Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_47Cpr-1-2011.pdf
PDF · 84.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-47Cpr/1/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci navrhovateľa: I. T., bytom: T. X, XXX XX T., proti odporcovi: GASTRO KS s.r.o., so sídlom: Čakany 30, 930 40 Čakany, zastúpený: JUDr. Ľubomírom Kurajdom, so sídlom: Lesná 25, 071 01 Michalovce o určenie neplatnosti výpovede takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v podanom návrhu zo dňa 26.9.2011 žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu bolo dané rozhodnutím zo dňa 26.7.2011 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatné, keď postup zamestnávateľa správny nebol. Navrhovateľ zároveň žiadal, aby sa zmenila výpoveď navrhovateľovi podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce. Navrhovateľ ďalej uplatňoval mzdové nároky v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, vyplatenie odchodného, ako aj náhradu za nevyčerpanú dovolenku.
Odporca navrhoval návrh v plnom rozsahu zamietnuť s poukazom na to, že odporca postupoval v súlade so Zákonníkom práce, keď odporca po ukončení práceneschopnosti dňa 19.7.2011 prestal chodiť do práce, čím vytvoril neospravedlnenú absenciu, čo je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s pracovnou zmluvou zo dňa 22.11.2009, návrhom dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 19.7.2011, rozhodnutím o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 26.7.2011, písomným upozornením zo dňa 22.7.2011, rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľovi, výsluchom spoločníkov odporcu, výsluchom svedkov D. T., G. K. a zistil:
Navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.11.2009 v pracovnej pozícii kuchár, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Navrhovateľ predložil odporcovi návrh dohody o skončení pracovného pomeru s tým, že pracovný pomer by bol ukončený ku dňu 19.7.2011 z dôvodu priznania plného invalidného dôchodku. Odporca s návrhom dohody nevyjadril súhlas.
Odporca rozhodnutím zo dňa 26.7.2011, ktoré bolo doručené navrhovateľovi 27.7.2011, okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu neospravedlnenej absencie, ktorú navrhovateľ vytvoril dňa 19.7., 20.7., 21.7., 22.7.2011. Odporca listom zo dňa 22.7.2011, ktorý navrhovateľ prevzal 27.7.2011, upozorňuje navrhovateľa na hrubé porušenie pracovnej disciplíny, čo odôvodňuje tým, že po skončení práceneschopnosti od 19.7.2011 do práce nenastúpil.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 29.6.2011 bol priznaný navrhovateľovi invalidný dôchodok od 25.4.2011.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ mal ukončenú práceneschopnosť dňom 18.7.2011 a dňa 19.7.2011 sa uskutočnilo v popoludňajších hodinách stretnutie, ktorého sa zúčastnil navrhovateľ, spoločníci odporcu a manželka navrhovateľa. Na tomto stretnutí navrhovateľ predložil dohodu o skončení pracovného pomeru s tým, že pracovný pomer by mal byť ukončený dňom 19.7.2011. Pri tomto stretnutí spoločníci a zároveň konatelia nevyjadrili súhlas so skončením pracovného pomeru s tým, že stanovisko sa vyjadrí neskôr, pričom súhlas so skončením pracovného pomeru daný nebol. Navrhovateľ tvrdil, že asi po troch dňoch volal s pánom Slobodom, konateľom a spoločníkom odporcu, pýtal sa na stanovisko, ktorý mu povedal, že vec je v riešení. Následne navrhovateľ už nekontaktoval zamestnávateľa a dňa 27.7.2011 mu bolo doručené upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru. Navrhovateľ potvrdil, že následne sa nekontaktoval s odporcom a vyjadril len nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru. Navrhovateľ tvrdil, že on žiadnu absenciu nevytvoril, keď podľa neho pracovný pomer skončil dňom 19.7.2011 na základe predloženej dohody a zároveň potvrdil, že od 19.7.2011 do práce nechodí.
Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že nedošlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou, keď odporca takýto súhlas nevyslovil, riešenie bolo oddialené a zamestnávateľ mal záujem, aby navrhovateľ prácu naďalej vykonával.
Pokiaľ ide o ostatné nároky navrhovateľa, t.j. , že mal dostať výpoveď zo strany odporcu podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, takýto nárok nie je opodstatnený. Pokiaľ ide o náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, odporca tvrdil, že tento nárok rovnako opodstatnený nie je, keď navrhovateľovi bola krátená dovolenka z titulu vytvorenej absencie. Pokiaľ ide o vyplatenie odchodného na toto navrhovateľ nárok nemá vzhľadom na dôvod skončenia pracovného pomeru.
