Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cb/8/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudcom JUDr. Oľgou Balážovou v obchodnej veci navrhovateľa A. X., XXX XX R. pod M., N. ul. č. XXX/X, J.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Milanom Minárikom, 971 01 Prievidza, Energetikov 32/7, proti odporcovi Kronotimber SK, s.r.o. (predtým obchodné meno Less & Timber, s.r.o.), 972 42 Lehota pod Vtáčnikom, Ul. Banícka č. 3/2, IČO: 43 831 702, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom, 036 01 Martin, Holubyho č. 51, o vydanie vecí takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa na vydanie vecí - 809 kusov železných paliet, vysoko výklopnej lyžice VL3m3 63/0-6k L40B 1921593, štvorstrannej frézy Weining - Unimat 23 E Millenium 2000, sušiarne vaničiek, 1.100 l kontajnera na odpadky - z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.636,78 eur na účet JUDr. Vladimíra Kašubu, advokáta v lehote troch dní.

Konanie sčasti o vydanie spojovacieho materiálu z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že 01.12.2007 a 04.12.2007 uzavrel s odporcom štyri kúpne zmluvy, na základe ktorých predal odporcovi hnuteľné a nehnuteľné veci, nachádzajúce sa v areáli bývalej Bani Lehota v katastrálnom území obce Lehota pod Vtáčnikom. Predmetom kúpnej zmluvy č. 01/2007 bol predaj hnuteľných vecí - dlhodobého a krátkodobého majetku špecifikovaného v prílohách č. 1 a č. 2. Predmetom kúpnej zmluvy č. 02/2007 bol predaj motorových vozidiel. Predmetom kúpnej zmluvy č. 04/2007 bol predaj zásob - hotových výrobkov a prírezov podľa prílohy č. 1 a č. 2. a predmetom kúpnej zmluvy zo 04.12.2007 bol predaj nehnuteľného majetku.

Po predaji týchto vecí, navrhovateľ zistil, že odporca užíva naďalej veci, ktoré mu nepredal a to 809 kusov železných paliet, vysoko výklopnú lyžicu VL3m3 63/0-6k L40B 1921593, štvorstrannú frézu Weining

- Unimat 23 E Millenium 2000, sušiareň vaničiek, 26.200 kusov smrekových špandlí, 20.000 kusov jedľových špandlí, 7.800 kusov jelšových špandlí, 2.500 kusov javorových špandlí, 15 dvojdielnych šatníkov, 100 bežných metrov vzduchovej hadice na zbíjačku, pracovný stôl, tri skrinky a 1.100 l kontajner na odpadky. Tieto veci neboli predmetom kúpnych zmlúv a preto navrhovateľ 15.11.2010 vyzval odporcu, aby mu uvedené veci vydal, čo odporca listom z 10.12.2010 odmietol. Z tohto dôvodu navrhovateľ žiadal súd, aby odporcovi uložil povinnosť vydať vyššie uvedené veci.

Po začatí pojednávania navrhovateľ vzal sčasti návrh o vydanie 26.200 kusov smrekových špandlí, 20.000 kusov jedľových špandlí, 7.800 kusov jelšových špandlí, 2.500 kusov javorových špandlí, 15 kusov dvojdielnych šatníkov, 100 bežných metrov vzduchovej hadice na zbíjačku, pracovného stola,

3 kusov skriniek späť. Keďže súd čiastočné späťvzatie návrhu považoval za dôvodné, uznesením zo 17.10.2011 konanie sčasti o vydanie predmetných vecí zastavil.

Navrhovateľ zobral návrh sčasti späť aj o vydanie spojovacieho materiálu a i v tomto prípade, súd čiastočné späťvzatie návrhu považoval za dôvodné, konanie sčasti o vydanie spojovacieho materiálu podľa zastavil.

Po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľ žiadal vydať nasledovné veci a to 809 kusov železných paliet, vysoko výklopnú lyžicu, štvorstrannú frézu, 1.100 l kontajner na odpadky a sušiareň vaničiek.

