Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16P-49-2011.pdf
PDF · 106.51 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/49/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. A., A.. XX.X.XXXX Y. P.. Q., A.. XX.X.XXXX Č., bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, soc. veci a rodiny Spišská Nová Ves, deti rodičov T. Č., A.. XX.X.XXXX, W. X. A. Q., W. Č.. XXX/X, zastúpenej JUDr. Matejom Okálym, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves a P. Č., A.. XX.X.XXXX, W. O. - W., F. Č.. X o zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh otca z a m i e t a .
Ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa svojím návrhom zo dňa 23.11.2010 podaným na Okresnom súde Košice 2 dňa 30.11.2010 domáhal, aby súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 11P480/2009, v časti týkajúcej sa výšky výživného pre maloleté deti a to tak, že výživné pre mal. A. sa mení zo sumy 83,- Eur na sumu 50,- Eur a na mal. Q. zo sumy 83,- Eur na sumu 50,- Eur, počnúc od 1.12.2010. Svoj návrh odôvodnil tým, že od rozhodnutia uvedeného súdu došlo u otca k finančným problémom z dôvodu krízy vo všetkých sférach národného hospodárstva, stratil objednávky a zákazky v predmete svojho podnikania, t.j. v oblasti stavebníctva a v roku 2009 skončil s nulovým príjmom. Vzhľadom k tomu, že popri vyživovacej povinnosti na maloleté dcéry nemal dostatok finančných prostriedkov na platenie odvodov do štátneho rozpočtu, bol nútený pozastaviť prevádzkovanie živnosti. Dňa 12.12.2009 uzavrel manželstvo s F. T. a v manželstve sa im 17.6.2010 narodila dcéra P. Č.. Otec sa presťahoval k svojej manželke a dcére a žijú v podnájme. Za podnájom spoločne platia 350,- Eur mesačne. Manželka je na materskej dovolenke a jej čistý mesačný príjem tvorí materský príspevok a rodinné prídavky v sume 277,99 Eur. Vzhľadom tomu, že otec je bez pracovného pomeru je to ich jediný príjem do domácnosti. Vzhľadom na zlú finančnú situáciu sa to otec snaží riešiť formou jednorazových brigád, čo im však postačuje iba na základné pokrytie najnutnejších potrieb pre domácnosť.
Uvedená vec bola následne prípisom Okresného súdu Košice II zo dňa 17.1.2011 v zmysle § 105 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. postúpená na tunajší súd.
Súd následne vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca cestou dožiadaného súdu a výsluchom kolízneho opatrovníka, ako aj oboznámením sa s ďalšími listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav :
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí. Poukázala na to, že výdavky na maloleté deti sa jej zvýšili a ona až po 9 rokoch od rozvodu prvýkrát žiadala o zvýšenie výživného, o ktorom sa rozhodlo v konaní 11P 480/2009. V uvedenom konaní sa otec vyhýbal účasti na pojednávaní. Toho času býva s maloletými deťmi a svojou matkou v rodinnom dome, ktorého je spolumajiteľkou v 1/4-inovom podiele. Je zamestnaná s čistým príjmom 407,- Eur mesačne. Poberá prídavky na deti v sume 44,02 Eur mesačne a daňový bonus na obe deti vo výške 42,01 Eur mesačne. Iný hodnotnejší majetok nevlastní. Náklady na domácnosť vrátane výdavkov na deti predstavujú sumu 247,- Eur mesačne. Maloletá A. t.č. navštevuje 9. ročník a mal. Q. 7. ročník základnej školy. Obe deti sa stravujú v škole, kde navštevujú turistický krúžok, s čím ale nie sú spojené výdavky. Dcéry sa momentálne už nevenujú žiadnej záujmovej činnosti, nakoľko to matke nevychádzalo. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Obe dcéry navštevujú čeľustnú ortopédiu a budú nosiť zubný strojček. Podľa poslednej výpovede matky sa mal. Viktória naposledy zúčastnila lyžiarskeho výcviku, v ktorom mala matka výdavky 150,- Eur. Otec o deti nejaví záujem, neprispieva ani nad rámec výživného a deti nevidel od materskej školy. Voči otcovi sa viedlo tiež trestné konanie pre neplatenie výživného.
Otec vo svojej výpovedi cestou dožiadaného súdu uviedol, že podnikal v oblasti stavebníctva, kde vykonával stavebné a kompletizačné práce. S podnikaním neskončil, má však založenú spoločnosť I.- P. X. X..H..E.., avšak v dôsledku hospodárskej krízy nemá zákazky na vykonávanie stavebnej činnosti. Vlastní podiel na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX. V rámci vykonávania živnosti mu vznikli dlhy vo výške 60.000,- Eur, ktoré v súčasnej dobe vzhľadom na svoju finančnú situáciu nie je schopný splácať. V súčasnosti nemá žiaden príjem a žije z pôžičiek od svokry. Má vyživovaciu povinnosť k 3 maloletým deťom, pričom v rámci svojej výpovede uviedol, že jeho manželka čaká ďalšie dieťa, ktoré sa má narodiť v októbri. Opätovne zopakoval, že jeho manželka dostáva materskú vo výške 278,01 Eur a že žijú v prenajatom byte, za ktorý uhrádzajú 380,- Eur mesačne. Zároveň v tejto svojej výpovedi žiadal znížiť výživné z jeho strany na obe maloleté dcéry zo sumy 83,- Eur na sumu 30,- Eur mesačne na každú z dcér a to počnúc od 1.12.2010.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P480/2009, mal súd preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 11P480/2009 - 43 zo dňa 12.5.2010, bolo otcovi maloletých dcér určené výživné vo výške 83,- Eur mesačne na každú dcér, počnúc od 1.9.2009. Z obsahu uvedeného spisu vyplynulo, že súd pri určení tohto výživného vychádzal z výpovede matky a ňou uvádzaných nákladov na maloleté dcéry. Konanie sa uskutočnilo za účasti opatrovníka otca maloletých detí, ktorý mu bol ustanovený a ktorým bola jeho matka - stará matka maloletých detí. Z obsahu uvedeného spisu mal súd preukázané, že podľa pripojeného daňového priznania otca za r. 2008 z ktorého súd pri určovaní výživného vychádzal, otec nevykazoval žiadne príjmy ani žiadne výdavky v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Matka v uvedenom období bola zamestnaná, kedy podľa potvrdenia jej zamestnávateľa dosiahla za obdobie od októbra 2009 do marca 2010 priemerný mesačný príjem 347,71 Eur.
Podľa správ Daňového úradu Košice IV, otec za obdobie rokov 2009-2010 nepodal žiadne daňové priznanie. Z výpisu zo živnostenského registra vyplynulo, že dňa 9.12.2010 ukončil svoju živnostenskú činnosť. Podľa zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 22.6.2010, uzavretej medzi G.. U. P. ako prevádzajúcim a otcom maloletých detí ako nadobúdateľom sa otec stal jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti I.-P. X., X..H..E.. O. - W., za kúpnu cenu 1,- Euro. Podľa daňového priznania za rok 2010 podaného uvedenou obchodnou spoločnosťou, dosiahla táto spoločnosť v roku 2010 výnosy v celkovej výške 38.998,86 Eur a prevádzkové náklady vo výške 40.072,34 Eur. Výsledok hospodárenia pred zdaneným tak bol záporný a teda v sume - 1.073,48 Eur. Podľa správy Krajského dopravného inšpektorátu Košice, otec nebol ani nie je držiteľom a ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Podľa oznámenia správy katastra Košice je otec podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, v podiele 2/8-iny, na LV č. XXX s podielom 2/8-iny, na LV .č XXX s podielom 1/5- ina a na LV č. 959 s podielom 1/10-ina. Podľa oznámení správ katastra spadajúcich do územného obvodu Katastrálneho úradu Košice, otec nie je vlastníkom žiadnych iných nehnuteľností. Z rodného listu maloletej P. Č. vyplynulo, že otec maloletých detí je jej otcom a teda má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Podľa priloženej tehotenskej knižky jeho manželky je táto tehotná a ďalšie dieťa sa im malo narodiť v októbri 2011. Otec rodný list tohto dieťaťa nepredložil. Podľa potvrdenia spoločnosti B. M.. X.. X..H..E.. O., otec v uvedenej spoločnosti vykonával práce na základe dohody o pracovnej činnosti v období od
13.10.-13.11.2011 a od 28.12.2011-3.1.2012, kedy za mesiac december 2011 dosiahol čistý príjem 6,48 Eur.
Matka maloletých detí je t. č. naďalej zamestnaná, pričom za obdobie od júna do septembra 2011 dosiahla čistý mesačný príjem v celkovej výške 1.787,72 Eur, čo v prepočte na mesiac predstavuje čiastku 446,93 Eur.
Zo správ úradu práce soc. vecí a rodiny z prešetrenia pomerov u maloletých naposledy zo 7.11.2011 vyplynulo, že dcéry naďalej s matkou bývajú v rodičovskom rodinnom dome v spoločnej domácnosti aj so starou matkou. Matka uhrádza náklady na domácnosť v rozsahu 3/4 -ín a stará matka v rozsahu 1/4- iny. Matka uhrádzala deťom poplatky na zubné strojčeky, ako aj ošetrenia u zubára a detskej obvodnej lekárky a lekárňach, pričom tieto poplatky boli za mesiace september a október 2011 v sume okolo 230,- Eur. V súvislosti s neplnením vyživovacej povinnosti zo strany otca, je matke vyplácané náhradné výživné, pričom otec matke uhrádza výživné po 20,- Eur mesačne. O túto čiastku je znížené náhradné výživné vyplácané matke. Z matkou predložených dokladov o výdavkoch na maloleté vyplynulo, že v mesiaci september 2011 mala matka výdavky na obe deti spolu 282,- Eur, v mesiaci október vo výške 225,94 Eur.
Z trestného rozkazu tunajšieho súdu sp.zn. 4T 114/2011-43, zo dňa 2.6.2011 vyplynulo, že otec maloletých bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, s určením skúšobnej doby v trvaní 1 roka.
