Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_30P-396-2009.pdf
PDF · 105.13 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/396/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o
maloleté deti: M. S., nar. XX.X.XXXX, M. S., nar. XX.X.XXXX, S. S., nar. XX.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matky A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T. - C., H. T. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Mariánom Kuckom, advokátkom so sídlom Žilina, Národná 7 a otca Z. S., nar. X.XX.XXXX, bytom T., E. XXXX/XX, o úpravu styku, takto
rozhodol:
Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletými deťmi M. a M. jeden krát v kalendárnom mesiaci v rozsahu dvoch hodín v prítomnosti pracovníka Referátu poradensko psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline. Matka je p o v i n n á dohodnúť s pracovníkom Referátu poradensko psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline konkrétny termín stretnutia a tento najneskôr 10 dní vopred písomne oznámiť otcovi maloletých detí. Otec je p o v i n n ý pripraviť maloleté deti M. a M. na stretnutie a v dohodnutom termíne zabezpečiť ich účasť na stretnutí. Súd z a k a z u j e matke styk s maloletou S.. Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a . Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 6C/177/2007-64 zo dňa 24.11.2008 v časti úpravy styku matky s maloletými deťmi M., M. a S.. O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 17.5.2010 domáhala, aby súd opätovne riešil úpravu styku s maloletými deťmi a mohla bez problémov navštevovať svoje deti.
Otec sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 19.5.2010 domáhal, aby súd zakázal styk matky s maloletými deťmi, pre ich kľudný a psychicky nenarušený život, vzhľadom k tomu, že od februára 2009 matka prestala javiť o deti záujem, nekupuje im darčeky na meniny, narodeniny, ani pod stromček, nezaujíma sa aké majú výsledky. Deti nevidela 16 mesiacov. Matka nepracuje, je alkoholička. Deti rodinné problémy zle psychicky znášajú.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že deti sa nechcú s matkou stretávať. Po návšteve súdnej znalkyne sa otca pýtali, či je potrebné, aby sa s mamou stretávali. Matka sa nezaujíma aké mali deti výsledky v škole, ani aký je ich zdravotný stav. Trval na svojom návrhu a žiadal, aby súd zakázal stretávanie matky s maloletými deťmi, pretože deti samé sa vyjadrili, že sa s ňou nechcú stretávať. S. sa v súčasnej dobe opäť nachádza v zariadení v R., kde nastúpila 6. februára 2012, vzhľadom k tomu, že to odporučila špeciálna pedagogička zo základnej školy. Problémy u maloletej pretrvávali od septembra minulého roka, ktoré sa stupňovali, prejavovali sa v správaní, v príprave do školy. S. okrem špeciálnej pedagogičky s nikým nekomunikovala. Každé tri týždne môžu chodiť za maloletou S. na návštevy, potom ju môžu navštevovať po dohode s riaditeľkou zariadenia a tiež čo sa týka návštev v domácom prostredí. M. je v súčasnej dobe žiakom 6. ročníka základnej školy a M. navštevuje 6. ročník základnej špeciálnej školy.
Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že v súčasnej dobe nie je zamestnaná, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 118 EUR. Chcela by sa s deťmi stretávať každú sobotu v mesiaci. Uviedla, že nepožíva alkoholické nápoje. Pokiaľ telefonovala otcovi , že sa chce stretnúť s deťmi, telefón zdvihla jeho priateľka a následne už jej telefón nedvíhali. Znalkyňa jej pri pohovore uviedla, že deti výslovne neuviedli, že by sa s ňou nechceli stretávať, ale je problém v komunikácii medzi rodičmi. Na narodeniny S. poslala 15 EUR. M. mal meniny, tiež mu poslala 15 EUR. Na Vianoce poslala všetkým deťom 30 EUR.
