Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-152-2011.pdf
PDF · 83.01 KB
No categories available
21Cob/152/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: ZEMANOVIČ TRANSPORT s.r.o., Horná Súča 237, IČO: 36 346 632, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Bizubom, Kollárovo nám. 9, Bratislava proti žalovanému: Betón Borovce s.r.o., Borovce 51, IČO: 36 801 895, zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Kolesárom, Laurinská 12, Bratislava, o zaplatenie 15.174,90 eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 7Cb 145/2010-76 zo dňa 14.6.2011 t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 14.661,15 eur s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 6.049,45 eur od 11.7.2009 do zaplatenia, keď v časti o zaplatenie 513,74 eur konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p a žalobcovi priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom vo výške 100 %.
Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 15.174,90 eur s 9 %-ným úrokom z omeškania zo sumy 6.049,45 eur od 11.7.2009 do zaplatenia s poukazom na žalovaným podpísanú dohodu o splatení uznaného záväzku zo dňa 10.7.2009, ktorou žalovaný uznal záväzok voči žalobcovi vo výške 21.249,45 eur i so zákonným úrokom z omeškania ročne vo výške 14,25 %, ktorý do dňa uzavretia dohody o splatení uznaného záväzku predstavoval sumu 1.538,- eur. Tento dlh sa žalovaný zaviazal splatiť v 3 splátkach tak, že 1. splátku vo výške 7.600,- eur uhradí do 31.8.2009, 2. splátku v rovnakej výške do 30.9.2009 a 3. splátku vo výške 7.587,45 eur do 31.10.2009. Prvú a druhú splátku žalovaný uhradil, ale s treťou sa dostal do omeškania a ani do dňa podania návrhu ju nezaplatil. Keďže žalovaný je s úhradou sumy 7.587,45 eur ako poslednej splátky z uznaného dlhu v omeškaní, žalobca žiadal priznať i úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 6.049,45 eur, ktorá predstavuje istinu tretej splátky zníženú o výšku zákonných úrokov vypočítanú do 10.7.2009 a s 9 %-ným úrokom od 11.7.2009 do zaplatenia. Okrem toho sa v dohode o splatení uznaného záväzku účastníci dohodli i na zmluvnej pokute vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy do zaplatenia, ktorú ku dňu spísania návrhu žalobca vyčíslil sumou 8.611,70 eur za 227 dní omeškania, ale ktorú si žalobca uplatňuje len za 200 dní vo výške 7.587,45 eur a žalovaná istina tak celkom predstavuje sumu 15.174,90 eur.
Žalovaný v odpore podanom proti súdom vydanému platobnému rozkazu namietal platnosť dohody o zmluvnej pokute, spôsob výpočtu a jej výšku. V prípade, ak by súd mal za to, že dohoda o zmluvnej pokute je platná žiadal, aby využil moderačné právo podľa § 301 Obchod. zák. s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti a takúto neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížil. Poukázal i na to, že dlžná suma vo výške 6.049,45 eur a posledná splátka vo výške 7.587,45 eur zahŕňa aj úrok z omeškania vo výške 1.538,- eur a z tohto si ešte žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu. Spôsob ako si
nárok žalobca vyčíslil podľa názoru žalovaného prekračuje výšku paušalizovanej náhrady potencionálnej škody pri porušení zmluvnej povinnosti, ktorú možno zmluvnou pokutou sankcionovať.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov, ich právnych zástupcov, oboznámil sa s obsahom dohody o splatení uznaného záväzku, ktorú účastníci uzatvorili dňa 10.7.2009 a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Dohodu o splatení uznaného záväzku súd posúdil ako uznanie záväzku, s odkazom na ust. § 407 ods. 1 až 4 Obchod. zákonníka, k úrokom z omeškania poukázal na úpravu uvedenú v ust. § 369 ods. 1 Obchod. zák. účinného v rozhodnom čase v spojení s § 3 ods. 1 vyhl.č. 87/1995 Z.z. a skonštatoval, že konanie jednoznačne preukázalo, že žalovaný uznal dlh čo do dôvodu i výšky, ktorý sa zaviazal zaplatiť v troch splátkach v prospech žalobcu ako veriteľa. Žalovaný uhradil žalobcovi i keď po lehote splatnosti prvé dve v dohode o uznaní dlhu určené splátky, tretiu ale vo výške 6.049,45 eur a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 1.538,- eur do 10.7.2009 nezaplatil. Okrem toho si účastníci v prípade omeškania s uhradením tejto splátky dohodli i zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dlžnej sumy, ktorej splatnosť síce žalovaný spochybňoval tvrdením, že konateľ žalovaného nerozumel obsahu uzatvorenej dohody, ale takýto argument súd vyhodnotil ako účelovú obranu v snahe oddialiť rozhodnutie súdu, pretože podľa znenia a podmienok dohody žalovaný už zaplatil prvé dve splátky, teda obsahu dohody zrejme rozumel a pri jej uzatváraní bola i prítomná tlmočníčka, čo bolo preukázané dokazovaním, z toho dôvodu súd nepovažoval za potrebné nevyhovieť návrhu právneho zástupcu žalovaného a vykonať výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorým chcel preukázať, že konateľ žalovaného obsahu dohody nerozumel. K výške zmluvnej pokuty súd uviedol, že ju nepovažuje za neprimeranú, ani v rozpore s dobrými mravmi, pretože účastníci sa na jej výške dobrovoľne dohodli i z dôvodu, že úrok z omeškania nemal zrejme pre žalovaného sankčný charakter v dostatočnej miere, preto účastníci pristúpili ešte k dohode o zmluvnej pokute, ako sankcii pre neplnenie, ktorej výška je vlastne výsledkom ich vzájomných rokovaní, keď jej pôvodne navrhovanú výšku 1 % žalobca upravil na 0,5 % denne. I táto skutočnosť preukazuje, že žalovaný bol s takýmto sankčným postihom uzrozumený, ale ani takáto zmluvná pokuta nebola pre žalovaného dostatočne motivujúca k tomu, aby svoj záväzok plnil riadne a včas. Vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré súviseli s uzatvorením dohody o uznaní záväzku i ďalším správaním sa žalovaného, ktoré súd vzal do úvahy dospel k záveru, že výška zmluvnej pokuty je v súlade so zákonom, preto súd tento nárok žalobcovi priznal a zároveň mu uložil zaplatiť i úrok z omeškania vo výške 9 % z dohodnutej splátky od 11.7.2009, hoci podľa dohody mal žalobca nárok na úroky z omeškania vo výške 14,25 % ročne, ktoré si však neuplatnil.