Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16P-16-2012.pdf
PDF · 86.95 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/16/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloletého W. X., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov matka: U. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX, štátny občan SR a otec: N. X., nar. XX.X.XXXX, bytom U. - Y. J., W. XXXX/X, štátny občan SR, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 3.10.2011, ktorý bol postúpený z dôvodu prenesenia miestnej príslušnosti na Okresný súd Nové Zámky dňa 18.1.2012 domáha zníženia výživného zo sumy 80 eur na sumu 40 eur, pretože sa zmenili jeho rodinné a majetkové pomery, z ktorých súd vychádzal pri určení výšky výživného. Pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére T.Ó., nar. XX.X.XXXX z druhovského pomeru, k zmene príjmu neprišlo.
Odporkyňa - matka maloletého dieťaťa s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Poukázala na to, že prvýkrát podala návrh na určenie výživného až v roku 2009, keď mal maloletý 7 rokov a dovtedy výživné nežiadala a nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že ani určené výživné si navrhovateľ riadne neplatil, mal zaostalé výživné vo výške 580 eur.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa po vykonanom dokazovaní uviedol, že žiada návrh zamietnuť, pretože má za to, že určené výživné je v prospech maloletého. Výdavky uvádzané otcom dieťaťa sú výdavkami, ktoré nesúvisia s vyživovacou povinnosťou, ktorá má prednosť pred splátkami úverov a pôžičiek, na ktoré navrhovateľ poukazoval. Je pravdou, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, avšak nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že o maloletého sa výlučne stará matka a otec jej s výchovou a starostlivosťou nijakým spôsobom okrem výživného nepomáha. V neposlednom rade došlo k zmene príjmov otca dieťaťa od posledného rozhodnutia súdu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov: rodný list dieťaťa, výplatné pásky otca dieťaťa za obdobie 9 mesiacov od r. 2011, zápisnica z pojednávania zo dňa 24.10.2011, správa zo Sociálnej poisťovne U. na družku navrhovateľa, zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi Y. Y. G..Y.. a odporcom zo dňa 17.3.2011, pripojený spis OS Bratislava II. 27P 313/2009, zápisnica z pojednávania zo dňa 19.10.2009 a rozsudok z /č. l. 52/ zo dňa 19.10.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť 6.11.2009, zmluva o splátkovom úvere na sumu 12 000 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % s dohodnutými mesačnými splátkami od 13.4.2011 vo výške 273,55 eur a zistil tento skutkový a právny stav:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II., č. k. 27P 313/2009-52 zo dňa 19.10.2009 súd schválil dohodu rodičov, ktorou bol maloletý W. X. zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 80 eur mesačne od 1.9.2009. Zročné výživné ku dňu 31.10.2009 v sume 160 eur sa otec zaviazal splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným od novembra 2009. V čase rozhodovania súdu čistý mesačný príjem otca dieťaťa bol 701 eur a matka bola nezamestnaná, jej posledný zárobok činil 425 eur.
Otec dieťaťa vo svojej výpovedi upresnil, že narodením ďalšieho maloletého dieťaťa T. X., nar. XX.X.XXXX sa zvýšili jeho náklady a preto nie je schopný platiť určené výživné v prospech maloletého. Jeho partnerka je na materskej dovolenke, do marca 2012 bude poberať materskú vo výške 500 eur a následne rodičovský príspevok vo výške 190 eur. Z čistého mesačného príjmu uhrádza splátky úveru vo výške 273,55 eur v zmysle zmluvy o úvere zo Y. Y., G..Y.. z roku 2011, ktorou mu bol poskytnutý úver vo výške 12000 eur s úrokmi vo výške 8 %. Okrem týchto splátok má ďalšie dve splátky v F. O. vo výške 40 eur a v O. vo výške 56 eur. Finančné prostriedky, ktoré spláca v O. vo výške 1500 eur boli použité na opravu motorového vozidla značky J. XXX z roku 1998, ktoré používa na dopravu do zamestnania. Momentálne býva v rodinnom dome svojej družky, kde náklady na bývanie pozostávajú zo zálohových platieb elektriny 91 eur, plynu 55 eur a rodičia družky splácajú hypotéku vo výške 500 eur mesačne. On osobne prispieva na bývanie zálohovými platbami vo výške 100 eur, ktoré predstavujú nájomné a 29 eur je alikvotná časť na splátky elektriny. Do zamestnania dochádza denne 100 km a pri spotrebe motorového vozidla 7,5 l/100 km, pri cene pohonnej hmoty 1,50 eur, to mesačne predstavuje sumu asi 200 eur. V žiadnom prípade si nemôže nájsť ďalšie zamestnanie, pretože by už potom vôbec nemohol byť so svojou dcérou a byť nápomocný svojej družke.
