Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/311/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave samosudcom JUDr. Janou Fígerovou, v právnej veci navrhovateľa : Stambre s r.o., so sídlom Bratislava, Pod záhradami 64, IČO: 35 731 818 zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Šimon Meliš, s r.o., so sídlom Bratislava, Partizánska 3, IČO: 35 955 767 proti odporkyni: L. Š., J.. X.X.XXXX, bytom G. J. G., Ž. XXXX/X zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o. so sídlom Trenčín, nám. Sv. Anny 361/20 IČO: 36 839 132 o eur s prísl. a ďalšie takto

rozhodol:

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 560,32 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania z dlžnej sumy 280,16 eur od 31.10.2005 do 31.12.2008, z dlžnej sumy 280,16 eur od 1.12.2005 do 31.12.2008 najmenej však 0,83 eur za každý začatý mesiac omeškania a s poplatkom z omeškania vo výške 1 promile za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eur za každý začatý mesiac omeškania z dlžnej sumy 560,32 eur od 1.1.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom došlým na súd 23.9.2008 , doplneným 26.1.2009, domáhal od odporkyne zaplatenia: 1.sumy 168.800,- Sk s príslušenstvom, 2. zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 8.440,- Sk od 26.10.2005 a nasledujúcich mesiacov v r.2005, 2006,2007, naposledy od 26.5.2007 do zaplatenia, 3. zmluvnej pokuty 50.500,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. V dôvodoch návrhu uviedol, že účastníci, navrhovateľ ako prenajímateľ a odporkyňa ako nájomca, uzavreli XX.X.XXXX zmluvu o nájme bytu č. XX I. G., G. XX na dobu určitú od 1.10.2005 do 31.12.2005, kde sa odporkyňa zaviazala o.i. platiť nájomné 8.440,- Sk mesačne pripísaním uvedenej sumy na účet prenajímateľa. Odporkyňa po uplynutí doby nájmu byt nevysťahovala a byt ďalej užívala. Navrhovateľ nepodal návrh na vypratanie bytu na súde do 30 dní, čím sa nájom obnovil od 1.1.2006 do 31.3.2006. Takto sa nájom obnovoval až do 30.6.2007. Odporkyňa byt vypratala v apríli 2007, teda nájom zanikol 30.6.2007.Odporkyňa nezaplatila nájomné za dobu od novembra 2005 do júna 2007 ani sčasti, t.j. 20 kalendárnych mesiacov x 8.440,- Sk, spolu 168.800,- Sk, spolu s príslušenstvom( úrokom z omeškania ) za jednotlivé mesiace omeškania. Ďalej v návrhu uviedol, že účastníci si v zmluve o nájme dohodli zmluvnú pokutu 0,1 % denne za každý deň omeškania so zaplatením akejkoľvek peňažnej pohľadávky podľa tejto zmluvy. Odporkyňa nezaplatením nájomného riadne a včas porušila povinnosť zaplatiť peňažnú pohľadávku a preto je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu 0,1% denne z dlžnej sumy 8.440,- Sk za každý deň omeškania so

