Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-248-2010.pdf
PDF · 91.43 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/248/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
X. X. , nar. X.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, bytom u matky, dieťa rodičov matka: M. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A. Z. F., Z. č. XXX/ X, t. č. A. Z. F., L. X. XXXX/XX, a otec: X. X., nar. X.X.XXXX, bytom T., O. č. XXX, okres A., ČR, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/309/2009-102 zo dňa 29.3.2010 tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. X. sumou 135 Eur mesačne od 9. 11. 2010, a to do 15. dňa mesiaca, na ktoré sa výživné poskytuje, k rukám matky.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 9. 11. 2010 sa otec domáhal zníženia výživného na maloletého X. na sumu 28 € mesačne z dôvodu straty zamestnania.
Matka s návrhom výslovne nesúhlasila a otcov návrh považovala za účelový.
Kolízny opatrovník ponechal zníženie výživného na úvahy súdu.
Súd vo veci dokazovanie výsluchom matky a otca, lustráciou v registroch Sociálnej poisťovni, v živnostenskom registri a v katastrálnom registri, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, pričom rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 Zákona o rodine (ZR)
1. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
2. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
3. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
4. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
5. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ZR - Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky na zníženie výživného na maloletého X., a to z dôvodu zmeny pomerov na strane otca, u ktorého došlo k zníženiu príjmu; v období 07/2009 - 12/2009 jeho priemerný čistý príjem zo zamestnania spolu s diétami dosahoval 38 463 Kč a v období od 1/2010 - 06/2010 dosahoval 38 776 Kč. Pomery matky a maloletého zostali od posledného určenia (marec 2010) v zásade nezmenené.
V prvom rade súd konštatuje, že rozsudky odsudzujúce na platenie výživného možno meniť len za podmienky, že dôjde k trvalej zmene pomerov na strane niektorého z účastníkov konania; krátkodobé práceneschopnosti, straty zamestnania a iné okolnosti nemajú automaticky vplyv na výšku výživného a neoprávňujú povinného rodiča samovoľne začať platiť nižšie výživné, ako bolo určené ostatným rozsudkom. Vzhľadom k uvedenému súd neprihliadal k tomu, že otec bol evidovaný nezamestnaný v období od 1. 7. 2010 do 4. 10. 2010, ako aj ku skutočnosti, že bol práceneschopný od 28. 3. 2011 do 31. 5. 2011. V uvedených obdobiach bol otec totiž poberateľom dávok v nezamestnanosti (od sumy 3.807 Kč do 5.498 Kč, ako to vyplýva z rozhodnutia Úradu práce v Karvinej zo dňa 9. 7. 2010), resp. nemocenských dávok v sume 150 Kč z denného vymeriavacieho základu 250 Kč, ako vyplynulo z Oznámenia o vyplatenej dávke nemocenského poistenia.
Okrem toho otec bol naďalej sústavným poberateľom zvláštneho príspevku baníkom vo výške 1.500,- Kč mesačne., ako aj poberateľom dávky štátnej sociálnej podpory, a to príspevku na bývanie, ktorého výška závisela od príjmu otca; celkovo to bola za obdobie od 11/2010 do 09/2011 suma 10 462 Kč, konkrétne v období 10/2010 až 12/2010 suma 8 751 Kč a v roku 2011 suma 6 649 Kč.
Dôvodom na zníženie výživného teda môže byť len skutočnosť, že dôjde k výraznej a trvalej zmene pomerov. V danej veci takouto skutočnosťou bolo podstatné zníženie príjmu otca; v tejto súvislosti však súd upozorňuje na to, že podstatnou zložkou tohto príjmu boli takzvané diéty a prémie a základná hrubá mzda otca dosahovala len cca 8.000,- Kč. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v období od 10/2010 do 12/2010 jeho čistá mzda spolu s vyplatenými diétami dosiahla 17 991,- Kč a v roku 2011
sumu 12 722 Kč (čistá mzda 84 366 Kč, diéty 68 303 Kč); pre úplnosť súd dopĺňa, že k poskytnutým diétam súd musel prihliadnuť, pretože ide o také zložky príjmu, z ktorých otec zabezpečuje svoje osobné potreby (strava, bývanie). S poukazom na už uvedené priznané príspevky na bývanie a banícku rentu, ako aj občasné príjmy z brigádnej činnosti v Slovenskej republike, konkrétne to bolo v 09/2010 suma 133,38 € a v 09/2011 suma 252,60 €, a poskytnuté nemocenské dávky v sume 9750 Kč v roku 2011 (65 dní PN x 150 Kč) činil celkový čistý príjem otca v priemere 623 Eur v roku 2011 a 896 € za obdobie 10/2010 až 12/2010.
Otec má naďalej vyživovaciu povinnosť k svojej manželke, ktorá dlhodobo nepracuje, pričom žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. V tejto súvislosti súd dopĺňa, že z výpovede otca vyplynulo, že jeho manželka je síce evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, ale prácu si vzhľadom na svoj zhoršený zdravotný stav, ktorý však nedosahuje stupeň invalidity, ak aj vzhľadom na starostlivosť o vlastných rodičov, v skutočnosti nehľadá. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia otcovej manželky sú na jej starostlivosť odkázaní, bolo by na mieste zvážiť žiadosť o poskytnutie opatrovateľského príspevku, resp. inej štátnej sociálnej dávky poskytovanej v Českej republike - súd má za to, že vyživovacia povinnosť otca voči jeho manželke nemôže ísť na úkor vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, ktoré je výhradne odkázané na výživné svojich rodičov.
