Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/112/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky: L. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, I. XX proti odporcovi: O. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Košice, O. XX v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Z v y š u j e výživné zo strany odporcu na navrhovateľku zo sumy 1.800,- Sk na 110 € mesačne od 28.9.2011 do budúcna, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Dlžné výživné vzniklé za obdobie od 28.9.2011 do 29.2.2012 vo výške 301,50 € povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 17.12.2004.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 28.9.2011 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany odporcu zo sumy 1.800,- Sk, t.j. 60 € mesačne na sumu 200 € mesačne od 28.9.2011 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 23.11.2011. S návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. , ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov navrhovateľky. Na čas po rozvode bola zverená do výchovy matke a odporca bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 1.800,- Sk mesačne.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.3.2005.

Navrhovateľka v čase poslednej úpravy navštevovala 7. ročník ZŠ, stravovala sa v školskej jedálni, obedy uhrádzala matka vo výške 450,- Sk. Mimoriadne výdavky boli na začiatku školského roka a to príspevky do triedneho fondu, ZRPŠ, školské potreby a pomôcky, mimoškolskú činnosť nevykonávala, bola zdravá.

Matka navrhovateľky bola zamestnaná v obchodnom dome Tesco a.s. s príjmom vo výške 9.000,- Sk, poberala prídavky na deti vo výške 640,- Sk. Spolu bývali v 3-izbovom družstevnom byte, nájom a inkaso platila vo výške 4.000,- Sk mesačne.

Odporca v čase poslednej úpravy bol zamestnaný s príjmom vo výške 11.000,- až 12.000,- Kč čistých, iný príjem nemal.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov a to hlavne tým, že od určenia vyživovacej povinnosti ubehlo 5 rokov. V školskom roku 2011/2012 nastúpila do 1. ročníka Filozofickej fakulty Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach, čím sa podstatne zmenili a narástli náklady spojené hlavne so štúdiom. Výdavky uviedla nasledovné: každé potvrdenie o návšteve školy 2 €, knihy, musí si zabezpečiť nové knihy na letný semester, ohľadne zdravotnej starostlivosti má problémy s kolenami, berie lieky 10 € mesačne, kultúrne vyžitie 20 € mesačne, oblečenie 20-30 € mesačne, strava, ktorú zabezpečuje mama. Spolu obývajú 3-izbový byt, za ktorý platí nájomné vrátane inkasa 200 € mesačne, bez odpadu. Matka je naďalej zamestnaná v spoločnosti Tesco Stores a.s. s príjmom vo výške 500 € brutto. Odporca inou formou okrem výživného neprispieva, nestretávajú sa.

Z výpovede odporcu súd zistil, že s návrhom na zvýšenie nesúhlasí nakoľko pracuje ako vodič z povolania a jeho priemerný mesačný príjem je vo výške 726,18 €. Z toho mesačné náklady sú 388,50 € platené z účtu v Slovenskej sporiteľni. V uvedenej sume je zahrnuté prenájom bytu 280 € mesačne, výživné na druhú dcéru Nikol Vítekovú, nar. 11.7.2002 27 € mesačne, splátka Home Credit 28 € ročne, Provident 51 € mesačne, všetko prostredníctvom trvalého príkazu. Zamestnávateľ vyžaduje, aby boli poistení pri vzniku škody spôsobenej zamestnávateľovi, poistka vo výške 240 € ročne, ďalej náklady na mobilný telefón, ktorý zamestnávateľ vyžaduje 20 € mesačne, lieky, strata periferného videnia 20 € mesačne, cestovné do práce 5-6 € mesačne, oblečenie do práce 5 € mesačne, v minulom roku musel zaplatiť nedoplatky za energie pri vyúčtovaní vo výške 200 €.

Z pripojeného potvrdenia doručeného zamestnávateľom navrhovateľkinej matky TESCO STORES SR a.s. Bratislava bolo zistené, že priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2010 do 12/2010 bol vo výške 455 € netto, 1/2011 do 11/2011 vo výške 517 € netto.

Z pripojeného potvrdenia doručeného zamestnávateľom odporcu dňa 1.2.2012 bolo zistené, že menovaný je zamestnaný v spoločnosti Vamex a.s. Košice na základe pracovnej zmluvy od 14.10.2008, pracovný pomer naďalej trvá. Priemerný mesačný príjem odporcu za obdobie 1/2011 do 12/2011 bol vo výške 718 € netto.

Podľa ust. ,,,, Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( Zákona o rodine a ), platia ust. ,, a Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany odporcu na navrhovateľku zo sumy 1.800,- Sk mesačne na 110 € mesačne od 28.9.2011 do budúcna. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností matky navrhovateľky ako aj odporcu, z odôvodnených potrieb samotnej navrhovateľky, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane odporcu, na osobnú starostlivosť matky o navrhovateľku a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a odporca ním môže prispievať na výživu navrhovateľky bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. K zmene pomerov došlo na strane navrhovateľky dňom podania návrhu, keďže posledná úprava bola vykonaná v roku 2002, t.j. v čase, keď študovala na základnej škole. V súčasnosti je už študentkou vysokej školy a vzhľadom na túto skutočnosť vzrástli náklady na jej výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu, ktorý má ešte jednu vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje aj odôvodnené potreby navrhovateľky. Súdom

stanovené výživné vo výške 110 € mesačne predstavuje výživné na jeden deň 3,50 € a zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb navrhovateľky, ale vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V danom prípade odporca ako povinný rodič majúci dieťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 110 € mesačne je primerané.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Podľa ust. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom k tomu, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke za obdobie od 28.9.2011 do 29.2.2012 došlo na strane odporcu k vzniku dlžného výživného vo výške 301,50 €, ktoré mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným.

Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 110 € - 59,75 € = 50,25 € x 6 mesiacov = 301,50 €.

O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na finančné a majetkové pomery odporcu.

Podľa ust. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vzhľadom k tomu, že čiastočne bola úspešná tak navrhovateľka ako aj odporca, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.