zaplatením nájomného za jednotlivé mesiace nájomného od 26.10.2005 a nasledujúcich mesiacoch v r. 2005,2006,2007 naposledy od 26.5.2007 do zaplatenia . Ďalej v návrhu uviedol, že prenajímateľ odovzdal odporkyni pri podpise zmluvy o nájme najmä nie však výlučne 4 kľúče od vchodových dverí, dva magnetické kľúče, 2 kľúče od poštovej schránky, 4 kľúče od vstupných dverí do bytového domu a všetky listiny týkajúce sa prenajímaného bytu. Účastníci sa v zmluve o nájme dohodli, že uvedený byt sa považuje za odovzdaný, ak nájomca odovzdá všetky kľúče, listiny týkajúce sa bytu v deň nasledujúci po dni v ktorom zanikol nájom. Odporkyňa byt podľa zmluvy riadne do dnešného dňa neodovzdala, bola tieto povinná odovzdať 1.7.2007, čo neurobila. Je teda v omeškaní od 2.7.2007 do 21.10.2007, celkom 112 dní. Podľa zmluvy o nájme je preto povinná zaplatiť zmluvnú pokutu 500,- Sk denne, celkovo 56.000,- Sk. Z tejto sumy si uplatňuje navrhovateľ zmluvnú pokutu na sumu 45.500,- Sk t.j.za obdobie od 2.7.2007 do 30.9.2007, za 91 dní omeškania . Ďalej v návrhu uviedol, že s navrhovateľ si uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- Sk za porušenie zmluvnej povinnosti odporkyne a to , 31 dní pred ukončením doby nájmu , ktorý skončil dňa 30.6.2007, navrhovateľovi písomne oznámiť, že nemá záujem o uzavretie zmluvy za rovnakých podmienok. Navrhovateľ podaním z 27.1.2009 , pred začatím pojednávania vo veci samej ,navrhol zmenu žalobného návrhu (čiastočne vzal návrh späť, v časti ho zmenil, v časti návrh rozšíril). Uznesením tunajšieho súdu z 8.6.2009 súd : 1. konanie v časti o zaplatenie istiny 5.042,81 eura zastavil , 2. konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 0,1 % denne z jednotlivých súm mesačného nájomného zo sumy 280,15 eur od 26.12.2005 a za nasledujúce mesiace , naposledy od 26.5.2007 do zaplatenia zastavil, 3. pripustil zmenu žalobného návrhu tak, aby namiesto úroku z omeškania bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania a pripustil rozšírenie návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty na sumu 9.227,91 eur. Po súdom pripustenej zmene žalobného návrhu sa navrhovateľ domáhal zaplatenia: 1. sumy 560,32 eur s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 280,16 eur od 26.10.2005 do 31.12.2008, zo sumy 280,16 eur od 26.11.2005 do 31.12.2008, a poplatku z omeškania vo výške 1 promile za každý deň omeškania najmenej však 0,83 eur za každý začatý mesiac z omeškania zo sumy 560,32 eur od 1.1.2009 do zaplatenia a so zmluvnou pokutou vo výške 0,1% denne zo sumy 280,16 eur od 26.10.2005 do zaplatenia, zo sumy 280,16 eur od 26.11.2005 do zaplatenia, 2. Zmluvnej pokuty vo výške 9.227,91 eur a náhrady trov konania. Zmenu žalobného návrhu navrhovateľ odôvodnil tým, že podľa , a nar. Vlády SR č. v čase omeškania odporkyne má navrhovateľ nárok na zaplatenie poplatku z omeškania. Ďalej uviedol , že v časti zmluvnej pokuty podľa čl. XI ods. 1 nájomnej zmluvy je odporkyňa povinná zaplatiť zmluvnú pokutu 0,1% dlžného nájomného 8.440,- Sk (280,16 eur ) za každý deň od 1.1.2006 do 30.6.2007 vrátane t.j. za 546 dní omeškania vo výške 273.000 Sk (9.061,94 eur) . Zmluvnú pokutu 5.000,- Sk (165,97 eur) si uplatnil za porušenie povinnosti podľa čl. XI ods. 5 nájomnej zmluvy za porušenie zmluvnej povinnosti odporkyne písomne navrhovateľovi oznámiť 31 dní pred skončením nájmu, že nemá uzavretie nájomnej zmluvy za rovnakých podmienok. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že navrhovateľovi nájomné za dva mesiace v roku 2005 riadne zaplatila v hotovosti, nakoľko pri kontrole bytu konateľka navrhovateľa žiadala, aby jej nájomné zaplatila ihneď. Pretože nájomné za uvedené mesiace bolo zaplatené, nesúhlasila ani s nárokom na zaplatenie poplatku z omeškania, lebo zaplatením nájomného sa nemohla dostať do omeškania. Uviedla, že zostala v byte aj naďalej so súhlasom konateľky navrhovateľa a riadne navrhovateľovi platila odplatu za užívanie bytu v nasledujúcom období. Odporkyňa mala záujem na uzatvorení nájomnej zmluvy; v tej súvislosti bol odporkyni L. V., predložený návrh nájomnej zmluvy , kde vystupovala ako prenajímateľ obchodná spoločnosť SKY LINE plus s r.o. , s IČO: 35 832 648, ktorý návrh nebol na žiadosť štatutárnej zástupkyne L. V. nikdy podpísaný, lebo konateľka uvedenej obchodnej spoločnosti prehlásila, že netrvá na formálnom uzatvorení nájomnej zmluvy. Byt bol po skončení nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvu z XX.X.XXXX užívaný ďalej so súhlasom L. V., nebolo preto potrebné odovzdávať kľúče a listiny a tak nie je dôvodný nárok domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty z tohto dôvodu. Z dôvodu opatrnosti vzniesla námietku premlčania pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 1.1.2006 podľa zmeny návrhu z 27.1.2009. Nesúhlasila ani so zaplatením zmluvnej pokuty vo výške 165,97 eur za porušenie zmluvnej oznámiť 31 dní vopred pre skončením nájmu dňa 3.12.2005, že nemá záujem o uzatvorenie zmluvy . V tejto časti uviedla, že odporkyňa bývala v byte naďalej so súhlasom L. V. , nebolo potrebné, aby oznamovala takúto skutočnosť prenajímateľovi. Namietala aj rozpor zmluvnej pokuty s dobrými mravmi. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, jeho doplnením, návrhom na zmenu žalobného návrhu, vyjadrením odporkyne, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov v kópii: zmluva