Z výsluchu právneho zástupcu matky na pojednávaní súd zistil, že matka trvá na úprave styku, pretože pretrvávajú nezhody medzi rodičmi. Posledné stretnutie matky s deťmi bolo v máji 2011. Matka sa viackrát pokúšala v priebehu mesiaca jún telefonovať otcovi, avšak sa mu nedovolala. Keďže bolo vykonávané znalecké dokazovanie, nechcela narúšať túto situáciu. V znaleckom posudku je uvedené, že je v záujme detí stretávať sa s najbližšími príbuznými, ale v zložitej rodinnej situácii S. je najskôr nevyhnutná stabilizácia celkovej rodinnej atmosféry, preklenutie konfliktov vo vzťahu otec matka a rodičia matky a otec. Z tohto vyplýva, že konflikty sú medzi rodičmi a nie medzi matkou a maloletými deťmi. Stretávanie každú sobotu v mesiaci od 8.00 do 20.00 hod. nie je rozsiahle, ale má za to, že za prítomnosti ďalšej osoby, alebo otca by takáto úprava styku bola vhodná.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že sa oboznámil so znaleckým posudkom. Zotrváva na záveroch znalkyne, že v súčasnej dobe by nebolo vhodné stretávanie detí s matkou, nakoľko tieto matku odmietajú.
Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Žiline zo dňa 24.5.2010 bolo odmietnuté podanie matky vo veci podozrenia z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Matka podávala trestné oznámenie dňa 17.5.2010, pričom uviedla, že otec jej neumožňuje stretávanie s deťmi. Vec bola odmietnutá vzhľadom k tomu, že proti otcovi neboli v občianskom súdnom konaní zatiaľ vykonané žiadne opatrenia ( výzva, dohovor, pokuta), ktorými by sa dosiahlo plnenie príslušného úradného rozhodnutia.
Rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. k. 9T/186/2007 zo dňa 25.1.2008 bol otec Z. S. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že v období od leta roku 2001 do 12.5.2007 v priestoroch rodinného domu v T. - C. po prechádzajúcich vzájomných konfliktoch svojej manželke pravidelne nadával, občas jej dal facku, udrel ju palicou a detskou hokejkou po zadku, najmä keď mala vypité, čo bolo jedenkrát, i počas jej tehotenstva s dcérou S.. Za to bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky.
Zo správy Špeciálnej základnej a špeciálnej materskej školy J. N. XX, T. súd zistil, že M. navštevuje 4. ročník. Cez pracovný týždeň počas celého roka bol v starostlivosti starej matky N. S.. Do školy a zo školy chodí v sprievode starej matky alebo otca. Starostlivosť je primeraná. Výchovnovzdelávacie výsledky sú dobré. Naďalej pretrvávajú poruchy správania, ktoré sú ovplyvnené jeho hyperaktivitou. Spolupráca s otcom a starou matkou je dobrá. Otec podľa potreby navštevuje školu. Matka M. počas školského roka navštívila dvakrát.
Zo správy Základnej školy H. Z., T. súd zistil, že M. je žiakom 4. ročníka základnej školy. V rámci komunikácie so školou sú v kontakte iba s otcom, s ktorým maloletý býva. Od 3. ročníka matka prejavila
záujem o maloletého prvýkrát 14.5.2010. Nechala pre M. balíček sladkostí. M. patrí medzi priemerných žiakov, je snaživý, na veci reaguje citlivo, domáca príprava na vyučovanie je primeraná. Nemá vážne problémy so správaním.
