Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-253-2011.pdf
PDF · 68.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25P/253/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II. sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci navrhovateľa W. M., nar. X.X.XXXX, bytom T. XX, M., proti odporkyni U. M., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, M., t.č. M. X, M. v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti M. - F. U. vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX sa rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.11.2011 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzavreli manželstvo po približne dvojročnej známosti dňa XX.X.XXXX. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, postupne sa však s odporkyňou začali rozchádzať v názoroch na ďalši rodinný život. Navrhovateľ tiež uviedol, že mal snahu sporiť na lepšie bývanie a túžil po dieťati, čo odporkyňa po celú dobu trvania manželstva bez vysvetlenia odmietala. Približne od roku 2006 došlo medzi manželmi k citovému odcudzeniu, viazla medzi nimi komunikácia a spoločne dospeli k záveru, že nemajú záujem o ďalšie manželské spolužitie, pričom sa odporkyňa dňa 1.9.2011 odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojej matke.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. U oboch sa jedná o manželstvo prvé, z ich manželstva nepochádzajú deti a ich posledné spoločné bydlisko bolo v M., na ulici T. XX.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 24.1.2012 uviedla, že nie je pravda, že bezdôvodne odmietala porodiť navrhovateľovi dieťa, ale vzhľadom na to, že sa v manželstve vyskytol problém nedostatku financíí, odkladali narodenie spoločného dieťaťa. V septembri 2011 sa odporkyňa odsťahovala k svojej matke, kde býva doposiaľ, pričom nemá záujem obnoviť manželské spolužitie s navrhovateľom.
Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 14.2.2012 uviedol, že k citovému odcudzeniu medzi ním a odporkyňou došlo v roku 2006, kedy nastali problémy v komunikácii, pričom sa snažil vyriešiť manželskú krízu aj za pomoci odborníkov, k čomu však nedošlo. Od septembra 2011 nežijú v spoločnej domácnosti
s odporkyňou, manželstvo je v súčasnosti formálne, neplní svoj účel a nevie si predstaviť obnovenie manželského spolužitia.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že k citovému odcudzeniu a problému v komunikácii došlo v roku 2006, pričom ďalšie skutočnosti uvádzané navrhovateľom sú pravdivé. Ďalej odporkyňa uviedla, že pomoc odborníkov nevyhľadali, nakoľko z ich strany nebol záujem o obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, manželstvo je nefunkčné, neplní svoj spoločenský účel a je iba formálnym zväzkom. Súd mal zároveň za preukázané, že medzi účastníkmi konania nie je reálny predpoklad na obnovenie manželského spolužitia, nakoľko ani jeden z účastníkov neprejavil záujem na zotrvaní v manželskom zväzku, a preto súd toto manželstvo v zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia rozviedol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 144 O.s.p., keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach cestou Okresného súdu Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Po vyhlásení rozsudku a zákonnom poučení sa navrhovateľ a odporkyňa vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku.