Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-38-2009.pdf
PDF · 97.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-3P/170/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: H. O., nar. XX.X.XXXX a Z. O., nar. X.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, deti matky: B. E.¸ nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX a otca: Z. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Š., Š. XX o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otcovi na maloletú H. od 01.09.2008 zo sumy 16,60 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne, splatnú k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a tým mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 18Nc/214/00-14 zo dňa 25.09.2000 v časti výživného otca na maloletú H..
Súd zvyšuje výživné otcovi na maloletého Z. od 01.09.2008 zo sumy 9,96 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne, splatnú k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a tým mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 12Nc/432/00-12 zo dňa 17.04.2001 v časti výživného otca na maloletého Z..
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2008 do 31.01.2012 na maloletú H. v sume 549,40 eur a na maloletého Z. v sume 821,64 eur, súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur mesačne na maloletú H. a po 23 eur mesačne na maloletého Z., splatných spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Matka sa návrhom podaným na Okresnom súde Piešťany dňa 9.9.2008 domáhala zvýšenia výživného otcovi na každé z maloletých deti na sumu 33,19 eur (pôvodne 1.000,- Sk) mesačne od septembra 2008. V odôvodnení návrhu uviedla, že naposledy bolo o výživnom na maloletú H. rozhodované v roku 2000 Okresným súdom Trnava a na maloletého Z. v roku 2011 taktiež Okresným súdom Trnava, pričom určené výživné ani na jedno z detí nedosahuje ani zákonné minimálne výživné. Maloletá H. v tom čase navštevovala 3. ročník a maloletý Z. 1. ročník základnej školy.
Vzhľadom k tomu, že naposledy o výživnom na obe maloleté deti rozhodoval Okresný súd Trnava, tunajší súd postúpil vec ako miestne príslušnému Okresnému súdu Trnava, ktorý uznesením č.k. 20P/226/2008 -8 zo dňa 21.11.2008 preniesol svoju miestnu príslušnosť na tunajší súd.
Otec s návrhom na zvýšenie výživného súhlasil, ale len do výšky minimálneho výživného. Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť, nakoľko doposiaľ určené výživné nedosahuje ani výšku zákonného minimálneho výživného.
Súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti otca, ktorý sa na pojednávanie opakovane bez ospravedlnenia nedostavil, výsluchom matky, výsluchom otca prostredníctvom dožiadaného súdu, správami Sociálnej poisťovne, správami od zamestnávateľov otca, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správou Mestského úradu Hlohovec, správou od zamestnávateľa matky, správami Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, rodnými listami, pripojenými spismi Okresného súdu Trnava sp. zn. 18Nc 214/00 a sp. zn. 12Nc 432/00 a zistil tento skutkový stav veci :
Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 18Nc 214/00 -14 zo dňa 25.9.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2000, bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá H. zverená do starostlivosti matky a otec bol povinný platiť výživné na maloletú H. od 1.1.2000 v sume 16,60 eur (pôvodne 500,- Sk) mesačne. Matka v tom čase bola na rodičovskej dovolenke a mala príjem len z rodičovského príspevku v sume 90,95 eur (pôvodne 2.740,- Sk) a mala vyživovaciu povinnosť aj k maloletému Z.. Otec bol nezamestnaný, poberal sociálne dávky v sume 57,76 eur (pôvodne 1.740,- Sk) a býval u svojich rodičov. Maloletá H. mala v tom čase 1 rok.
Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 12Nc 432/00 -12 zo dňa 17.4.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.5.2001, bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý Z. zverený do starostlivosti matky a otec bol povinný platiť výživné na maloletého Z. od 9.9.2000 v sume 9,96 eur (pôvodne 300,- Sk) mesačne. Matka v tom čase bola na rodičovskej dovolenke a mala príjem len z rodičovského príspevku v sume 90,95 eur (pôvodne 2.740,- Sk) a mala vyživovaciu povinnosť aj k maloletej H.. Otec bol nezamestnaný, poberal sociálne dávky v sume 57,92 eur (pôvodne 1.745,- Sk). Maloletý Z. mal v tom čase pol roka.