Konateľ a spoločník odporcu Martin Sloboda potvrdil, že on bol prítomný pri stretnutí, ktoré bolo uskutočnené dňa 19.7.2011, k dohode o skončení pracovného pomeru nedošlo, vec bola v štádiu riešenia, avšak nie takého, že by navrhovateľ do práce nemal nastúpiť, keď mali záujem na tom, aby navrhovateľ prácu vykonával, o čom svedčí aj upozornenie, ktoré bolo dané navrhovateľovi.
Svedkyňa D. T., ktorá je manželkou navrhovateľa uviedla, že ona bola prítomná stretnutia dňa 19.7.2011, pri ktorom navrhovateľ odovzdal doklad o skončení práceneschopnosti, rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou. Pán Sloboda, ako aj pán Kulcsár, ktorí boli na stretnutí prítomní sa nevyjadrili v tom zmysle, či s dohodou súhlasia alebo nesúhlasia, navrhovateľovi bolo povedané, že sa musia poradiť a stanovisko oznámia dodatočne. Týmto sa stretnutie skončilo. Navrhovateľ následne do práce nechodil, čakal na stanovisko odporcu.
Ladislav Kulcsár, ktorý je rovnako spoločníkom a konateľom odporcu uviedol, že sa zúčastnil stretnutia dňa 19.7.2011. Pokiaľ ide o žiadosť o skončenie pracovného pomeru, na túto žiadosť sa nereagovalo súhlasne, bolo konštatované, že sa musia poradiť. Pri tomto stretnutí pán Sloboda oznámil navrhovateľovi, že do práce musí chodiť, avšak navrhovateľ do práce nechodil. Pri stretnutí navrhovateľ oznámil, že do práce nechce prísť s tým, že odporca má ďalšiu zamestnankyňu.
Svedkyňa G. K., ktorá bola dňa 19.7.2011 v reštauračnej časti a stretla pána Slobodu a počula pri rozhovore s navrhovateľom, počula pána Slobodu, že navrhovateľ má nasledujúci deň nastúpiť do práce. Svedkyňa uvádzala, že ona problematiku poznala, keď navrhovateľ v reštaurácii varil.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
Podľa § 60 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu navrhovateľa nevyhovel, keď postup zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru bol v súlade so Zákonníkom práce. Neprítomnosť v práci bez ospravedlnenia je nutné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože ide o svojvoľné konanie zo strany zamestnanca, čím spôsobuje zamestnávateľovi problémy z hľadiska zabezpečovania úloh, ktoré má zamestnanec plniť. V danom prípade išlo o neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku od 19.7.2011 do 22.7.2011, resp. aj následne, keď navrhovateľ od skončenia práceneschopnosti t.j. od 19.7.2011 do práce nenastúpil. Súd konštatuje, že v danom prípade nedošlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou, tak ako to navrhoval navrhovateľ, keď zo strany odporcu súhlas s dohodou nebol vyjadrený a preto je povinnosťou zamestnanca do práce riadne chodiť pokiaľ nedôjde k platnému skočeniu pracovného pomeru, čo sa v danom prípade nestalo. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ do práce chodiť mal, čo potvrdili spoločníci a konatelia, pričom táto povinnosť je samozrejmá, pretože ak pracovník nemá zákonné dôvody pre neprítomnosť v práci, všeobecne platí, že prácu má vykonávať.
Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že mu bol priznaný invalidný dôchodok a z tohto dôvodu chcel skončiť pracovný pomer, k tomuto súd zaujíma stanovisko také, že priznanie invalidného dôchodku nemá samo za následok skončenie pracovného pomeru, pracovný pomer musí byť ukončený spôsobom, ktorý predpokladá Zákonník práce.
Súd rovnako zamietol návrh navrhovateľa, pokiaľ žiadal, aby sa zmenila výpoveď od zamestnávateľa a mala byť daná navrhovateľovi podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nemožno zamestnávateľovi prikazovať akým spôsobom a formou a dôvod z akého má byť skončený pracovný pomer, pretože takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že výpoveď je jednostranný právny úkon a jeho voľba je daná subjektu, ktorý mieni skončiť pracovný pomer, ale súd ho určovať nemôže.
Vzhľadom k tomu, že súd zamietol návrh navrhovateľa, nevzniká ani povinnosť vyplatiť náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru a nevzniká ani povinnosť na vyplatenie odchodného,
keď neboli splnené podmienky, ako má na mysli § 76 ods. 6 Zákonníka práce, keď pracovný pomer neskončil spôsobom, ktorý predpokladá toto ustanovenie.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď navrhovateľ v konaní úspešný nebol, odporca trovy neuplatňoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti