Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-5-2010.pdf
PDF · 84.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/5/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: C. T., narodený XX.X.XXXX, bytom v J., O. XX, proti odporcom: 1) PEGAS Car, a.s., IČO: 35 901 845, so sídlom v Bratislave, Vendelínska 3a a 2) W.. O. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom v J., E. 5, o zaplatenie 13.000 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, takto
rozhodol:
Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1 Zm 559/09-15 zo dňa 4.12.2009 sa ponecháva v platnosti v celom rozsahu.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania o námietkach nepriznáva.
odôvodnenie:
Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1 Zm 559/09-15, ktorý tunajší súd vydal dňa 4.12.2009, boli odporcovia v 1. a 2. rade zaviazaní, aby spoločne a nerozdielne navrhovateľovi zaplatili zmenkovú sumu 13.000 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 12.8.2009 do jej zaplatenia, odmenu 43,33 eur a trovy konania 1.370,68 eur.
Námietky podali obaja odporcovia a návrh žiadali zamietnuť. Odporca v 1. rade, reagujúc na odôvodnenie návrhu na začatie súdneho konania, podľa ktorého mala byť zmenkou zabezpečená pôžička z 11.2.2009, namietol, že zmluvu o pôžičke nikdy s navrhovateľom neuzavrel, ani ju vlastnoručne nepodpísal, žiadne peňažné prostriedky od navrhovateľa nedostal a ani neprevzal, preto nemohlo medzi nimi dôjsť k vystaveniu zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, posilňujúceho postavenie navrhovateľa. Odporca v 2. rade namietol, že údajnú pohľadávku navrhovateľa na zmenke svojim ručením nezabezpečil a o uzavretí zmluvy o pôžičke nemal vedomosť, ani o tom, že by odporca v 1. rade dostal od navrhovateľa peňažné prostriedky.
Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1 CbZm 5/10.
Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu v platnosti. Námietky považoval len za účelové, motivované snahou odporcov oddialiť splnenie povinnosti, alebo sa jej splneniu trvale vyhnúť. Uviedol, že odporcovi v 1. rade požičanú sumu odovzdal v hotovosti, zmluvu o pôžičke, ktorou prevzatie peňazí potvrdil, podpísali odporcovia v prítomnosti jeho vtedajšej právnej zástupkyne a súčasne podpísali aj zmenku, odporca v 2. rade sám za seba per aval a tiež za odporcu v 1. rade ako štatutárny zástupca vystaviteľa. S odporcom v 2. rade má dlhoročné osobné a obchodné vzťahy, po celú dobu preukázateľne používal práve ten podpis, ktorým sa ako vystaviteľ zmenky za odporcu v 1. rade a avalista na zmenku podpísal. Námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu úmyselne podpísal inak, zjavne s cieľom spochybniť pravosť podpisu na zmenke. Odporcovia síce v námietkach žalovanú pohľadávku neuznali, napriek tomu ho cez tretiu osobu oslovili s požiadavkou dohodnúť jej zaplatenie v splátkach, čím v skutočnosti existenciu záväzku potvrdili.
Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) nariadil celkovo päť pojednávaní, navrhovateľ sa dostavil len na prvé z nich, od októbra 2010 ostal pasívny a od novembra 2011 ani jeden z účastníkov poštou doručované zásielky nepreberá. Súd preto ostatné pojednávanie, konané 13.2.2012, uskutočnil v zmysle § 101 ods. 2 OSP v ich neprítomnosti. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom odporcov, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise a na preukázanie pravosti podpisov odporcov na zmenke nariadil súd znalecké dokazovanie. Vykonať iné dôkazy účastníci konania nenavrhli.
Navrhovateľ predložil prvopis zmenky vystavenej v J. 11.2.2009, ktorou sa odporca v 1. rade ako jej vystaviteľ zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dňa 11.8.2009 v J. zmenkovú sumu 13.000 eur, bez protestu. Per aval zmenku podpísal odporca v 2. rade.
Predložením prvopisu zmenky, ktorá obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku, navrhovateľ svoje práva zo zmenky preukázal. Súd vydaním zmenkového platobného rozkazu o jeho návrhu rozhodol, podanými námietkami sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil a v ďalšom konaní súd už len posudzoval, či je obrana odporcov, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či nimi tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcov a oni musia preukázať, či sú splnené podmienky na to, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.
V námietkach boli odporcovia povinní uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú. Pre konanie je rozhodujúci presný obsah námietok, keďže súd v zmysle § 175 ods. 4 OSP nemôže na neskôr namietané skutočnosti prihliadať. Presným obsahom námietok je zároveň limitovaný aj rozsah dokazovania.
Obaja odporcovia namietali, že odporca v 1. rade zmluvu o pôžičke s navrhovateľom neuzavrel, nepodpísal ju a ani peniaze od navrhovateľa neprevzal. Odporca v 1. rade z toho vyvodil, že k vystaveniu zmenky nemohlo dôjsť a navrhol, aby súd ustanovil znalca z oblasti grafológie na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Odporca v 2. rade poprel, že by zabezpečil pohľadávku navrhovateľa zmenkovým ručením a tiež žiadal nariadiť znalecké dokazovanie grafológom.
