Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_1T-93-2008.pdf
PDF · 162.87 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/93/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou trestnej veci proti obžalovanému Z. Š.A. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a Tr. zákona a zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c )Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom v Senici dňa 13. 2. 2012 takto
rozhodol:
Obžalovaný Z. Š., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trvale bytom Z.. Č. XXX, M., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov, u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e 1. Dňa 18. 2.2008 v čase asi o 8,00 h v Šáštíne - Strážach na ulici O. B. č. XXX bez súhlasu vlastníkov domu manželov K. Ř., nar. XX.X.XXXX a D. Ř., nar. XX.X.XXXX, ktorí predmetný rodinný dom užívajú spoločne s ich dcérou P. Ř., nar. XX.X.XXXX, po zazvonení pri vchodových dverách domu, po ich odomknutí a otvorení za použitia hrubej sily pretlačil za dverami stojacu P. Ř., ktorú následne odsotil na dvere vedúce do chodby domu, následne vošiel do vnútorných priestorov, kde zotrval asi do 8.30h, kedy sa vrátil domov D. Ř., pričom po jeho odchode sa v čase asi o 9.30h opäť bez súhlasu vlastníkov cez neuzamknuté vchodové dvere, vrátil do domu, kde zotrval asi do 10.30h, kedy dom dobrovoľne opustil , 2. dňa 19.2.2008 v čase asi o 8.30h v Šaštíne - Strážach na ulici O. B. , Č.. XXX bez súhlasu vlastníkov domu manželov K. Ř. nar. XX.X.XXXX a D. Ř., nar. XX.X.XXXX, ktorí predmetný rodinný dom užívajú spoločne s ich dcérou P. Ř., nar. XX.X.XXXX, po zazvonení pri vchodových dverách domu, ktoré mu P. Ř. neotvorila, preskočil bránku do dvora za domom a násilne vytlačil zatvorené okno s detskej izby, ktorým vošiel dnu do izby, prešiel za P. Ř. do kuchyne, pričom táto práve telefonovala na políciu a potom mu viackrát hovorila, aby odišiel, avšak on napriek tomu zotrval v priestoroch domu až do príchodu polície asi o 9.00h, t e d a v bode 1,2
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím, č í m s p á c h a l v bode 1,2
- prečin porušovania domovej slobody, podľa § 194 ods.1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona Za to sa o d s u d z u j e Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona ( ďalej len Tr. zák.) s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 3 (tri) roky. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa zároveň zrušuje výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. XT/XX/XXXX zo dňa 6. októbra 2010, právoplatný dňa 25.1.2011, ohľadom obžalovaného Z. Š. ako
aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obžalovaný Z. Š., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trvale bytom M., Z.. Č. XXX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov,
sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Senici číslo 1 Pv XXX/XX- XX zo dňa 22.5.2008, pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe, že: dňa 27. októbra 2007 v čase asi o 11.15.h v obci Smolinské v bočnej uličke pri hlavnej ceste nachádzajúcej sa medzi obytnými domami súpisné číslo XXX a XXX, po predchádzajúcom prenasledovaní, aby ušiel policajnej hliadke, s vozidlom zn. Mazda 323 F červenej farby, EČV: SI- XXXAE, nadišiel na policajta práp. A. S., staršieho referenta OA PZ M. - W., ktorý, aby sa vyhol zrážke s vozidlom, odskočil na chodník a následne po predchádzajúcom varovnom výstrele trikrát vystrelil so služobnej pištole do oblastí pravej prednej pneumatiky vozidla, ktoré napriek tomu z miesta činu odišlo, pričom počas služobného zákroku neprišlo k zraneniu práp. A. S., nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov P. Ř., P. D., A. S., Z. G., D. X., Mgr. K. I., W. I., prečítaním znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava, prečítaním listinných dôkazov z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Senici úradu Justičnej a kriminálnej polície odboru Justičnej polície Senica, ČVS: ORP-XXX/OVK-S.