71/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom O. č. XX, O., 2/ B. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom O. č. XX, O., obaja právne zastúpení JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova č. 2, proti žalovanej: G. A., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. X, O., zastúpenej JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova č. 8, o zaplatenie 1.858,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/78/2008-163 zo dňa 14.2.2012 takto jednohlasne rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa. Žalobcovia v 1.a 2.rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 106,75 Eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Alojza Naništu, advokáta v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku."

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci Ž.: X/ A. Z., G.. XX.X.XXXX, K. O. Č.. XX, O., X/ B. Z., G.. XX.X.XXXX, K. O. Č.. XX, O., obaja právne zastúpení JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova č. 2, proti žalovanej: G. A., P.. O., G.. XX.XX.XXXX, K. Č. Č.. X, O., zastúpenej JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova č. 8, o zaplatenie 1.858,86 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

žalobu z a m i e t a,

žalobcovia v 1. rade a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania za zaplatený súdny poplatok 111,53 eur a za právne služby 883,01 eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Alojza Naništu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobcovia žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3.3.2008 žiadali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom 56.000,- Sk s príslušným úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania.

Žalobu odôvodnili tým, že žalovaná so žalobcami uzavrela ústnu dohodu, na základe ktorej jej dňa 22.10.2004 požičali sumu 7.500,- Sk a dňa 5.9.2005 sumu 50.000,- Sk. Zo sumy 7.500,- Sk žalovaná dňa 16.1.2006 vrátila sumu 500,- Sk a dňa 27.3.2006 sumu 1.500,- Sk.

Žalovaná bola vyzvaná na vrátenie peňažnej sumy dňa 15.6.2006 v zmysle ustanovenia v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ), čím nastala jej povinnosť plniť záväzok dňa 16.6.2006.

Dňa 18.4.2008 bol vo veci vydaný platobný rozkaz č. k. 17 Ro / -10, v ktorom súd vyhovel v plnom rozsahu žalobcom tak, že uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcom sumu 56.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 17.6.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Proti tomuto platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote žalovaná podala odpor, v ktorom uviedla, že so žalobcami v minulosti neuzavrela žiadnu ústnu, ani inú dohodu, na základe ktorej by jej boli zapožičané finančné prostriedky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov M. Z. Q. M. O., výzvou na zaplatenie zo dňa 6.9.2007, vyjadrením Životnej poisťovne AEGON, spisom tunajšieho súdu 18 Rob/7/2007, a to jeho návrhom, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného poradcu, dohodou o ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení, faktúrou zo dňa 4.2.2005, pokusom o zmier, kódexom

obchodnej služby a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24.11.2009 č.k. - 95, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 1.858,86 eur spolu s 8 %-tným ročným úrokom z omeškania od 17.6.2006 do zaplatenia zároveň uložil žalovanej povinnosť žalobcom nahradiť trovy konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalovaná odvolanie o ktorom rozhodol odvolací súd tak, že uznesením č.k. - 114 zo dňa 7.12.2010 rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa zistiť, či vo veci bola riadne uzatvorená zmluva o pôžičke, prípadne iná zmluva alebo či išlo o bezzmluvný vzťah, či boli peniaze odovzdané žalovanej, v akej výške a kým, na ktorú časť pohľadávky bola vrátená suma 2.000,-Sk a či skutočne bola vrátená žalovanou, ktorá tvrdí, že zmluvu o pôžičke neuzavrela, následne sa zaoberať vznesenou námietkou premlčania, ako aj skutočnosťou či nastala alebo nenastala splatnosť pohľadávky, pokiaľ nastala, kedy k tomu došlo, či je potrebné aplikovať ustanovenie , teda či je časť pohľadávky premlčaná alebo je žaloba podaná predčasne. Uvedené posúdiť iba vtedy, ak došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke.

Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd prvého stupňa vo veci opätovne vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedka M. Z., naviac konfrontáciou svedka so žalovanou a opätovne ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že svedok M. Z., syn žalobcov v prvom a druhom rade mal so žalovanou v blízky priateľský pomer. Podľa tvrdenia žalobcov dokonca žalovanú považovali za budúcu manželku svojho syna.