Odporca v 2. rade pri výsluchu ako účastník konania uviedol, že s navrhovateľom spolupracoval na obchodnej báze, došlo medzi nimi k nezhodám, a keďže navrhovateľ mal k dispozícii množstvo dokumentov s jeho podpisom (faktúry a dodacie listy), domnieval sa, že mohol jeho podpis na zmenke napodobniť. Pre osobný vzťah navrhovateľa s jeho bývalou právnou zástupkyňou ju označil za zaujatú, i keď nespochybnil, že v minulosti v jej advokátskej kancelárii bol. Pripustil, že podpisy na zmenke sú druhovo podobné s jeho bežným podpisom a že námietky podpísal inak než sa obvykle podpisuje, nešlo však o úmysel, len namiesto šifry sa podpísal plným menom.
Z prvopisu zmenky vyplýva, že jej vystaviteľom je odporca v 1. rade. V námietkach odporca v 1. rade poprel len svoj podpis na zmluve o pôžičke, nie na zmenke. Tvrdenie, že pre neposkytnutie pôžičky k vystaveniu zmenky dôjsť nemohlo, nie je možné považovať za spochybnenie pravosti jeho podpisu na zmenke, ale za námietku neexistencie dôvodu zmenky, t.j. kauzálnu námietku. Naproti tomu odporca v 2. rade v námietkach výslovne uviedol, že navrhovateľovu pohľadávku na zmenke svojim ručením nezabezpečil, čím v skutočnosti poprel pravosť svojho podpisu. Keďže pisateľom oboch podpisov na zmenke (vystaviteľa a avalistu) mala byť tá istá osoba, nariadil súd znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva a znalcovi uložil posúdiť pravosť oboch podpisov na zmenke.
Znalec mal k dispozícii celkovo 55 nesporne pravých originálov podpisu W.. O. E. na porovnávacích materiáloch, ktoré sa nachádzajú jednak v tomto súdnom spise, resp. ich súdu predložil odporca v 2. rade a jednak v spisoch Okresného súdu Bratislava I sp. zn. Sa 3426/B a Sa 2855/B.
Podľa znaleckého posudku súdneho znalca C.. C. T. č. XX/XXXX zo dňa 7.10.2011, znalec porovnal sporné podpisy vystaviteľa a avalistu na origináli zmenky s 55 nesporne pravými originálnymi podpismi W.. O. E. a skúmal ich s použitím analytickej, porovnávacej a v rámci nich aj grafometrickej metódy. Po vyhodnotení výsledkov porovnania touto kombinovanou metódou znalec nezistil žiadne identifikačne hodnotné rozdielne znaky, na základe ktorých by bolo možné W.. O. E. vylúčiť ako pisateľa sporných podpisov. Sporné podpisy znalec označil za výsledok autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby,
lebo neboli zistené žiadne znaky, nasvedčujúce technickému falšovaniu, v ich okolí sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. po ich mechanickom odstraňovaní (napr. gumovaní).
Keďže znalec postup, ktorým k takýmto záverom dospel, v posudku podrobne vysvetlil, rozobral jednotlivé zhodné a rozdielne znaky sporných podpisov s porovnávacími podpismi W.. E. z hľadiska plynulosti ťahu písma, jeho tvarovania, umiestnenia a sklonu, o vecnej správnosti znaleckého posudku súd nemal dôvod pochybovať.
Z porovnávacieho materiálu neboli druhovo zhodné len podpisy odporcov na námietkach, z ktorého dôvodu ich podľa znalca nebolo možné so spornými podpismi porovnať. Nakoľko odporca v 2. rade sám uznal, že nejde o jeho bežný, obvyklý podpis, nemá ani táto odlišnosť na správnosť záverov znaleckého posudku vplyv.
Vzhľadom na závery znaleckého posudku považoval súd námietku odporcov, popierajúcu pravosť ich podpisu na zmenke, za nedôvodnú.
Odporca v 1. rade namietol, že s navrhovateľom neuzavrel zmluvu o pôžičke, zmluvu nepodpísal, peniaze nedostal a ani neprevzal.
Predmetom tohto súdneho konania je plnenie zo zmenky, nie zo zmluvy o pôžičke. Zmenkové záväzky sú záväzkami z listinného cenného papiera, definované sú teda len samotnou zmenkovou listinou a jedine z nej vyplývajú. Pre platnosť zmenky nie je významné, či medzi zmenkovým dlžníkom a majiteľom zmenky je alebo nie je nejaký mimozmenkový právny vzťah. Vystaviteľ vlastnej zmenky sa dlžníkom stáva podpisom zmenky, ktorým na seba vzal povinnosť zmenku zaplatiť, čo rovnako platí aj pre zmenkového ručiteľa. Námietka, že zmenka nemá kauzu, preto nemôže mať na existenciu zmenkového záväzku vplyv. Právne významnou by sa do určitej miery mohla stať len v prípade, ak by sa preukázalo, že ani jeden z odporcov zmenku nepodpísal.
Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom, a keďže sa v konaní nepreukázalo, že by z dôvodov uvedených v námietkach povinnosť odporcov poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky celkom alebo sčasti zanikla, ponechal súd zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.
O náhrade trov konania o námietkach bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní úspešný navrhovateľ nežiadal náhradu trov prisúdiť, preto súd rozhodol tak, že sa mu ich náhrada nepriznáva. Tým nie je dotknutá povinnosť odporcov k náhrade trov, uložená im v zmenkovom platobnom rozkaze, ktorý súd ponechal v platnosti v celom rozsahu, včítane trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne v troch
vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..