Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_60Cb-117-2023.pdf
PDF · 119.54 KB
Case nature
Subarea
60Cb/117/2023
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: OIL JPM, s.r.o, so sídlom Hodonínska cesta, 908 51 Holíč, IČO: 31 644 945, právne zastúpený: Mgr. Mário Arbet, advokát so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, proti žalovanému: Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Dr. Q. XXXX/XX, XXXXX X., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
1. Súd zriaďuje záložné právo k spoluvlastníckym podielom vo výlučnom vlastníctve Y. C., nar.: X.X.XXXX, a to spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X z celku na nehnuteľnostiach - parcela registra „C“, p.č. XXXXX/ XXX - orná pôda vo výmere 202 m2, ktorá je zapísaná na LV XXXXX, obec a katastrálne územie X.; spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 z celku na nehnuteľnostiach - parcela registra „C“, p.č. XXXXX/ XXX - orná pôda vo výmere XX m2, ktorá je zapísaná na LV XXXXX, obec a katastrálne územie X.; spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 z celku na nehnuteľnostiach - parcela registra „C“, p.č. XXXXX/ XXX - orná pôda vo výmere XXX m2, ktorá je zapísaná na LV XXXXX, obec a katastrálne územie X.; spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 z celku na nehnuteľnostiach - parcela registra „C“, p.č. XXXXX/ XXX - orná pôda vo výmere 182 m2, ktorá je zapísaná na LV XXXXX, obec a katastrálne územie X.; spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 z celku na nehnuteľnostiach - parcela registra „C“, p.č. XXXXX/XXX
- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 177 m2, ktorá je zapísaná na LV XXXXX, obec a katastrálne územie X.; spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 z celku na nehnuteľnostiach - rozostavaný rodinný dom bez s.č., ktorý stojí na parcele registra „C“, p.č. XXXXX/XXX, ktorý je zapísaný na LV XXXXX, obec a katastrálne územie X.,
a to v prospech žalobcu OIL JPM, s.r.o., sídlom Hodonínska cesta, 908 51 Holíč, IČO: 31 644 945, zapísaného v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, vo vložke 2347/T, odd. Sro, a to na zabezpečenie pohľadávky vo výške 25 646,91 € s príslušenstvom.
2. Súd ukladá žalobcovi OIL JPM, s.r.o., IČO: 31 644 945 povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní voči žalovanému Y. C., nar. X.X.XXXX o zaplatenie sumy 25.464,91 eur.
3. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania o zabezpečovacom opatrení v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 18.10.2023 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zmysle § 343 CSP vzhľadom na existenciu odôvodnenej obavy z ohrozenia exekúcie pohľadávky žalobcu nasledujúceho znenia: ,,Súd zriaďuje záložné právo k spoluvlastníckym podielom vo výlučnom vlastníctve Y. C., nar.: X.X.XXXX, a to spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 z celku na nehnuteľnostiach - parcela registra „C“, p.č. XXXXX/ XXX - orná pôda vo výmere XXX m2, ktorá je zapísaná na LV XXXXX, obec a katastrálne územie X.;
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X z celku na nehnuteľnostiach - parcela registra „C“, p.č. XXXXX/ XXX - orná pôda vo výmere XX m2, ktorá je zapísaná na LV XXXXX, obec a katastrálne územie X.; spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X z celku na nehnuteľnostiach - parcela registra „C“, p.č. XXXXX/ XXX - orná pôda vo výmere XXX m2, ktorá je zapísaná na LV XXXXX, obec a katastrálne územie X.; spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X z celku na nehnuteľnostiach - parcela registra „C“, p.č. XXXXX/ XXX - orná pôda vo výmere XXX m2, ktorá je zapísaná na LV XXXXX, obec a katastrálne územie X.; spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X z celku na nehnuteľnostiach - parcela registra „C“, p.č. XXXXX/ XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, ktorá je zapísaná na LV XXXXX, obec a katastrálne územie X.; spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X z celku na nehnuteľnostiach - rozostavaný rodinný dom bez s.č., ktorý stojí na parcele registra „C“, p.č. XXXXX/XXX, ktorý je zapísaný na LV XXXXX, obec a katastrálne územie X., a to v prospech žalobcu OIL JPM, s.r.o., sídlom Hodonínska cesta, 908 51 Holíč, IČO: 31 644 945, zapísaného v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, vo vložke 2347/T, odd. Sro, a to na zabezpečenie pohľadávky vo výške 25 646,91 € s príslušenstvom.