Otec sa na poslednom pojednávaní nezúčastnil, kedy podaním doručeným súdu faxom a následne aj elektronicky bez zaručeného podpisu dňa 13.2.2012, t.j. v deň konania pojednávania žiadal o odročenie pojednávania na najbližší možný termín, kedy uvedenú žiadosť doložil kópiou potvrdenia dočasnej zdravotnej neschopnosti, podľa ktorej mal byť práceneschopný od 6.2.2012.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 194/2011 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 26,- Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. , pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa § 119 ods. 2 O.s.p. , účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Podľa § 119 ods. 3 O.s.p. , ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Súd návrhu otca nevyhovel, pretože bol toho názoru, nie sú splnené podmienky na zníženie výživného. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že otec síce ukončil činnosť živnostníka v decembri 2010, avšak doteraz súdu nezdokladoval, aké skutočné príjmy a výdaje do dňa zániku živnostenského oprávnenia dosahoval, a teda nesplnil si svoju edičnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 63 Zákona o rodine.
Navyše v priebehu roka 2010 sa stal jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti I.-P. X., X..H..E., ktorá síce podľa daňového priznania za rok 2010 dosiahla hospodársku stratu -1.073,48 Eur, avšak zároveň podľa tohto daňového priznania vykazovala výnosy v celkovej výške 38.998,86 Eur a pokiaľ išlo o nákladovú položku nebolo preukázané aké náklady v rámci svojej podnikateľskej činnosti táto spoločnosť, ktorej otec je jediným spoločníkom a konateľom a teda ide o tzv. jednoosobovú spoločnosť, dosiahla, keďže súd pri hodnotení nákladov môže vziať do úvahy len tie, ktoré uzná za nevyhnutné na výkon podnikateľskej činnosti otca v zmysle § 63 Zákona o rodine. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje , že otec je jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti, ktorý má právo bez obmedzenia nakladať s jej majetkom. Navyše vôbec nezdokladoval hospodárenie tejto jeho uvedenej jednoosobovej spoločnosti za rok 2011.
Napokon tiež poukazuje na to, že otec sa stal jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti práve v roku 2010, za ktorý táto spoločnosť vykázala stratu, a teda aj keby mal len hodnotiť uvedenú stratu spoločnosti , bez pohybu skutočného majetku v danej spoločnosti, ktorý za rok 2010 vykazoval vyššie uvedené hodnoty, tak podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd musel prihliadať aj na tú skutočnosť, že zo strany otca zakúpením prípadne zadĺženej spoločnosti tento zobral na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré súd takisto musí zhodnotiť pri posudzovaní otázky zníženia výživného zo strany otca na jeho ťarchu. Súd preto napriek skutočnosti, že otcovi pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ktoré je potrebné považovať za podstatnú zmenu pomerov na jeho strane, túto skutočnosti aj vzhľadom na vyššie uvádzané argumenty nezohľadnil a berúc aj do úvahy odôvodnené potreby P.. A. Y. P.. Q., ktoré matka dokladovala výdavkovými dokladmi, berúc tiež zreteľ na skutočnosť, že otec o maloleté dcéry neprejavuje absolútne žiaden záujem, a že maloleté dcéry sú v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletým takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Pokiaľ išlo o žiadosť otca na odročenie pojednávania, na ktorom súd vyhlásil rozsudok, tejto súd nevyhovel a vo veci pojednával a napokon aj rozhodol bez jeho prítomnosti. Otec totiž toto svoje podanie, ktorým žiadal odročiť pojednávanie podal len faxom a elektronicky bez zaručeného podpisu a to v deň, kedy sa malo uskutočniť predmetné pojednávanie a to napriek tomu, že vedomosť o prekážke , ktorá mu mala brániť zúčastniť sa na pojednávaní, vedel už skôr. Podľa ním doloženého potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti práce neschopný bol už od 6.2.2012. Vedomosť o termíne pojednávania mal od 1.2.2012, kedy prevzal predvolanie na uvedené pojednávanie. Navyše jeho žiadosť o odročenie pojednávania nebola v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p. účinného od 1.1.2012 doplnená o vyjadrenie ošetrujúceho lekára otca , že jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa pritom v zmysle vyššie citovaného ustanovenia považuje len vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Z tohto dôvodu žiadosť otca o odročenie pojednávania preto súd vyhodnotil ako neodôvodnenú. Navyše otec sa už v tejto veci vyjadril, kedy bol vypočutý cestou dožiadaného súdu a týmto spôsobom si teda uplatnil svoje procesné práva vyjadriť sa k danej veci. Súd napokon vzal v úvahu aj celkovú dĺžku trvania tohto konania, na ktorej sa svojim pričinením podieľal práve otec ako navrhovateľ, kedy tento menil adresy svoju pobytu bez toho , aby o tejto skutočnosti informoval súd a to napriek tomu , že on sám inicioval uvedené konanie, čím sťažoval postup súdu pri prejednávaní uvedenej veci.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)