Výsluchom matky a dokladmi k nej sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že o výžinom na maloletú H. bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Trnava 18Nc 214/2000 z 25.09.2000 v sume 500,- Sk a na maloletého Z. rozsudkom Okresného súdu Trnava 12Nc 432/2000 zo 17.04.2001 v sume 300,- Sk. Matke od roku 2001 pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k maloletej E. S., nar. XX.XX.XXXX a maloletej Z. S., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorým bolo výživné ich otcovi A. S. určené súdom na každé dieťa v sume 40 eur mesačne. Od roku 2008 do apríla 2010 bola matka na neplatenej predĺženej materskej dovolenke a v tom období pracovala len brigádne s príjmom okolo 150 eur mesačne. Od 28.04.2010 sa matka zamestnala v spoločnosti Yura Corporation s.r.o. s priemerným príjmom za rok 2010 v sume 383,- eur mesačne a za rok 2011 v sume 278,- eur mesačne. V období od júna do decembra 2011 bola matka zväčša práceneschopná z dôvodu tehotenstva a poberala len nemocenské dávky. Dňa 11.12.2011 matka nastúpila na materskú dovolenku. Dňa 5.1.2012 sa matke narodili dvojičky, maloletá G. a Z. E., ktorých otcom je matkin súčasný druh Z. E., s ktorým spolu s deťmi žije v spoločnej domácnosti. Matka býva so šiestimi deťmi a druhom v dome u jej rodičov, avšak v samostatnej bytovej jednotke. Výdavky v domácnosti si platia sami, pričom jej druh pracuje len brigádne s príjmom okolo 390 eur mesačne. Matka k otcovi maloletých detí uviedla že, tento má ukončené len základné vzdelanie. Žila s ním len 9 mesiacov, pričom v tom čase nikde nepracoval a jej matka ho vyhnala, lebo ju bil. Matka nevedela uviesť, či je otec v súčasnosti niekde zamestnaný. O deti sa otec nezaujíma a výživné na ne neplatí žiadne. Z tohto dôvodu na neho matka podala aj trestné oznámenie a okrem iného bol otec odsúdený aj za zanedbanie povinnej výživy. Maloletá H. chodí do 6. ročníka základnej školy, je zdravá, navštevuje športové krúžky bez poplatkov, kde potrebuje len športové ošatenie. Poplatky v škole na pomôcky má do 10 eur mesačne. Maloletý Z. chodí do 2. ročníka základnej školy, pričom opakuje ročník. Nemá žiadne krúžky, je zdravý a poplatky má len na zošity.
Z výsluchu otca prostredníctvom dožiadaného súdu a z dokladov vzťahujúcich sa k otcovi mal súd preukázané, že otec bol vo výkone trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou od 21.1.2010 do 19.9.2011, kedy bol podmienečne prepustený, pričom po celý čas výkonu trestu bol pracovne zaradený s priemerným príjmom 117,- eur mesačne. So zvýšením výživného otec súhlasil avšak za dobu výkonu trestu len na výšku minimálneho výživného. Otec nevlastní žiadny majetok a iné vyživovacie povinnosti nemá. Pred nástupom do výkonu trestu žil otec s družkou v spoločnej domácnosti, pracoval len brigádne s príjmom okolo 300,- eur (pôvodne 9.000,- Sk) mesačne, nepodnikal a svojej matke prispieval na domácnosť sumou 16,60 eur mesačne. Otec bol od 7.1.2010 do 31.7.2010 zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti ISS Facility Services spol. s r.o. Bratislava, kde dosiahol príjem len za
mesiac január v sume 13,94 eur. Od 4.1.2010 do 31.1.2010 bol otec zamestnaný na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti Smart Sk s.r.o. Bratislava s príjmom 163,69 eur.
Podľa § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z.z. (ďalej len Zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného otcovi voči maloletým deťom bol podaný dôvodne. Od poslednej úpravy výživného otcovi na maloleté deti uplynulo jedenásť rokov, nakoľko naposledy bolo rozhodované o výživnom na maloletú H. rozsudkom Okresného súdu Trnava dňa 25.9.2000 a na maloletého Z. rozsudkom Okresného súdu Trnava dňa 17.4.2001, pričom výživné na maloletú H. bolo určené na sumu 16,60 eur (pôvodne 500,- Sk) mesačne a na maloletého Z. na sumu 9,96 eur (pôvodne 300,- Sk) mesačne, ktoré sumy v súčasnosti nedosahujú ani výšku zákonného minimálneho výživného na každé z maloletých detí a súčasne nezodpovedajú odôvodneným potrebám maloletých detí. Otec bol v čase posledných rozhodovaní o výživnom na maloletú H. a maloletého Z. v roku 2000 a 2001 nezamestnaný a poberal len sociálne dávky v sume okolo 58 eur. Matka v tom čase bola poberateľkou rodičovského príspevku v sume 90,95 eur (pôvodne 