Zástupca odporcu vo svojom vyjadrení k návrhu žiadal tento zamietnuť, nakoľko odporca nedisponuje žiadnymi hnuteľnými vecami, ktoré by neoprávnene držal a užíval.

Súd vo veci určil pojednávanie naposledy na 13.02.2012 za účelom vyhlásenia rozsudku.

Zástupca navrhovateľa vo svojom prednese na pojednávaní žiadal, aby mu odporca vydal 809 kusov železných paliet, vysoko výklopnú lyžicu VL3m3 63/0-6k L40B 1921593, štvorstrannú frézu Weining - Unimat 23 E Millenium 2000, sušiareň vaničiek, 1.100 l kontajner na odpadky. Uviedol, že navrhovateľ s odporcom uzavrel štyri kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol prevod nehnuteľností, predaj vozidiel a tretia a štvrtá zmluva sa týkala predaja hnuteľných vecí, súčasťou ktorej boli prílohy a bol tam uvedený aký majetok sa predáva. Veci, ktoré žiada vydať a v súčasnosti sa nachádzajú v areáli odporcu, sú vlastníctvom navrhovateľa, pretože tieto veci navrhovateľ odporcovi nikdy nepredal. Pokiaľ odporca tvrdí, že došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k týmto veciam, v konaní nepreukázal, že bol oprávneným a dobromyseľným držiteľom vecí po dobu troch rokov.

Zástupca odporcu vo svojom prednese na pojednávaní poukázal na to, že všetky štyri kúpne zmluvy v podstate predstavovali zmluvu o predaji podniku. Účastníci sa dohodli na tom, že navrhovateľ predá odporcovi všetko, čo sa v jeho firme nachádza. Okrem toho niektoré veci, ktoré žiada vydať navrhovateľ a to vysoko výklopnú lyžicu a sušiareň vaničiek, sú súčasťou hlavnej veci (vysoko výklopná lyžica bola súčasťou nakladača a sušiareň vaničiek súčasťou stavby). Odporca tieto veci kúpil resp. bol oprávneným a dobromyseľným držiteľom počas troch rokov a teda došlo k vydržaniu. Keďže navrhovateľ žiada vydať veci, ku ktorým nadobudol vlastnícke právo vydržaním, žiadal návrh zamietnuť.

Súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov, kúpnymi zmluvami číslo 01/2007, 02/2007, 03/2007, 04/2007, faktúrami, dodacími listami, leasingovou zmluvou, podacím lístkom, výpoveďami svedkov R. W., Q. W., J.. Q. B., J.. Q. V., zápisnicou o ohliadke, výpismi z obchodného registra, fotodokumentáciou, skladovými kartami a zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľ je podnikateľ a do roku 2007 bol vlastníkom píly nachádzajúcej sa v areáli bývalej Bani Lehota v katastrálnom území obce Lehota pod Vtáčnikom, pričom v roku 2007 sa rozhodol celú pílu predať. O kúpu píly prejavil záujem odporca a keďže navrhovateľ odmietol návrh odporcu na spoločné podnikanie, odporca sa rozhodol, že pílu si od navrhovateľa kúpi. Predmetom kúpy mali byť všetky nehnuteľné a hnuteľné veci, ktoré boli vlastníctvom navrhovateľa. Nakoľko navrhovateľ nechcel uzavrieť s odporcom zmluvu o predaji podniku, pretože to pre neho nebolo výhodné a odporca nechcel preberať záväzky navrhovateľa, dohodli sa, že odporca od navrhovateľa kúpi všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré sa týkali podnikania navrhovateľa, samostatnými kúpnymi zmluvami. V dňoch 01.12.2007 a 04.12.2007 obaja účastníci uzavreli štyri kúpne zmluvy a pred uzavretím zmlúv ocenili celý podnik navrhovateľa. Predmetom kúpnej zmluvy č. 01/2007 z 01.12.2007 bol predaj hnuteľných vecí - dlhodobý majetok - uvedený v prílohe č.1. Predmetom kúpnej zmluvy č. 02/2007 z 01.12.2007 bol predaj motorových vozidiel. Predmetom kúpnej zmluvy zo 04.12.2007 bol predaj nehnuteľných vecí a predmetom kúpnej zmluvy č. 04/2007 zo 04.12.2007 bol predaj hnuteľných vecí - zásob hotových výrobkov a prírezov, uvedených v prílohe č. 1, 2. V prílohách však neboli uvedené veci, ktoré odporca žiada vydať. Keďže odporca mal záujem o predaj všetkých vecí a pri spisovaní príloh ku kúpnym zmluvám, vychádzal z evidencie, ktorú mu predložil navrhovateľ, tieto neskontroloval. Navrhovateľ odporcovi predal predmetnými zmluvami hnuteľné a nehnuteľné veci za 60 miliónov Sk. Po predaji vecí, navrhovateľ v roku 2008 u odporcu pracoval na základe zmluvy o spolupráci, platnej od 01.01.2008 za mesačnú odmenu vo výške 110.000 Sk.. Počas celého obdobia, keď navrhovateľ u odporcu pracoval ako manažér, nikdy odporcovi nepovedal, že užíva veci, ktoré mu nepredal, i napriek tomu, že vedel, o tom, že časť vecí, ktoré odporca užíval, nie je uvedených v prílohách kúpnych zmlúv. Až na jeseň 2010