o nájme z XX.X.XXXX, zmluva o prenechaní do užívania z 14.9.2005, nájomná zmluva návrh z 31.12.2005,výpisy z obchodného registra na navrhovateľa , obchodnú spoločnosť SKY LINE s.r.o., žiadosťou navrhovateľa na Daňový úrad z 14.12.2011, vypočul konateľku navrhovateľa L. V., odporkyňu ako účastníkov konania, svedkov : Z. I.I., S. H., I. U., I. N.. Z vyššie uvedených listinných dôkazov súd zistil, že Zuzana Rapantová ako fyzická osoba a ako vlastníčka uvedeného bytu a obchodná spoločnosť Stambre s r.o. so sídlom Bratislava, Pod záhradami 64, ktorej konateľkou je L. V., ako držiteľ uzavreli dňa 14.9.2005 písomne Zmluvu o prenechaní do užívania podľa , ktorej predmetom bolo bezodplatné prenechanie do užívania X F. G. Č.. XX I. G., na G. W.. XX, súp. č. XXXX. Doba prenechania uvedeného bytu do užívania sa určila na dobu určitú, po dobu 61 mesiacov. Dňa XX.X.XXXX v Bratislave uzavreli účastníci, navrhovateľ ako prenajímateľ bytu a odporkyňa ako nájomca, písomne zmluvu o nájme vyššie uvedeného bytu na dobu určitú od 1.10.2005 do 31.12.2005. Dohodli sa na nájomnom 8.440,- Sk mesačne a sume 5.000,- Sk ako zábezpeka s tým, že nájomné sa platí vopred , vždy do 25. tého dňa v mesiaci pripísaním na účet navrhovateľa uvedený v zmluve o nájme. Odporkyňa nájomné za október 2005 vo výške 8.440,- Sk a zmluvnú zábezpeku 5.000,- Sk zaplatila pri podpise zmluvy navrhovateľovi. Konateľka navrhovateľa L. V. vo výpovedi uviedla, že odporkyňa nezaplatila nájomné za november a december 2005. Poprela, že by jej odporkyňa zaplatila tieto sumy osobne. Po skončení nájmu odporkyňa zostala v byte; vrámci telefonického kontaktu odporkyňa uviedla, že tam chcú bývať, k uzavretiu nájomnej zmluvy však nedošlo. Odporkyňa bývala v byte celý rok 2006 , pričom neplatila žiadne úhrady. Ani v roku 2007 odporkyňa nezaplatila žiadne úhrady. Navrhovateľ situáciu toleroval, nevedeli sa zosúladiť, nepotreboval situáciu naliehavo riešiť. Úhrady spojené s bytom platila osobne konateľka navrhovateľa . V máji 2007 sa v telefonickom rozhovore od odporkyne dozvedela, že v byte už nebývajú. Doposiaľ nedošlo k odovzdaniu bytu podľa dohodnutých ustanovení nájomnej zmluvy . Odporkyňa si nesplnila ani povinnosť oznámiť písomne, že byt ako nájomca ďalej nebude užívať. Ku nájomnej zmluve a jej jednotlivým ustanoveniam, týkajúcim sa aj zmluvnej pokuty nemala odporkyňa pri podpise žiadne pripomienky. Odporkyňa zaplatila len nájomné na október 2005 a zábezpeku 5.000,- Sk. S. H.Á. bol prítomný len pri uzavieraní zmluvy, poprela, že by konateľka navrhovateľa chodila užívanie bytu kontrolovať a pri tej príležitosti s preberala v hotovosti sumu za nájomné. Na preukázanie skutočnosti, že nájomné nebolo platené, navrhovala vypočuť svedkov I. N. a I. U.. Odporkyňa ako účastníčka vo výpovedi doplnila , že podmienky nájmu dohodol p. I., v tom čase priateľ odporkyne, a spolu s ním v byte bývali. Písomnú zmluvu o nájme čítala, nesúhlasila s podmienkami o zmluvnej pokute . Prenajímateľ ale trval na jej podpísaní, p. Vávra nemal v tom čase občiansky preukaz, preto je ako účastníčka zmluvného vzťahu uvedená ona; všetky záležitosti ohľadne zmluvy zabezpečoval p. I.Á., aj úhrady nájomného platil p. I.. V telefonickom rozhovore s konateľkou navrhovateľa v polovici novembra 2005 sa dohodli, že nájomné za tieto dva mesiace zaplatia pri podpise novej nájomnej zmluvy v januári 2006. Trvala na tom, že nájomné za november a december 2005 bolo platené v hotovosti podľa žiadosti konateľky navrhovateľa . Tak aj uhradili v januári 2 x 9.440,- Sk z nájomné. Suma bola zvýšená z dôvodu , že sa zvýšili poplatky. V januári 2006 zaplatili aj januárovú platbu. V byte bývali do februára 2007. O prevzatí súm neboli spísané žiadne potvrdenia, hoci navrhovateľa o to žiadali. Navrhovateľ uviedol, že jemu to tak vyhovuje. Svedok I. N., spolužiak konateľky navrhovateľa, uviedol, že už si nepamätá presne rok - dva dozadu, sa v reštaurácii Orim s ňou rozprávali, že má problém s nájomcami, že jej neplatia, že má mať stretnutie. Ten muž uznal, že sú tam podlžnosti. Vyjadroval sa zvláštne, že to chce dať na poriadok, že v tom má slovo odporkyňa a o kľúčoch, že jej nevrátili kľúče. Výšku sumy nájomného si svedok pre odstup času nepamätal, boli to ale také položky, že ho z toho nadvihlo. Svedok I. U. uviedol, že odporkyňu nepozná. P. I. poznal, stretol sa s ním 1-2 krát. Svedok bol prítomný vtedy, keď mal menovaný vrátiť peniaze, vznikol tam nejaký problém, o akú sumu sa jednalo si nepamätal. Menovaný muž to riešil za odporkyňu na ktorú bola zmluva. P. I. peniaze na stretnutí neodovzdal z jemu vážnych rodinných dôvodov. Svedok presne nevedel o akú sumu išlo, bolo to za dlhšie obdobie, niekoľko mesiacov. Svedok Z. I., bývalý priateľ odporkyne uviedol, že vie o zmluve o nájme, ktorú podpísala odporkyňa, podpísala ju z dôvodu, že v tom čase on nemal platný občiansky preukaz. Všetky podmienky aj náležitosti nájomnej zmluvy dojednával on, on vyplácal aj nájomné a jednal s konateľkou navrhovateľa. Potvrdil, že zaplatil len prvú splátku nájomného. Konateľka navrhovateľka chcela a navrhla aby jej nájomné platili k rukám. Dohodli sa, že od januára 2006 budú ďalej bývať v byte. Ústne sa dohodli s p. V., že tam budú ďalej bývať. Vtedy dvihla aj sumu nájomného z 9.000,- Sk na 10.000,- Sk. Platili nepravidelne, podľa dohody vtedy, keď sa p. V. prihlásila, niekedy raz za 4 mesiace. Úhrady prebiehali buď v byte alebo

