Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-7-2012.pdf
PDF · 78.19 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/7/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1/ C. L., nar. X. L. XXXX, bytom M., J.. J. XX, 2/ Y. L., nar. X. L. XXXX, bytom M., F. XX a 3/ R. L., nar. X. Y. XXXX, bytom M., S. X, všetkých zast. advokátom: JUDr. Peter Arendacký, Bratislava, Čapkova 2, proti žalovanému: T. H., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom M., L. XX, prechodne M., T. XX a zast. advokátom: JUDr. Július Šefčík, Trnava, 9. mája 15, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 21. novembra 2011 č. k. 37C/199/2010 - 58 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal I. nakladať so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/3-iny k celku na parcele registra „E“ č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území M. a zapísanej príslušnou správou katastra pre toto územie na LV č. XXXX a to až do právoplatného skončenia konania vo veci a II. po rovnakú dobu (do skončenia konania vo veci) vykonávať stavebnú činnosť na pozemku identifikovanom vyššie. C. odôvodnil právne ust. § 74 ods. X a ods. X vety prvej a štvrtej, § 75 ods. 1, ods. 2 vety prvej a druhej, ods. 4 a 7, ods. 9 prvých dvoch viet a ods. 10 vety prvej, § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ a ods. 4, § 77 ods. 1 a 2 a § 102 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne potom okrem teoretického rozboru účelu právnej úpravy predbežných opatrení jednak stotožnením sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na predbežné opatrenie, ako aj názorom o potrebe navrhovanej dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá je tu pre nevyhnutnosť zamedzenia takým úkonom žalovaného s nehnuteľnosťou (o ktorú sa tu jedná), pri ktorých by sa vymáhateľnosť a realizácia práv a nárokov žalobcov odvodzovaných od prípadného budúceho rozhodnutia mohli stať neistými, resp. výkon rozhodnutia ohrozeným. To isté platilo aj vo vzťahu k navrhnutému zákazu vykonávania stavebnej činnosti žalovaným, kde by pre prípad úspechu žaloby mohla vzniknúť v súvislosti s nedostatkom súhlasu spoluvlastníkov na takúto činnosť ťažko riešiteľná situácia; dôvodil potom okresný súd.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný a navrhol ho zrušiť (?, zrejme zmeniť a návrh na predbežné opatrenie zamietnuť). Okrem námietky riadneho nadobudnutia ním spoluvlastníckeho podielu na spornom pozemku (od J. V. ako osoby, ktorá tento získala od pôvodnej vlastníčky) vyslovil názor o premlčaní nároku (?, používajúc pritom v drvivej väčšine formulácií z podania pojem „žalobca“ v jednotnom čísle, hoci v takomto procesnom postavení tu vystupujú až tri osoby - pozn. odvolacieho súdu). Nedôvodným je potom jeho obmedzovanie vo výkone vlastníckych práv (predbežným opatrením), keďže mu (na rozdiel od žalobcov) svedčí právo zapísané v katastri a vytýkanou (resp. predbežným opatrením zakazovanou) stavebnou úpravou je len drobná stavba; pričom v ďalšom poukázal i na niektoré skutočnosti spochybňujúce podľa neho i požiadavku vo veci samej.
Žalobcovia navrhli napadnuté uznesenie potvrdiť. Súd prvého stupňa podľa nich správne vyhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov pre spornosť vlastníckeho práva k podielu dnes držanému žalovaným, keď (o. i.) neplatnou je už darovacia zmluva ako právny titul smerujúci k nadobudnutiu vlastníckeho práva predchodkyne žalovaného (R.. V.) a táto preto nemohla ani platne previesť vlastnícke právo na žalovaného. Neobstojí potom ani bagatelizácia rozsahu žalovaným vykonávaných stavebných úprav, keďže tieto sú rozsiahlejšími, než tvrdí žalovaný pokračujúci v týchto i navzdory rozhodnutiu stavebného úradu (ktorým boli takéto činnosti zakázané).
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. v medziach odvolania žalovaného celú vec (predbežného opatrenia, keďže sa tu odvolaním požadovalo odstránenie oboch ním predpokladaných zákazov a naopak napadnutým uznesením okrem tohto nebolo rozhodnuté o ničom inom) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (nakoľko tu nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne.