Žalobcovia vo svojom návrhu uviedli - tvrdili, že so žalovanou zatvorili dňa 22.10.2004 ústnu dohodu na základe ktorej jej požičali sumu 7.500,-Sk a dňa 5.9.2005 sumu 50.000,-Sk. Zo sumy 7.500,-Sk mala vrátiť žalovaná dňa 16.1.2006 sumu 500,-Sk a dňa 27.3.2006 sumu 1.500,-Sk spolu žiadali zaviazať žalovanú na vrátenie sumy 56.000,-Sk. Pri matematickom výpočte 7.500,-Sk - 500,- Sk, vrátených 16.1.2006 zo zostávala suma 7.000,-Sk , keďže dňa 27.3.2006 mala vrátiť ďalších 1.500,-Sk t.j. 7.000,- Sk - 1.500,-Sk = 5.500,-Sk čo s pripočítaním sumy požičanej dňa 5.9.2005 predstavuje sumu 55.500,- Sk žalovaných však bolo spolu 56.000,-Sk. Bez ďalšieho žalovaná suma nezodpovedá skutkovým dôvodom uvedeným v žalobnom návrhu. Žalobkyňa v 1. rade pritom vo svojej výpovedi dňa 12.5.2009 uviedla, že vrátená bola suma 1000,-Sk v januári 2006 a vo februári 2006 ďalších 1.000,-Sk , ktoré jej odovzdal syn M., ktoré mu mala dať žalovaná.

Svedok M. Z. bol vo veci vyslúchnutý opakovane. Vo výpovedi dňa 23.1.2009 mimo pojednávania zachytenej v zápisnici uviedol, že žalovaná potrebovala finančné prostriedky nakoľko absolvovala vodičský kurz a obrátila sa na neho (zrejme, či jej nemôže požičať finančné prostriedky ), on v tejto dobe nemal vlastné finančné prostriedky, preto požiadal rodičov, aby jej požičali potrebnú sumu. Na základe jeho žiadosti žalobcovia ako rodičia svedka poskytli žalovanej podľa výpovede svedka 7.500,- Sk a neskôr s odstupom času aj sumu 50.000,-Sk. Pričom sumu 50.000,-Sk potrebovala žalovaná ako svedok uviedol na zaplatenie presne nešpecifikovaného vo výpovedi svedka kurzu finančného poradenstva a pokút z faktúr za mobilné telefóny. Svedok uviedol, že pri preberaní s finančných prostriedkov bol osobne prítomný. S odstupom času mu odovzdala na vrátenie časť požičanej sumy spolu 2.000,-Sk tieto peniaze odovzdal rodičom. Uviedol, že pri dohode o pôžičke o spôsobe vrátenia sa nedohodli žiadne podmienky /konkrétne obdobie, čas vrátenia/, čo odôvodnil tým, že v tom čase bola žalovaná jeho priateľkou, preto jej dôveroval, a nemyslel si, že to takto dopadne.

Vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 22.9.2009 svedok uvádzal, že žalovaná absolvovala kurz na získanie vodičského oprávnenia a požiadala ho o pôžičku na tento účel. Keďže takú hotovosť nemal požiadal rodičov, keď prišiel domov obaja boli doma, na rozdiel od predchádzajúcej výpovede uviedol,

tieto peniaze prevzal on sám a na druhý deň ich odovzdal žalovanej „niekde vonku“ (uvedené sa však nezhoduje s výpoveďou žalobkyne, ktorá uviedla, na pojednávaní dňa 12.5.2009, že sumu 7.500,- Sk, odovzdala u nich doma priamo žalovanej v prítomnosti jej syna - svedka M. Z.). Vo výpovedi dňa 14.2.2012 svedok uviedol, že suma 7.500,-Sk bola odovzdaná u jeho rodičov doma jeho matkou žalovanej v jeho prítomnosti a taktiež aj suma 50.000,-Sk. Potvrdil, že nebola dohodnutá žiadna doba vrátenia ani v jednom prípade, citované svedkom „....G. vráti peniaze, keď bude mať“. Čo sa týka sumy 50.000,-Sk svedok uviedol, že tieto boli odovzdávané v byte jeho rodičov v prítomnosti oboch rodičov (podľa výpovede žalobkyne v 2. rade bolo v prítomnosti jej syna a žalovanej, teda bez žalobcu v 2. rade, čo sa zhoduje s výpoveďou žalobcu v 2 rade).