-XXXX a to potvrdenia o vrátení veci, zápisnice o obhliadke miesta činu, fotodokumentácie, posudkov na obžalovaného, úradného záznamu z čísla listu 65 z vyšetrovanie spisu, hlásenia o použití donucovacích prostriedkov. Zo spisu OR PZ v Senici úradu Justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície Senica ČVS: ORP - XX/OVK-SE-XXXX zápisníc o obhliadkach miesta činu, náčrtku a fotodokumentácií, úradných záznamov, správy o priestupkoch a povesti obžalovaného, odpisu z registra trestov na obžalovaného a oboznámením pripojených spisov Okresného súdu Senica, č.k. XT/XX/XXXX a č.k.XT/X/XXXX a spisu Okresného súdu Skalica č.k. XT/X/XXXX a rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. XT/XX/XXXX zo dňa 6.10.2010, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania zistil súd skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný Z. Š. k veci uviedol, že pokiaľ sa týka zločinu útoku na verejného činiteľa vinu popiera, pokiaľ sa týka prečinu domovej slobody tam vinu nepopiera. K zločinu útoku na verejného činiteľa vypovedal, že ako uchádzal na aute cez obec Smolinské, hliadka polície ho stopovala ešte v Gbeloch, tej nezastavil a začal uchádzať zo strachu, že auto nie je prihlásené a v tom na konci Smolinské dostal v zákrute šmyk než prišla polícia, to už bol vlastne na odchode a policajti začali po ňom strieľať. K prečinu porušovania domovej slobody vypovedal, že prvý deň prišiel na zavolanie poškodenej P. Ř., vždy si volali keď k nej mal ísť a potom po obede sa pohádali, zviezla ho domov a nahlásila na políciu porušovanie domovej slobody. V ten druhý deň sa chcel ísť poškodenej P. Ř. ospravedlniť . Išiel k nim zadom kde preskočil plot nakoľko vedel, že je doma, lebo ju videl cez kuchynské okno a okno muselo byť pootvorené, lebo niečo tak otvoril a vliezol dnu. Vzhľadom k rozporom vo výpovedi obžalovaného na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní bola na návrh prokurátorky prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 30.10.2007, kde obžalovaný uviedol, že dňa 27.10.2007 bol v doobedňajších hod. v Petrovej Vsi pozrieť sa, čí sú v ponuke nejaké zimné pneumatiky na jeho vozidlo ZN. Mazda 323 červenej farby na ktorom sú evidenčné čísla : SI-XXXAE. Toto motorové vozidlo kúpil asi pred dvomi mesiacmi od kamaráta P.W. D. z Gbelov za 14 000 SK. Zmluvu o kúpe vozidla nespisovali žiadnu. Toto vozidlo je dovezené z Rakúska, vozidlo neprihlásil, teda za neho neplatí ani zákonné poistenie. Na vozidlo namontoval vyššie uvedené evidenčné čísla o ktorých vedel, že sú kradnuté. Ako bol v Gbeloch pri cintoríne tak tu pred jeho domom si do vozidla ako spolujazdec prisadol P. D.. Následne s vozidlom asi okolo 11.00h išiel po Gbeloch a na ulici videl červenú fábiu z nitrianskymi značkami o ktorej vie, že toto vozidlo používajú policajti. Videl, že toto vozidlo stojí na ceste, vedľa neho stojí policajt a zastavuje ho. Dostal strach, lebo vedel, že vozidlo je neprihlásené. Vozidlo na ceste otočil a vysokou rýchlosťou odchádzal preč. P. D. mu povedal, aby policajtom zastavil. Toto ale nevnímal a s vozidlom išiel smerom na mesto Šaštín- Stráže.