2. V úvode svojho návrhu uviedol, že dňa 13.11.2019 uzatvoril so spoločnosťou ESMERO, s.r.o., IČO: 51 124 327 (ďalej len ESMERO) žalovaným zmluvu o odbere PHM a doplnkového tovaru č. 1/2019 (ďalej len zmluva). Zároveň žalovaný dňa 13.11.2019 pred žalobcom podpísal ručiteľské vyhlásenie, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal uhradiť za ESMERO dlhy plynúce zo zmluvy a to ako ručiteľ ESMERO. Na základe zmluvy ESMERO čerpal nasledujúce obdobie pohonné látky do ním využívaných vozidiel, za čo mu žalobca raz mesačne vystavoval faktúry podľa skutočne odobratých množstiev paliva. ESMERO malo k dispozícii unikátne čerpacie karty, pričom po čerpaní pohonných látok je ku každej priraditeľné vozidlo, čas, druh a množstvo čerpaných pohonných látok. Dňa 31.7.2023 žalobca vystavil ESMERO faktúru č. 53423 vo výške 16 003,72 € splatnú dňa 7.8.2023, dňa 31.8.2023 faktúru č. 61123 vo výške 11248,49 € splatnú dňa 7.9.2023, dňa 30.9.2023 faktúru č. 68823 vo výške 8344,09 € splatnú dňa 7.10.2023 a dňa 13.10.2023 faktúru č. 72123 vo výške 4226,27 € splatnú dňa 13.10.2023. Posledná faktúra bola vystavená v priebehu kalendárneho mesiaca, nakoľko ku dňu 12.10.2023 zablokoval žalobca ESMERO všetky čerpacie karty, keďže dlh ESMERO v priebehu pár mesiacov presiahol výšku viac ako 25.000€. ESMERO naposledy uhradilo časť dlhu vo výške 2 000, €, a to dňa 6.10.2023, aj to po niekoľkých urgenciách a prísľuboch. Predtým ešte uhradilo časť dlhu vo výške 175,66 € dňa 28.8.2023, časť dlhu vo výške 5 000, € dňa 5.9.2023, časť dlhu vo výške 2 000, € dňa 19.9.2023, časť dlhu vo výške 1 000, € dňa 26.9.2023, dňa 27.9.2023 časť dlhu vo výške 2 € a dňa 2.10.2023 časť dlhu vo výške 2 000, €. Ako je zrejmé, vždy sa však ďaleko po dátume splatnosti, keďže išlo ešte faktúru za mesiac 7/2023. Uvedené čiastkové úhrady dlhu sa môžu javiť vysoké, avšak ESMERO od žalobcu minimálne od roku 2021 pravidelne čerpalo pohonné látky priemerne za viac ako 14.000 € mesačne. Úhrady 2 000 € tak predstavovali doslova úhrady len za niekoľkodňové čerpanie. Platobná disciplína sa v prípade ESMERO zhoršila práve s faktúrou č. 53423. Ako je zrejmé aj z harmonogramu platieb, splatnosť tejto faktúry bola zo strany ESMERO fakticky ignorovaná a jej úhrada (ktorá dodnes nie je kompletná) sa pretiahla na niekoľko mesiacov. Žalobca ESMERO (ale aj samotného žalovaného) opakovane vyzýval na úhradu ako aj jeho konateľa (žalovaného), ale vždy sa dočkali len sľubov. Postupne sa stalo zrejmé, že ESMERO nemá finančné prostriedky na úhradu dlhu žalobcu. Žalovaný ho napríklad dňa 18.8.2023 uisťoval, že pondelok (dňa 21.8.2023) uvedie plán, ako svoj dlh splatiť. Daný pondelok však už vravel o nasledujúcom piatku, ktorý taktiež nedodržal. Ešte predtým (dňa 16.8.2023) žalovaný uviedol, že ESMERO svoj dlh uhradí do 2-3 týždňov; čo sa ale nestalo do podania návrhu. Dňa 13.10.2023 ESMERO uviedlo, že nemá finančné prostriedky ani na úhradu výplat. Začali pribúdať aj ďalšie okolnosti, ktoré