v reštaurácií, mali vyrovnané všetky mesiace, bývali tam ešte 15 mesiacov, naposledy v marci, rok si nepamätal. Nedohodli sa dokedy tam budú bývať ani akým spôsobom. Kľúče chcel odovzdať p. V., ona reagovala, že sa zastaví a dohodnú sa. Na pozvanie nereagovala, preto jej kľúče hodil do schránky, kde bývali s poslal textovú správu cez mobil. Peniaze na nájomné odovzdával z ruky do ruky, niekedy pritom bola odporkyňa, niekedy bol pritom svedok H.. Menovaný mu raz priniesol vrátený jeho dlh a svedok z tejto sumy následne uhradil nájomné. Nájomné za november , december 2005 bolo zaplatené v hotovosti ešte v roku 2005, do nového roka išli bez dlžoby. Svedok S. H. uviedol, že odporkyňu pozná cez p. I., vedel že spolu bývali v byte v O.. Dvakrát bol prítomný keď p. I. platil nájomné, odovzdával nejakú sumu. Prvýkrát, keď mu svedok vracal svoj dlh a p. I. uviedol, že potrebuje zaplatiť nájomné. Bol pritom, keď menovaný išiel za nejakou pani s peniazmi. Druhýkrát to bolo v byte, kde nejaká pani prišla a I. sa vzdialil, že ide platiť nájomné. P. I. mu neuviedol ani výšku ani obdobie nájomného. Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa , ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa , ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nar. Vlády SR č. poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 2,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 25 Sk za každý i začatý mesiac omeškania.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi účastníkmi vznikol zmluvný vzťah podľa zmluvy o nájme uzavretej písomne dňa XX.X.XXXX na dobu určitú od 1.10.2005 do 31.12.2005. Navrhovateľ prenechal odporkyni ako nájomcovi za nájomné vyššie uvedený byt do užívania a odporkyňa sa zaviazala platiť nájomné mesačne po 8.440,- Sk prevodom na účet navrhovateľa. Bolo nesporné, že odporkyňa zaplatila nájomné za mesiac október 2005 a zábezpeku 5.000,- Sk. Uplynutím doby nájmu nájomný vzťah podľa uvedenej zmluvy o nájme skončil. K odovzdaniu bytu dňa 1.1.2006 odporkyňou navrhovateľovi nedošlo podľa čl. IX bod 2,3 zmluvy o nájme . Odporkyňa aj Z. I. ďalej v byte zotrvali až do jari 2007, kedy byt dobrovoľne uvoľnili. Rovnako nebolo preukázané, že by odporkyňa písomne oznámila navrhovateľovi 31 dní pred skončením nájomného vzťahu, že nemá záujem o uzavretie novej nájomnej zmluvy.