Zo správy Liečebno-výchovného sanatória R. - M. Q. zo dňa 27.5.2010 súd zistil, že maloletá S. nastúpila do zariadenia 21.11.2009 na žiadosť otca. Dôvodom umiestnenia boli syndróm B. a poruchy správania a emócií. Maloletá bola zaradená do 1. ročníka, ktorý opakuje. S. je citlivá, ľahko zraniteľná, vnútorne neistá. Je úzkostná v prežívaní, výrazná miera rôznych strachov, tiež iracionálnych obáv. V sociálnych situáciách sa dokáže primerane orientovať, dokáže byť milá, kamarátska, empatická, nápomocná. V záujmovej oblasti u S. dominujú čítanie, kreslenie, rôzne športové aktivity. Spolupráca s otcom je na prijateľnej úrovni. Celá rodina S. pravidelne navštevuje. Sú s ňou v telefonickom kontakte. Otec sa zaujíma o napredovanie a rozvoj svojej dcéry. Rád zoberie S. na víkend domov pokiaľ je mu to umožnené. V rámci rodinných citových vzťahov zaznamenávajú u dieťaťa pozitívne citové väzby ku všetkým členom rodiny. Momentálne sú hlavným prameňom i objektom pozitívnych citových väzieb otec a jeho priateľka G., ktorú S. oslovuje mama. Voči svojej biologickej mame S. nevyjadruje žiadny citový vzťah. Celkovo ju spomína málo a ak áno tak len v negatívnych skúsenostiach. Pri zmienke o svojej biologickej mame sa vždy rozplače, je smutná, spomína na negatívne zážitky. Počas pobytu - september 2009 až apríl 2010 matka S. nekontaktovala ani osobne ani telefonicky. Až v máji prejavila záujem stretnúť sa s dcérou. S. spontánny kontakt s biologickou mamou prevažne odmieta, má obavy z maminho správania. Dňa 21.5.2010 navštívila matka maloletú S.. S. na informáciu, že ju prišla navštíviť mama reagovala plačom. Bola jej daná možnosť slobodne sa rozhodnúť, či chce alebo nechce stretnutie absolvovať. Po uistení, že sa nemá čoho báť a mama prišla len na návštevu, a že na stretnutí s ňou bude teta psychologička sa S. rozhodla, že sa s mamou stretne. Počas stretnutia bola veľmi napätá a rozrušená. K mame neprejavovala výraznejší citový vzťah. Od mamy sa nechala objať, avšak objatie neopätovala. Hneď na začiatku stretnutia S. povedala, že sa bojí, že ocko sa bude hnevať. Po uistení, že sa nemá čoho báť, že otec vie o stretnutí s mamou, že sa nehnevá, sa S. upokojila. Matka vyjadrila túžbu opätovne dcéru navštíviť. S. sa vyjadrila, že ak jej mama nič neurobí, tak môže prísť. Vzhľadom na dlhú dobu odlúčenia matky a dieťaťa je nutné nadväzovať vzťah postupne, aby dokázalo dieťa spracovať nové pocity a situácie.
Zo znaleckého posudku znalkyne S.. K. A. súd zistil, že otec v rozhovore so znalkyňou pripustil myšlienku, že deti, ktoré budú vyrastať vo výchovnom prostredí, kde by súvislú výchovu zabezpečoval on, sa budú stretávať s matkou. Vyžaduje však splnenie podmienky, že matka bude pristupovať zodpovedne ku kontaktom s deťmi a prestane užívať alkohol. On sa mnohokrát sklamal v matke detí, preto jej už nedokáže dôverovať. Otec pripustil možnosť pravidelného stretávania sa detí s matkou. Podmienkou je zmena správania matky voči nemu i deťom.
