Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Er/20/2010

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného Západoslovenská energetika, a.s., so sídlom Čulenova 6, 916 47 Bratislava, IČO: 35 823 551, zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vodná 28, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564 rofidebt proti povinnému IM - EX - servis, spol. s r.o., so sídlom Študentská 8, 917 00 Trnava, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Buhumil Husťák, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice o vymoženie sumy 1 120,33 Eur s prísl., trov predchádzajúceho konania 67,11 Eur a trov exekúcie o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Bohumilovi Husťákovi trovy exekúcie v sume 68,99 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 102658 zo dňa 2. 2. 2010 bol súdny exekútor JUDr. Buhumil Husťák, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice v zmysle , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ""), poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -101 zo dňa 7.10.2009.

Súdny exekútor podaním doručeným dňa 4. 10. 2011 na Okresný súd Trnava postúpil svoj návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený navrhuje zastaviť exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. K svojmu podaniu súdny exekútor priložil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 9.8.2011, ktorý bol na exekútorský úrad doručený 16.8.2011, a v ktorom oprávnený uvádza, že vzhľadom k tomu, že povinný je nemajetný navrhuje, aby súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

Zo súdu predloženého exekučného spisu vyplýva, že dňa 28.7.2011 bola vyhotovená správa o priebehu exekučného konania adresovaná oprávnenému, v ktorej súdny exekútor uvádza, že vykonal štandardné úkony potrebné na zistenie majetku povinného a zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, motorových vozidiel, ani finančných prostriedkov na účtoch v bankách.

Súd má za to, že prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie v danom prípade je dôvod NR SR č. , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "").

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe predložených skutočností zastáva súd názor, že sú naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie v zmysle citovaného ustanovenia.

Súd sa ďalej zaoberal žiadosťou súdneho exekútora, aby súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť mu náhradu trov exekučného konania. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Trovy exekučného konania však až na zákonné výnimky uhrádza zásadne povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku), čo je v danom prípade nemožné.

Jednu z výnimiek z vyššie uvedenej zásady stanovuje § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého môže súd uložiť oprávnenému náhradu nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného.

Ďalšou z výnimiek je § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého znáša trovy exekúcie oprávnený len v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že oprávnenému môže byť uložená súdom povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len v prípade, ak by oprávnený zastavenie exekúcie zavinil, alebo ak by sa exekúcia zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie [§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku].

Podanie doručené súdu 4. 10. 2011 súdnym exekútorom obsahujel špecifikáciu trov exekučného konania. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle Exekučného poriadku v súlade s Exekučného poriadku a MS SR č. , o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“) v znení účinnom od 01.05.2008. Podľa vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje . Podľa Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Ustanovenia §-16 určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 toho istého paragrafu paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eura.

Súdny exekútor si uplatnil odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 eur podľa . Súdny exekútor si ďalej uplatnil náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie podľa a to poštovné vo výške 41, Eur, telekomunikačné výdavky vo výške 1, Eur a výdavky za kolky vo výške 16, Eur.

Súd dáva do pozornosti ustanovenie , kde zákonodarca použil v tomto ustanovení jednotné číslo, teda „paušálnou sumou sa odmeňuje "doručenie" jednému adresátovi a nie "doručovanie" viacerým subjektom. Na to, aby bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena za jednotlivé úkony vymedzené v ods. ods. 1 je potrebné, aby sa v exekútorskom spise nachádzala doručenka o prevzatí, obálka preukazujúca neúspešné doručovanie alebo pečiatka potvrdzujúca, že uvedená písomnosť bola doručená. V zmysle vyššie uvedeného je možné usúdiť, že paušálna odmena prináleží za práve jedno doručenie úkonu vymedzeného v zmysle písm. b) až f) . Tieto písomnosti treba

nepochybne doručiť, avšak z gramatického výkladu je zrejmé, že sa spoplatňuje ich doručenie ako úkon a nie každé doručenie. Ak by zákonodarca mal na mysli každé doručovanie, do spomenutého ustanovenia by doplnil slovo“ každé“ ako je to v zmysle až j). Takéto doručovanie sa premietne do náhrady za poštovné.

