Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_2T-159-2011.pdf
PDF · 94.09 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/159/2011
Rozhodnutie
Okresný súd v Humennom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.02.2012 v Humennom samosudcom JUDr. Ivanom Roháčom takto
rozhodol:
Obžalovaní:
X. V. N. u r V. , I.. XX. XX. XXXX O. Humennom, G. Z. H.Í. XXXX/XX, O. I. G., nezamestnaný,
X. W. Z. F. l g v , I.. XX. XX. XXXX, G. Z. M.. V. XXXX/XX, O. I. G., nezamestnaná
s ú v i n n í , že
- po vzájomnej spoločnej dohode spolu s ďalšími dvoma doposiaľ nestotožnenými osobami vo večerných hodinách v presne nezistenom čase dňa 03. 08. 2011 prišli pred vstupnú bránu do dvora rodinného domu č. X I. U.. N. v Humennom, následne ohli oceľovú rúru s ostnatými drôtmi, ktorá bola privarená nad vstupnou bránkou, potom preliezli vstupnú bránku, vošli do dvora a zo záhona vedľa rodinného domu odcudzili 3 kg paradajok a 2 kg papriky, čím pre majiteľku domu F. B. z Humenného spôsobili krádežou škodu vo výške 7,- eur a poškodením oplotenia škodu vo výške 15,- eur,
- dňa 30. 07. 2011 v čase okolo 15.20 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode využili opitosť a nepozornosť W. V.Č., ktorý sedel na schodoch vedúcich do vestibulu budovy železničnej stanice na ul. Staničnej v Humennom, kde počas toho, ako spal k nemu obaja pristúpili a zo zadného vrecka nohavíc mu obvinená W. Z. vybrala čiernu pánsku peňaženku, z tejto odcudzila finančnú hotovosť a to dva kusy bankoviek v nominálnej hodnote 30,- eur, prázdnu peňaženku následne odovzdala obvinenému V. N., ktorý ju poškodenému vložil naspäť do vrecka bundy a s takto odcudzenou finančnou hotovosťou odišli preč a túto použili pre vlastnú potrebu, čím svojím konaním spôsobil poškodenému W. V. škodu vo výške 30,- eur, pričom obvinená W. Z. sa skutku dopustila aj napriek tomu, že bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. XX G. XXX/XXXX zo dňa 07. 12. 2010, právoplatným dňa 31. 12. 2010 a obvinený V.I. N. sa skutku dopustil aj napriek tomu, že bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený rozsudkom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. XT X/XXXX zo dňa 09. 02. 2011, právoplatným dňa 09. 02. 2011,
t e d a
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchal vlámaním,
- spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného,
- spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali na veci, ktorú mal iný pri sebe, hoci boli za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdení,
č í m s p á c h a l i
- prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona,
- spolupáchateľstvom prečin krádeže podľa § 20 k § 212 ods.2 písm. c/, ods.3 písm. b/ Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j ú :
Obžalovaný V. N.:
Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/, n/, § 38 ods. 2, § 37 písm. h/, m/, 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaná W. Z.:
Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 41 ods. 1, § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona ju súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému V. N. a obžalovanej W. Z. povinnosť uhradiť škodu spoločne a nerozdielne poškodenej F. B., I.. XX. XX. XXXX, Z. N. X, K. vo výške 22,- eur a poškodenému W. V., I.. XX XX. XXXX, Z. K. XX, T.. M. Ľ. škodu vo výške 30,- eur.
odôvodnenie:
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca poučil obžalovaného V. N. o jeho právach a povinnostiach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2, 3 a 4 Tr. por., po ktorom poučení obžalovaný prehlásil, že poučeniu porozumel.
Obžalovaný V. N. vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 31.10.2011 sp. zn. 1Pv 434/11-9 a zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátorky Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 05.01.2012 sp. zn. 2Pv 418/11-24. Svoje konanie ľutuje.
Keďže obžalovaný V. N. po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu v obžalobách prokurátora, súd poučil obžalovaného v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.:
písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo sa mu kladie za vinu zo samostatného skutku,
písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, boli mu poskytnuté všetky práva na obhajobu a mohol sa radiť s obhajcom
písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu
písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami
písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.
Súd dal v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu obžalovaného. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovaného V. N. prijať.
Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 6 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž. V. N., že je vinný zo skutku, ktorého sa mal dopustiť dňa 03.08.2011 na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátora č. 1Pv 434/11-9 zo dňa 31.10.2011 a zo skutku, ktorého sa mal dopustiť dňa 30.07.2011 na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátorky č. 2Pv 418/11-24 zo dňa 05.01.2012.
V zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného za skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu.
Obžalovaný teda predmetnými skutkami spoločným konaním s obžalovanou Z. si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, neoprávnene vnikol do obydlia iného, prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, čím spáchal prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona a spolupáchateľstvom prečin krádeže podľa § 20 k § 212 ods.2 písm. c/, ods.3 písm. b/ Tr. zák.
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca poučil obžalovanú W. Z. o jej právach a povinnostiach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2, 3 a 4 Tr. por., po ktorom poučení obžalovaná prehlásila, že poučeniu porozumela.