Navrhovateľ trval na zaplatení žalovanej sumy 560,32 eur s prísl. titulom nájomného na tom skutkovom základe, že odporkyňa nájomné za dva mesiace po 8.440,- Sk t.j. 280,16 eur za mesiace november 2005 a december 2005 nezaplatila; poprel, že by si dojednali zmenu formy platenia nájomného na hotovosť. Odporkyňa sa v konaní bránila, že nájomné bolo zaplatené v hotovosti v januári 2006 na žiadosť konateľky navrhovateľa 2 x po 9.440,- Sk, pričom na preukázanie uvedenej skutočnosti navrhla vypočuť svedka Jaroslava Vávru, S. H.. Z výpovede svedka I. bolo zistené, že menovaný platil nájomné v hotovosti. Nájomné za uvedené dva mesiace roka 2005 bolo podľa neho zaplatené ešte v roku 2005 , do nového roka 2006 išli s vyrovnaným záväzkom voči navrhovateľovi. Svedok S. H. sa presnejšie k obdobiu ani k výške vyplatených súm Z. I. nevedel vyjadriť. Súd vyhodnotil výpovede odporkyne v porovnaním s jej písomným vyjadrením a svedka Z. I., ako vnútorne rozporné. Tieto sa líšili jednak v osobe , kto zaplatil nájomné za uvedené dva mesiace v roku 2005 a jednak v dobe, ktorú menovaní uvádzali ako termín na vyplatenie nájomného, ako aj vo výške nájomného za uvedené mesiace. Uvedené nezrovnalosti sa nepodarilo odstrániť ani výpoveďami navrhovaných svedkov zo strany odporkyne. Ďalší svedkovia,

navrhnutí navrhovateľom neboli osobne prítomní pri platení úhrad odporkyňou. Pokiaľ sa aj stretli v reštaurácii s konateľkou navrhovateľa a s Jaroslavom Vávrom tak nevedeli spresniť ani orientačne o aké sumy sa malo jednať, za aké obdobie. Z tohto pohľadu ich výpovede nepreukázali jednoznačne ani tvrdenia navrhovateľa.

Navrhovateľ má dôkazné ohľadne všetkých tvrdení , ktorými odôvodňuje svoj návrh ( , ).Odporca nenesie bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno v prípadoch, keď iba popiera pravdivosť tvrdení navrhovateľa alebo keď navrhuje návrh zamietnuť. Účastník, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť (navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa nezaplatila), nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno. Pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží teda na tom účastníkovi, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Dôkazné bremeno spočíva v splnení dôkaznej povinnosti v tom smere, že účastník označí dôkazné prostriedky na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Účastník ktorý nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení neunesie dôkazné bremeno a musí znášať možné nepriaznivé dôsledky nesplnenia dôkaznej povinnosti.

Podľa čl. IV bod 2 zmluvy o nájme bola dojednaná povinnosť odporkyne ako nájomcu platiť nájomné jednoznačne určená na účet navrhovateľa. Podľa čl. XI bod 4 zmluvy o nájme, zmluva môže byť zmenená, doplnená alebo zrušená len súhlasným prejavom vôle zmluvných strán v písomnej forme. Zmena nájomnej zmluvy v tejto časti nebola v predpísanej forme preukázaná (účastníci toto ani netvrdili), konateľka navrhovateľa zmenu zmluvy v ústnej forme poprela; zaplatenie nájomného za november 2005 a december 2005 v hotovosti priamymi dôkazmi (súhlasné tvrdenie konateľky navrhovateľa alebo písomné potvrdenie navrhovateľa o zaplatení uvedených súm) ani nepriamymi dôkazmi (výpoveďou účastníkov a svedkov) nebolo preukázané. Obranu odporkyne o zaplatení uvedených súm v tejto časti návrhu teda súd neprijal a neuveril jej. Nakoľko zaplatenie nájomného odporkyňou za november a december 2005 v konaní nebolo preukázané, súd návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť dlžné nájomné.

