Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sd-11-2012.pdf
PDF · 87.06 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sd/11/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: B. Y., bytom L., G. XXXX/XX, odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie v Bratislave, Bratislava, ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 28.9.2011.
Navrhovateľke súd nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 28.9.2011, bol navrhovateľke podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, priznaný invalidný dôchodok od 26. 08. 2011 v sume 226,40 eur. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, je navrhovateľka invalidná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na invalidný dôchodok navrhovateľke vznikol od 26. 08. 2011.
Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity navrhovateľka získala 15334 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 42 rokov a 4 dni obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. ako kal. roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok. Sú to kal. roky 1984-2010. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kal. roky pred 01. 01. 1984 a ani kal. roky, počas ktorých poistenec
získal 365 dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku vyplácaného po decembri 2007.
Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002.
Všeobecný vymeriavací základ za kal. r. 2010 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2009.
Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., patrí za takýto kal. rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kal. rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje.
Pretože navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/88 Zb. v kal. roku 1984 - 163 dní, kal. roku 1985- 28 dní, v kal. roku 1986 - 141 dní, v kal. roku 1988 - 70 dní, v kal. roku 1989- 57 dní, v kal. roku 1990 - 19 dní, v kal. roku 1991 - 29 dní, v kal. roku 1992 - 7 dní, v kal. roku 1993 - 319 dní, v kal. roku 1995 - 92 dní, v kal. roku 1996 - 12 dní, v kal. roku 1997 - 12 dní, v kal. roku 1998 - 54 dní, v kal. roku 1999 - 14 dní, v kal. roku 2003 - 8 dní, patrí jej za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.
Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 23,5932.
V rozhodujúcom období úhrnom získala 9132 dní dôchodkového poistenia, čo znamená 25,0192 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 2,9431.
Podľa § 63 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 sa pripočíta 16 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu.
V súlade s tým je priemerná hodnota osobného mzdového bodu 0,9523. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok k 26. 08. 2011 navrhovateľka získala 15334 dní obdobia dôchodkového poistenia.
Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahne dovŕšením 62 rokov veku 11. 12. 2013 pripočítaním 34 kal. mesiacov k veku 55 rokov, ktorý dosiahla 11. 06. 2009, pretože vychovala dve deti. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku získala 838 dní, čo spolu s obdobím dôchodkového poistenia 16172 dní predstavuje 44,3069 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia.
Aktuálna dôchodková hodnota platná k 26. 08. 2011 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na rok 2011, 9,5756 eur.
Suma invalidného dôchodku je 222,30 eur, je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Priemerný osobný mzdový bod 0,9523 x 44,3069 rokov obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 9,5756 x 55 % = 222,30 eur mesačne.
Suma invalidného dôchodku sa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 1,8 % ( o percentuálnu sadzbu opatrením 226,40 eur mesačne).
Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Predložila ďalšie nové lekárske nálezy.
Na pojednávanie dňa 13. 02. 2012 sa navrhovateľka nedostavila. Súd pojednával v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že žiada potvrdiť rozhodnutie ako vecne správne.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Zdravotný stav bol opätovne posudzovaný posudkovým lekárom SP, ústredia so sídlom v Banskej Bystrici dňa 12. 01. 2012, ktorý konštatoval, že navrhovateľka je naďalej invalidná s mierou poklesu 55 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár choroby nervového systému, postihnutie mozgu, poruchy osobnosti správania a intelektu, vyvolané ochorením poškodením, alebo disfunkciou mozgu stredne ťažká forma podľa kapt. VI. odd. A položka 1 písm. b/ a zvýšil percentuálnu mieru o 10 % za choroby dýchacej sústavy astma bronchiále stredne ťažká perzistujúca podľa kapt. VIII. odd. B položka 3 písm. b/. Navrhovateľka je od r. 2006 liečená pneumológom pre bronchiálnu astmu, ktorá na základe spirometrických vyšetrení je hodnotná ako stredne ťažká, hranične ťažká. Nastavená je na pravidelnú liečbu inhalačnými kortikoidmi. Stav kolíše podľa počasia, zhoršuje sa pri infektoch. Podľa súčasného vyšetrenia pneumológa z 12/2011 je obštrukčná ventilačná porucha pri funkčnom vyšetrení pľúc popísaná ako ľahkého stupňa, s miernym poklesom úsilného výdychu (FEV1) oproti predchádzajúcemu vyšetreniu. Pri imunologickom vyšetrení nebola zistená porucha špecifickej a nešpecifickej imunity, má len ľahké prejavy celurálnej imunity. Okrem toho je liečená neurológom pre bolesti krčnej chrbtice spojené so závrativými stavmi pri obehových poruchách vo vertebrobaziálnom riečisku. Sonografické vyšetrenie ciev vertebrobaziálneho riečiska je v norme. Od 04/2011 je aj v liečbe psychiatra pre organickú depresívnu poruchu s počínajúcim organickým psychosyndrómom. Nález na mozgu je podľa vyšetrenia magnetickou rezonanciou stabilizovaný (prítomné sú 2 neexpanzívne, drobné ložiská juxtakortikálne parietálne vpravo do veľkosti 4mm ako obraz gliových jaziev pravdepodobne postischemického pozápalového alebo posttraumatického pôvodu v minulosti. Obraz vylučuje demyelinizačné ochorenie typu skerozy multiplex.). Po zhodnotení všetkých odborných lekárskych nálezov posudkový lekár skonštatoval, že rozhodujúcim ochorením je stredne ťažký organický psychosyndróm dokumentovaný psychologickým vyšetrením a vyšetrením psychiatra, pri ktorom je miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %. Túto zvyšuje o 10 % astma stredne ťažká perzistujúca. V tomto zvýšení je zohľadnený aj syndróm krčného simpatika a arteriálna hypertenzia. Navrhovateľka môže vykonávať administratívne práve, bez nadmernej psychickej záťaže. Nevhodná je práca na nočné zmeny, práca na úkol a práca spojená s hmotnou zodpovednosťou.
Preto navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní s zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55 %.
Navrhovateľka ohľadne výpočtu dôchodku nemala námietky.
Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 28.9.2011 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke nepriznáva trovy konania, pretože nemala v konaní úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.