Matka uviedla, že po narodení syna M. asi mesiac a pol po pôrode si vypila. Potom sa narodil M.. Bola nespokojná, že manžel jej s ničím nepomôže. Asi pol roka po narodení M. si znova vypila, vtedy ju muž zbil, vyhadzoval ju z domu. Začali sa bitky keď sa opila, bolo to asi raz za mesiac. Keď čakala S. tak s mierou popíjala, vedela že to nesmie robiť. S. sa narodila zdravá. Potom bola asi rok v poriadku. Od konca roku 2003 začala byť situácia kritická. V roku 2004 išla aj na protialkoholickú ambulanciu, brala lieky. Vzťah s mužom bol vtedy dobrý, vydržalo to do decembra 2005. V novembri 2006 to nezvládla, prepadla alkoholu, vyostrovali sa konflikty s mužom. Znalkyňa uviedla, že znaleckým vyšetrením zisťuje chronickú konfliktnú situáciu v rodine, ktorá je zdrojom intrapsychickej tenzie a viedla k emočnej a afektívnej labilite osobnosti matky. Neschopnosť adekvátne riešiť konfliktné rodinné situácie vyústila u nej k abuzu alkoholu. Znalkyňa uviedla, že by bolo vhodné, aby rodičia vyhľadali odbornú pomoc pri riešení rodinnej krízy a vyvinuli spoločnú snahu riešiť najmä „rozvodové jedy“ v ich rodičovskom vzťahu. M. otca vníma ako vyrovnanejšieho rodiča, prirodzene akceptuje jeho autoritu. Vo vzťahu k matke ho zneisťujú jej nepredvídateľné výkyvy nálad, zmeny v rozhodnutí, obavy, že ich opustí bez vysvetlenia. U maloletého M. vo vzťahu k matke prevláda rezervovanosť až negativizmus. V jeho vzťahu k otcovi dominuje výlučne vrúcny citový postoj. Od obdobia stupňovania rodinných konfliktov sa citová naviazanosť maloletého M. na otca, ktorá už pred týmto obdobím bola výrazná, ešte viac zintenzívnila a aj v aktuálnom období je citová pripútanosť maloletého na otca veľmi intenzívna. Citová väzba k matke i otcovi je u maloletej S. nedostatočne kriticky diferencovaná. Nedokáže vo vzťahu k fyzickému veku rozlíšiť príčiny napätia medzi rodičmi. Vo vzťahu k svojej vyspelosti ich nedokáže racionálne zdôvodniť a neprenáša do svojho citového postoja k jednotlivým rodičom. Jej postoj k matke je odmietavý, spontánne opisovala situácie, kedy bola matka pod vplyvom alkoholu a nevedela odhadnúť ako sa matka bude
správať, či jej neublíži. Citový postoj k otcovi je prirodzene akceptujúci. Maloleté deti nedokážu zaujať celkom objektívny postoj k svojim rodičom. Deti nie sú zrelé vzhľadom na aktuálny vek pochopiť príčinné súvislosti napätia rodičov, ale sú senzitívne k potenciálnemu sociálnemu napätiu, v dôsledku čoho sa ešte výraznejšie emočne naviažu na najbližšieho vychovávateľa, rodičovskú osobu, s ktorou sú aktuálne viac v kontakte, na otca. Je to prirodzená vývinová tendencia detí. V dôsledku mnohoročného krízového vývinu rodiny a správania sa matky, a v záujme nerušenej výchove detí v tomto období znalkyňa neodporúča stretávanie sa s matkou, pokiaľ deti samotné neprejavia záujem o kontakt s matkou. Je v záujme detí stretávať sa s najbližšími príbuznými, ale v zložitej rodinnej situácii S. je najskôr nevyhnutná stabilizácia celkovej rodinnej atmosféry, preklenutie konfliktov vo vzťahoch otec matka, rodičia matky a otec.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Naposledy súd rozhodoval o úprave práv a povinností k maloletým deťom v konaní o rozvod manželstva, rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. k. 6C/177/2007-64 zo dňa 24.11.2008, ktorým manželstvo rodičov rozviedol, maloleté deti M., M. a S. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal prispievať deťom na výživu každému vo výške 1.000,-Sk mesačne a upravil styk matky s deťmi tak, že matka je oprávnená stretávať sa s deťmi každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu v čase od 15.00 hod. do 18.30 hod.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom, výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, dospel súd k záveru, že nastala zmena pomerov a je potrebné zmeniť predchádzajúce rozhodnutie súdu o úprave styku matky s maloletými deťmi. Rodičia maloletých detí sa nedokázali dohodnúť o úprave styku matky s maloletými deťmi, keďže matka žiadala upraviť stretávanie každú sobotu a otec žiadal zakázať stretávanie matky s deťmi.