Navrhovateľ si súčasne uplatnil aj nárok na zaplatenie príslušenstva - poplatku z omeškania zo sumy 280,16 eur od 26.10. 2005 a 26.11.2005, a od 1.1.2006 do zaplatenia, nakoľko po uplynutí lehoty splatnosti nájomného t.j. 25.-teho dňa v danom mesiaci sa podľa navrhovateľa dostala odporkyňa nasledujúcim dňom dostala do omeškania. Podľa vyššie cit. ust. sa nájomca dostáva do omeškania po uplynutí 5 dní od jeho splatnosti; preto súd priznal navrhovateľovi poplatok z omeškania až od 31.10.2005 a 1.12.2006 do zaplatenia, spolu so zmenou návrhu od 1.1.2006 do zaplatenia. V prevyšujúcej uplatnenej časti súd návrh v tejto časti zamietol. ( výrok I. ).

Podľa ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ods. 1, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Navrhovateľ si v návrhu ďalej uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 0,1 % denne z jednotlivých súm nájomného zo sumy 280,16 eur od 26.10.2005,od 26.11.2005 do zaplatenia podľa čl. XI. bod 1 nájomnej zmluvy.

Podľa čl. XI bod 1 zmluvy o nájme, nájomca zaplatí prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy, ak táto zmluva neurčuje inak, za každý deň omeškania so zaplatením akejkoľvek peňažnej pohľadávky podľa tejto zmluvy. Nájomca má túto povinnosť bez ohľadu na zavinenie porušenia svojej povinnosti. Právo prenajímateľa požadovať náhradu škody vo výške skutočnej škody tým nie je dotknuté.

Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov. Právnou podstatou zmluvnej pokuty je povinnosť zaplatiť určitú čiastku v prípade , že bola porušená zmluvná povinnosť, ktorú si strany pre prípad jej porušenia dojednali. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod vyhrážkou majetkovej sankcie k riadnemu plneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju najmä dohodnutú zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre ten prípad dojednané plnenie - pokutu. Ak si dohodli záväzkového vzťahu pre prípad omeškania so splnením peňažného alebo nepeňažného záväzku zmluvnú pokutu, je dlžník povinný v prípade omeškania so splnením uvedeného záväzku zaplatiť veriteľovi dojednanú zmluvnú pokutu a vedľa toho tiež poplatok príp. úrok z omeškania. Porušenie tej istej povinnosti je tak sankcionované dva krát. Z tohto dôvodu je treba pri stanovení výšky zmluvnej pokuty prihliadnuť aj k tomu, aby zodpovedala významu a hodnote a podmienkam plnenia zabezpečovanej pohľadávky. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je treba posúdiť v každom prípade individuálne s ohľadom na všetky zvláštnosti daného prípadu. Dohodnutá zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti - funkcia prevenčná, lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bude tým hlasná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú - uhradzovaciu, lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však môže v sebe zmluvná pokuta zahrnúť i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest - sankciu pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia cit. ust., ktorá povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislú na vzniku škody. Pokutu možno dojednať tak pre prípad nesplnenia vôbec, tak pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosť. Ust. je kogentnej povahy, teda umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti zo zmluvy vyplývajúcej, pričom nevyhnutnou súčasťou ujednania o zmluvnej pokute je celkom presné a určité označenie povinnosti, pri ktorom neplnení alebo vadnom splnení vznikne právo na zmluvnú pokutu. Okruh povinností, ktorý je zabezpečený zmluvnou pokutou nie je obmedzený. Základnou náležitosťou právnych úkonov podľa je ich zrozumiteľnosť a určitosť. Nedostatok zrozumiteľnosti spôsobuje neplatnosť takého právneho úkonu. Za neurčitý právny úkon treba považovať právny úkon , ktorý je vyjadrený zrozumiteľne , ale jeho obsah je neurčitý.

Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti , plnenie ktorej má zmluvná pokuta zabezpečovať, je podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Z dojednania účastníkov o dohodnutej zmluvnej pokute v čl. XI bod 1.zmluvy o nájme nie je zrejmé, ktorá zmluvná povinnosť mala byť medzi účastníkmi zabezpečená zmluvnou pokutou.

Súd uvedené ustanovenie podľa čl. XI bod 1 zmluvy o nájme zmluvy vyhodnotil ako absolútne neplatné, pretože nie je jednoznačne uvedené akým konkrétnym porušením zmluvnej povinnosti vzniká navrhovateľovi nárok na zaplatenie uvedenej zmluvnej pokuty (nie je uvedené aké peňažné pohľadávky). Formuláciu akejkoľvek peňažnej pohľadávky súd považuje za nejasnú a neurčitú aj v kontexte s ďalšími bodmi uvedeného článku; kde v týchto sú presne formulované povinnosti, nedodržanie ktorých je stíhané oprávnením nároku navrhovateľa na zaplatenie konkrétnej zmluvnej pokuty. Je teda zrejmé, že v zmluve sú použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielnym spôsobom. Za takejto situácie by potom mala byť použitá zásada, že takéto pojmy a ujednania je treba vykladať v neprospech toho, kto ich použil , v tomto prípade navrhovateľa. Toto dojednanie pre svoju neurčitosť obsahu je teda podľa názoru súdu neplatné. Z uvedeného dôvodu súd návrh v tejto časti zamietol. ( výrok II. )