Naproti tomu matka takisto bola na jeseň 2010 práceneschopná a poberala nemocenské dávky vo výške 211 €, pričom súčasne matka začala vykonávať práce pre Inštitút jazykov a vzdelávania KNM, s. r. o. na základe živnostenského oprávnenia. Jej hrubý príjem dosahuje v súčasnosti v priemere 250 € pred zaplatením odvodov do poistných fondov a daní. Uvedený príjem zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam matky, nakoľko aj zo správy ošetrujúceho lekára matky vyplýva, že táto trpí viacerými ochoreniami, obmedzujúcimi ju v práci a v možnosti zamestnať sa, ako aj v bežných životných potrebách a úkonoch; z tohto zdravotného stavu vyplývajú matke aj zvýšené nároky na príplatky k liekom, k liečbe a k diétnemu stravovaniu a režimu. Súčasne matka výhradne zabezpečovala bytové potreby maloletého a zabezpečovala osobnú starostlivosť, ktorá je vzhľadom na vek maloletého naďalej intenzívna; matka má zároveň ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére L. Q., ktorú si plní vo výške 25 - 27 € mesačne.
Preto súd konštatuje, aj keď došlo k výraznému zníženiu príjmu otca, neznamená to automaticky, že v takomto rozsahu (v rovnakom pomere) sa má znižovať i výživné voči maloletému dieťaťu; súd dospel k záveru, že je na mieste zníženie výživného, avšak len v takom rozsahu, aby boli naďalej riadne uspokojované oprávnené potreby maloletého. Je totiž zákonnou ako aj morálnou povinnosťou rodičov, aby v prvom rade boli uspokojené materiálne potreby maloletých detí, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť a až následne iné výdavky rodiča, vrátane vyživovacej povinnosti k iným ako maloletým osobám.
Pri určení konkrétnej výšky zníženého výživného súd vychádzal aj z oprávnených výdavkov maloletého, ktoré na základe vyčíslenia matky a vlastnej praxe vyhodnotil vo výške 170 - 200 € (100 € strava, 20 € ošatenie, 10 € hygiena, 40 € lieky + ďalšie výdavky na jazykové a umelecké krúžky, výlety, kultúru a iné); od posledného určenia výživného k zníženiu oprávnených výdavkov nedošlo. Súd v súvislosti s oprávnenými výdavkami maloletého poukazuje na jeho zhoršený zdravotný stav, v dôsledku ktorého je nútený užívať lieky (antihistaminiká) a mal by sa opakovane podrobiť klimatoterapii (kúpeľná liečba, dovolenka pri mori).
Nakoľko porovnaním možností a schopností rodičov súd zistil, že príjmové pomery otca sú trojnásobné ako príjmové pomery matky, ktorá vzhľadom na svoj zdravotný stav a nutnosť osobne sa starať o maloletého nemá možnosti lepšieho zárobku, súd s ohľadom na vyššie uvedené znížil výživné otca o 10 % pôvodne určeného výživného, teda na sumu 135 € mesačne. Opakovane súd zdôrazňuje, že naposledy bolo určené výživné dohodou rodičov, keď otcov celkový čistý príjem presahoval 38.000,- Kč avšak bolo to spôsobené len nepravidelnými zložkami príjmu (tzv. diétami), na ktoré sa otec pri dohode rodičov nemal spoliehať; súd zdôrazňuje, že otec dlhodobo pracuje ako baník a teda pozná pracovné podmienky v tomto obore a súčasne pri uvedenom príjme bolo v jeho možnostiach a schopnostiach platiť aj výrazne vyššie výživné, než si s matkou dohodli.
Súd ďalej dopĺňa, že od posledného určenia výživného nedošlo k zmene oprávnených výdavkov na strane otca (nájomné, úvery a podobne) a otcovi z ním dosahovaného príjmu (viac ako 600 € netto), zostáva aj po zaplatení zmeneného výživného dostatok prostriedkov na úhradu jeho bežných potrieb a bytových potrieb, ako aj bežných potrieb jeho manželky, ku ktorej má vyživovaciu povinnosť. V tejto súvislosti súd tiež prízvukuje, že pokiaľ otec uhrádza nedoplatky do poistných fondov, tieto vznikli ešte v predchádzajúcom období a práve nezodpovedným konaním otca, ktorý si túto povinnosť neplnil v čase, keď mal dostatok finančných prostriedkov.
Čo sa týka výšky výživného vo výške 28 €, ktoré otec pôvodne navrhol a ktoré platil od podania návrhu na zníženie výživného, súd zdôrazňuje, že takéto výživné je na hranici minimálneho zákonného výživného. Inštitút minimálneho zákonného výživného je však stanovený len pre výnimočné prípady, ktorými je napríklad stav, keď že povinný rodič vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je vôbec schopný nájsť si zamestnanie, pričom na druhej strane rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, má dostatočný príjem na to, aby zabezpečil oprávnené potreby maloletého dieťaťa zo svojho príjmu a teda je schopný kompenzovať výpadok platenia výživného zo strany povinného rodiča; tieto podmienky v danej veci splnené vôbec neboli.
Rovnako ani v odvolaní proti pôvodnému prvostupňovému rozsudku otcom navrhnutá výška výživného v sume 80 € je celkom zrejme neprimeraná vzhľadom na okolnosti uvedené vyššie; samotná matka má limitované možnosti zaradiť sa na pracovnom trhu a osobná starostlivosť je neoceniteľná a musí byť zohľadnená pri určovaní výživného rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do starostlivosti. S poukazom na okolnosti už uvedené vyššie preto v danej veci súd za adekvátne zníženie výživného považuje maximálne 10 % pôvodne určeného výživného, pretože by oprávnené potreby maloletého neboli zabezpečené.
Výživné súd znížil odo dňa podania návrhu, nakoľko už v danom čase bol znížený príjem otca.
Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ustanovením § 163 O. s. p. k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné, bez ohľadu na to, či niektorý z účastníkov podá odvolanie.