Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-861-2011.pdf
PDF · 78.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Er/861/2011
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného : Home Credit Slovakia a.s., IČO: 36234176, Teplická 7434/147, Piešťany, v zastúpení JUDr. Petrom Pečeným, advokátom, so sídlom Holíč, Nám. Sv. Martina 9 proti povinnému : F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Č.. XXX, H. pre vymoženie sumy 634,60 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd zastavuje exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása, exekútorský úrad so sídlom v Trnave, ul. Matuškova č. 1 pod č. Ex XXX/XX.
II. Žiaden z účastníkov tohto exekučného konania nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 14.02.2011 na exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu, so sídlom Sibírska 1329, Holíč zo dňa 08.12.2010, sp. zn.: Q.-L. XXX/XXXX. K návrhu oprávnený priložil ako prílohu fotokópiu vyššie uvedeného rozhodcovského rozhodnutia a (po výzve súdu) aj fotokópiu zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 26.03.2008 medzi oprávneným a povinným (spolu s jej neoddeliteľnými súčasťami.)
Podaním zo dňa 21.2.2011 vo výroku tohto uznesenia uvedený exekútor požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vyššie uvedenú sumu.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví :
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Vyššie uvedená zmluva túto charakteristiku spĺňa, ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy o úvere boli všeobecné úverové podmienky oprávneného, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky.) V § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky - bod 19 - riešenie sporov) od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky.) Súd ďalej poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam.
Uvedené závery exekučného súdu potvrdzuje aj názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v podobnom prípade, ktorý vo svojom uznesení sp.zn. 3CoE 29/10 zo dňa 5.5.2010 uviedol, že : „Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK.“
Ustanovenie v zmluve o úvere, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je tiež podľa názoru Krajského súdu v Prešove vyslovenom v rozhodnutí sp.zn. 4CoE 42/10 zo dňa 6.10.2010 „v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR (článok č. 46 ods. 1 a nasl.
ústavného zákona č. 460/1992 Z.z.), ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná.“
Vyššie uvedená spotrebiteľská zmluva uzavretá dňa 26.03.2008 obsahuje rozhodcovskú doložku, na ktorej základe bola založená príslušnosť vyššie uvedeného rozhodcovského súdu. Zákonom č. 150/2004 Z.z., od 1.1.2004, došlo k implementácii smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do Občianskeho zákonníka, pričom táto umožňovala posudzovať rozhodcovskú doložku v prípade spotrebiteľských zmlúv ako neprijateľnú podmienku, ak nebola osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve sa považuje za neplatnú a teda rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať. Túto doložku v zmysle smernice č. 93/13/EHS z 5.3. 1993 možno preskúmavať aj v exekučnom konaní.
Vzhľadom na všetko vyššie uvedené teda exekučný súd má za to, že sú tu splnené podmienky na zastavenie exekučného konania v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku č. I tohto uznesenia.
Exekúcia sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína udelením poverenia súdnemu exekútorovi a preto o trovách exekúcie možno hovoriť až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Do toho času súd rozhoduje iba o trovách exekučného konania jednotlivých účastníkov konania, pričom na toto rozhodnutie sa subsidiárne aplikuje Občiansky súdny poriadok (§ 251 ods. 4 OSP.) Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Vzhľadom na znenie § 146 ods. 1 OSP súd preto pri zastavení exekučného konania rozhodol o trovách exekučného konania a to spôsobom uvedeným vo výroku č. II tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 374 ods. 4 OSP.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.