Treba poznamenať, že počas konania sa rodičia pokúsili uzatvoriť dohodu ohľadne úpravy styku. Otec súhlasil s tým, že umožní matke, aby sa stretla s maloletými deťmi. Matka sa s deťmi stretla dňa 26.5.2011. Následne požiadala o stretnutie dňa 29.5.2011, kedy otec bol s deťmi na výlete a preto jej stretnutie umožniť nemohol. Pokiaľ si dohodli ďalšie stretnutie s deťmi, otec uviedol, že matka na toto stretnutie neprišla. Poukazoval na to, že aj v minulosti matka nedodržiavala dohodu, neprišla na stretnutie s deťmi tak ako sa dohodli. Matka zase uvádzala, že otec jej nedvíha telefón, že sa s otcom nemôže spojiť a stretnúť sa s maloletými deťmi, že otec jej tieto stretnutia umožňovať nechce. Vzhľadom k tomu, že ani po tom ako súd umožnil rodičom uzatvoriť dohodu o stretávaní, rodičia dohodu neuzavreli a medzi rodičmi naďalej pretrvávali konflikty, rozhodol súd o úprave styku s maloletými deťmi tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd poznamenáva, že rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov,
ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
Súd upravil styk matky s maloletým M. a M., pričom v súlade s ustanovením § 25 ods. 3 Zákona o rodine, obmedzil styk maloletých detí s matkou a to tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi M. a M. v prítomnosti pracovníka Referátu poradensko psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina jedenkrát za mesiac v rozsahu dvoch hodín (podľa Zákona 305/2005 Z.z., jedná sa o zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré vykonáva sociálne poradenstvo, poskytuje psychologickú pomoc dieťaťu - § 11 ods. 2, 3). Matke uložil povinnosť dohodnúť stretnutie s pracovníkom Referátu poradensko psychologických služieb a oznámiť termín stretnutia písomne 10 dní vopred otcovi maloletých detí. Otcovi uložil povinnosť zabezpečiť prítomnosť detí na stretnutí. Súd pri rozhodovaní o úprave styku maloletých detí M. a M. s matkou, prihliadol na záujem maloletých detí, na vývinové potreby detí, stabilitu výchovného prostredia. Prihliadal na to, aby bolo rešpektované právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahov k obidvom rodičom. V záujme detí je predovšetkým to, aby vyrastali v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby ich výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju ich osobností a boli rešpektované ich práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa. Znalkyňa uviedla, že za súčasnej situácie nie je vhodné stretávanie detí s matkou, uviedla, že v rodine S. je zložitá situácia, najskôr je potrebná nevyhnutná stabilizácia celkovej rodinnej atmosféry. Poukázala na konflikty medzi rodičmi. Znalkyňa uviedla, že by bolo vhodné, aby rodičia vyhľadali odbornú pomoc pri riešení rodinnej krízy a vyvinuli spoločnú snahu riešiť najmä „rozvodové jedy“ v ich rodičovskom vzťahu. Aj podľa názoru súdu rodičia detí nedokážu spolu komunikovať. Matka sa počas konania, a tiež v predchádzajúcich konaniach o úprave práv a povinností, snažila kontaktovať s maloletými deťmi, má záujem s nimi sa stretávať, avšak pre svoje problémy, ktoré má, nedodržiava termíny stretnutí a dohody s otcom maloletých detí. Otec počas konania sa snažil s matkou dohodnúť na stretávaní s deťmi, avšak došlo medzi nimi opäť k nedorozumeniam. Otec pri pohovore so znalkyňou pripustil myšlienku, že deti, ktoré budú vyrastať vo výchovnom prostredí kde by súvislú výchovu zabezpečoval on, sa budú stretávať s matkou, vyžaduje však splnenie