Súdny exekútor s ohľadom na ustanovenie žiadal súd o priznanie paušálnej odmeny vo výške 33, Eur, ktoré mu prináležia ako minimálna odmena za výkon exekučnej činnosti, preto súd nemá možnosť takto určenú výšku odmeny moderovať.

V súvislosti s priznávaním poštovného tunajší súd na základe poznatkov z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti zastáva názor, že výška nákladov za doručenie jednej zásielky poštou sa pohybuje medzi 1,30 až 1,60 Eur. Podľa obsahu exekučného spisu, ktorého obsahom sú aj dve vrátené zásielky je zrejmé, že súdny exekútor vynaložil poštovné vo výške 1,30 za jedno doručenie. Súd považuje takúto výšku nákladov za jedno doručenie vzhľadom na vyššie uvedené za primeranú.

Podľa ust. § 34 ods. 5 Exekučného poriadku banky sú povinné oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť čísla bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov a ich zmeny; ust. § 52 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz (ods. 1) a exekučným príkazom sa rozumie príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanovených týmto zákonom (ods. 2); ust. § 53 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučný príkaz musí obsahovať (okrem iných údajov) aj označenie toho, komu sa doručuje príkaz na začatie exekúcie a tiež ust. § 95 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorých exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže banke, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (ďalej len „príkaz na začatie exekúcie“) odpísala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného a exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie banke do vlastných rúk; ako aj § 96 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, podľa ktorých exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50) a exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a banke, pričom povinnému a banke sa doručí do vlastných rúk.

Z ustanovení citovaných zhora potom mimo akúkoľvek pochybnosť vyplýva logická postupnosť krokov exekútora pri vykonávaní exekúcie, ktorou je 1. zisťovanie majetku povinného (vrátane dopytov na banky týkajúcich sa vedenia nimi účtov povinného), 2. vydanie (a doručovanie) príkazu na začatie exekúcie a 3. vydanie (a taktiež doručovanie) ďalšieho príkazu na vykonanie exekúcie (synonymom alebo tiež tzv. legislatívnou skratkou ktorého pojmu je podľa rozhodnej právnej úpravy tiež exekučný príkaz). I bez poukazu na definičné rozdiely v ust. § 15 ods. 1 exekútorskej tarify (čo do odmeňovania každého zisťovania účtu povinného, rozumej zjavne každého jedného z viacerých a naopak doručenia príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, čiže pri prijatí jednoduchého gramatického a jazykového výkladu každého z takýchto príkazov len raz) je potom zjavné, že i v prípade záujmu na odmeňovaní príkazov na začatie exekúcie (čo analogicky platí i pri tzv. odblokovaní účtov) nemôže byť správnym žiadne z možných hraničných riešení, ale kľúč k správnemu riešeniu nastoleného problému leží niekde na ceste medzi nimi.

Kým totiž zjavne nemôže byť sporu o potrebe odmenenia každého pokusu exekútora zistiť postihnuteľný majetok povinného (s čím rozhodná právna úprava vo vzťahu k majetku na účtoch v peňažných ústavoch počíta v podobe práva na odmenu za každé zisťovanie účtu povinného - rozumej zisťovanie vlastníctva účtu i stavu na ňom v každej banke potenciálne spôsobilej účet povinného viesť), u odmeňovania doručenia príslušných príkazov zo strany exekútora podstata úpravy tkvie v pristúpení k týmto fázam exekučného vymáhania pohľadávky oprávneného len v prípade tých bánk, u ktorých sa skorším zisťovaním dospelo k poznatku o vedení nimi účtov povinného. Len v prípade týchto bánk totiž môže dôjsť (reálne) k postihnutiu účtov (u neexistujúcich účtov tak samozrejme urobiť nemožno) a to bez ohľadu na potenciálnu efektivitu počínania exekútora aj v tomto prípade (u tzv. aktívnych účtov povinného totiž pri nedostatku náležitej súčinnosti povinného prakticky nemožno zistiť, či aj na účet na prvý pohľad „vybielený“, stále však existujúci, v budúcnosti nedorazia finančné prostriedky

umožňujúce uspokojenie pohľadávky oprávneného). To obdobne musí platiť aj u príkazov exekútora na odblokovanie účtov, ktoré sú rovnako možnými len tam, kde skôr došlo k zablokovaniu účtov (opäť len u existujúcich účtov povinného). Práve tu sa inak žiada uviesť, že za krajne nepravdepodobnú treba považovať možnosť fakticky podsúvanú vyčíslením požadovanej náhrady trov exekútora, teda tú, že by povinný mal postihnuteľný účet v každej z bánk na trhu.

Z už uvedeného tak podľa súdu môže vyplynúť jediný udržateľný záver a síce, že účelným úkonom súdneho exekútora je doručenie príkazu na začatie exekúcie len takej banke, u ktorej skorším zisťovaním podľa § 34 ods. 5 Exekučného poriadku (odmeňovaným inak samostatne) bol zachytený účet povinného potenciálne spôsobilý uspokojiť pohľadávku oprávneného a len za takéto doručenie patrí exekútorovi aj odmena. Niet potom žiadneho rozumného dôvodu, pre ktorý by sa takýto záver nemal rovnako uplatniť i v prípade úkonov exekútora smerujúcich k obnoveniu stavu možnosti povinného nakladať s účtami v bankách (odblokovanie účtov).

Súd na základe vyššie uvedeného toho má preukázané, že súdny exekútor skutočne vynaložil výdavky na poštovné vo výške 7,80 Eur. Preukazujú to 2 vrátené zásielky podané 7.4.2010 a 18.2.2010 adresované povinnému, a 2 doručenky za 2 krát doručenie exekučného príkazu zo dňa 29.3.2010 VÚB banke a OTP banke, a 2 doručenky za 2 krát doručenie príkazu na začatie exekúcie bankám VÚB a OTP zo dňa 15.2.2010). Uplatnené poštovné za doručenie príkazov na začatie exekúcie a následne aj príkazov na odblokovanie účtov ostatným ôsmim bankám súd nepovažuje za účelne vynaložené výdavky súdnym exekútorom, nakoľko podľa časovej nadväznosti až z oznámenia Daňového úradu Trnava zo dňa 24.2.2010, ktoré bolo doručené exekútorovi dňa 5.3.2010 zistil, v ktorých bankách má povinný vedené účty (Toto oznámenie bolo odpoveďou na žiadosť exekútora o oznámenie údajov zo dňa 15.2.2010). Súdny exekútor vydal 8 príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky a trov exekúcie z účtu v banke dňa 15.2.2010, teda v rovnaký deň ako požiadal Daňový úrad Trnava o informácie o účtoch povinného preto podľa názoru súdu predčasne, a po zistení, že povinný nemá v dopytovaných bankách zriadené účty tak musel vynaložiť ďalšie náklady na prikázanie odblokovania účtov. Súd uvedený postup nepovažuje za správny a výdavky takto vynaložené za účelné. Preto oprávnenému neuložil povinnosť nahradiť hotové výdavky súdneho exekútora za poštovné prevyšujúce 7,80 eur, nakoľko súd mal za preukázané, že uvedená suma bola skutočne vynaložená na doručovanie písomností podľa predloženej špecifikácie.

Súd neuložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie za položku „telekomunikačné výdavky“, nakoľko súdny exekútor nepredložil súdu žiadny relevantný doklad preukazujúci vynaloženie týchto nákladov.

Súd uložil povinnému nahradiť súdnemu exekútorovi hotové výdavky za kolky v hodnote 16,50 Eur.

Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súdu je známe, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu odmenu a náhrady určené podľa tohto zákona a podľa , a zvýšil o DPH v sume 11,50 eur.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.