2.740,- Sk). Maloletá H. mala v tom čase jeden rok a maloletý Z. mal pol roka. Od predchádzajúcich rozhodnutí o výživnom na maloletú H. a maloletého Z. prišlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane maloletých detí ako aj rodičov. Obe maloleté deti boli od podania návrhu školopovinné, maloletá H. chodila do 3. ročníka a maloletý Z. do 1. ročníka základnej školy, pričom v čase predchádzajúceho rozhodovania mali jeden rok, resp. pol roka. Ich odôvodnené výdavky tak primerane vzrástli s ohľadom na vek oboch maloletých detí a poplatky spojené so školou. Zmenili sa aj pomery rodičov, matke pribudli ďalšie štyri vyživovacie povinnosti, a to v roku 2004 k maloletej E., v roku 2005 k maloletej Z., kde má matka výživné od ich otca určené súdom na 40,- eur mesačne na každú a v januári 2012 k maloletej G. a maloletej Z., s ktorým otcom detí matka žije v spoločnej domácnosti. Od roku 2008 do apríla 2010 bola matka na neplatenej predĺženej rodičovskej dovolenke, pracovala len brigádne s príjmom okolo 150 eur mesačne, potom sa zamestnala s priemerným príjmom okolo 330,- eur mesačne a od 11.12.2011 je na materskej dovolenke s príjmom len z materského v sume 270,- eur mesačne. V čase predchádzajúcich rozhodovaní o výživnom mala matka príjem len z rodinných prídavkov v sume 90,- eur mesačne a otec len so sociálnych dávok v sume 58,- eur mesačne. Od roku 2008 otec pracoval brigádne s príjmom okolo 300,- eur mesačne, pričom od 21.1.2010 do 19.9.2011 bol vo výkone trestu odňatia slobody, kde dosahoval priemerný mesačný príjem 117,- eur. Po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa otec na predvolania súdu opakovane bez ospravedlnenia nedostavil a súdu neoznámil ani jeho súčasný príjem. Dôvodov pre zvýšenie výživného otcovi na obe maloleté deti je viacero. Predovšetkým skutočnosť, že v súčasnosti určené výživné v sume 16,60 eur mesačne na maloletú H. a v sume 9,96 eur na maloletého Z. nedosahuje ani výšku zákonného minimálneho výživného, ktoré by bol otec povinný platiť bez ohľadu je
jeho zárobkové možnosti a schopnosti. Tiež od posledných rozhodovaní o výživnom uplynulo 11 rokov, pričom v roku 2000, resp. 2001 mali deti jeden rok, resp. pol roka a v súčasnosti navštevujú prvý, resp. už druhý stupeň základnej školy. Dôvodom pre zvýšenie výživného je i nárast odôvodnených potrieb oboch maloletých detí, ktoré podstatným spôsobom vzrástli, ako i pribudnutia ďalších štyroch vyživovacích povinností matke. Súd pri určení akou mierou sa má otec podieľať na výdavkoch na odôvodnené potreby maloletých detí prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca i matky, pričom zohľadnil to, že súčasné príjmy matky sú objektívne obmedzené výškou materského ako aj celodennou osobnou starostlivosťou nie len o dvojičky narodené v januári 2012, ale aj o ďalšie maloleté deti, pričom otec maloletých detí je schopný brigádnickou činnosťou dosiahnuť príjem okolo 300,- eur mesačne a iné vyživovacie povinnosti nemá. I v čase keď bol otec vo výkone trestu odňatia slobody od januára 2010 do septembra 2011 mal pravidelný príjem zo zamestnania vo výkone trestu v priemernej mesačnej výške 117,- eur, pričom nemal osobitné výdavky na stravu a bývanie. Súd zohľadnil pri určení výšky výživného predovšetkým odôvodnené výdavky oboch maloletých detí. Maloletá H. v septembri 2008 nastúpila do 3. ročníka základnej školy, pričom v súčasnosti navštevuje 6. ročník, dospieva, rastie, je športovo aktívna, s čím sú spojené zvýšené výdavky na ošatenie a stravu, pričom jej celkové odôvodnené výdavky sú s ohľadom na jej vek takmer 13 rokov a výdavky spojené so školou v sume okolo 40 až 50 eur mesačne. Maloletý Z. v septembri 2008 nastúpil do 1. ročníka základnej školy, pričom v súčasnosti navštevuje 2. ročník, keďže opakovane prepadol, rastie s čím sú spojené zvýšené výdavky na ošatenie a stravu, pričom jeho celkové odôvodnené výdavky sú s ohľadom na jeho vek 11 rokov a výdavky spojené so školou v sume okolo 40 až 50 eur mesačne. Matka obom deťom kupuje školské pomôcky a platí výdavky spojené so školou v sume do 10,- eur mesačne. Na odôvodnených výdavkoch na každé z maloletých detí by sa otec, ktorý nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti, mal podieľať väčšou mierou ako matka, ktorá má ďalšie vyživovacie povinnosti