Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23To-131-2011.pdf
PDF · 83.38 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/131/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. februára 2012 prejednal odvolanie obžalovaného
Y. U.
nar. XX.XX.XXXX v H., bytom H., M. R. U. XXX/XX, bez pracovného pomeru, t.č. v mieste bydliska,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 2T/51/2011-268 zo dňa 06.10.2011 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., sa obžalovaný u z n á v a v i n n ý m z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., pretože dňa 7. septembra 2010 asi o 14.20 hod. v Púchove, riadil nákladné motorové vozidlo značky Y. F., evidenčného čísla T. XXX Z. s návesom evidenčného čísla T. XXX P., po ceste číslo I/49 smerom od obce H. na Považskú Bystricu, kde v kilometri 62.700, na kruhovej križovatke s cestou číslo II/507, pri Obchodnom dome N., v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke, pravou prednou časťou vozidla zozadu narazil do cyklistu T. V., jazdiaceho pod vplyvom požitých alkoholických nápojov (0,53 promile) po kruhovom objazde na bicykli, pred ním v smere jazdy vozidla, a to i napriek tomu, že cyklistu jazdiaceho po kruhovom objazde mal možnosť rozpoznať v čase najmenej 8,7 sekundy pred zrážkou, cyklista v dôsledku nárazu spadol pod vozidlo, kde zostal zachytený, takto ho vliekol pod vozidlom asi 700 metrov až na Ulicu 1. mája v Púchove, kde pri M. banke vypadol spod jazdnej súpravy na vozovku, pričom vodič obžalovaný Y. U. nevediac o zrážke s cyklistom, pokračoval s vozidlom v jazde až k obci G., časť Uhry, okres Považská Bystrica, kde bol zastavený policajnou hliadkou. Pri dopravnej nehode cyklista T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. N. XXXX/XX, utrpel úrazovo-krvácavý šok pri rozsiahlej polytraume, pričom na následky týchto zranení dňa 07.09.2010 o 15.45 hod. v Nemocnici s poliklinikou v Považskej Bystrici zomrel,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a
o d s u d z u j e s a z a t o :
Podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody na 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá, pričom podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba na 3 (tri) roky.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 3 (troch) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. zák. sa poškodený T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 2T/51/2011-268 zo dňa 06.10.2011 bol obžalovaný Y. U. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je hore uvedený a odsúdený k trestu odňatia slobody na dva roky so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 3 roky a odkázania poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol hneď po jeho vyhlásení napadnutý odvolaním obžalovaného, ktoré smerovalo proti výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný poukazoval na to, že závery súdu ohľadne jeho viny a trestnej zodpovednosti považuje za neodôvodnené a absolútne nesprávne. Predovšetkým namietal, že neporušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke, pretože sa nemal plne venovať vedeniu vozidla a nesledovať situáciu v cestnej premávke. S týmto nesúhlasí, pretože je nepredstaviteľné prejsť nákladným vozidlom cez kruhový objazd bez toho, aby sa sústredil na vedenie vozidla. Po celý čas nemal vedomosť o prítomnosti cyklistu v kruhovom objazde, z čoho logicky vyplýva, že do kruhového objazdu vošiel skôr ako cyklista. V tomto smere poukazoval na výpoveď svedka J., ktorý mal uviesť, že v kruhovom objazde bol skôr kamión a až potom zbadal cyklistu. Taktiež napádal neobjektivitu znaleckého posudku K.. N., ktorý podľa jeho názoru vychádzal z neobjektivizovaných vstupných parametrov a nesprávne stanovil príčinu dopravnej nehody. Tento znalec si naviac nesprávne vyložil výpoveď svedka J.. V podrobnostiach poukazoval na závery tohto znaleckého posudku ohľadne časových intervalov pohybu kamióna a cyklistu, s ktorými nesúhlasil. Namietal tiež porušenie jeho práva na obhajobu, nakoľko mu nebolo vyhovené vykonanie rekonštrukcie dopravnej nehody za účasti jeho obhajcu. Opätovne poukazoval na to, že poškodeného pri pohybe v kruhovom objazde nevidel a keby sa tam nachádzal, bol by si ho určite všimol. Od vstupu do kruhového objazdu nemal žiadnu informáciu o tom, že sa poškodený v kruhovom objazde nachádza. Žiadal preto, aby v zmysle princípu prezumpcie neviny a pravidla „in dubio pro reo“ bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a on podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodený, prípadne aby mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom.
Prokurátorka krajskej prokuratúry poukázala na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní na správnosť a zákonnosť rozsudku súdu prvého stupňa a žiadala odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Keďže odvolanie bolo podané včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, tieto aj správne vyhodnotil a na základe vykonaného dokazovania správne zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Aj krajský súd sa po preskúmaní spisového materiálu s takto zisteným skutkovým stavom v celom rozsahu stotožnil. V predmetnej trestnej veci boli vypracované znalecké posudky jednak znalcom K.. N. a jednak znaleckou organizáciou A. spol. s.r.o., pričom v obidvoch znaleckých posudkoch sa znalci zaoberali viacerými alternatívami, ktoré by prichádzali do úvahy z hľadiska vjazdu kamiónu riadeného obžalovaným a poškodeným cyklistom, ich vzájomného smeru jazdy v kruhovom objazde a možnosťami, či obžalovaný mohol a mal zaregistrovať
cyklistu. Uvedené znalecké posudky pri týchto alternatívach vychádzali zo stôp nájdených na mieste činu a z výpovede svedka J., ktorý síce samotnú kolíziu kamiónu s bicyklistom nevidel, avšak videl pohyb cyklistu a pohyb kamiónu obžalovaného v kruhovom objazde. Závery znaleckých posudkov sú potom iba v rovine úvah a podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na výpoveď svedka J. sa javí byť aj požadovaná rekonštrukcia nadbytočná. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky ďalšie posudky, rekonštrukcie a pod. by iba naďalej zahmlievali celý skutkový dej, ktorý však na základe výpovede svedka J. bolo možné celkom jednoznačne ustáliť a tým rozhodnúť o vine obžalovaného.