zásadným spôsobom poukazujú na hrozbu nemožnosti úspešného vykonania exekúcie pohľadávky žalobcu voči ESMERO. Podľa účtovnej závierky za rok 2022 sa zhoršuje ekonomický výhľad ESMERO do budúcnosti. V položke záväzkov totiž prišlo k násobnému nárastu oproti predchádzajúcemu roku. ESMERO má teda čoraz viac dlhov. A to dlhodobé ako aj krátkodobé. ESMER okrem toho nemá vôbec žiadny nehnuteľný majetok. Na ten hnuteľný, ako aj peniaze na účtoch ESMERO či dokonca na budúcich pohľadávkach (faktický zisk) sú už dlhodobo zriadené záložné práva veriteľa UniCredit bank Czech and Slovakia, a.s. Podľa Notárskeho centrálneho registra ide o č.k. A.:XXXXX/XXXX. Zaistenou v prospech banky je sumu vo výške 510 000 € (bez príslušenstva) a zálohom všetky existujúce aj budúce finančné prostriedky na účte ESMERO, hnuteľné veci ESMERO a všetky pohľadávky ESMERO. Zisk ESMERO za rok 2022 bol síce vo výške 119.000 €, ale je zrejmé že ako celok už podlieha záložnému veriteľovi podľa vyššie uvedených zriadených záložných práv. Ak by aj ESMERO svoj zisk zopakovalo (čo sa s ohľadom na vyhlásenia žalovaného nejaví ako príliš pravdepodobné), nedokážeme svoju pohľadávku dlhé roky (pre zriadené záložné práva) vôbec uspokojiť. Všetky finančné prostriedky na účtoch ESMERO, všetky
pohľadávky ESMERO, ktoré vzniknú v budúcnosti sú totiž už zaťažené v prospech tretej osoby. Navyše aj ďalšie okolnosti by mohli naznačovať, že ďalšie roky sa bude schopnosť plniť dlh žalobcu už len zásadne znižovať. ESMERO má totiž aj ďalšie dlhy. Ide o nedoplatky na sociálnom poistení (27.368,00€) a zdravotnom poistení (9.588,82 eur). Za posledné dni pritom prišlo k nárastu dlhu voči Sociálnej poisťovni na viac ako dvojnásobok, čím sa preukázali aj slová žalovaného o zlej finančnej situácii. Zhoršujúca finančná situácia ESMERO je zrejmá aj z ďalších aktivít žalovaného. Dňa 18.3.2023 dostáva názov ESMERO SK, s.r.o., IČO: ďalšia spoločnosť, ktorej je žalovaný jediným spoločníkom štatutárom. Vytvorenie novej spoločnosti s prídavkom k pôvodnému názvu (napr. SK) je dnes už akýmsi klasickým konaním prípade ekonomických problémov Zameniteľnosť takéhoto názvu potom často poslúži práve na ďalšie podnikanie v odbore , kde si táto (od existujúcich dlhov nezávislá spoločnosť) nemusí nanovo vytvárať meno. Predmet podnikania u oboch ESMERO je veľmi blízky. Dňa 4.4.2021 vznikla spoločnosť s názvom ESMERO CZ, s.r.o. aj v ČR. Jediným jej spoločníkom a konateľom je opäť žalovaný. Z uvedeného konania žalovaného, z neustáleho zavádzania zo strany ESMERO a najmä ekonomických ukazovateľov je zrejmé, že ESMERO nie je a nebude schopný uhradiť svoj dlh. Záložné práva na hnuteľné veci, pohľadávky, či peniaze na účtoch v bankách (aktuálne budúce) do výšky viac ako pol milióna EUR, ako aj akéhokoľvek iného bez zaťaženia právami tretích osôb poukazujú na reálnu nemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu. ESMERO aj samotného žalovaného žalobca opakovane vyzýval na uhradenie dlhu, ktorý