podmienky, že matka bude pristupovať zodpovedne ku kontaktom s deťmi a prestane užívať alkohol. On sa mnohokrát sklamal v matke detí, preto jej už nedokáže dôverovať. Otec pripustil možnosť pravidelného stretávania sa detí s matkou. Podmienkou je zmena správania matky voči nemu i deťom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd umožnil matke stretnúť sa s deťmi, avšak za prítomnosti psychológa na úrade práce, kedy matka musí vyvinúť úsilie pri zabezpečení stretnutia, musí toto stretnutie dohodnúť so psychológom, 10 dní dopredu oznámiť písomne otcovi a v takom prípade je predpoklad, že matka dodrží dohodu a príde na stretnutie s maloletými deťmi, aby deti neboli vystavované situáciám, že matka sa s otcom dohodne na stretnutí, otec deti pripraví na stretnutie, avšak matka sa na stretnutie nedostaví. S prihliadnutím na vek maloletého M. a M. je podľa názoru možné takéto stretnutie za prítomnosti psychológa. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ matka pripraví takéto stretnutie, avšak na stretnutie sa opätovne nedostaví, otec môže požiadať súd o prehodnotenie takéhoto stretávania matky s deťmi, aby zbytočne deti neboli vystavované situáciám, že sa majú stretnúť s matkou a tieto stretnutia sa neuskutočnia.
S maloletou S. súd zakázal matke stretávanie. Z listinných dôkazov je zrejmé, že maloletá S. má psychické problémy. V súčasnej dobe sa opäť nachádza v zariadení v R. pre poruchy správania. Je potrebná stabilizácia jej psychického stavu a vzhľadom k tomu za súčasnej situácie bude jednoznačne v záujme maloletej S., pokiaľ sa zatiaľ s matkou nebude stretávať. Nie je vylúčené, že v neskoršom období, pokiaľ sa stabilizuje psychický stav maloletej, môže následne byť upravený styk matky aj s maloletou S.. Bude na matke ako sa postaví k tejto situácii, aby prehodnotila svoj postoj a v záujme maloletých detí riešila svoju súčasnú situáciu, pretože ako uviedla aj znalkyňa, matka nepripúšťa, že má problémy s alkoholom, v dôsledku čoho došlo aj zo strany detí k odmietaniu matky. Podľa názoru súdu vzhľadom na vek maloletých detí, M. a M. pokiaľ by úplne zakázal styk matky s nimi, došlo by k úplnému citovému odlúčeniu maloletých detí, pretože rodičia dobrovoľne nebudú riešiť túto situáciu v spolupráci s odborníkmi, vzhľadom na ich narušené vzťahy a tým, že sa budú stretávať na úrade práce za účasti odborníka - psychológa pri stretnutí s deťmi, je predpoklad, že táto situácia sa môže stabilizovať aj vo vzťahu matky a otca a predovšetkým vo vzťahu matky a maloletých detí. Takéto stretávanie detí s matkou, podľa názoru súdu nemôže mať negatívny vplyv na maloleté deti, pretože matka na takéto stretnutie nemôže prísť pod vplyvom alkoholu, stretnutie by jej nebolo umožnené, môže počas týchto
stretnutí obnoviť svoj vzťah s deťmi, získať si dôveru maloletých detí. Ako sa budú deti správať pri stretnutí, či sa budú chcieť stretávať s matkou, to záleží len na matke maloletých detí.
Čo sa týka návrhu právneho zástupcu matky na vykonanie ďalších dôkazov, vypočuť znalkyňu, vykonať dopyt na zariadenie v R., dokedy sa predpokladá pobyt maloletej, aký je dôvod pobytu, súd tieto návrhy nepripustil, pretože nepovažoval za potrebné tieto dôkazy vykonať. Vykonané dôkazy boli dostačujúce pre jeho rozhodnutie. Súd návrh matky na rozsiahlejšiu úpravu styku v zmysle jej návrhu zamietol, zmenil predchádzajúce rozhodnutie súdu, ktorým bol naposledy upravený styk s deťmi a rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.