oznámil konateľovi odporcu, že užíva jeho veci a aby mu tieto vydal, čo tento odmietol s tým, že všetky veci si od neho kúpil. Následne navrhovateľ dňa 15.11.2010 vyzval odporcu na vydanie vecí. Odporca na túto výzvu navrhovateľa reagoval listom z 10.12.2010, v ktorom navrhovateľovi oznámil, že žiada vydať veci, ktoré nie sú jeho vlastníctvom, pretože tieto mu predal a tieto žiada vydať až po uplynutí troch rokov od uzavretia predmetných zmlúv. Okrem toho odporcu upozornil na to, že v roku 2008 keď u neho pracoval, mal možnosť a povinnosť podľa zmluvy upozorniť odporcu na to, že užíva niektoré veci, ktoré nie sú jeho vlastníctvom. V tejto zmluve sa účastníci dohodli, že ak poruší túto povinnosť a porušením tejto povinnosti vznikne odporcovi škoda je zodpovedný za túto škodu. Navrhovateľ výzvu adresovanú odporcovi mal podať na pošte dňa 18.11.2007. Do dňa vyhlásenia rozsudku odporca predmetné veci navrhovateľovi odmietol vydať, pretože sú jeho vlastníctvom.

Vykonanými dôkazmi mal súd preukázané, že účastníci uzavreli štyri kúpne zmluvy týkajúce sa predaja hnuteľných a nehnuteľných vecí, nachádzajúcich sa v areáli bývalej Bani Lehota v katastrálnom území obce Lehota pod Vtáčnikom. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi sporné neboli a súd ich mal preukázané aj kúpnymi zmluvami a prednesmi účastníkov.

Predmetom sporu je skutočnosť, či navrhovateľ je vlastníkom vecí (sušiareň vaničiek, 1.100 l kontajner na odpadky, štvorstranná fréza, vysoko výklopná lyžica a 809 kusov železných paliet), ako to tvrdil v konaní.

Súd z dôkazov, ktoré vykonal zistil, že veci, ktoré žiada vydať navrhovateľ, nie sú jeho vlastníctvom, ale sú vlastníctvom odporcu.

Uvedené skutočnosti súd zistil z výpovedí svedkov a z listinných dôkazov.