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 14.661,15 eur s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 6.049,45 eur od 11.7.2009 do zaplatenia podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, keď nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vychádzal iba z tvrdení právneho zástupcu žalobcu, pričom žiadnym spôsobom neoveroval tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, hoci v priebehu konania žalovaný namietal, že nie je mu zrejmý ani právny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou BB Consensus s.r.o.. Ďalej namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil i v časti zmluvnej pokuty, keď nevyužil moderačné právo s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu neznížil. Súd mal vziať do úvahy, že štatutárny zástupca žalovaného je štátnym občanom Talianskej republiky, ktorý slovenský jazyk neovláda, dohoda o splatení uznaného záväzku bola uzatvorená iba v slovenskom jazyku, preto mal vypočuť i všetkých svedkov, ktorí sa predmetného právneho úkonu zúčastnili.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť, keď tvrdenia právneho zástupcu žalovaného označil iba za účelové so snahou mariť priebeh konania a žiadal, aby mu súd priznal i náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 4 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Účastníkov konania ani ich zástupcov o dátume vyhlásenia neupovedomoval, nakoľko o to nepožiadali (§ 214 ods. 4 O.s.p.).
V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.) podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody z ktorých má byť preskúmané.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a vznesenými námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel keď konštatoval, že nárok žalobcu v časti priznanej výrokom rozsudku je dôvodný je správny.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd v súvislosti s námietkou odvolateľa, ktorý ako odvolací dôvod namieta nevypočutie štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý je občanom Talianskej republiky a nerozumie slovenskému jazyku odvolací súd uvádza, že nevykonanie tohto dôkazu súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil, pričom vychádzal zo správania sa žalovaného, ktorý prvé dve dohodnuté splátky uhradil, teda porozumel obsahu dohody, ktorá mu ukladala povinnosti, preto výsluch štatutárneho orgánu žalovaného, ktorý bol v konaní riadne zastúpený právnym zástupcom nepovažuje ani odvolací súd za potrebné vykonať.
Rovnako sa súd prvého stupňa vyporiadal i s návrhom žalovaného na moderovanie zmluvnej pokuty, ktorej výšku súd nepovažoval za neprimeranú práve vzhľadom na správanie sa žalovaného, ktorý si svoj záväzok voči žalobcovi riadne neplnil, z toho dôvodu bolo namieste akceptovať požiadavku žalobcu ako veriteľa voči žalovanému dlžníkovi zabezpečiť si svoju pohľadávku okrem zákonnej sankcie, ktorou je úrok z omeškania i sankciou vo forme zmluvnej pokuty, ktorá zrejme mala vyvolať u žalovaného snahu v čo najkratšej dobe dlh hradiť a tak sa vyhnúť plateniu zmluvnej pokuty.
K námietke týkajúcej sa právneho vzťahu žalobcu a spoločnosti BB Consensus s.r.o. Bratislava, ktorá v mene žalobcu podpísala dohodu o splácaní uznaného záväzku odvolací súd uvádza, že uznanie záväzku podľa § 323 Obchod. zák. je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, pri ktorom sa vychádza predovšetkým z vôle a vyhlásenia dlžníka - žalovaného, ktorý je podľa obsahu listiny označenej účastníkmi názvom Dohoda o splatení uznaného záväzku zo dňa 10.7.2009 adresovaný veriteľovi - žalobcovi, a ktorom právnom úkone nie je dôvod pochybovať a ktorý spĺňa zákonom vyžadované náležitosti. Pre uznanie záväzku sa preto vyjadrenie druhej strany nevyžaduje. Nie je však v rozpore s platnými právnymi predpismi, aby veriteľ bol pri právnom úkone zastúpený splnomocneným zástupcom (§ 31 Obč. zák.), ktorým môže byť i právnická osoba, za ktorú koná jej štatutárny orgán, konateľ, ktorý dohodu o splatení uznaného záväzku i v mene veriteľa podpísal, čím je vysvetlený i právny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou BB Consensus s.r.o. Bratislava.
Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodneným odvolaním napadnutej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa a podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ho potvrdil.
O trovách odvolacieho konania súd podľa § 224 ods. 5 O.s.p. nerozhodol, pretože neboli v čase verejného vyhlásenia rozsudku úspešným účastníkom odvolacieho konania vyčíslené a odvolací súd o nich rozhodne samostatným uznesením.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.