Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-718-2009.pdf
PDF · 92.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-11Er/718/2009
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného - S..X..C..M.. L..C..I.., IČO: XXXXXXXX, L. XXXX, XXX XX Č. proti povinnému - T. Z., IČO: XXXXXXXX, Y. XXX, XXX XX Č., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 27.928,32 € s úrokmi z omeškania vo výške 265.269,15 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Exekúciu, ktorá sa začala na návrh oprávneného podaného dňa 25.11.2009 na Exekútorskom úrade R.. Y. C., T. Č.. XXXX, Ž. a na základe poverenia vydaného Okresným súdom Č. v konaní XXEr XXX/ XXXX dňa 21.12.2009 č. XXXX XXXXXX* vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.
O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Okresný súd Č. vydaným poverením č. XXXX XXXXXX * zo dňa 21.12.2009 v konaní XXEr/XXX/XXXX poveril vykonaním exekúcie R.. Y. C., súdneho exekútora so sídlom T. XXXX, Ž.. Exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu JSM so sídlom v Ž. č.k. T.-XXXXX-L.-X zo dňa 29.09.2009.
Dňa 20.10.2010 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom povinný uviedol, že oprávnený v exekučnom titule, ktorým je Rozhodcovský rozsudok č.k. T.-XXXXX-L.-X zo dňa 29.09.2009, žiada zaplatiť 27.928,32 € a úroky z omeškania 265.269,15 € a 1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do úplného zaplatenia a trovy konania. Rozhodcovský súd rozhodol v zrýchlenom rozhodcovskom konaní, bez odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd zároveň priznal oprávnenému príslušenstvo pohľadávky, tvorené úrokmi z omeškania vo výške 265.269,15 € a 1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do úplného zaplatenia a trovy konania. Poukázal na to, že výpočet úroku z omeškania je fiktívny, nevychádza zo žiadnych reálnych predpokladov. Taktiež poukázal na to, že Y.. L. R. bol štatutárny orgán R. L. Y. so sídlom Y. W. XX/XX, Ž., ktorá spoločnosť je zakladateľom Stáleho rozhodcovského súdu JSM v Ž., kde pôsobil v tom období aj Y.. L. R. a ten bol zároveň aj konateľom v spoločnosti S..X..C..M.. L..C..I.. so sídlom L. XXXX, Č.. V tom období, dňa 30.07.2009 signoval žalobu o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 27.928,32 € s prísl. Povinný žiada exekučný súd, aby ex offo preskúmal podmienky zákonnosti exekúcie, lebo táto je vedená na základe exekučného titulu, ktorý priznáva zákonom nedovolené plnenie, ktoré je aj súčasne v rozpore s dobrými mravmi. Z predmetného exekučného titulu a to najmä z príslušenstva pohľadávky podľa neho nie je možné oddeliť plnenie zákonom nedovolené od plnenia dovoleného, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nevykonateľnosť takéhoto rozhodnutia. Keďže odôvodnenie exekučného titulu pre zrýchlené konanie nie je uvedené v rozhodcovskom rozsudku, povinný poukázal na to, že návrh na vykonanie exekúcie obsahoval exekučný titul, kde bolo uvedené, že podkladom pre rozhodcovský rozsudok bola rozhodcovská doložka zmluvy o úhrade splátok medzi povinným a oprávneným. Pri uzatváraní zmluvy o úhrade splátok v označení ako rozhodcovská doložka bol však uvedený do omylu, podpisoval vypočítanú sumu príslušenstva v slovenských korunách a nie
v eurách. Takto bolo príslušenstvo vyčíslené vo vysokých sumách, ktorých plnenie odporuje dobrým mravom a je to plnenie zákonom nedovolené. Vzhľadom na uvedené dôvody sa povinný domnieva, že plnenie, na ktoré ho zaviazal Rozhodcovský súd, je v rozpore s dobrými mravmi a plnenie vyčíslené v takýchto vysokých sumách je zákonom nedovolené a preto sa návrhom na zastavenie exekúcie domáha ochrany svojich práv. K návrhu povinný priložil Dohodu o úhrade dlhu v splátkach zo dňa 26.10.2009, žalobu o zaplatenie dlžnej sumy 27.928,32 € s príslušenstvom tvoreným úrokmi z omeškania vo výške úhrnne 265.269,15 € do podania žaloby a trovami konania zo dňa 30.07.2009 a výpis z obchodného registra oprávneného zo dňa 19.10.2010.