Išiel dosť rýchlo. Všimol si, že tá červená fábia ide za ním ale myslel si, že im ujde. Ako išiel po obci Smolinské z bočnej uličky tak tu v takej zákrute dostal šmyk. Následkom toho sa s vozidlom otočil do protismeru. Taktiež mu následkom toho na vozidle zhasol motor. V tom zbadal , že spoza zákruty vyšla tá červená fábia. Videl, že táto zastala asi päť metrov od jeho stojaceho vozidla. Z fábie vybehli dvaja policajti. Nevie, či niečo na neho kričali, alebo či mali v rukách zbrane. V tej chvíli naštartoval motor, zaradil spiatočku a s vozidlom podišiel asi dva metre dozadu a vytočil pritom volant. Tam už bola brána a tak na vozidle zaradil prvý prevodový stupeň a s vozidlom prudko vyštartoval proti jednému z tých policajtov. Videl, že ten policajt uskočil z cesty vozidlu. Určite sa toho policajta z vozidlom nijako nedotkol, teda nenabúral do neho. Ako sa pohol dopredu a vytočil volant, tak sa s vozidlom zasa otočil do smeru pôvodnej jazdy. Počas celej tejto doby mu D. už nič nehovoril. Videl na ňom, že je vystrašený. Ako teda to vozidlo otočil, tak ten policajt čo uskočil z cesty stál na pravej strane vozidla po smere jeho jazdy. Počul asi dva alebo tri výstrely. Neregistroval žiadny zvuk, ktorý by charakterizoval, že jeho vozidlo zasiahla nejaká strela. Následne s vozidlom vysokou rýchlosťou odišiel cez Šaštín do obce Čáry a tu vozidlo zaparkoval u kovošrotu. P. D. bol v šoku, volal nejakému kamarátovi, ktorý pre neho za chvíľu prišiel a spolu odišli preč. On následne zasa naštartoval vozidlo, s týmto odišiel do Šaštína a tu ho odstavil v uličke pri aleji, kde ho našli policajti. Ako zastal a pozeral na vozidlo zistil, že u pravej pneumatiky je na plechu jedna diera od strely čo po ňom ten policajt vystrelil. Potom večer ako bol pri vozidle, zistil, že v mieste rezervného kolesa je ďalšia diera. Ako teda to vozidlo odstavil v Šaštíne dňa 27.10.2007, tak od toho dňa s týmto vozidlom nikam nešiel. Keď prišli za ním policajti, kľúče od vozidla mal stále pri sebe. Je mu toho všetkého veľmi ľúto, toho policajta nechcel nijako ohroziť. Po prečítaní výpovede z prípravného konania obžalovaný k rozporom vo výpovediach uviedol, že nakoľko bol vtedy u vyšetrovateľa držaný 7-8 hodín a stále od neho vyžadovali priznanie, tak sa musel priznať a uviedol, že to spáchal. Policajt ho začal stopovať tak, že kýval na neho rukou, polícii uchádzal smerom na to Smolinské tam dostal šmyk a než policajti prišli k jeho autu vlastne on už bol v smere povinnej jazdy, až vtedy vybehol policajt von z auta, nevie, pamätá si tie výstrely. Pamätá si , že policajt vyšiel von z auta, mal zhaslý motor a než naštartoval, policajt už stál pri aute a ako vychádzal tak vtedy začal policajt strieľať. Než začal strieľať tak stál pri pravej strane auta a mieril do tváre kamarátovi P. D.. V tom ako sa začal rozbiehať tak policajt už mieril na pravé predné kolo a netrafil. Policajt hneď ako vyšiel z auta vytiahol pištoľ. Prvýkrát ho polícia zastavovala až v Gbeloch inak ho nezastavovali. Policajt, keď mieril na P. D. bol po jeho pravej strane asi dva metre. Keď prechádzal okolo policajta tento nemusel odskočiť. V čase keď dostal s vozidlom šmyk a dostal sa do protismeru policajti ešte boli v smere jazdy za ním a vlastne než tam prijeli už bol v smere voľnej jazdy. V čase keď policajti vystúpili z vozidla už bol otočený do pôvodnej strany. Či policajt keď vystúpil z vozidla ho oslovil, to nepočul, nakoľko mal zase vypnutý motor tak štartoval a chcel odísť a potom začal policajt strieľať. Policajta nijakým spôsobom neohrozoval. K prečinu porušovania domovej slobody uviedol, že si myslí, že keď prvýkrát prišiel k poškodenej P. Ř., že jej telefonoval. Dvere mu otvorila ona, tam sa hádali a poškodená ho normálne pustila dovnútra. Keď prišiel dovnútra zistil, že je tam aj D. X., pozeral televízor a poškodená mu povedala, že príde jej otec, tak išiel von a to zadnými dverami cez plot. Ako odišiel, tak sa išli spoločne s poškodenou a D.