Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-227-2011.pdf
PDF · 94.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-7C/227/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu O. Q., a.s., K. č. XXXX/XXX, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX proti žalovanej K. O., nar. XX.XX.XXXX, O. č. XXX/XX, XXX XX U., za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká č. 16, 080 05 Prešov, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom 091 01 Stropkov, Námestie SNP č. 7, o zaplatenie 1 481,25 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a a žalobca n e m á právo na ich náhradu.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 332,84 eura na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, vedený v SLSP, a.s. Stropkov, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou na súde dňa 14.11.2011, uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 1 481,25 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 03.04.2007 uzatvorila žalovaná so žalobcom úverovú zmluvu č. 3704008645, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 995,82 eura. Žalovaná sa zaviazala uhradiť úver v 36 mesačných splátkach po 44,78 eura, teda spolu 1 612,08 eura. Nakoľko žalovaná nesplácala úver podľa dohodnutých podmienok, žalobca jej dňa 24.9.2007 zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 1 631,58 eura. Žalovaná po zosplatnení zaplatila len 150,34 eura, preto dlh predstavuje 1 481,25 eura.
Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie pohľadávky vo výške 1 481,25 eura s príslušenstvom.
Dňa 29.11.2011 vstúpil do konania na podporu žalovaného vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.
Na pojednávaní konanom dňa 13.02.2012 súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovanej.
Súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, a to: výpis z obchodného registra žalobcu, úverová zmluva 3704008645 zo dňa 10.4.2007, úverové zmluvné podmienky spoločnosti HomeCredit Slovakia, a.s., splátkový kalendár, splatenie celého úveru s výzvou k úhrade zo dňa 24.9.2007, oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 28.11.2011, vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 20.1.2012, stanovisko žalobcu zo dňa 31.1.2012 a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania dňa 03.04.2007 uzatvorili úverovú zmluvu č. 3704008645, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 995,82 eura. Žalovaná sa zaviazala uhradiť úver v 36 mesačných splátkach po 44,78 eura, teda spolu 1 612,08 eura. Nakoľko žalovaná nesplácala úver podľa dohodnutých podmienok, žalobca jej dňa 24.9.2007 zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 1 631,58 eura. Žalovaná po zosplatnení zaplatila len 150,34 eura, preto žalobca v tomto konaní uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 1 481,25 eura s príslušenstvom.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 20.01.2012 uviedol, že žalovaná nesplácala úver v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, preto žalobca listom zo dňa 24.9.2007 uplatnil svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru v lehote 15 dní od spísania listu, teda, teda ku dňu 9.10.2007 sa stal splatným celý dlh. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania celého uplatneného nároku, pretože žaloba bola podaná dňa 14.11.2011, teda po uplynutí premlčacej doby a navrhol žalobu zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 31.01.2012 uviedol, že predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a ide o absolútny obchod. Námietku premlčania považoval za neodôvodnenú s poukazom na Úverové zmluvné podmienky žalobcu, kde podľa § 6 Hlava 14, v súlade s § 401 Obchodného zákonníka žalovaná vyhlásila, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv na dobu 10-tich rokov odo dňa , kedy premlčacia lehota začala prvý raz plynúť. Žalobca na podanej žalobe zotrval.
Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 6.2.2012 vzniesla námietku premlčania uplatnenej pohľadávky a navrhla žalobu zamietnuť.
Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka /platného ku dňu uzavretia zmluvy/ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods.1, ods.2, ods.3, ods.4 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Tento právny predpis v § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. je veriteľom fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností úverové zmluvné podmienky , ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, aby bol žalovanej poskytnutý úver za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Námietky žalobcu, že je treba aplikovať Obchodný zákonník, neobstoja, pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník. S uplatnením obchodného zákonníka je spojená dlhšia / štvorročná/ premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom / trojročná premlčacia doba /, pričom Občiansky zákonník nepozná predĺženie premlčacej doby na 10 rokov tak, ako je uvedené v § 401 Obchodného zákonníka.
Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy je potrebné vykladať v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov obsiahnutej v príslušných smerniciach.
Vzhľadom na kogentné ustanovenie § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka je potrebné posúdiť vznesenú námietku premlčania podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľské právo, a to Občianskeho zákonníka a s ustanovením § 6 Hlava 14 Úverových zmluvných podmienok žalobcu nie je možné spájať žiadne právne účinky. Vyhlásenie žalovanej o predĺžení premlčacej doby spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je neplatné.
Podľa § 100 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.
Súd v predmetnom spore prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú vzniesol vedľajší účastník. Z vykonaných dôkazov súd zistil, že uplatnená pohľadávka bola splatná 09.10.2007 a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Žalobca podal žalobu dňa 14.11.2011, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Vznesenú námietku premlčania považoval súd za odôvodnenú, preto mu nezostávalo nič iné ako žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná mala vo veci plný úspech, avšak náhradu trov konania si neuplatnila a žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na ich náhradu.
Súd priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 332,84 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 20.1.2012, účasť na pojednávaní na OS Svidník dňa 13.02.2012 pri hodnote veci 1 939,47 eura, t.j. 1 481,25 eura + 458,22 eura ako kapitalizovanej sumy úrokov z omeškania vo výške 0,023 % denne zo sumy 1 481,25 eura od 25.9.2007 do 1.6.2011, ku dňu začatia poskytovania právnej služby / 3x po 81,33 eura + 1x rež. paušál po 7,41 eura + 2x režijný paušál po 7,63 eura + cestovné motorovým vozidlom Stropkov - Svidník a späť vo výške 4,35 eur + náhrada za stratu času za 1 začatú polhodinu vo výške 6,36 eura +20 % DPH/, podľa § 9 ods.1, § 10 ods.1, ods.2, § 14 ods.1 písm. a/ , b/ a c/, § 15 písm. a/, b/, § 16, ods.3, ods.4, § 17 ods.1, § 18 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v
Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby
jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.
z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).