Na výzvu súdu sa k návrhu povinného vyjadril oprávnený, ktorý nesúhlasí s tvrdením povinného, že exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, ktorý priznáva zákonom nedovolené plnenie, resp. plnenie rozporné s dobrými mravmi. Podľa neho v prípade stanovenia úrokov z omeškania vo výške 1 % dlžnej sumy za každý deň omeškania nejde o plnenie zákonom nedovolené, keďže v obchodnom vzťahu, ktorým bol nesporne vzťah medzi oprávneným a povinným, je možné si dojednať úpravu úrokov odchylne než je tomu v dispozitívnej norme ObZ. Aj s poukazom na judikatúru NS SR považuje tieto úroky z omeškania za súladné so zásadou poctivého obchodného styku i v súlade s dobrými mravmi a zastáva názor, že rozhodnúť v konkrétnom prípade o platnosti dojednania o úrokoch z omeškania patrí do právomoci toho procesného súdu, ktorý rozhodoval o samotnom spornom nároku. Ďalej oprávnený namietol právomoc exekučného súdu preskúmavať nedovolenosť plnenia ako aj jeho právomoc preskúmavať konanie pred rozhodcovským súdom v prípade cudzieho rozhodcovského rozsudku. Poukázal na to, že rozhodcovské konanie prebiehalo bez námietok nedostatku právomoci alebo zaujatosti rozhodcov zo strany žalovaného a rovnako povinný po vydaní rozsudku nepodal v lehote, ba zrejme vôbec žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá by sa zakladala na prípadnej zaujatosti či rozpore rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi na základe údajného prepojenia Y.. L. R. ako člena štatutárneho orgánu zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdu JSM a oprávneného, ktorého konateľom bol v čase podania žaloby aj Y.. L. R.. Podľa neho je tvrdenie povinného o rozpore s dobrými mravmi nesprávne i preto, že je v rozpore judikatúrou, najmenej vo veci X I. XX/XXXX, kde Najvyšší súd potvrdil zamietavé rozhodnutia krajského a okresného súdu k tvrdenej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, spočívajúci v prepojení zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu a účastníka konania. Ďalej oprávnený poukázal na fakt, že miestom vydania rozhodcovského rozsudku je mesto F., C. L., F. E. Hercegovina, ergo ide o cudzí rozhodcovský rozsudok, ktorého výkon prebieha na základe § 46 a nasl. ZRK a nie na základe § 45 ZRK. Povinný nepodal návrh na odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku v zmysle § 50 ods. 1 ZRK zrejme preto, že si je vedomý, že v konaní nebola daná žiadna vada podľa § 50 ods. 1 písm. a) - e), ktorá by odôvodňovala odopretie uznania a výkonu rozhodcovského rozsudku. Povinný taktiež nežiadal o to, aby súd z vlastného podnetu odoprel uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku v zmysle § 50 ods. 2 ZRK, ktoré môže súd odoprieť aj bez návrhu výhradne vtedy, ak by bol daný nedostatok právomoci rozhodcovského súdu podľa slovenského práva, alebo ak by výkon rozsudku bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Oprávnený vo svojom vyjadrení zdôraznil, že exekučné konanie nie je konaním, v ktorom by exekučný súd bol oprávnený preskúmavať skutkové a právne posúdenie veci namiesto rozhodcovského súdu /nie je žiadnym druhom opravného konania/, a preto nemôže posudzovať jednotlivé okolnosti dojednania úrokov medzi účastníkmi obchodného vzťahu. Pokiaľ by medzi stranami malo ísť o plnenie nedovolené z hľadiska výšky príslušenstva, musela by byť daná jednoznačná všeobecne platná norma o prípustnosti výšky dojednaných úrokov v obchodnom vzťahu. Vzhľadom na to, že výška úrokov z omeškania bola v dvoch dohodách o splátkach uznaná povinným, ako aj s prihliadnutím na ďalšie konanie účastníkov v zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka /najmä na nečinnosť v rozhodcovskom konaní, nepodanie žaloby o zrušenie rozsudku, na plnenie prvej splátky zo strany povinného a nepodanie námietok voči exekúcii ani návrhu na odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku, teda celkovo nečinnosť povinného vo veci od doručenia rozsudku, teda najneskôr od 1.10.2009 až do