Vo veci bola vypočutá žalobkyňa v 1. rade, ktorá uviedla, že jej syn pred odchodom do zahraničia dňa 22.10.2004 povedal že, že jeho priateľka si potrebuje požičať sumu 7.500,- Sk. Z výpovede zo dňa 12.5.2009 : „ ...približne okolo 18,00 hod. prišiel s G. k nám domov, a tam som potom dala 7.500,- Sk G.. Boli sme prítomní ja, môj syn a G.“ Ďalšiu finančnú čiastku v sume 50.000,- Sk zapožičali žalovanej po návrate syna z Írska, kedy opäť v ich byte žalovaná uviedla, že obdržala výzvu na úhradu dlžnej sumy „za nejaké počítače.“ Žalovaná bližšie žalobkyni pri rozhovore zdôvodnila, že vykonávala nejakú poisťovaciu činnosť a potrebovala zaplatiť za kurz, nakoľko spoluprácu s poisťovňou ukončila, bola nútená tento kurz v plnej sume uhradiť a súčasne mala nejaké dĺžne faktúry za úhradu telefónov. Finančná hotovosť bola odovzdaná priamo žalovanej v mieste bydliska žalobcov, priamo žalobkyňou v 1. rade. Potvrdila, že ohľadom času vrátenia pôžičky sa nerozprávali. Následne jej bolo z celkovej čiastky vrátených 1.000,-Sk v januári 2006 a vo februári 2006, ktoré jej doručil syn, u ktorého preverovala, či mu boli peniaze poskytnuté žalovanou.

Žalobkyňa v 1. rade doplnila, že v letných mesiacoch v roku 2006 osobne navštívila trvalé bydlisko žalovanej a vyzývala žalovanú na vrátenie finančných prostriedkov. Taktiež telefonicky sa pokúšala spojiť so žalovanou a dohodnúť sa o vrátení peňazí, žalovaná sa je však už vyhýbala.

Žalobca v 2. rade vo veci potvrdil skutočnosti uvádzané žalobkyňou v 1. rade a poukázal na to, že sa pokúšali vec mimosúdnou cestou vyriešiť tak, aby vrátenie finančných prostriedkov žalovanou prebehlo bez problémov. Žalovaná sa však na základe ich výziev telefonicky zatajovala, prípadne bol telefón vypnutý. Sám telefonicky žiadal žalovanú o vrátenie finančných prostriedkov v čase, keď pracovala v Bratislave vo firme Wolswagen. Podľa výpovede žalobcu v 2. rade žalovaná mu povedala, že chce zarobiť finančné prostriedky, aby im tieto mohla vrátiť. Čo sa týka samotného odovzdávania finančných prostriedkov, tieto boli odovzdávané a preberané žalovanou bez jeho prítomnosti. Uvedené mu bolo oznámené žalobkyňou v 1. rade čo s ním aj konzultovala nakoľko išlo o spoločné finančné prostriedky, ktoré mali v hotovosti doma. Čo sa týka poskytnutej hotovosti 7.500,- Sk, jej účel mu sprostredkovane oznámili rodinný príslušníci, že boli požičané žalovanej na získanie vodičského oprávnenia, druhá finančná hotovosť bola potrebná pre zaplatenie určitej hotovosti nejakej agentúre. Bližšie skutočnosti k tomu uviesť nevedel.