je aktuálne vo výške 25 646,91 €. Tento plynie z nedoplatku faktúry č. 53424 vo výške zostatku č. 1.828,06 eur, faktúry č. 61123 s nedoplatkom vo výške 11.248,49 eur, faktúry č. 68823 vo výške 8.344,09 eur a faktúry č- 72123 vo výške 4.226,27 eur. Žalobca naposledy poskytol ESMERO ďalšiu lehotu do dňa 16.10.2023 (splatnosť prvej faktúry bola pritom ešte dňa 7.8.2023). Vo vzťahu k obave, že exekúcia bude ohrozená, žalobca uviedol, že keďže ESMERO svoj dlh ani v ďalšom dodatočne poskytnutom termíne nesplnilo, obrátil sa žalobca priamo na žalovaného. Ten je povinný dlh ESMERO ako jeho ručiteľ riadne uhradiť. Doteraz však neprišlo ani zo strany ručiteľa/ žalovaného k uhradeniu čo len časti dlhu. Žalovaný však nemá žiadny vlastný majetok, s výnimkou pôdy v Skalici. Žalovaný ani nevyužíva vlastné motorové vozidlo, ale užíva luxusný Mercedes triedy S500 4Matic, ktorého cena začína nad 60.000 €. Tento je aj podľa slov žalovaného oficiálne písaný na tretiu osobu. Ďalšie vozidlo , ktoré žalovaný používa je Ford Mustang, ktorý má české EČV a teda je vo vlastníctve ESMERO CZ, s.r.o. Je teda zjavné, že aj tie hnuteľné veci, ktoré žalovaný denne užíva sú vo vlastníctve iných, aby nemohli byť postihnuté výkonom rozhodnutia. Vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí nebude žalovaného teda možné. Žalovaný nie je ani pracovnom pomere, vykonáva len funkciu konateľa ESMERO ďalších spriaznených spoločností so zameniteľným názvom, nebude teda možné vykonať ani exekúciou zrážkami zo mzdy. Žalovaný teda nemá žiadny hnuteľný majetok ani žiadny - exekúciou - postihnuteľný príjem či peniaze. Je len vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na D.. a obec X.. A. iného majetku (či už ESMERO, alebo žalovaného) budí dôvodnú obavu, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená. A nakoľko žalovaný ako konateľ ESMERO nevlastní k dnešnému dňu okrem jednej nehnuteľnosti žiadny iný majetok jeho schopnosť dlh uhradiť značne znížená. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zvýši istotu žalobcu, že jemu spôsobená škoda na majetku (teda dodanie tovaru bez dojednaného protiplnenia) bude riadne uhradená. Tým sa zároveň posilní aj jeho postavenie veriteľa, čím sa naplní aj zámer zákonodarcu, ktorý mal so zabezpečovacím opatrením ako takým. Žalovaný tým, že nevlastní žiadny iný majetok postihnuteľný exekúciou, mohol sledovať vyhnúť sa akejkoľvek zodpovednosti, ktorá by pre neho mohla plynúť práve z jeho záväzkov. ESMERO je zadlžené, má zabezpečený všetok svoj - aj v budúcnosti - nadobudnutý majetok, pričom jeho jediný spoločník vytvára ďalšie obchodné spoločnosti so zameniteľným názvom. Žalovaný výslovne ako konateľ ESMERO dopustil takú ekonomickú situáciu, že ESMERO fakticky nie je schopné momentálne hradiť dlhy, ktoré má voči žalobcovi. Absencia majetku u žalovaného potom, spoločne s vzorcom chovania sa žalovaného budí značnú obavu z nemožnosti vykonať exekúciu našej pohľadávky aj voči samotnému žalovanému.
3. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa ustanovenia § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
6. Podľa ustanovenia § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
7. Podľa ustanovenia § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
8. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa ustanovenia § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
15. Podľa ustanovenia § 330 ods. 1 a 2 CSP, (1) súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (2) ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
16. Podľa ustanovenia § 331 ods. 1 a 3 CSP, (1) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bol neodkladné opatrenie nariadené. (3) ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.
17. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
18. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa ustanovenia § 336,ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. (4) Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
20. Na preukázanie dôvodnosti svojho návrhu predložil žalobca faktúry č. 53423, 61123, 68823, 72123 s dodacími listami, ručiteľské vyhlásenie, výpisy z obchodného registra, zoznam dlhov a pohľadávok ESMERO s.r.o., výpis z LV č. XXXXX. pre katastrálne územie X., úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv záložcu ESMERO s.r.o., výpis z obchodního rejstříku spoločnosti ESMERO CZ s.r.o., výpisu OR SR ESMERO s.r.o., sms komunikáciu žalobcu a finančného riaditeľa ESMERO s.r.o., sms komunikáciu žalobcu a žalovaného, výzvu na úhradu dlhu zaslanému žalobcom žalovanému, výzvu na úhradu dlhu zaslanému žalobcom ESMERO s.r.o., Zmluvu o odbere PHM a doplnkového tovaru č. 1/2019 zo dňa 13.11.2019, ručiteľské vyhlásenie žalovaného zo dňa 13.11.2019.
21. Z odkazovaného listu vlastníctva č. XXXXX pre. okres X., obec X., k.ú. X. vyplýva, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností na ňom evidovaných, konkretizovaných v petite tohto návrhu, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/2. Z predložených listín zároveň vyplynulo, že medzi žalobcom (ako dodávateľom) a spoločnosťou ESMERO s.r.o. (ako odberateľom) existuje obchodnoprávny vzťah založený zmluvou odbere PHM a doplnkového tovaru, kedy ESMERO s.r.o. nakupoval pohonné hmoty od žalobcu, pričom jediným spoločníkom a zároveň konateľom spoločnosti je žalovaný, ktorý dňa 13.11.2019 podpísal ručiteľské vyhlásenie vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi, v zmysle ktorého sa ručiteľ zaviazal v prípade ak spoločnosť ESMERO s.r.o. (ako odberateľ) nesplní ktorúkoľvek z jej platobných povinností voči žalobcovi ako dodávateľovi, vyplývajúcu zo zmluvy č. X/ XXXX, každú takúto platobnú povinnosť zaplatí veriteľovi bez meškania, námietok a na prvé vyzvanie veriteľa. Toto vyhlásenie je opatrené podpisom žalovaného ako ručiteľa. Z predložených príloh (faktúry, dodacie listy, sms komunikácia s finančným riaditeľom aj konateľom spoločnosti) je zrejmé, že ESMERO s.r.o. odoberalo PHM od žalobcu, pričom faktúry nedokázali uhradiť. Je zrejmé, že žalobca vyzval na úhradu dlhu ako ESMERO s.r.o., tak aj ručiteľa - žalovaného. Z ďalších príloh vyplýva, že ESMERO s.r.o. je zadĺžená aj vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, Union a VSZP. ESMERO s.r.o. má zároveň založený majetok v prospech záložného veriteľa UNI CREDIT BANK a to až do výšky 510.000 eur. Z českého obchodného registra vyplynulo, že žalovaný je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti ESMERO CZ s.r.o. a teda vykonáva činnosť aj v zahraničí.