Treba považovať už za záver konštantnej rozhodovacej praxe (judikatúry) tunajšieho odvolacieho súdu vo veciach predbežných opatrení požadovaných (resp. i nariaďovaných) v rámci sporov o vlastnícke právo (v tejto súv. por. napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 14. júla 2010 č. k. 10Co/234/2010-81, inak vo veci rovnakého súdu prvého stupňa, teda Okresného súdu Trnava jeho sp. zn. 13C/36/2010), že prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva (vždy v konaní o určenie vlastníctva alebo o vydanie hnuteľnej či vypratanie nehnuteľnej veci a podľa okolností veci aj v prípadoch požiadaviek na určenie neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov) potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva už z potreby zachovania stavu vecí existujúceho tu v čase uplatnenia nároku do skončenia konania o veci (teda do právoplatného vyriešenia otázky existencie či neexistencie tvrdeného vlastníckeho či obdobného práva navrhovateľa predbežného opatrenia - majúceho logický protiklad v podobe opaku, čiže v podobe neexistencie práva formálne nasvedčujúceho tej osobe, voči ktorej návrh na predbežné opatrenie a obvykle tiež žaloba smeruje). Táto potreba je totiž daná nutnosťou zamedzenia takým úkonom osoby (osôb), voči ktorej (-ým) požiadavka uplatnená žalobou smeruje, v dôsledku ktorých by ani úspech požiadavky uplatnenej žalobou vo veci samej nemohol viesť k vyznačeniu v katastri (resp. v inej evidencii) buď žalobcu alebo pôvodného vlastníka, nakoľko by tomu bránil nedostatok účasti v konaní aj tej osoby, na ktorú by žalovaný (vlastník so spochybňovaným vlastníctvom) čo i len formálne previedol vlastnícke právo (takže by tu v čase potreby vyznačenia stavu vlastníckych práv na základe rozhodnutia súdu vo veci samej už ako vlastník figurovala iná - mimo vzťah žalobcu a žalovaného, resp. aj viacerých osôb v takýchto procesných postaveniach stojaca tretia osoba).
Uvedené zhora tunajší súd taktiež už v minulosti doplnil (tu por. i uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 7. augusta 2009 č. k. 10Co/270/2009-61, inak vo veci súdu prvého stupňa jeho sp. zn. 17C/147/2009) aj tým, že požiadavku na zákaz nakladania osoby zapísanej za vlastníka (či len spoluvlastníka ako v prejednávanej veci) v katastri s predmetom vlastníctva treba v prípadoch spadajúcich do vyššie podanej definície sporov o vlastníctvo vzťahovať nielen na samotný záujem previesť (ďalej) vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale aj na také úkony, ktoré by účastníkovi domáhajúcemu sa súdnej ochrany mohli v prípade úspechu jeho požiadavky (vo veci samej) spôsobiť iné ťažkosti pri reálnom výkone jeho vlastníckeho práva (ktorými ďalšími úkonmi sú najmä úkony smerujúce k zriadeniu takých práv k nehnuteľnostiam, ktoré by obsah vlastníckeho práva i len potenciálne úspešného žalobcu totožného s navrhovateľom predbežného opatrenia mohli zredukovať na úroveň tzv. holého vlastníctva). To pritom platí bez ohľadu na to, či sa návrhom na predbežné opatrenie požaduje ochrana už v rámci bežiaceho konania o veci (o aký prípad šlo aj tu), alebo ešte pred začatím takéhoto konania, nakoľko na potrebe dočasnej úpravy pomerov to (s výnimkou nevyhnutnosti podania žaloby v druhom uvedenom prípade čo najskôr po vydaní predbežného opatrenia) nič nemení.
O takpovediac vzorový prípad v zmysle záverov zhora potom šlo nielen podľa názoru súdu prvého stupňa, ale i názoru odvolacieho súdu aj v tejto konkrétnej veci. Ani v odvolacom konaní totiž nebolo spochybnené, že žalovaný je dnes v katastri evidovaným spoluvlastníkom toho pozemku, ku ktorému sa žalobou vlastníckeho práva domáhajú žalobcovia. Dôvodnosť požiadavky sledovanej návrhom na predbežné opatrenie tu nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť námietka, že žalobcom dnes nesvedčí (vychádzajúc z údajov evidencie vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam) právo vlastníkov ani spoluvlastníkov sporného pozemku a u žalovaného je to presne naopak. Táto námietka je totiž buď nepochopením alebo úmyselným zastieraním samotnej podstaty sporov o vlastnícke právo, ktorou
je práve snaha žalobcu docieliť zosúladenie zápisu vlastníckych práv v katastri s právnym stavom preto, lebo sa tu spravidla popiera platnosť úkonov, v dôsledku ktorých bola za vlastníka (tu len v rozsahu spoluvlastníckeho podielu dotknutého žalobou) zapísaná iná osoba. V situáciách obdobných tej z prejednávanej veci je tak nedostatok evidencie vlastníckeho práva žalobcu v katastri pravidlom a o výnimku z neho obvykle môže ísť len vtedy, ak žalobca okrem podielu, o ktorý mal byť (či už on alebo môžbyť i niektorý jeho právny predchodca) podľa žaloby ukrátený, drží aj iné podiely či dokonca celý zvyškový podiel na základe právnych úkonov či iných právnych skutočností nezávislých na tom, čo sa práve žalobou spochybňuje.
Požiadavka žalobcov na zákaz žalovanému nakladať s jeho spoluvlastníckym podielom až do vyriešenia otázky, či spoluvlastníkmi takéhoto podielu sú žalobcovia alebo naopak je za spoluvlastníka v takomto rozsahu dôvodne zapísaný žalovaný, preto spĺňala atribút osvedčenia práva spôsobom umožňujúcim požadovať ochranu predbežným opatrením a to v spojitosti s údajmi nachádzajúcimi sa v žalobe bez ohľadu na to, či sa vykonaným dokazovaním potvrdí ich pravdivosť. Ako totiž správne argumentoval súd prvého stupňa (v odôvodnení jeho uznesenia), rozhodovaniu predbežnými opatreniami nepredchádza dokazovanie (vlastné rozhodovaniu vo veci samej), ale len osvedčovanie významných skutočností a žalovanému sa jeho odvolaním nepodarilo uviesť nič, čo by navrhované predbežné opatrenie činilo nepotrebným.
Všetko už spomenuté pritom platí bez ohľadu na to, že tu s prihliadnutím na špecifikum predstavované nadobudnutím žalovaným len spoluvlastníckeho podielu (nie teda celej veci) existujú aj iné právne inštitúty spôsobilé čeliť prípadnému nakladaniu s podielom alebo hospodáreniu s vecou bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov (v tejto súv. por. najmä možnosť domáhať sa tzv. relatívnej neplatnosti prípadného porušenia predkupného práva spoluvlastníka pri úmysle podiel previesť podľa §§ 140 a 40a Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež „O. z.“, resp. požadovať úpravu spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou pri rovnosti hlasov alebo nemožnosti dosiahnutia väčšiny či dohody spoluvlastníkov a rozhodnutia o dôležitej zmene spoločnej veci pri prehlasovaní spoluvlastníka podľa § 139 ods. 2 a 3 O. z.). Takéto iné právne inštitúty totiž nezbavujú dotknutú osobu rizika spočívajúceho v nutnosti vedenia prípadných ďalších sporov či zapájania do toho už vedeného ďalších osôb a bezprostredne neriešia ani situáciu opisovanú už v návrhu, napadnutom uznesení i vyjadrení žalobcov a hoc aj len v obmedzenom rozsahu pripúšťanú i odvolaním žalovaného, teda vykonávanie spoluvlastníkom so spochybňovaným statusom (tu žalovaným) a to napriek urobeniu proti tomu určitých opatrení takých činností, ktorých výsledky by bolo ťažko zvrátiť (tu stavebné práce).
Aj v tejto veci preto napokon bolo treba uzavrieť, že záujem na dočasnej stabilizácii vlastníckych a s nimi súvisiacich práv k spornej nehnuteľnosti takto musel prevážiť nad záujmom žalovaného na neobmedzenom nakladaní s ňou. Šlo tu tak o prípustné a zákonom predpokladané obmedzenie len jednej zo zložiek vlastníckeho práva spočívajúcej v práve disponovať s vecou (tu por. inak aj obsah vlastníckeho práva vymedzený v ust. § 123 O. z.) a ak platné právo počíta aj s úpravou náhrady prípadných škôd spôsobených žalovanému predbežným opatrením (tu por. aj § 77 ods. 3 O. s. p.), odvolací súd nemal dôvod rozhodnúť inak, než napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdiť.
O trovách predbežného opatrenia rovnako ako súd prvého stupňa nerozhodoval, pretože sa o nich rozhodne až v rozhodnutí o veci (§ 145 O. s. p.).
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.