Žalovaná v priebehu konania popierala, žeby došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a na svojich tvrdeniach dôrazne, bez zaváhania, zotrvala aj počas vykonanej konfrontácie so svedkom M. Z. v prítomnosti oboch žalobcov. Potvrdila, že v roku 2005 bola so synom žalobcov svedkom M. Z. v zahraničí, kde si prácou zadovážila finančné prostriedky, preto nebola nútená požičiavať si žiadne finančné prostriedky. Po návrate zo zahraničia bola so synom žalobcov na dovolenke, pričom dovolenku uhrádzala jej matka prostredníctvom spoločnosti poskytujúcej finančné prostriedky, čo bolo uhrádzané spätne splátkami. Žalovaná potvrdila, že má oprávnenie viesť motorové vozidlá, avšak toto oprávnenie získala až v decembri v roku 2008. Čo sa týka spolupráce pre poisťovňu AEGON, uviedla, že prácu pre poisťovňu vykonávala. Potvrdila, že mala neuhradené pohľadávky vo vzťahu k tejto poisťovni. Čo sa týka pohľadávok voči poisťovni, tieto uhradila z finančných prostriedkov, ktoré jej poskytla matka v sume 15.000,-Sk. So synom žalobcov sa priatelili od augusta 2004 do začiatku roka 2006. Poprela, žeby navštevovala žalobcov v 1. a 2. rade, teda rodičov svojho priateľa. Motív podanej žaloby odôvodnila, tým, že od počiatku vzťahu so synom žalobcov vedela, že im „nesadla“. Neskôr jej aj priateľ (M. Z.) pri rozchode povedal, že je to preto, lebo si tak praje jeho matka, ktorá takú nevestu nechce. Pritom nikdy o budúcnosti ich vzťahu nehovorili. V domácnosti žalobcov bola len 3 krát.

Svedkyňa M. O., matka žalovanej, vypočutá vo veci uviedla, že vedela o vzťahu medzi jej dcérou a synom žalobcov M. Z., ktorý trval približne od augusta roku 2004 do júla 2006. Stretávali sa takmer dennodenne. M. Z. chodieval k nim domov, vychádzali spolu dobre. Potvrdila, že dcéra bola spolu s priateľom v zahraničí, kde spolu pracovali približne 2 mesiace. Po návrate absolvovali spolu dovolenku, ktorú ona sama uhrádzala v splátkach prostredníctvom nebankovej finančnej spoločnosti. Čo sa týka vodičského oprávnenia, uviedla, že jej dcéra získala oprávnenie v roku 2008. Rovnako potvrdila, že jej dcéra pracovala v poisťovni AEGON. Čo sa týka úhrady za kurz finančného poradenstva, svedkyňa si nepamätala, či poskytla finančné prostriedky dcére na úhradu tohto kurzu. A nepamätala na telefonické rozhovory, ktoré mali prebehnúť medzi žalobkyňou v 1. rade a svedkyňou ohľadne kontaktu s jej dcérou v letných mesiacoch 2006. Rovnako nemala vedomosť o tom, žeby si jej dcéra požičiavala finančné prostriedky, naviac ak nejaké potrebovala poskytol jej ich otec svedkyne prípadne ona sama.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa , splnením dlh zanikne.

Podľa , dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Na zistenie skutkového stavu vykonal súd dokazovanie podľa , na návrh žalobcov listinnými dôkazmi, výzvami na splnenie dlhu a oboznámením sa s obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. a a vykonal dôkaz výsluchom svedka M. Z. syna žalobcov. Na návrh žalovanej vykonal dôkaz výsluchom svedkyne M. O. matky žalovanej, súd vykonal aj konfrontáciu žalovanej a svedka M. Z., aj keď zákon tento dôkaz výslovne neupravuje, súd môže vykonať konfrontáciu ak si výpovede odporujú, alebo ak chce súd zistiť, ktorý zo svedkov je vierohodnejší. Je potrebné poznamenať, že súd hodnotil nielen doslovný obsah výpovedí, ale aj tón hlasu, akcentáciu, gestá a mimiku svedka a žalovanej.