22. Súd sa oboznámil s návrhom, s aktuálnym znením LV. č. XXXXX, pre okres X., obec X., k.ú. X. ako i s obsahom celého spisu. Žalobca žiadal súd o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému, obsah tohto je špecifikovaný v bode 1 tohto odôvodnenia. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia chce žalobca odstrániť obavu z ohrozenia exekúcie žalobcu za účelom vymoženia jeho pohľadávky vo výške 25.646,91 eur. Žalobca totiž zistil, že žalovaný nemá žiaden exekvovateľný majetok Existuje tak reálna obava zo zmarenia prípadnej exekúcie.
23. Základným predpokladom úspechu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia (§ 326 ods. 1 CSP a § 344 CSP) je teda opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Osvedčenie nevyžaduje takú mieru presvedčenia súdu o pravdivosti osvedčovaných skutočností, ako dokázanie, avšak podmienka hodnoverného osvedčenia určitej skutočnosti nie je splnená len tým, že ju strana formálne tvrdí. Civilný sporový poriadok na rozdiel od iných predpisov (porov. v tomto zmysle napríklad § 19 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) vyžaduje, aby bol nárok osvedčený kvalifikovane
- hodnoverne. Hodnoverné osvedčenie znamená, že tvrdenie musí byť vysoko pravdepodobné (pozri v tomto zmysle Q., M. et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1106). 24. Vo vzťahu medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením súd konštatuje, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením.
25. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť
pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie). Osvedčenie rozhodujúcich skutočností nie je možné stotožniť s dokazovaním. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o zabezpečovacím opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na zabezpečovacie opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na zabezpečovacie opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. 26. Žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V súvislosti s nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd uvádza, že zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, musí ísť o spôsobilý predmet záložného práva, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia dôvodnej obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
27. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, spisového materiálu ako aj verejne dostupných údajov na www.zbgis.skgeodesy.sk, dospel k nasledovným zisteniam:
28. Súd v prípade návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalobcu uvádza: v danej veci ide o návrh žalobcu obsahujúce všetky podstatné náležitosti(1), ide o spôsobilé predmety záložného práva (2), zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku - vyplývajúcu z neuhradených faktúr (táto plynie z nedoplatku faktúry č. 53424 vo výške zostatku č. 1.828,06 eur, faktúry č. 61123 s nedoplatkom vo výške 11.248,49 eur, faktúry č. 68823 vo výške 8.344,09 eur a faktúry č. 72123 vo výške 4.226,27 eur). (3) a existencia dôvodnej obavy z budúceho zmarenia exekúcie (4). Prvá podmienka bola splnená, nakoľko žalobca doručil návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia dňa 18.10.2023. K druhej podmienke, súd uvádza, že predmet, ktorý môže bytˇ zabezpečený zabezpečovacím opatrením, je stanovený v CSP cˇo najširšie: „veci, práva alebo iné majetkové hodnoty dlžníka“, pričom takto vymedzený predmet záložného práva zodpovedá vymedzeniu podľa ust. § 118 Občianskeho zákonníka. Predmetom záložného práva tak nie je len vec. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná hromadná vec. Spôsobilým predmetom záložného práva je tak konkrétne hnuteľná alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, ale aj spoluvlastnícky podiel. Spôsobilým predmetom záložného práva môže byť obchodný podiel, cenné papiere a pod. K tomu viď O., Y.. In: Q., M., C., S., W., J., P. S., W., J., S., M.: Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2017, s. 1153. Tretia zákonná podmienka vyplýva z povahy predmetu sporu, pričom v predmetnej veci o zaplatenie peňažnej čiastky.
