Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5C-98-2010.pdf
PDF · 86.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/98/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa: T. L., narodený: XX.X.XXXX, bytom B. XX, B., proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií SR, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava o zaplatenie 6 306,84 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.5.2010 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 6 306,84 € s príslušenstvom odporcom v 1. rade, titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb. a tiež proti odporcovi v 2. rade označenom ako GOLD FIN INVEST, spol. s r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava.
Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že do tzv. nebankového subjektu s obchodným názvom GOLD FIN INVEST, spol. s r.o., teda odporcu v 2. rade, na základe zmluvy o tichom spoločenstve investoval 100 000,- Sk. Peniaze investoval do uvedených subjektov v snahe zabezpečiť si pokojnejšiu starobu, nakoľko v tom čase sa úroková sadzba v bankách prudko znižovala, avšak v nebankových subjektoch bola táto stabilná. V návrhu uviedol, že je dokázateľné, že štátne orgány vedeli o neoprávnenom podnikaní a tým, že nezamedzili „škodcom v páchanej korupcii a v porušovaní zákonnosti“ im vznikla zodpovednosť za škodu vzniknutú navrhovateľovi.
Súd postupom podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) skúmajúc podmienky konania, z výpisu z obchodného registra zistil, že odporca v 2. rade zanikol výmazom z obchodného registra dňa 15.11.2005, tj pred podaním návrhu (19.5.2010) a teda, že návrh smeruje proti neexistujúcemu subjektu, ktorému práva mať práva a povinnosti, ako aj spôsobilosť byť účastníkom nepriznáva.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 104 ods.1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť súd konanie zastaví.
V danom prípade spôsobilosť odporcu v 2. rade mať práva a povinnosti a tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania a procesná spôsobilosť zanikla výmazom z obchodného registra dňa 25.11.2005. Vzhľadom na uvedené návrh súd konanie voči odporcovi v 2. rade v zmysle citovaného ustanovenia § 104 ods.1 veta prvá O.s.p. uznesením zo dňa 6.12.2010, č.k.5C 98/2010-10 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.8.2011, právoplatným dňa 10.9.2011 zastavil
Odporca v 1. rade sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 4.1.2011, v tom smere, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vznik zodpovednosti štátu z škodu, v zmysle zákona č. 58/1969 Zb.
Súd stanovil termín pojednávania na deň 13.2.2012, na ktorí sa účastníci napriek riadne a včas vykázaným predvolaniam na pojednávanie nedostavili. Navrhovateľ podaním doručeným súdu 9.2.2012 súhlasil, s pojednávaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti. Odporca, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené 1.12.2011 svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd konštatujúc splnenie podmienok pre pojednávanie a rozhodnutie v neprítomnosti účastníkov, využil ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporcu, listinnými dôkazmi - zmluvou o tichom spoločenstve zo dňa 13.1.1998, potvrdenkou č. X-XX/ KE, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 13.1.1998 súd zistil, že navrhovateľ, poskytol spoločnosti GOLD FIN INVEST, spol. s r.o. (ďalej len „spoločnosť“) sumu 100.000.- Sk ako vklad na podnikanie spoločnosti. Spoločnosť sa zaviazala uvedenú sumu spolu so sumou 90 000,- Sk , zodpovedajúcou úroku vo výške 90 % dvojročne za obdobie trvania zmluvy, teda do 13.1.2000. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 13.1.1998 do 13.1.2000.
Spoločnosť GOLD FIN INVEST, spol. s r.o. si svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy nesplnila a navrhovateľovi vypožičanú sumu spolu s dohodnutým úrokom nevrátila .
Súd vec právne posúdil ako nárok uplatnený zo zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb.
Podľa § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa čl. 2 ods. 2,3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podľa § 2,3 ods. 1 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanovených týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na
základe obmedzenia a rozloženia rizika / ďalej len kolektívne investovanie/ spôsobmi ustanovenými týmto zákonom.
Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.
Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 prvá veta citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vydávaním akcií.
Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží jej pokutu až do výšky 25.000.000,- Sk.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.
V danom prípade sa navrhovateľ domáhal plnenia titulom náhrady škody, preto bolo potrebné, aby preukázal, či mu vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch), či sa odporca dopustil nesprávneho úradného postupu (spočívajúci v činnosti alebo nečinnosti) a či ku vzniku škody na strane navrhovateľa došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym postupom odporcu. Štát zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie.
V právnom štáte je možnosť uplatnenia štátnej moci / v konkrétnom prípade zakázanie činnosti podnikateľovi/ len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má ústavou alebo zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť. Môže konať v zákonom dovolenom rozsahu, čo v právnom štáte napĺňa princíp právnej istoty. Tým je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať svojvoľne, z vlastného podnetu, nad rámec zákona. Odporca mohol pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa cit. zákona 248/1992 Zb. mohli vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť o zhromažďovanie peňažných prostriedkov predajom podielových listov, upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany dlžníka GOLDFIN - INVEST, s.r.o. nešlo. Podľa názoru súdu inú činnosť, t.j. uzatváranie zmlúv o tichom spoločenstve nebolo v právomoci odporcu zakázať, preto sa nemohol dopustiť ani nesprávneho úradného postupu.
Ústava umožňuje právnickým a fyzickým osobám konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. Podľa uvedeného obchodné spoločnosti vstupovali do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o tichom spoločenstve, resp. o pôžičke. V súlade s princípom zmluvnej voľnosti aj navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou a prevzal tak zodpovednosť za svoje rozhodnutie, v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a zhodnotiť úspory v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Štát sa má zásadne zdržať zásahov do slobodného rozhodovania fyzických a právnických osôb. V opačnom prípade by išlo o neprípustný zásah štátneho orgánu do záväzkovo právneho vzťahu medzi subjektmi, ktorým by obmedzil alebo zmaril možnosť slobodného nakladania so svojím majetkom, zmaril ich možnosť nadobúdať podľa zmluvných dojednaní majetkové hodnoty / úroky, podiely na zisku/.
Od účinnosti zákona č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní prešli kompetencie v oblasti dozoru a dohľadu nad finančným trhom z odporcu na Úrad pre finančný trh. Zákon kompetencie úradu vymedzil v § 59 až § 62 , kde jednoznačne konštatuje, že úrad mohol ukladať sankcie len subjektom špecifikovaným v § 60 ods. 1, ktorí vykonávali činnosť podľa tohto zákona. GOLDFIN - INVEST, s.r.o. takýmto subjektom
nebol, preto úrad mu sankcie ukladať nemohol. Z uvedeného dôvodu sa potom ani Úrad pre finančný trh nemohol dopustiť nesprávneho úradného postupu.
Pri nárokoch na náhradu voči štátu podľa vyššie citovaného zákona č. 58/1969 Zb. sa vyžaduje, aby osoba, ktorá si ju uplatnila preukázala všetky tri predpoklady pre priznanie nároku (škodu, nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť) súčasne. Z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný postup zo strany orgánu štátu, ktorý za štát konal, absentuje tak jeden z predpokladov bez ktorých nie je možné nárok na náhradu škody priznať.
Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo věci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné prezistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.