V priebehu konania žalovaná zotrvala na tvrdeniach, že k žiadnej pôžičke nikdy nedošlo, žiadne zaváhanie nebolo indikované ani pri vykonanej konfrontácií žalovanej so svedkom M. Z. s ktorým mala v minulosti blízky vzťah, pričom zo správania svedka a aj žalovanej nebolo prejavované žiadne

nepriateľstvo. Žalobcovia prejavili akcent na ľútosť nad daným stavom, že v súdnom konaní sú nútení vymáhať vrátenie peňazí, u žalovanej. Žalovaná však zotrvala na svojom tvrdení, že nikdy si finančné prostriedky od žalobcov nepožičala.

Súd ďalej poznamenáva, že podľa vyjadreného právneho záveru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, bolo v prvom rade potrebné posúdiť, či došlo k riadnemu uzatvoreniu zmluvy o pôžičke.

Súd vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovedi žalobkyne v 1. rade, žalobcu v 2. rade a výpovede svedka M. Z., ktorých výpovede porovnával a hodnotil. Rozpor nastal v obsahu ich výpovedí ohľadom prvej pôžičky v sume 7.500,-Sk, kde svedok vypovedal, že došlo k odovzdaniu bankoviek v uvedenej hodnote „niekde vonku“, v ďalšej výpovedi, že doma v byte rodičov v prítomnosti oboch, neskôr uvádzal, že len v prítomnosti matky a žalovanej, avšak v byte. Čo sa týka druhej pôžičky tu boli výpovede žalobkyne v 1.rade a svedka zhodné avšak tu súd musel zohľadniť to, že bez ďalšieho dôkazu, stojí na jednej strane výpoveď žalobkyne v 1. rade a svedka M. Z. s výpoveďou žalobcu v 2. rade tzv. „z počutia“, pretože nebol osobne ani pri jednej z pôžičiek proti výpovedi žalovanej s výpoveďou svedkyne M. O. tiež „z počutia“. S tým, že žalobcovia aj keď tvrdili, že vrátených bolo 2.000,-Sk požadovali vrátenie sumy 56.000,-Sk, čo je o 500,-Sk viac ako podľa ich tvrdenia požičali, nakoľko spolu malo byť predmetom oboch pôžičiek spolu 57.500,-Sk.

Dôvody pre ktoré mali byť poskytnuté pôžičky boli žalobcami a svedkom uvádzané viac menej zhodne. Žalovaná však uvádzala, že vodičský kurz absolvovala až v roku 2008, a čo sa týka pohľadávok poisťovne AEGON, tu odvolací súd uviedol, že je problematické posúdenie účelu pôžičky keď táto pohľadávka bola naďalej vymáhaná v roku 2008 kedy dňa 17.6.2008 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora.

Pravdivosť svedeckej výpovede je výslednicou pôsobenia celého radu faktorov, a to objektívnych, ako aj subjektívnych, ktoré súd musí identifikovať a uvážiť. Objektívnym faktorom v danom prípade u svedka M. Z., ktorý bol rozhodujúci, bolo, že je synom žalobcov v 1. a 2. rade, a teda je logické, že bol ovplyvnený stanoviskom rodičov.

V občiansko - právnom konaní sa aplikuje všeobecné bremeno tvrdenia, teda povinnosť uviesť všetky rozhodné skutočnosti významné pre to, aby súd mohol vydať rozhodnutie v prospech účastníka konania. Okrem povinnosti tvrdenia majú účastníci konania dôkazné bremeno/povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich vlastných tvrdení. Nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti znamená nemožnosť získať poznatky o stave veci, a to aj procesným dokazovaním. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníkov. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť účastníka za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že práve z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy/ustanovenia hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je preukázanie určitej skutočnosti.

Neúspech v spore je nepriaznivým procesným dôsledkom, ktorý stíha toho, kto neuniesol dôkazné bremeno. Žalobcovia v tomto sporovom konaní, niesli sú dôkazné bremeno v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňovali návrhu vyhovieť, ak by boli ich tvrdenia preukázané. Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť v sporových konaniach tak ako v danom prípade, že došlo k uzatvoreniu zmlúv o pôžičke, ktorá je medzi účastníkmi sporná a pre rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý v súvislosti s ňou mal dôkaznú povinnosť, teda žalobcov. Po vykonanom dokazovaní nebolo možné urobiť ani záver o pravdivosti tvrdenia žalobcov o skutkovej okolnosti požičania finančných prostriedkov, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia, čo ale stále znamená to, že tvrdená skutočnosť nebola preukázaná.