podania samotného návrhu na zastavenie konania 20.10.2010/ má oprávnený za to, že tvrdenie povinného o nedovolenosti plnenia je jednoznačne nepravdivé a že dojednanie o úrokoch bolo v súlade s dobrými mravmi, zásadami poctivého obchodného styku a ako dojednanie podľa práva Slovenskej republiky platné, nepredstavuje plnenie slovenským právom nedovolené a ipso facto sa jeho výkon neprieči slovenskému verejnému poriadku. Preto žiada súd návrh povinného na zastavenie konania zamietnuť a zaviazať povinného na náhradu trov konania, ktoré vyčísli do troch dní od vydania uznesenia o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len EP) súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP, súd exekúciu zastaví, ak súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ZRK) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
V zmysle § 4 ods. 1 a 2 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 31 ods. 3 ZRK, rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije
rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.13a)
V danom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu JSM so sídlom v Ž. č. T.-XXXXX-L.-X zo dňa 29.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.10.2009 a vykonateľnosť dňa 04.10.2009. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom (zrýchlenom) konaní a bez odôvodnenia. Súd za účelom rozhodnutia o podanom návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k podanému návrhu povinného a zároveň požiadal Stály rozhodcovský súd JSM v Ž. o zaslanie rozhodcovského spisu sp. zn. T.-XXXXX-L.. Z predloženej kópie uvedeného rozhodcovského spisu, konkrétne zo žalobného návrhu zo dňa 30.07.2009, zo správy a návrhu na hlasovanie spravodajcu senátu zo dňa 26.08.2009, rozhodcovskej zápisnice o hlasovaní o rozsudku č.j. T.-XXXXX-L. zo dňa 29.09.2009 a rozsudku s doručenkami preukazujúcimi jeho doručenie, mal súd zistené a preukázané, že rozhodcovský súd rozhodol v zrýchlenom konaní na základe žalobného návrhu oprávneného zo dňa 30.07.2009, ktorý bol rozhodcovskému súdu doručený dňa 30.07.2009 a z ktorého vyplýva, že oprávnený dňa 16.05.2009 nadobudol pohľadávku voči povinnému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od K.. S. M.-M., U. C.. Následne oprávnený zaslal povinnému výzvu na zaplatenie dlžnej pohľadávky a na základe rokovania uzavreli medzi sebou splátkový kalendár, ktorý obsahuje rozhodcovskú doložku, podľa ktorej bola dojednaná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu JSM. Exekučnému súdu bola zo strany rozhodcovského súdu predložená uvedená Dohoda o úhrade dlhu v splátkach zo dňa 21.04.2009 obsahujúca rozhodcovskú doložku, z ktorej rozhodcovský súd vychádzal pri posudzovaní svojej právomoci prejednať daný spor. Táto rozhodcovská doložka bola v nej dojednaná medzi účastníkmi v nasledovnom znení: „Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že všetky majetkové spory, ktoré by v budúcnosti vznikli z nájomnej zmluvy, resp. zo zmluvy o výkone správy uzavretej medzi zmluvnými stranami, alebo v súvislosti s ňou, môže rozhodovať Stály rozhodcovský súd JSM a to aj na základe zásad spravodlivosti prijatých súdom pri jeho činnosti.“ Zo znenia tejto rozhodcovskej doložky teda vyplýva, že oprávnený sa s povinným dohodli, že Stály rozhodcovský súd JSM môže rozhodovať všetky ich majetkové spory, ktoré by v budúcnosti vznikli z nájomnej zmluvy, resp. zo zmluvy o výkone správy uzavretej medzi nimi alebo v súvislosti s ňou. Z dohody o úhrade dlhu v splátkach však zároveň vyplýva, že povinný ako dlžník dlhuje oprávnenému ako veriteľovi dlžnú istinu vo výške 27.928,32 eur za dodané tovary a služby. Taktiež aj zo správy a návrhu na hlasovanie spravodajcu senátu zo dňa 26.08.2009 mal súd zistené, že pôvodným právnym titulom je dodávka tovaru podnikateľovi. Rozhodcovská doložka tak, ako bola písomne dojednaná medzi účastníkmi v Dohode o úhrade dlhu v splátkach zo dňa 21.04.2009 a z ktorej Stály rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc na