Á. X. pýtať na prácu do Šaštína, čakal ich v aute, oni sa išli spýtať na tú prácu. Ako odtiaľ išli, tak sa po ceste pohádali, ohľadom čoho si už nespomína a potom chcel, aby ho poškodená odviezla do Gbelov za bývalou kamarátkou. Pokiaľ sa týka druhého razu prebiehalo to tak, že sa chcel poškodenej ospravedlniť tak požiadal otca aby ho k nej ráno odviezol. Poškodenej zvonil, nikto mu neotváral, videl ju v kuchyni, tak zozadu preskočil plot, vytlačil okno, poškodenú našiel v kuchyni a chcel sa s ňou rozprávať a potom tam prišli policajti. V čase keď prišlo k porušeniu domovej slobody s poškodenou chodil, stretávali sa každý deň aj si telefonovali aj sa stretávali, väčšinou ho ona pozvala k nim. V ten deň si ráno volali, že má k nej prísť a to za tým účelom, že sa pôjdu spýtať na prácu. V rodinnom dome u poškodenej P. Ř. býval od septembra 2007 do decembra 2007. Bližší dátum uviesť nevie. Kľúče od domu nemal a odsťahoval sa preto, že sa pohádali, nevyhovovalo im to spolu žiť. Aj v minulosti za poškodenou P. Ř. chodil k nej domov tak skoro ráno, lebo jej matka išla do práce a vracala sa skoro poobede. Svedkyňa P. Ř. k veci uviedla, že si pamätá ako jej obžalovaný nasilu otvoril okno a vliezol do domu. Medzitým zavolala políciu. Obžalovanému rozprávala aby išiel preč, že na neho zavolala policajtov, on tam však chcel stále nasilu zostať, stálu ju ťahal, bil, plieskal, nakoniec potom prišli policajti a zobrali ho. V dome u nej bol aj deň predtým, zazvonil jej, nechcela mu otvoriť, stále jej rozprával cez okno, že sa chce len napiť, že mu má priniesť vodu, tak mu priniesla vodu, lenže on ju z dverí vytlačil a hodil ju do druhých dverí. Potom si sadol do obývačky ako keby nič, kde začal jesť. S priateľkou D. X. sa išli práve spýtať na prácu do Šaštína. Ako nastúpili do auta obžalovaný tiež vošiel do auta, nikoho sa na nič nepýtal. Stále mu rozprávala aby išiel preč, že s ním nechce mať nič spoločné. Obžalovaný im povedal, že ide s nimi, tak išli do Šaštína a on zostal v aute. Keď sa spýtali na prácu a došli späť do auta, povedal jej obžalovaný, že ho
má zaviesť domov a keď sa ho pýtala prečo a aby jej dal na benzín, začal ju biť, tak ho zaviezla. Po ceste ju bil, že skoro havarovala. Dával jej facky, plieskal ju a podobne. Nie je pravdou, že sa na stretnutí s obžalovaným dohodla, keby sa s ním dohodla a chcela ho pozvať tak si nezavolá priateľku aby s ňou bola doma, lebo sa obžalovaného bála a jej rodičia boli v práci. Nechcela byť v dome sama, lebo každé ráno jej obžalovaný chodil vyzváňať. Priateľku si zavolala lebo si myslela, že obžalovaný jej nič nespraví, keď tam bude. S obžalovaným sa určite nedohodla, už dlhšiu dobu s ním nebola v kontakte a ani byť nechcela. Vzhľadom k rozporom vo výpovedi svedkyne s prípravného konania a na hlavnom pojednávaní bola na návrh prokurátorky prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 18.2.2008 a 19.2.2008 kde svedkyňa uviedla , že pokiaľ sa týka skutku zo dňa 18.2.2008 bola v rodičovskom dome v Šaštíne- Strážoch aj s priateľkou D. X., ktorá u nej prespala. Boli práve v jej izbe, keď počula zazvoniť zvonček. Mohlo byť cca. 8.00h. Išla sa pozrieť kto zvoní. Spočiatku si myslela, že ide jej otec, ktorý v ten deň išiel autom k lekárovi, ale po odomknutí a otvorení vchodových dverí zbadala obžalovaného , teda svojho bývalého priateľa. Dvere mala iba trocha odchýlené, keď ich otvorila spýtala sa obžalovaného čo tam robí. Povedal jej, že sa s ňou prišiel pozhovárať. Vyzvala ho aby odišiel a chcela zatvoriť dvere, keď v tom čase bol na odchode i obžalovaný, ale tento sa v rýchlosti otočil späť ku dverám a priskočil k nim. Vložil medzi dvere nohu čím jej zabránil tieto zatvoriť. Pýtal vodu, že sa len napije a odíde. Nesúhlasila s tým, tlačila na dvere, ktoré chcela zatvoriť. Obžalovaný ju silou pretlačil, čím sa dostal do predsiene domu, kde jednou rukou za sebou zatvoril vchodové dvere a uzamkol dvere kľúčom vo dverách. Po tomto do nej sotil tak silno, že narazila hlavou na ďalšie dvere, ktoré sa nachádzajú na konci predsiene a vedú do chodby domu z ktorej sa vchádza do