Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/153/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Beata Gešvantnerová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.2.2012 v trestnej veci obžalovaného K. P. stíhaného za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/,c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a iné takto

rozhodol:

Obžalovaný K. P., nar. XX.XX.XXXX vo L., trvale bytom L., Y. Č.. XXXX/XX,

j e v i n n ý

že

v školskom roku 2010/2011 v období od 01.09.2010 do 30.06.2011 ako rodič povinný sústavne a dôsledne sa starať o výchovu a všestranný rozvoj svojho dieťaťa mal. S. P., nar. XX.XX.XXXX v zmysle nedôsledne pristupoval k výchove svojho syna, nespolupracoval so školou, ani s príslušným úradom práce sociálnych vecí a rodiny, čím mu svojím konaním vytvoril podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov v podobe dlhodobého záškoláctva, pričom mal. S. P. v školskom roku 2010/2011 vo vyššie uvedenom období na Základnej škole, J.. S. XX, L. vymeškal celkom 220 neospravedlnených hodín, pričom ml. S. P., nar. 31.08.1995 bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. -139 zo dňa 03.01.2011, právoplatným toho istého dňa odsúdený za zločin lúpeže podľa , Tr. zákona s poukazom na ustanovenie Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa Tr. zákona odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov s podmienečným odkladom a probačným dohľadom v trvaní 18 mesiacov, t e d a vydal z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť záhaľčivý život a umožnil jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa tohto zákona trestnými činmi a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona,

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 211 ods. 3 Tr. Zákona na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 /desať/ mesiacov, výkon ktorého súd obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a/ § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 / dvanásť/ mesiacov.

odôvodnenie:

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov Z. P., S.. L. S., S..M. H., oboznámením priestupkového spisu, triedneho výkazu, záznamu zo šetrenia, odpisu z RT, výpisu z evidencie priestupkov a správ .

Obžalovaný vypovedal, že syn s ním žije od decembra 2010. Vedel , že nechodil do školy, lebo mu volal triedny, že nechodí. Aj on volal triednemu. Synovi dohováral, ale chodil do roboty, tak nemal možnosť zabezpečiť, aby chodil do školy. Manželka bola v Q., aj keď sa o syna nestarala, mohla zabezpečiť, aby chodil do školy. Potom, ako synovi dohovoril, volal triednemu. Keď ho vyzvali, šiel do školy. O trestnom čine svojho syna sa dozvedel po skutku. Na rodičovské chodila manželka. Od decembra 2010 on na rodičovské schôdze nechodil, nemal papier, ani nevedel, že je rodičovské. So synom si vždy pohovoril, keď prišiel z roboty a zistil , že je zle. Bolo to viac krát. Dozvedel sa, že sa pobil v škole, aj že sa pohádal. To že nechodí do školy sa dozvedel asi tri razy. Podľa neho ho mala žena chodiť vodiť syna z Q. do školy. Syn bol od decembra 2010 u neho, lebo chcel byť so ženou. On s tým súhlasil. O trestnej činnosti syna sa dozvedel len po tom. On vyhnal do Q. len manželku, deti mohli byť s ním. To by potom nemohol chodiť do roboty, keby syna vodil do školy, čo by potom jedol. Ja som chodil do roboty, aj keď som bol na podpore.

Poškodený S.. M. H. vypovedal, že maloletého má ako kurátor ÚPSVaR od roku 2006 , boli s ním vážne problémy, prvý krát vidí teraz jeho otca, obžalovaného. Vždy sa stretával len s matkou, ktorá sa snažila riešiť poruchy správania syna, absolvovala s ním vyšetrenie u psychológa, liečenie v H., v súkromnom diagnostickom ústave, od roku 2005 mal nariadený dohľad, všetky dostupné opatrenia vyčerpali . Aj po roku 2010 kedy bol syn s otcom, bola v kontakte s úradom len mama, ktorá mala snahu o výchovu syna. S. už ukončil školskú dochádzku.