a i keď bola zamestnaná, musela živiť štyri maloleté deti, pričom v súčasnosti je na materskej dovolenke s dvojičkami a nemá objektívnu možnosť dosahovať vyšší príjem ako z materského. Naproti tomu otec má len dve vyživovacie povinnosti k maloletej H. a maloletému Z., v čase keď nebol vo výkone trestu odňatia slobody bol schopný brigádnickou činnosťou dosahovať príjem okolo 300 eur mesačne a aj v čase výkonu trestu odňatia slobody mal pravidelný príjem okolo 117 eur mesačne. Súd pri určení výšky výživného otcovi na obe maloleté deti vychádzal z odôvodnených potrieb oboch maloletých detí a zo schopností a možností otca dosahovať príjem okolo 300 eur mesačne s výdavkami na domácnosť a stravu, resp. okolo 117 eur mesačne bez osobitných výdavkov na bývanie a stravu, teda otec vždy dosahoval príjem, z ktorého mohol objektívne platiť výživné na každé z maloletých detí po 30 eur mesačne. Celkové výživné 60 eur mesačne na obe maloleté deti predstavuje 20% z príjmu otca, ktorý je schopný dosiahnuť brigádnickou činnosťou a polovicu jeho priemerného príjmu v čase výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom k tomu, že otec vo výkone trestu odňatia slobody dosahoval pravidelný príjem, nebolo dôvodné, i s ohľadom na to, že určené výživné je len o 4 eurá vyššie ako minimálne zákonné výživné, otcovi za čas výkonu trestu odňatia slobody určovať nižšie výživné vo výške zákonného minimálneho výživného. Určenie minimálneho výživného za čas otcovho výkonu trestu odňatia slobody by bolo dôvodné len, ak by nedosahoval žiadny príjem alebo len minimálny, z ktorého by určené výživné objektívne nedokázal platiť. Od septembra 2011 kedy bol otec prepustený z výkonu trestu odňatia slobody súdu otec nepreukázal žiadny príjem, avšak keďže má otec možnosť pracovať brigádne ako pred nástupom do výkonu trestu, je v jeho schopnostiach opätovne dosahovať príjem okolo 300 eur mesačne. Určenú sumu výživného súd považuje za primeranú tak odôvodneným potrebám oboch maloletých detí ako aj možnostiach, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Je nevyhnutné, aby sa na zvýšených výdavkoch na maloletú H. a maloletého Z. spojených s ich odôvodnenými potrebami, otec podieľal vyššou mierou ako matka, ktorá má ďalšie vyživovacie povinnosti a o maloleté deti zabezpečuje osobnú starostlivosť.
Keďže súd otcovi zvýšil výživné na maloletú H. a na maloletého Z. súčasne zmenil rozsudky Okresného súdu Trnava, ktorými bolo naposledy určované výživné na každé z maloletých detí.
Zvýšením výživného otcovi od 1.9.2008, teda od začiatku mesiaca, v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného a od kedy aj potreby detí vzrástli nástupom do školy, resp. do ďalšieho ročníka školy, vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 1.9.2008 do 31.1.2012 na maloletú H. v sume 549,40 eur a na maloletého Z. v sume 821,64 eur, čo predstavuje rozdiel medzi zvýšeným výživným a pôvodne určeným výživným.
Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú H. predstavuje mesačne rozdiel medzi zvýšeným výživným v sume 30 eur a pôvodne určeným výživným v sume 16,60 eur, teda sumu 13,40 eur. Za obdobie od 1.9.2008 do 31.1.2012 predstavuje nedoplatok sumu 549,40 eur (13,40 eur x 4 mesiace roku 2008 = 53,60 eur, 13,40 eur x 12 mesiacov roku 2009, 2010 a 2011 = 3 x 160,80 eur a 13,40 eur x 1 mesiac roku 2012 = 13,40 eur). Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého Z. predstavuje mesačne rozdiel medzi zvýšeným výživným v sume 30 eur a pôvodne určeným výživným v sume 9,96 eur, teda sumu 20,04 eur. Za obdobie od 1.9.2008 do 31.1.2012 predstavuje nedoplatok sumu 821,64 eur (20,04 eur x 4 mesiace roku 2008 = 80,16 eur, 20,04 eur x 12 mesiacov roku 2009, 2010 a 2011 = 3 x 240,48 eur a 20,04 eur x 1 mesiac roku 2012 = 20,04 eur). Súd vzhľadom na zárobkové možnosti otca povolil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom splácať v mesačných splátkach po 15,- eur na maloletú H. a po 23,- eur na maloletého Z., splatných spolu s bežným výživným, do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok tak, aby zročné výživné bolo uhradené v období troch rokov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach, pokiaľ sa oprávnené osoby tohto práva nevzdali po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.