prejednanie daného sporu o zaplatenie dlžnej sumy za dodávku tovaru povinnému, sa tak v skutočnosti netýkala uvedeného právneho vzťahu medzi účastníkmi, týkala sa úplne iného právneho vzťahu, a to majetkových sporov zo vzťahu z nájomnej zmluvy, resp. zo zmluvy o výkone správy uzavretej medzi účastníkmi alebo v súvislosti s ňou. Exekučný súd tak dospel k záveru, že vzhľadom na rozhodcovskú zmluvu dojednanú medzi oprávneným a povinným dňa 21.04.2009 rozhodcovský súd v tomto prípade nemal právomoc spor o zaplatenie dlžnej sumy za dodaný tovar prejednať a teda ani vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť vykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebiehať exekúcia.
Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ je exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve a musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná. Je preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý skúma, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva. Takýto postup exekučného súdu nie je posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojuje postavenie odvolacieho súdu, iba skúma, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nie je exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania je všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.
Z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku nevyplývalo, či a na základe akej rozhodcovskej zmluvy rozhodca konal a rozhodol, uvedené exekučný súd zistil až následne z predloženej kópie rozhodcovského spisu, ktorý si vyžiadal za účelom rozhodnutia o návrhu povinného na zastavenie exekučného konania, pričom z už uvedených listín zistil, že účastníci si písomne dojednali medzi sebou rozhodcovskú doložku iba pre majetkové spory vzniknuté z nájomnej zmluvy, resp. zo zmluvy o výkone správy uzavretej medzi nimi alebo v súvislosti s ňou. Z takto formulovanej a dojednanej rozhodcovskej zmluvy Stály rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc prejednať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi, ktorý sa však týkal úplne iného právneho vzťahu, a to sporu o zaplatenie dlžnej sumy za dodanie tovaru podnikateľovi - povinnému zo strany iného podnikateľa - právneho predchodcu oprávneného. Vzhľadom na takto písomne dojednanú rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú v predloženej Dohode o úhrade dlhu v splátkach zo dňa 21.04.2009 teda rozhodcovský súd nemal ani právomoc prejednať daný spor o zaplatenie dlžnej sumy za dodaný tovar povinnému. Exekučný súd tak dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok vydaný v uvedenom rozhodcovskom konaní tak nie je ani spôsobilým exekučným titulom, nakoľko sa jedná o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky, keďže ho vydal rozhodcovský súd, ktorý nemal právomoc prejednať daný spor o zaplatenie dlžnej sumy za dodanie tovaru povinnému.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je preto podľa názoru exekučného súdu ďalšie pokračovanie v nútenom výkone uvedeného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku č. T.-XXXXX-L.-X zo dňa 29.09.2009 neprípustné a preto bez toho, aby sa už ďalej zaoberal skutočnosťami tvrdenými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie a oprávneným vo vyjadrení k tomuto návrhu, s poukazom na vyššie cit. ust. Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pretože tu ide o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.
O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením až po právoplatnosti tohto uznesenia po tom, čo súdny exekútor vyčísli doteraz vynaložené trovy exekúcie a predloží exekučný spis.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie (§ 374 ods. 4 veta prvá OSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods.1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods.3 písm. l/ OSP, § 43 ods.1 OSP v spojení s § 374 ods. 4 veta tretia OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.