Obžalovaná W. Z. vyhlásila, že je vinná skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 31.10.2011 sp. zn. 1Pv 434/11-9 a zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátorky Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 05.01.2012 sp. zn. 2Pv 418/11-24. Svoje konanie ľutuje.
Keďže obžalovaná po zákonnom poučení vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutkov, ktoré jej kladú za vinu v obžalobách prokurátora, súd poučil obžalovanú v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.:
písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo sa jej kladie za vinu zo samostatného skutku,
písm. d) - či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohla s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedla, že áno, boli jej poskytnuté všetky práva na obhajobu,
písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu
písm. g) - či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jej kladený za vinu, udáva, že áno, bola uzrozumená s trestnými sadzbami,
písm. h) - či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa jej kladie za vinu, udáva, že áno, dobrovoľne sa priznala ku skutku.
Súd dal v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu obžalovanej. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovanej W. Z. prijať.
Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 6 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž. W. Z., že je vinná zo skutku, ktorého sa mala dopustiť dňa 03.08.2011 na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátora č. 1Pv 434/11-9 zo dňa 31.10.2011 a zo skutku, ktorého sa mala dopustiť dňa 30.07.2011 na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátorky č. 2Pv 418/11-24 zo dňa 05.01.2012.
Obžalovaná teda predmetnými skutkami spoločným konaním s obžalovaným V. N. si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala vlámaním, neoprávnene vnikla do obydlia iného, prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila, čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe, hoci bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená, čím spáchala prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona a spolupáchateľstvom prečin krádeže podľa § 20 k § 212 ods.2 písm. c/, ods.3 písm. b/ Tr. zák.
Podľa odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný V. N. bol doposiaľ 6 krát súdne trestaný. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 09.02.2011 sp.zn. XT X/XXXX pre spolupáchateľstvom prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 ( jeden) rok s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní 2 ( dvoch) rokov do 09.02.2013.
Obž. V. N. je v mieste trvalého bydliska hodnotený len všeobecne.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, ziskuchtivú pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. U obžalovaného boli zistené poľahčujúce okolnosti § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., k spáchaniu skutku sa dobrovoľne priznal a trestný čin úprimne oľutoval, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Avšak mu priťažovala skutočnosť, že spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený. Súd teda použil ust. § 41 ods. 1 Tr. zák. podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Podľa § 212 ods. 3 za použitia vyššie uvedených ustanovení Tr. zákona s prihliadnutím na účel trestu vyjadrený v zákone, ako aj samotnú osobu obžalovaného uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 ( osem) mesiacov. Pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. S prihliadnutím na účel trestu a samotnú osobu obžalovaného súd dospel k záveru a vnútornému presvedčeniu, že výchovný účel u obžalovaného môže splniť len nepodmienečný trest odňatia slobody, takto uložený trest považuje za dostačujúci, ktorý bude na obžalovaného pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho
konania. Súd má za to, že takýto trest je podľa názoru súdu na nápravu obžalovaného postačujúci jednak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Podľa odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaná W. Z. bola doposiaľ 3 krát súdne trestaná. Naposledy bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 07.12.2010 sp.zn. XXT XXX/XX10 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 4 ( štyri ) mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní 18( osemnásť) mesiacov do 30.06.2012.
Obž. W. Z. je v mieste trvalého bydliska hodnotená tiež len všeobecne.
Aj u obž. Z. súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, ziskuchtivú pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. U obžalovanej boli zistené poľahčujúce okolnosti § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., l/, n/ Tr. zák., k spáchaniu skutku sa dobrovoľne priznala a trestný čin úprimne oľutovala, napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažovala jej skutočnosť, že spáchala viac trestných činov a bola už za trestný čin odsúdená. Súd teda použil ust. § 41 ods. 1 Tr.zák. podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Podľa § 212 ods. 3 za použitia vyššie uvedených ustanovení Tr. zákona s prihliadnutím na účel trestu vyjadrený v zákone, ako aj samotnú osobu obžalovanej uložil obžalovanej úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 ( osem) mesiacov. Pre výkon trestu odňatia slobody bola obžalovaná zaradená do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody. S prihliadnutím na účel trestu a samotnú osobu obžalovanej súd dospel k záveru a vnútornému presvedčeniu, že výchovný účel u obžalovanej môže splniť len nepodmienečný trest odňatia slobody, takto uložený trest považuje za dostačujúci, ktorý bude na obžalovanú pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania. Súd má za to, že takýto trest je podľa názoru súdu na nápravu obžalovanú postačujúci jednak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Keďže poškodené strany a to F. B., I.. XX. XX. XXXX, Z. N. X, K. a W. V.N., I.. XX XX. XXXX, Z. K. XX, T.. M. Ľ. si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnili, podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a ustálenú výšku škody, uložil obžalovanému V. N. a obžalovanej W. Z. povinnosť uhradiť škodu spoločne a nerozdielne poškodenej F. B., I.. XX. XX. XXXX, Z. N. X, K. vo výške 22,- eur a poškodenému W. V., I.. XX XX. XXXX, Z. K. XX, T.. M. Ľ.Ň. škodu vo výške 30,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde v Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.