Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-375-2011.pdf
PDF · 87.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/375/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. B. nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: K. B., trvale bytom I., J. XX a otca: O. B., trvale bytom A., W. B. XXX, na návrh otca o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 3.11.2011, tunajšiemu súdu podaným dňa 9.11.2011, sa otec domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti k maloletému S. B., nar. XX.X.XXXX, z doterajšej sumy 150,-€ mesačne na sumu 60,- € mesačne od 1.12.2011. Návrh odôvodnil tým, že pri určení výživného súd vychádzal z jeho príjmov v roku 2010 a predchádzajúcich rokov, zo skutočnosti, že nemá inú vyživovaciu povinnosť, ako aj z dohody medzi ním a odporkyňou. Od rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. Od novembra 2010 začal splácať úver, ktorý si vzal s terajšou manželkou kvôli vyplateniu úveru zobratého spolu s odporkyňou, ktorý na jej žiadosť musel
vyplatiť. V júni 2011 sa znovu oženil a s manželkou očakávajú narodenie dieťaťa. Syna S. si pravidelne berie na víkendy a aj v iné dni čo znamená, že aj mimo výživného prispieva na jeho potreby, a tiež mu založil aj životné poistenie.
Matka s návrhom nesúhlasila. Nesúhlasila ani s tvrdením, že si otec maloletého bráva aj cez týždeň, udala, že sa to stáva, ale len na dve až tri hodiny. Je pravdou, že maloletý trávi každý druhý víkend u otca a cez prázdniny sa striedajú. Poukázala na to, že otec si ešte pred uzavretím terajšieho manželstva kúpil s manželkou chatu.
Kolízny opatrovník sa k návrhu nepripojil s tým, že tento nie je v záujme maloletého dieťaťa. Skonštatoval, že otec pri rozvode sám navrhol výživné vo výške 150,-€ mesačne a v jeho možnostiach a schopnostiach je, s prihliadnutím tiež na jeho majetkové pomery, aj naďalej plniť doterajšie výživné.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že o doterajšom výživnom bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14.6.2010, č.k. 13C 31/2010, kedy na čas po rozvode manželstva rodičov bol maloletý na základe rodičovskej dohody zverený do osobnej starostlivosti matky s určením výživného od otca v sume 150,-€ mesačne. V tej dobe matka dosahovala u zamestnávateľa S. sporiteľňa, a.s., čistý mesačný
zárobok cca XXX,XX € a otec u zamestnávateľa S., s.r.o., zarábal v priemere XXX,XX € netto mesačne. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. Maloletý bol vo veku sedem rokov.
V súčasnosti sa osobný stav matky ani okruh jej vyživovacích povinností nezmenil. Naďalej pracuje u toho istého zamestnávateľa, kde v roku 2011 dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok XXX,XX €. V sledovanom období nemala vyplatené ani nemocenské dávky, ani ošetrovné. Je vlastníčkou 3-izbového bytu na Topoľčianskej 21 v Bratislave, v ktorom býva sama spolu s maloletým S., a za ktorý spláca hypotéku v mesačnej sume 130,-€, iné nehnuteľnosti nevlastní, automobil nemá. V obchodnom ani v živnostenskom registri evidovaná nie je, daňové priznanie za rok 2010 nepodala.
Otec uzavrel nové manželstvo dňa XX.X.XXXX. Dňa X.XX.XXXX mu pribudla jedna nová vyživovacia povinnosť k S. B.. Na základe kúpnej zmluvy je otec spolu s manželkou vlastníkom v podiele X nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. S. J. ako záhradná chata s pozemkom od XX.XX.XXXX. S manželkou a dieťaťom bývajú v byte v A., ktorý je výlučným vlastníctvom manželky, za ktorý spláca hypotekárny úver vo výške 254,-€. Otec spláca úver na vyplatenie auta zakúpeného za trvania manželstva s matkou maloletého S. v sume 180,-€ mesačne, pričom zatiaľ nie sú majetkovo vyporiadaný a v predmetnej veci sa ani nevedie súdne konanie. V obchodnom ani v živnostenskom registri otec evidovaný nie je. Daňové priznaní za rok 2010 nepodal. Je zamestnaný v rovnakej firme ako v dobe rozvodového konania, kde v dobe od 12/2010 do 11/2011 dosiahol čistý mesačný zárobok cca XXX,XX € a v januári 2012: XXX,XX € netto. Zárobok za mesiac december 2011 otec nepreukázal. Manželka otca čerpá materskú dovolenku, v rámci ktorej jej Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava priznala materské za obdobie od 17.10.2011 do zániku nároku na materské vo výške 21,71148 € za deň. Od júna 2012 by mala poberať len rodičovský príspevok.