Svedok R. W., ktorý bol v roku 2007 konateľom odporcu, uviedol, že založil spoločnosť Less & Timber, s.r.o. preto, aby mohol prevziať podnik od navrhovateľa, lebo navrhovateľ s odporcom nechcel spoločne podnikať a trval na tom, že odporca si musí kúpiť celý podnik. Vzhľadom na to, že navrhovateľ bol fyzickou osobou, účastníci nechceli uzavrieť zmluvu o predaji podniku, nakoľko by to bolo problematické a tak sa obaja dohodli, že uzavrú viac kúpnych zmlúv týkajúcich sa predaja píly. Predtým, než tieto zmluvy uzavreli, ocenili celú pílu a dohodli sa na cene vo výške 60 miliónov Sk. Od odporcu prebrali aj niektoré lízingové veci, v podstate prebrali všetko, s výnimkou osobného vozidla značky Mercedes, počítača a telefónu. Pokiaľ sa veci uvádzali do príloh ku kúpnym zmluvám, vychádzali z účtovníctva a evidencie odporcu. Navrhovateľ pri rokovaní o predaji vecí nikdy nehovoril, že niektoré veci, s výnimkou osobného vozidla značky Mercedes, počítača a telefónu, im nepredá. Poukázal na to, že bez železných paliet, ktoré žiada navrhovateľ vydať, by nemohli usušiť hranoly a preto ani železné palety nevnímal ako samostatný majetok, obdobne ako vysoko výklopnú lyžicu, ktorá je súčasťou nakladača. Ďalej uviedol, že na jeseň roku 2010 mu navrhovateľ telefonoval, že chce vydať niektoré veci, čo mu nepredal, čo on odmietol, pretože tieto si od neho kúpil.

Svedok Ján W. potvrdil, že v tomto areáli pracoval a boli tam veci, ktoré navrhovateľ žiada vydať. Podľa jeho názoru nakladač je funkčný aj bez vysoko výklopnej lyžice, ale nakladač musí mať nejaké príslušenstvo.

Svedkyňa J.. Q. B. vypovedala, že v čase keď navrhovateľ predával odporcovi na základe kúpnych zmlúv pílu v areáli bývalej Bani Lehota, niektoré kúpne zmluvy písala aj ona. Píla sa predávala v celosti, vrátane zásob a inventáru. Navrhovateľ k jednotlivým zmluvám vypracoval prílohy, teda zoznam vecí, ktoré robil so svojou účtovníčkou. Pretože šlo o veľké množstvo položiek, nedali sa ani fyzicky skontrolovať. Ďalej svedkyňa uviedla, že dôverovali navrhovateľovi pri uvádzaní vecí v prílohách zmluvy.

Svedok J.. Q. V. taktiež potvrdil, že nakoľko navrhovateľ im predával celý podnik, osobne ho ani nenapadlo skúmať, či sú tam uvedené všetky veci. Nikdy ich odporca, hoci tam potom pracoval, neupozornil na to, že užívajú jeho veci.

Z výpovedi týchto svedkov jednoznačne vyplýva, že odporca predmetné veci užíval ako svoje vlastníctvo v dobrej viere, s tým, že všetky veci od navrhovateľa kúpil, nakladal s týmito ako svojím vlastníctvom, teda ako oprávnený držiteľ. O dobrej viere odporcu svedčia i listinné dôkazy, najmä oznámenie odporcu z 10.12.2010, v ktorom odporca tvrdil, že vlastníkom sporných vecí je on ako aj to, že navrhovateľ v roku 2008, keď u odporcu pracoval, nikdy nežiadal od tohto vydať žiadne veci. Ak by ich navrhovateľ

odporcovi nepredal, upozornil by na to odporcu, lebo v roku 2008 tam pracoval a tak vedel o tom, že časť vecí, ktoré odporca užíva, nie je uvedená v prílohách zmlúv. Z tohto dôvodu, ako a aj s prihliadnutím na rokovania s navrhovateľom pred uzavretím zmlúv a výšku kúpnej ceny, ktorá bola určená za celú pílu, odporca nemal a ani nemohol mať pochybnosti o tom, že mu veci nepatria. Teda bol dobromyseľným držiteľom týchto vecí. Taktiež súd pri ohliadke zistil, že fyzicky nebolo ani možné skontrolovať všetky predávané veci.

Ďalšími dôkazmi mal súd preukázané, že u odporcu ako oprávneného držiteľa došlo k strate dobrej viery až po uplynutí troch rokov.

Navrhovateľ hodnoverným dokladom nepreukázal, že u odporcu došlo k strate dobrej viery v novembri 2010. Z podacieho lístka z 18.11.2010 táto skutočnosť nevyplýva, svedčí len o tom, že navrhovateľ na Pošte v Prievidzi poslal odporcovi zásielku, nie však výzvu z 15.11.2010. Dôkaz o tom, kedy mu bola doručená výzva z 15.11.2010 súdu nepredložil. Za hodnoverný dôkaz o tejto skutočnosti, súd považoval preto tvrdenie odporcu, že výzva mu bola doručená po uplynutí troch rokov, čo vyplýva i z jeho oznámenia z 10.12.2010. Po zhodnotení týchto dôkazov súd dospel k názoru, že k strate dobrej viery došlo u odporcu až doručením návrhu na začatie konania dňa 21.02.2011 t.j. po uplynutí trojročnej lehoty.

Ďalšie listinné dôkazy (faktúry, dodacie listy, skladové karty, leasingová zmluva), ktoré súd vykonal, svedčia o tom, že veci, ktoré žiada vydať navrhovateľ, boli vlastníctvom jeho do decembra 2007, kedy ich predal odporcovi.

Navrhovateľ teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal jednoznačne, že je vlastníkom vecí, ktoré sa nachádzajú v objekte odporcu.

Právne vzťahy medzi účastníkmi súd posudzoval podľa .

Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom , že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa , pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

V konaní mal súd listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov preukázané, že odporca nadobudol vydržaním vlastnícke právo k týmto hnuteľným veciam: 809 kusom železných paliet, vysoko výklopnej lyžice VL3m3 63/0-6k L40B 1921593, štvorstrannej frézy Weining - Unimat 23 E Millenium 2000, sušiarni vaničiek a 1.100 l kontajneru na odpadky.

Uvedené mal súd preukázané výpoveďami svedkov R. W., J.. Q. B. a J.. Q. V., ktorí zhodne potvrdili, že od navrhovateľa kúpili všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, teda veci, ktoré žiada vydať navrhovateľ, užíval odporca ako oprávnený držiteľ v dobrej viere, o čom svedčí i cena za ktorú im odporca celú pílu predal. Keďže navrhovateľovi dôverovali, neskúmali či v prílohách sú uvedené všetky veci, ktoré im

predal. O tom, že veci užívali oprávnene a v dobrej viere je zrejmé i z toho, že navrhovateľ počas doby keď u odporcu pracoval, nikdy tomuto neoznámil, že bezdôvodne užíva jeho veci.

Dôkazmi (výpovede svedkov R. W., J.. Q. B. a J.. Q. V.) ktoré súd vykonal, mal preukázané, že odporca veci, ktoré navrhovateľ žiada vydať, držal oprávnene v dobrej viere a s týmito i nakladal ako vlastník nepretržite počas troch rokov.

F. odporcu spočíva v tom, že nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že navrhovateľ mu predmetné veci nepredal, pretože pred uzavretím zmlúv sa obaja dohodli, že navrhovateľ predá odporcovi všetky veci, ktoré mu slúžili na podnikanie, teda celú firmu a pred predajom celá firma bola ocenená, tak ako to uviedol svedok R. W.. C. ak by navrhovateľ nepredal odporcovi všetky veci, odporca by nemal o takýto predaj ani záujem, pretože bez vecí, ktoré žiada vydať navrhovateľ, by nemohol pokračovať vo výrobe. O tom, že odporca predmetné veci fakticky ovládal, správal sa a nakladal s týmito ako so svojím vlastníctvom a nemal a ani nemohol mať pochybnosti o tom, že veci mu neboli predané, vyplýva aj z toho, že navrhovateľ po predaji píly, rok u odporcu vo vedúcej funkcii pracoval a nikdy počas tejto doby nespochybnil vlastníctvo odporcu k uvedeným veciam. Čiže odporca mal a nakladal s vecami ako oprávnený držiteľ v dobrej viere (na základe kúpnych zmlúv).

V danom prípade nedošlo ani k strate dobrej viery tak ako to tvrdil navrhovateľ, jednak preto, že výzva odporcu z 15.11.2010 neobsahovala také skutočnosti, ktoré by vyvolali u odporcu pochybnosti o vlastníctve vecí a tiež preto, že navrhovateľ nepreukázal kedy odporcovi doručil túto výzvu. Navrhovateľ súdu predložil, len doklad o tom, že odporcovi 18.11.2010 poslal poštou list, a nie doklad o tom, že odporcovi doručil výzvu z 15.11.2010. Z listu odporcu z 10.12.2010 je zrejmé, že túto výzvu doručil navrhovateľ odporcovi až po uplynutí trojročnej lehoty. Ani v tejto výzve však odporca nespochybnil svoje vlastníctvo. K strate dobrej viery u odporcu, podľa názoru súdu, došlo až doručením návrhu na začatie konania dňa 21.02.2011, kedy už odporca mohol mať pochybnosti o vlastníctve vecí, čiže po uplynutí trojročnej lehoty.

Z týchto dôvodov sa odporca ako oprávnený držiteľ stal vlastníkom vecí - 809 kusov železných paliet, vysoko výklopnej lyžice VL3m3 63/0-6k L40B 1921593, štvorstrannej frézy Weining - Unimat 23 E Millenium 2000, sušiarne vaničiek, 1.100 l kontajnera na odpadky - t.j. vecí, ktoré žiadal vydať navrhovateľ.

Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal, že je vlastníkom vecí, ktoré žiada vydať, súd návrh navrhovateľa pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie zamietol.

Záverom treba uviesť, že ak by aj nedošlo k vydržaniu vlastníckeho práva k týmto veciam, súd je toho názoru, že časť vecí (sušiareň vaničiek, vysoko výklopná lyžica) je príslušenstvom predaných vecí, čo mal preukázané kúpnymi zmluvami a výpoveďami svedkov R. W., J.. Q. V. a ohliadkou. Pri ohliadke súd zistil, že nakladač bez príslušenstva (vysoko výklopnej lyžice) by bol nepoužiteľný a sušiareň vaničiek bola zabudovaná v nehnuteľnosti, mimo nej je nefunkčná. Ostatné veci, tak ako to tvrdil odporca, navrhovateľ i odporcovi predal. To, že neboli tieto veci uvedené v prílohách zmlúv neznamená, že navrhovateľ tieto nepredal odporcovi, lebo hnuteľné veci je možné predať aj zmluvou, ktorá nie je uzavretá písomne a nič na tom nemení ani to, že odporca si tieto veci neskontroloval. V danom prípade to nebolo jednak možné, najmä pokiaľ ide o železné palety, pretože v čase predaja prebiehala výroba a palety boli v sušiarni. Túto skutočnosť súd zistil aj pri ohliadke, ktorú vykonal. Pokiaľ ide o počet paliet, ani sám navrhovateľ nevedel aký počet ich mal (najskôr uvádzal 750 kusov, ale žiadal vydať 809 kusov a z oznámenia odporcu vyplýva, že v jeho areáli sa nachádza len 554 kusov železných paliet).

Vo veci mal úspech odporca a preto mu súd podľa priznal náhradu trov konania vo výške 1.636, eur.

Odporcovi v konaní vznikli trovy poskytnutím právnej pomoci.

Súd advokátovi priznal odmenu za 11 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie, vyjadrenie k návrhu a dve vyjadrenia vo veci samej, 7 x účasť na pojednávaní v dňoch 09.05.2011, 20.06.2011, 05.10.2011, 28.10.2011, 28.11.2011, 09.01.2012, 23.01.2012 účasť na ohliadke dňa 15.07.2011 - po 57 eur + 20 % DPH, 8 x paušál po 7,41 eur, 3 x paušál po 7,63 eur, 2 x paušál po eur, náhrada za stratu času za 58

polhodín po 12,35 eur, za 18 polhodín po12,71 eur), náhradu cestovného osobným motorovým vozidlom z Martina do Prievidze a späť - 260,52 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu Krajskému súdu v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti uvedené v