Svedok predložil súdu správu z konzultácii s psychologičkou S.. N. G., ktorú súd oboznámil. Vyplýva z nej že psychologická pomoc bola zameraná na pomoc maloletému s osvojovaním sociálnych zručností a na hľadanie motivačných cieľov. Maloletý pri konzultácii uviedol že otec ho udrel keď telefonoval s mamou, ani nevedel prečo. Otec ho tak raz do mesiaca zbil. Matka uviedla že syn ju nerešpektuje, otec ho ponecháva doma samého, necháva mu voľnosť a potom problémy rieši fyzickým trestom. Spolupráca s otcom počas stretnutí bola nevyhovujúca, odporúčanie byť dôsledný zlyhalo. Otec sám na stretnutia nechodil a nebol pre syna ani príkladom v dôslednosti. Pre nespoluprácu otca stretnutia v psychologickej poradni stratili na význame. Obžalovaný k tomu uviedol, že on synovi musel hovoriť, že musí ísť k tomu psychológovi, lebo by tam s mamou nešiel. Aj teraz, keď je ona preč, tak mu musí dohovoriť, že musí mamu poslúchnuť. Nemôže za to, že nechodil do školy, on chodil skoro ráno nakladať. U psychologičky bol dva razy, potom psychologičke volal, ale nedvíhala mu telefón. Hovorila mu, že má prísť S. sám. Svedkyňa S.. L. S. , zástupca riaditeľa ZŠ vypovedala, že S. k nim chodil na druhý stupeň 5 rokov, ona je vo funkcii 3 roky. Spomína si že až od 9 ročníka sa ohľadom S. problémov skontaktoval so školou aj obžalovaný, ona sa dozvedela, že u neho býva, obžalovaný s ňou volal viac krát, pýtal sa na dochádzku syna, sľúbil , že si s ním pohovorí, a asi dva krát bol osobne v škole na predvolaní. Tiež s ním riešili problémy s S. správaním a dochádzkou. Sám iniciatívne telefonoval, osobne neprišiel. Podľa jej vedomostí sa situácia s S. nezlepšila. V školskom roku 2010-2011 vymeškal 220 hodín. Ona osobne nemala s S. problémy, voči kolegom sa správal hrubo, keď to s ním prejednala, vydržal chvíľočku, všetko sľúbil, a potom sa to všetko zopakovalo. S. má problém s rešpektovaním a s autoritou. Pán P. S. nekryl, snažil sa ho do školy aj odprevadiť, ale potom S. odišiel počas vyučovania. Podľa rozhovoru s obžalovaným dospela k záveru že sa snažil riešiť problémy so synom. Svedkyňa Z. P. matka mal.S. uviedla že asi od novembra 2010 je syn u otca. Od syna vie, že otec ho nechával doma samého, ona so synom chodila k psychologičke, tá len povedala, že keď sa o syna stará otec, má s ním chodiť on, preto s ním prestala chodiť, aj keď tam ešte bola dva krát. Keď videla, že otec nemá záujem , musela tam ona chodiť. Obžalovaný sa s ňou nechce rozprávať o výchove a starostlivosti o deti, jednoducho deti rozdelil, syn ostal u neho a dcéra je s ňou. Obžalovaný sa o tom nechce baviť. Keď bola na L. , vždy chodila kvôli synovi do školy, či sa učí, ako sa správa, robila všetko preto, aby sa jeho správanie zlepšilo. Pýtala sa syna, prečo nechodí do školy, neodpovedal, vie že aj obžalovaný mu dohováral, ale nikto s ním nepohol. Nevie prečo sa S. dopustil trestnej činnosti. Pred tým s ním takéto problémy nemali. Obžalovaný mal syna, on sa mal starať o syna. Ju vyhodil z domu, nemohla chodiť každý deň z Q., nemá na to peniaze. Obžalovaný k tomu uviedol, že pokiaľ ide o tú trestnú činnosť, vtedy bola manželka ešte s ním a ona nevie, čo sa tam udialo. Pokiaľ on vie, jeden chlapec doniesol do školy kondómy, hrali sa s nimi, napúšťali

ich vodou, a S. s tým druhým od neho tie kondómy chceli , tak ho chytili chceli mu ich zobrať z tašky. Za jeho čias sa takéto veci medzi deťmi normálne stávali, podľa neho sa to nemá riešiť ako trestný čin. Malo by sa to riešiť inak, napr. pokarhaním. Namietal či svedkyňa nemohla chodiť z Q. vodiť S. do školy. Len teraz keď sa dozvedela že ide na súd, utekala pre neho a zašikovala ho do školy. Na pojednávaní bol oboznámený priestupkový spis s triednym výkazom z ktorého vyplýva že maloletý mal v školskom roku 2010-2011 220 neospravedlnených hodín.

Podľa záznamov zo spisu ÚPSVaR Zvolen bol nad maloletým nariadený dohľad. Dňa 21.2.2011 sa dostavila na úrad Z. P. a uviedla že býva u otca pretože ju manžel vyhodil z bytu napísaného na neho. Dcéra býva s ňou v Q., otec je ničím na výživu neprispieva. Syn býva s otcom, povedal jej, že sa bojí , lebo otec ho necháva doma samého. K matke nechce ísť. Preto požiadala o prešetrenie pomerov u otca.

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen bol mal. S. uznaný vinným za zločin lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm. d/ Tr. zák., bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody 16 mesiacov s probačným dohľadom počas skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov a povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii a psychologického poradenstva. Podľa odpisu z registra trestov bol maloletý raz súdne trestaný vyššie uvedeným rozsudkom.

Podľa správy z Obvodného úradu bol obžalovaný dva krát prejednávaný za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v roku 2011. Podľa správy z mesta Zvolen bol prejednávaný za porušenie dopravného značenia.

Poľa odpisu z registra trestov sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s podľa vlastného vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho kto ich obstaral. Z výpovede svedka H., kurátora maloletého, matky maloletého, ale aj z výpovede svedkyne S. a správ od psychologičky a z ÚPSVaR Zvolen vyplýva nedostatočná spolupráca obžalovaného so školou v období keď syn mal syn problémy so správaním a dochádzkou a potom aj keď býval s jeho súhlasom od konca roka 2010 len s ním, záujem začal prejavovať až po upozorneniach školy, avšak podľa názoru súdu nedostatočný. Čo sa týka počtu ospravedlnených resp. neospravedlnených hodín súd v celom rozsahu prihliadol na triedny výkaz. Pokiaľ sa svedkyňa S.Q. vyjadrila že sa otec snažil riešiť problémy so synom, súd prihliadol na to že k tomuto záveru dospela po rozhovore s obžalovaným, ktorý sa aj na hlavnom pojednávaní zo skutku necítil byť vinným, teda tento jeho postoj je vedený snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že otec maloletého vydal svojho syna nebezpečenstvu spustnutia tým, že mu umožnil viesť záhaľčivý život a umožnil mu dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa tohto zákona trestnými činmi a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím naplnil zákonné znaky prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa , , Tr. zákona s poukazom na ustanovenie Tr. zákona a čin spáchal z nedbanlivosti podľa Tr. zák, pretože napriek výzvam soc. úradu, psychologičky sa nedostatočne podieľal na výchove syna a spolupráci so školou i psychologičkou a touto nedostatočnou spoluprácou umožnil u maloletého vznik nežiaducich návykov, sklonov v podobe dlhodobého záškoláctva, páchanie trestnej činnosti a nerešpektovania autority. Takisto nedostatočne spolupracoval s matkou, ktorej snahu negoval a ktorá jediná bola v kontakte s ÚPSVaR Zvolen. Preto súd uznal obžalovaného vinným z tohto prečinu.

Pri ukladaní trestu súd prihliadol k zásadám uvedeným v § 34 ods. 1 Tr. zák, podľa ktorého má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu a odradí aj iných od páchania trestných činov. Súd obžalovanému ukladal trest v základnej sadzbe § 211 ods. 1,3 Tr. zák., pretože nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody v trvaní desať mesiacov, výkon ktorého súd obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a/ § 50 ods. 1 Tr. Zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvanásť mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 /pätnásť/ dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.