V danom prípade možno aj po vykonaní všetkých účastníkmi navrhnutých dôkazov konštatovať stav dôkaznej núdze, pretože väčšina predložených dôkazov postráda relevantnú výpovednú hodnotu (výpoveď žalobkyne v 1. rade a svedka M. Z. stoja proti výpovedi žalovanej, ostatné dôkazy nemajú skoro žiadnu výpovednú hodnotu). Pritom výpovede žalobkyne v 1. rade a svedka boli nejasné, v mnohom nekonkrétne a aj rozporné. Svedok M. Z. naviac vo výpovedi zo dňa 14.2.2012 potvrdil, že čítal a oboznámil sa s výpoveďami svedkyne M. O. ako aj účastníkov konania, a preto pri hodnotení tejto výpovede súd musel prihliadať aj na túto skutočnosť. Dopad tohto stavu je nutné pričítať žalobcom, na ktorých leží dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenie o existencii a rozsahu pôžičky žalovanej.

Čo s týka návrhu žalobcov na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom z odboru psychológie pre zistenie charakterových vlastností žalovanej a jej sklonu k lži, súd zamietol nakoľko išlo, by len o všeobecné hodnotenie postoja žalovanej alebo aj žalobcov k pravdovravnosti, čo opäť bez ďalších dôkazov preukazujúcich uzatvorenie ústnych zmlúv o pôžičke bolo zbytočné.

Pretože žalobcovia neboli schopní jednoznačne dokázať uzavretie zmluvy o pôžičke a výlučne len na svedeckej výpovedi svedka M. Z. ktorej výpovednú hodnotu dôkazu znižuje fakt, že je v blízkom príbuzenskom vzťahu so žalobcami, nebolo možné na tomto založiť súdne rozhodnutie. Posúdenie otázok o splatnosti pohľadávky a vznesenej námietky premlčania sa tak stalo nadbytočným.

Na návrh žalovanej (, ) súd o povinnosti náhrady trov konania rozhodol podľa , a žalovanej s plným úspechom v spore priznal náhradu trov v rozsahu uplatnenej návrhom. Podľa vyhl. č. v platnom znení, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom konaní a iné úkony právnej služby ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 eura 16,60 eura, nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura, nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura. Za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty veci 1.858,86 eur je odmena za jeden úkon právnej služby 81,33 eur.

Podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Právny zástupca žalovanej si uplatnil a vykonal tieto úkony právnej služby :

Prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 11.5.2009 - 81,33 eur + 6,95 eur režijný paušál

Účasť na pojednávaní dňa 12.5.2009 - 81,33 eur + 6,95 eur režijný paušál

Účasť na pojednávaní dňa 22.9.2009 - 81,33 eur + 6,95 eur režijný paušál

Účasť na pojednávaní dňa 24.11.2009 - 81,33 eur + 6,95 eur režijný paušál

Písomné podanie vo veci samej 3.2.2010 - 81,33 eur + 7,21 eur

Účasť na pojednávaní dňa 20.5.2011 odročené - 20,33 EUR + 7,41 eur režijný paušál

Účasť na pojednávaní dňa 20.9.2011 - 81,33 EUR + 7,41 eur režijný paušál

Účasť na pojednávaní dňa 22.11.2011 - 81,33 EUR + 7,41 eur režijný paušál

Účasť na pojednávaní dňa 14.2.2012 - 81,33 EUR + 7,63 eur režijný paušál

Spolu 670,97 eur + 64,87 eur + 147,17 eur DPH podľa vyhl. Č. v platnom znení predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 883,01 eur.

Žalovaná si dôvodne uplatnila aj náhradu trov vzniknutých zaplatením súdneho poplatku za podaný odpor v sume 111,53 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.