Navrhovateľ si ďalej v návrhu uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500 Sk za každý deň z omeškania vyčíslenej po zmene návrhu za obdobie od 1.1.2006 do 30.6.2007 vrátane t.j. za 546 dní omeškania vo výške 273.000 Sk (9.061,94 eur) a zmluvnú pokutu 5.000,- Sk (165,97 eur). Vychádzal z porušenia povinnosti odporkyne na ktoré sa v zmluve o nájme zaviazala.

Podľa čl. XI bod 2 zmluvy o nájme, nájomca zaplatí prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 500 Sk za každý aj začatý deň s omeškaním riadneho a včasného vypratania a odovzdania bytu po skončení nájmu bytu tak ako je stanovené v čl. IX tejto zmluvy. Tým nie je dotknuté právo prenajímateľa na náhradu škody vo vzniknutej výške bez ohľadu na zavinenie nájomcu.

Podľa čl. XI bod 5 zmluvy o nájme, nájomca je povinný písomne prenajímateľovi oznámiť 31 dní pred ukončením doby nájmu, že nemá záujem o uzavretie novej nájomnej zmluvy za rovnakých podmienok ako sú v tejto zmluve. Ak nájomca neoznámi prenajímateľovi aspoň 31 dní pred ukončením doby nájmu,

že nemá záujem o uzavretie novej nájomnej zmluvy za rovnakých podmienok ako v tejto zmluve zaplatí prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 5.000 Sk na túto zmluvnú pokutu môže byť použitá zaplatená zábezpeka.

Podľa čl. IX bod 2 zmluvy o nájme prenajímaný byt sa považuje na účely tejto zmluvy po skončení nájmu za odovzdaný, ak nájomca odovzdá všetky kľúče, listiny týkajúce sa bytu a ostatné veci odovzdané mu prenajímateľom za účelom užívania prenajímaného bytu a súčasne je uhradená celá škoda, za ktorú zodpovedá nájomca.

Podľa čl. IX bod 3 zmluvy o nájme, nájomca je povinný odovzdať prenajímaný byt, vrátane všetkých vecí odovzdaných mu prenajímateľom, v deň nasledujúci po dni, v ktorom zanikol nájom ak táto zmluva nestanovuje inak.

Z vecného hľadiska má zákonné kritérium na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty dva aspekty: hodnota zabezpečovanej povinnosti a význam zabezpečovanej povinnosti. Zmluvná pokuta vo výške 500,- SK denne podľa názoru súdu nepochybne zabezpečuje povinnosť odporkyne riadneho a včasného vypratania a odovzdania bytu po skončení nájmu bytu tak ako je stanovené v čl. IX tejto zmluvy.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore s všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania.