29. Po splnení prvých troch podmienok súd návrh žalobcu podrobil aj prieskumu návrhu žalobcu, či okolnosti tvrdené žalobcom postačujú na to, aby zakladali existenciu dôvodnej obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Naliehavosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný svojím konaním priamo ohrozuje žalobcove práva v budúcej exekúcii v prípade, že žalobca bude v konaní (ak by ho inicioval) o zaplatenie dlžnej sumy úspešný. Žalobca v návrhu uviedol, že žalovaný nedisponuje žiadnym majetkom. Ohrozenie a zhoršenie postavenia žalobcu ako potenciálneho veriteľa vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný preukázateľne nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by mohla byť uspokojovaná pohľadávka žalobcu. 30. V prípade disponovania s majetkom žalovaného, ku ktorému žalobca navrhuje zriadiť záložné právo, bez toho, aby postavenie žalobcu ako potenciálneho veriteľa bolo objektívne chránené aspoň
preventívne zriadením záložného práva na tento majetok - predmet záložného práva, by žalobcovi mohla byť spôsobená väčšia ujma ako žalovanému, ktorému sa právne postavenie vlastníka ani dispozičné oprávnenie so svojím vlastníckym právom zásadne nezmení. V prípade zaťaženia v petite označených predmetov záložného práva vo výlučnom vlastníctve žalovaného žalobca v prípade úspechu v spore získa postavenie záložného veriteľa. 31. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je zrejmé, že pohľadávka uplatňovaná žalobcom by mohla byť uspokojená exekúciou na nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX k.ú. X. v podielovom spoluvlastníctve žalovaného, resp. výkonom záložného práva na tieto nehnuteľnosti. Súd poukazuje na ust. § 151h Občianskeho zákonníka, a to že scudzením týchto predmetov - zálohu žalobca nestráca svoje postavenie záložného veriteľa, nakoľko záložné právo prechádza na nadobúdateľa zálohu. Podľa § 151h ods. 2 Občianskeho zákonníka: „nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti zálohu“. Súd má ďalej za to, že peňažná pohľadávka žalobcu nie je v zanedbateľnej výške. Žalobca osvedčil, že žalovaný nedisponuje iným majetkom väčšej hodnoty. Súd má za to, že by na strane žalobcu mohlo dôjsť k vzniku ujmy, ktorú neskôr nebude možné napraviť, a to buď zmarením výkonu exekúcie, ak žalovaný prevedie majetok bez zriadenia záložného práva v prospech žalobcu.
32. Týmto zriadením záložného práva nedochádza k závažnému zásahu do práv žalovaného, ktorý sa má zabezpečovaciemu opatreniu podriadiť, pretože nariadené zabezpečovacie opatrenie slúži výhradne na zabezpečenie prípadných budúcich nárokov žalobcu a zriadením záložného práva nedochádza k zániku vlastníckeho práva žalovaného. Súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že záložné právo má motivovať dlžníka k dobrovoľnému splneniu svojej povinnosti, ak sa chce vyhnúť jeho výkonu.
33. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť prípadného budúceho súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiaceho zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania dlžníka mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti veriteľa úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu veriteľa k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že napriek existencii vykonateľného rozhodnutia dlžník odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). V tomto smere je práve zabezpečovacie opatrenie opatrením, ktoré v menšom rozsahu zasahuje do vlastníckych práv žalovaného tým, že žalovanému nezabraňuje v uplatňovaní jej vlastníckych práv, ale zabezpečuje budúci možný výkon rozhodnutia miernejšou formou zásahu vo forme zriadenia záložného práva.
34. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. V danom prípade súd rozhodol o náhrade trov konania o zabezpečovacom opatrení v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože žalobca bol v danom konaní úspešný prakticky v rozsahu 100 %. O výške trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.
37. Vzhľadom na to, že súd nariadil zabezpečovacie opatrenie pred začatím konania uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu v zmysle § 336 CSP, uviedol strany a predmet konania vo veci samej a lehotu na podanie žaloby.
39. Na základe vyššie uvedených skutočností a za použitia citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).