K veci je totiž potrebné uviesť, že obžalovaný cyklistu v kruhovom objazde vôbec nevidel a k veci sa mohol vyjadriť jedine svedok J.. Tento síce vzhľadom na odstup času už na hlavnom pojednávaní nevedel s úplnou presnosťou popísať pohyb kamiónu a cyklistu v kruhovom objazde, ale odvolací súd tu poukazuje na výpoveď tohto svedka z prípravného konania zo dňa 25.09.2010, teda krátko po nehode. Tu jednoznačne uviedol, že kamión prichádzal od obce Dohňany, ktorý vošiel plynule do kruhového objazdu, pretože v tom čase tam nebolo žiadne vozidlo. V tomto čase však súčasne registroval, že v kruhovom objazde sa nachádza aj cyklista, ktorý bol na úrovni vjazdu od obce Streženice. Svedok v tom čase stál pri svojom vjazde do kruhového objazdu, pričom cyklista už bol na jeho úrovni a kamión za ním asi jeden a pol až dva metre. V čase, keď cyklista míňal svedka, tak vtedy bol kamión na jeho úrovni, t.j. na úrovni cyklistu. Na základe tejto svedeckej výpovede dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že v čase, keď kamión vchádzal do kruhového objazdu, cyklista sa už v ňom nachádzal, ba dokonca, keď prichádzali ku svedkovi J., bol jeden a pol až dva metre pred kamiónom. Následne, ako míňali svedka J., kamión už cyklistu dobehol. Z tohto logicky vyplýva záver, že cyklista nemohol ísť tak rýchlo (aj vzhľadom na jeho vek), aby vošiel do kruhového objazdu až po kamióne, ba tento dokonca o jeden a pol až dva metre predísť. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ obžalovaný cyklistu nezaregistroval a následne po vychádzaní z kruhového objazdu tohto zrazil, je zavinenie na predmetnej dopravnej nehode jednoznačne na strane obžalovaného. Vozidlá nachádzajúce sa v kruhovom objazde je možné bez zvýšenej pozornosti zaregistrovať, avšak pokiaľ sa týka cyklistov, tu sa vyžaduje od vodičov zvýšená pozornosť, pretože títo sú ľahko prehliadnuteľní. Aj podľa tvrdenia obžalovaného, tento sa vo zvýšenej miere venoval riadeniu vozidla, aby ním, vzhľadom na jeho dĺžku, bezpečne prešiel cez kruhový objazd, čím mohlo dôjsť k tomu, že cyklistu prehliadol. O to viac je však potrebné maximálne zvýšiť pozornosť práve kvôli cyklistom pri vychádzaní z kruhového objazdu. V tomto smere teda podľa názoru odvolacieho súdu možno obžalovanému klásť zavinenie porušenia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, teda, že aj keď sa síce plne venoval vedeniu svojho vozidla, nesledoval však situáciu v cestnej premávke ako celok a prehliadol cyklistu nachádzajúceho sa v kruhovom objazde a tohto následne pri vychádzaní z kruhového objazdu zrazil.
Súd prvého stupňa však pochybil, pokiaľ konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., teda, že obžalovaný spáchal čin závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Len samotné porušenie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke nie je bez ďalšieho porušením dôležitej povinnosti. Pri porušení dôležitej povinnosti ide o hrubé porušenie povinností vodiča v zmysle citovaného zákona (napríklad požitie alkoholu, nedanie prednosti v jazde, hazardérska rýchlosť, obiehanie cez plnú čiaru, jazda na červenú cez križovatku a podobne). Nevenovanie sa plne vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke je všeobecným porušením povinností vodiča a iba viaceré kumulovanie porušenia takýchto všeobecných povinností možno tiež následne vyhodnotiť ako porušenie dôležitej povinnosti. Naviac, v predmetnom prípade pristúpila tiež určitá spoluvina poškodeného, ktorý bol čiastočne pod vplyvom alkoholu a ako cyklista nesprávne jazdil, pretože zasahoval obžalovanému do jeho jazdnej dráhy takmer 1,6 metra.
Z uvedených dôvodov zrušil preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a pri nezmenenom skutkovom stave uznal obžalovaného vinným z prečinu usmrtenia iba v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 Tr. zák. Následne pri ukladaní trestu zohľadnil to, že obžalovaný z nedbanlivosti iného usmrtil, a preto v rámci trestnej sadzby citovaného ustanovenia Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, žil riadnym životom, ako vodičovi motorového vozidla mu nie je tiež možné doposiaľ k tiaži pričítať, dospel odvolací súd k záveru, že k náprave a prevýchove obžalovaného a k splneniu účelu trestu bude postačovať podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody na dlhšiu skúšobnú dobu vo výmere troch rokov, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá tiež na dobu troch rokov.
Napokon odvolací súd, keďže po zrušení rozsudku nedošlo k žiadnej zmene ohľadne nárokov poškodeného na náhradu spôsobenej škody, obdobne ako súd prvého stupňa podľa § 288 ods. 1 Tr. zák. odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Z takto rozvedených dôvod rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.