V prejednávanej veci je nesporné, že po uplynutím doby nájmu sa nájomný vzťah medzi účastníkmi podľa uvedenej zmluvy o nájme z XX.X.XXXX skončil 31.12.2005. Podľa ust. nemohlo v nasledujúcom roku 2006,2007 dôjsť k obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých podmienok, ako pôvodne uvádzal navrhovateľ v návrhu , pretože uvedené ust. pre zánik nájmu bytu neplatí. Odporkyni tak vznikla povinnosť odovzdania a vypratania uvedeného bytu spolu so splnením podmienok na ktoré sa v nájomnej zmluve zaviazala a to o.i. vrátane odovzdania kľúčov, listín a iných vecí nasledujúci deň po dni v ktorom zanikol nájom t.j. 2.1.2006. Odporkyňa v uvedený deň navrhovateľovi kľúče, listiny neodovzdala, a neodovzdala a nevypratala ani byt pre navrhovateľa. Súčasne odporkyňa 31 dní pred skončením nájmu písomne neoznámila navrhovateľovi , že nemá záujem na uzavretí nájomnej zmluvy za tých istých podmienok. Odporkyňa naopak ďalej v byte zostala bývať. Odporkyňa svoj postup vysvetlila tým, že mali záujem ďalej zostať bývať ako nájomci, preto nemali dôvod navrhovateľovi písomne oznamovať opak, súčasne rokovali s prenajímateľom o uzavretí nájomnej zmluvy. V tejto súvislosti ako dôkaz predložila aj nepodpísaný návrh nájomnej zmluvy z XX.XX.XXXX k tomu istému bytu, kde prenajímateľom bola obchodná spoločnosť SKY LINE s.r.o., zastúpená konateľkou L. V. , s návrhom na uzavretie nájomného vzťahu na jeden mesiac. S uvedeným návrhom doby nájmu však odporkyňa podľa jej tvrdenia nesúhlasila, nakoľko mali záujem užívať byt dlhší čas. Odporkyňa aj p. I. v byte bývali v roku 2006, 2007 a podľa ich tvrdení platili nájomné L. V. v hotovosti. Navrhovateľ toto vysvetlenie odporkyne poprel. Na druhej strane , ale navrhovateľ v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by a akým spôsobom dal odporkyni najavo, že s jej bývaním v byte nesúhlasí, nepodal návrh na platenie úhrad za užívanie bytu , či už titulom nájomného alebo titulom bezdôvodného obohatenia, nedomáhal sa vypratania bytu z dôvodu užívania bytu odporkyňou bez právneho dôvodu , nedomáhal sa odovzdania kľúčov a listín od bytu prevzatých odporkyňou, nevyzýval ju písomne ani inak na uvoľnenie bytu, neuplatňoval si nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa nájomnej zmluvy z 26.9.2005 z titulu porušenia dohodnutých zmluvných povinností odporkyňou. K uvedenému súd uvádza, že postup navrhovateľa, ktorý evidentne ponechal viac ako dva roky bez povšimnutia neplnenie si ním tvrdených zmluvných povinností odporkyne (odovzdať kľúče od bytu, aj listiny od bytu po skončení nájmu 31.12.2005, nedomáhal sa, uvoľnenia bytu, vypratania bytu, zaplatenia odplaty za užívanie bytu odporkyňou a Z. I. za roky 2006,2007, zmluvných pokút, neupozorňoval odporkyňu jednoznačným spôsobom , že s jej konaním nesúhlasí), by nemal zostať bez odozvy v rozhodnutí súdu. Takýto postup navrhovateľa ostatne mohol odporkyňu len utvrdiť v tom, že jej prejav učinený v januári 2006, že majú záujem zostať v byte bývať ako nájomci bol navrhovateľom akceptovaný. ( Nájomná zmluva môže byť uzavretá aj ústne, aj konkludentne ), lebo keby zmluvná strana navrhovateľa trvala na existencii záväzku, nepochybne by bolo na mieste očakávať adekvátnu reakciu po márnom

uplynutí lehoty pre splnenie povinnosti odporkyne odovzdať kľúče od bytu a listiny s bytom, pri neplatení úhrad za užívanie bytu viac ako poldruha roka zvlášť, keď sám navrhovateľ dokonca svoj postoj vysvetlil tým, že situáciu toleroval a nepotreboval ju riešiť. Navrhovateľ si nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 2.1.2006 do 30.6.2007 z titulu porušenia uvedenej zmluvnej povinnosti podľa zmluvy o nájme uplatnil až po viac ako rokoch, v časti dokonca premlčaný, podaním z 27.9.2009 ( zmena pôvodného návrhu ). Pozornosti súdu v tejto súvislosti tiež neuniklo, že aj k uvoľneniu bytu došlo dobrovoľne odporkyňou a nie aktívnym zásahom navrhovateľa. Rovnako sa súd priklonil k obrane odporkyne, že v nadväznosti na vyššie uvedené nebol dôvod oznamovať navrhovateľovi písomne, že nemá záujem na uzavretie nájomnej zmluvy v ďalšom období, keď naopak odporkyňa o toto mala záujem. Výkon práva navrhovateľa z titulu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v danom prípade súd po zhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti prihliadnuc na individuálnosť konkrétnej veci preto posúdil ako rozporný s dobrými mravmi a návrh z uvedeného dôvodu v tejto časti zamietol. Z uvedeného dôvodu súd preto zamietol aj návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty 5.000,- Sk ( 164,97 eur ), lebo odporkyňa neporušila zmluvnú povinnosť. (výrok II. )

Odporkyňa vo vyjadrení uviedla, že si z dôvodu právnej opatrnosti jednostranným zápočtom z 22.9.2009 započítala svoju pohľadávku vo výške 165,97 eur, ktorá vznikla z právneho titulu nevrátenia zábezpeky na úhradu prípadných škôd, ktorú mal navrhovateľ povinnosť vrátiť podľa nájomnej zmluvy. Uvedené súd posúdil len ako obranu odporkyne k návrhu navrhovateľa; pre účinky započítania podľa odporkyňa neuviedla kedy sa stala jej pohľadávka splatná.

O trovách konania súd rozhodne podľa až po právoplatnom skončení veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( )

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.

Bratislava dňa 14. Februára 2012 JUDr. Jana Fígerová samosudkyňa

Za správnosť :

Alexandra Mikesková