Odporkyňa - matka maloletého dieťaťa uviedla, že je dobrovoľne nezamestnaná, pretože jej partner kúpil rodinný dom v G., ktorý si prerábajú, kde by si chcela zriadiť kaderníctvo, pretože je vyučená kaderníčka. Náklady na bývanie v celom rozsahu hradí jej partner, ktoré pozostávajú zo zálohových platieb na elektrinu 25 eur a vodu 15 eur. Finančne jej pomáha jej matka mesačne sumou 200 eur, z ktorej si platí zdravotné poistenie vo výške 36 eur. Nevyhnutné náklady na maloleté dieťa mesačne sú náklady na obedy 19 eur, družina 5 eur, cestovné do školy 16 eur a návšteva krúžku bojového umenia 20 eur. Okrem toho sú to samozrejme bežné náklady na stravu, ošatenie a hygienické potreby. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že otec dieťaťa si neplnil riadne vyživovaciu povinnosť a preto podala návrh na trestné stíhanie a zaostalé výživné jej bolo vyplatené jednorazovo vo výške 530 eur.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca maloletého nie je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že otec dieťaťa dobrovoľne na jeho výživu neprispieval, prvýkrát mu bola určená vyživovacia povinnosť rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. v roku 2009, kedy mal maloletý už 7 rokov. Určenú vyživovaciu povinnosť si riadne neplnil, mal zaostalé výživné vo výške 530 eur, ktoré zaplatil jednorazovo len na základe podania trestného oznámenia matkou maloletého. Súd uznal tvrdenia matky maloletého, že sa zvýšili potreby na maloleté dieťa vzhľadom na uplynulé časové obdobie od rozhodnutia súdu a matka dieťaťa i napriek tomu si nepodala návrh na zvýšenie výživného. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané, že na strane otca dieťaťa došlo k zmene finančných pomerov, pretože jeho terajší čistý mesačný príjem podľa potvrdenia zamestnávateľa je 821,68 eur, čo znamená, že došlo k určitému nárastu príjmu otca. Súd uznal výdavky otca, ktoré pozostávajú z mesačných zálohových platieb na bývanie vo výške 129 eur, ako aj zo splátok úveru vo výške 273,55 eur s tým, že z uvedeného úveru otec dieťaťa vyplatil zaostalé výživné a zabezpečil výbavu pre ďalšie maloleté dieťa, ktoré pochádza z druhovského pomeru. Po odpočítaní uvedených uznaných výdavkov spolu s výživným na maloleté dieťa vo výške 80 eur otcovi dieťaťa zostane suma 339 eur, z ktorej súd zohľadnil ešte výživné na maloleté dieťa pochádzajúce z druhovského pomeru a i napriek tomu zostane otcovi dieťaťa suma približne rovnajúca sa minimálnej mzde, z ktorej je otec schopný uhrádzať si všetky ostatné náklady na stravu, ošatenie, hygienické potreby, ako aj náklady cestovného do zamestnania. Je potrebné zvážiť i dochádzku do zamestnania osobným motorovým vozidlom vzhľadom na uvádzané výdavky otcom dieťaťa a možnosť využitia hromadných dopravných prostriedkov a uplatnenie si zliav. V neposlednom rade nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že otec dieťaťa má trvalý pobyt v U., kde bývajú jeho rodičia. Súd nezohľadnil tvrdenia otca dieťaťa ohľadne splátok ďalších úverov v O. G. Home , pretože má za to, že uvedené splátky úverov i s poukazom na uznaný úver boli už neprimerane vysoké a v každom prípade by znevýhodňovali postavenie maloletého. Súd takisto zohľadnil i celkový postoj otca dieťaťa k maloletému, ktorý začal platiť výživné až po 7 rokoch a ani potom si riadne vyživovaciu povinnosť voči maloletému neplnil a nijakým iným spôsobom sa o maloleté dieťa nezaujímal. Tvrdenia otca dieťaťa, že jeho povinnosťou je postarať sa i o jeho družku matku ďalšieho maloletého dieťaťa súd považuje za irelevantné v tomto štádiu, pretože je nepochybné, že matka maloletého dieťaťa má príjem, pretože poberá materskú a od marca bude poberať rodičovský príspevok. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd návrh otca dieťaťa v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletého, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.