Maloletý S. je vo veku necelých B.okov, navštevuje tretí ročník základnej školy. Za školské stravovanie mu matka mesačne platí 17,-€, za pobyt v školskej družine 8,-€. Nosí okuliare, ktoré zabezpečil otec pracujúci v tejto oblasti. Ako alergik musí užívať celoročne lieky s mesačným doplatkom 3,-€ a nosiť len bavlnené prádlo, dodržiavať patričný hygienický štandard a používať špeciálne krémy s doplatkom. Chodí na kurz angličtiny, za ktorý zaplatili matkini rodičia 140,-€ na polrok.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
V zmysle ods. 3 cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Od určenia doterajšieho výživného uplynula doba dlhšia ako jeden s pol roka. K zníženiu výdajov spojených s výživou maloletého nedošlo, naopak, tieto sa v dôsledku jeho fyzického a psychického vyspievania, ako aj postupného všeobecného rastu životných nákladov neustále primeraným spôsobom navyšujú. Maloletý naďalej navštevuje prvý stupeň základnej školy ako v čase rozvodového konania.
Pomery u matky sa oproti minulosti nezmenili čo sa týka jej osobného stavu, okruhu vyživovacích povinností a zamestnania, jej priemerný mesačný netto zárobok medzičasom stúpol len o 5,63 €.
Zmenil sa osobný stav otca, ktorý uzavrel v júni XXXX nové manželstvo a v decembri XXXX mu pribudla jedna ďalšia vyživovacia povinnosť, jeho manželka je na materskej dovolenke a poberá len materské dávky. Pred uzavretím druhého manželstva sa otec stal spoluvlastníkom nehnuteľnosti - už vyššie zmienenej chaty s pozemkom spolu s terajšou manželkou. Otcom dosahovaný zárobok v zamestnaní je vyšší než v čase určenia súčasného výživného o viac ako XXX,-€ mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
U matky je potrebné aj naďalej zohľadňovať jej osobnú opateru maloletého ako čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu, a to z dôvodu jeho pomerne útleho veku.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Takýmito výdavkami rodiča sú napr. dobrovoľné finančné záväzky voči právnickým či fyzickým osobám (pôžičky, úvery, leasingy), ako aj exekúcie v dôsledku neplnenia si týchto finančných záväzkov, alebo súdom určených povinností.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď.
Schopnosti a možnosti povinného (rodičia) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod.
Žiadne zníženie vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu nie je v jeho záujme, keďže tým nesporne dochádza k poklesu životnej úrovne dieťaťa. Pokiaľ však na strane povinného rodiča vniknú také pomery, ktoré zníženie výživného odôvodňujú, súd ich musí akceptovať a v ich zmysle aj rozhodnúť o novej výške výživného.
Povinnosťou každého rodiča je nielen na výživu svojho nezaopatreného maloletého dieťaťa prispievať, ale ho riadne aj uživiť, a to aj na úkor svojich vlastných potrieb.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade vyživovaciu povinnosť otca nie je možné znížiť, keďže nepreukázal trvalú, resp. dlhodobú zmenu pomerov na svojej strane, pre ktorú by si nemohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi S. v takej výške, ako má uložené ostatným súdnym rozhodnutím. Aj keď mu pribudla jedna nová vyživovacia povinnosť k dieťaťu narodenému z terajšiemu manželstva a jeho manželka poberá materské dávky, je nutné prihliadnuť na tú skutočnosť, že pred uzavretím druhého manželstva nadobudol do spoluvlastníckeho vzťahu s manželkou nehnuteľnosť v k.ú. S. J., a predovšetkým že došlo k zvýšeniu jeho čistého mesačného priemerného zárobku o viac ako XXX,-€, čím sa zlepšili jeho príjmové pomery od doby rozvodového
konania, v ktorom sám navrhol výživné v doteraz určenej výške. Na rozdiel od neho sa priemerný mesačný netto zárobok matky zvýšil iba nepatrne (X,XX €).
Súd v konaní neprihliadal na zaťaženie úvermi, resp. obdobnými finančnými povinnosťami rodičov, keď tieto jestvujú nielen na strane otca, ale tiež matky.
Pokiaľ otec v prospech svojho návrhu dôvodí výdavkami, ako sú náklady za odvoz
syna do miesta jeho terajšieho bydliska za účelom realizácie styku, resp. aj nákladmi vznikajúcimi za víkendový pobyt maloletého v jeho domácnosti, na obdobné výdaje nie je
možné prihliadať na úkor plnenia bežného výživného. Tiež platenie poistky v prospech maloletého nemôže mať dopad na výšku výživného, nakoľko bežné výživné má spotrebný charakter, slúži na uspokojovanie každodenných potrieb dieťaťa, kým plnenie poistného nastane až v dobe jeho plnoletosti, pričom dovtedy ho môže platiteľ aj zrušiť.
Otcom navrhované výživné 60,-€ mesačne, t.j. 2,-€ priemerne na jeden deň je absolútne nedostatočné vo vzťahu k veku a potrebám maloletého, ktorého matka na rozdiel od otca žije sama, a teda aj sama finančne zabezpečuje svoju domácnosť, pričom jej priemerný mesačný zárobok je od zárobku otca nižší o viac ako XXX,-€.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh otca ako nedôvodný zamietol majúc za preukázané, že v jeho terajších schopnostiach a možnostiach je naďalej plniť výživné na maloletého v sume určenej predchádzajúcim súdnym rozhodnutím.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho do- ručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených - § 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)