všetkých miestností v dome. Obžalovaného vyzývala aby odišiel. Povedal jej že nemá ako, že ho priviezol otec, ktorý následne odišiel k lekárovi do Bratislavy a zastaví sa pre neho keď pôjde späť. Následne utekala za kamarátkou D., ktorá bola v jej izbe a túto upozornila na prítomnosť obžalovaného. Táto jej odpovedala, že o obžalovanom vie, že ho počula. Následne s D. išla za obžalovaným do obývacej izby, kde tento bez povolenia vošiel, pustil si televízor a ľahol si na gauč. Po tomto si ho ďalej nevšímala a odišla s D. do svojej izby. Asi o 8.30h. prišiel do dvora s autom od lekára jej otec. Obžalovaného na jeho príchod upozornila, tento má pred ním rešpekt preto utiekol z domu von, zadnými vchodovými dverami, ktoré vedú na dvor. Kam po tomto odišiel nevie. Otcovi o obžalovanom radšej nehovorila, aby sa nerozčuľoval. Otec sa doma zdržal asi pol hodinu a odišiel do práce. Potom ako z domu odišiel odišla domov i D.. Po ich odchode si išla ľahnúť do postele do izby. D. jej pri odchode zakričala aby si išla zamknúť vchodové dvere načo zabudla. V izbe zaspala. Asi o 9.30h počula vchodové dvere buchnúť: myslela si, že sa vrátila späť D., ktorá jej povedala, že sa vráti späť za chvíľu. Z chodby sa však ozval obžalovaný. Spýtala sa ho prečo prišiel, čo tam robí, načo jej vulgárne odpovedal. Opäť ho z domu posielala preč. Na výzvy aby z domu odišiel sa len usmieval a opäť zašiel do obývacej izby, kde si pustil televíziu a ľahol na gauč. Tam za ním radšej nešla čakala vo svojej izbe na príchod D., ktorá prišla asi za 15 minút. Po jej príchode sa s ňou išla do kuchyne najesť. Obžalovaný stále ležal v obývačke. Ako sa najedli obliekli sa a obžalovanému povedala, že sa ide do mesta opýtať na jednu pracovnú ponuku. Obžalovaný v podstate ich dom opustil s nimi bez problémov. Z domu takto vychádzali okolo 10.30h. Nasadla ako vodič do ich osobného motorového vozidla, kde si vedľa nej prisadla D. a obžalovaný si drzo nasadol na zadné sedadlo a to ešte skôr ako D., nakoľko ide o trojdverové motorové vozidlo. Obžalovaný sa nikoho na nič nepýtal, či môže isť s nimi a ona mu zo strachu nič hovorila, radšej si ho nevšímala. Obžalovaného pozná veľmi dobre, vie aký je, a aký dokáže byť, preto ho i nechala. Následne odišli do Šaštína až na koniec Zápotočnej ulice. Po vystúpení z vozidla v ňom obžalovaný zostal. Ona s D.Á. vystúpili. Asi po 20 minútach sa vrátili obe do vozidla, kde bol obžalovaný a chcela ísť späť domov avšak obžalovaný jej povedal, aby ho zaviezla do lesa na miesto, ktoré sa nachádza za Smolinským v smere na Gbely. Nechcela tam ísť, ale začal po nej v aute kričať, dostala z neho strach, tak ho tam radšej zaviezla. Obžalovaný si odskočil do lesa zobrať schovanú cestovnú tašku. Čakali ho v aute, nemala odvahu ho tam nechať. Po tomto jej povedal, aby ho zaviezla do Stráží, kde ho aj zaviezla, avšak obžalovaný nechcel vystúpiť. Vymyslela si preto, že ide do Borského Mikuláša čo ho nahnevalo, začal je nadávať a prikázal jej, aby ho zaviezla späť do Gbelov. Povedala mu, že nikam nejde, čo ho nahnevalo, pritiahol ju k sebe, smerom dozadu, dal jej tri facky a opäť do nej žďuchol, že narazila na volant hruďou a hlavou do bočného skla dverí. Zo strachu mu vyhovela. Ako ju udieral v aute tak zasiahol i D. do oblasti hrude. V Gbeloch ho vyložila pred rodinným domom, kde býva jeho bývala frajerka a po tom všetkom sa rozhodla ísť podať na neho trestné oznámenie. Čo sa týka spôsobených zranení tieto si nevyžiadali lekárske ošetrenie. Ku skutku 19.2.2008 uviedla, že obžalovaný je jej bývalý priateľ, chodili spolu asi pol roka, ani jeden z nich nepracoval, boli skoro stále spolu. Rozišli sa hneď po Vianociach 2007, lebo si nehľadal prácu. Asi tri mesiace predtým bol u nich obžalovaný každý deň, prespával u nich. V kritický deň zvonil na zvonček, ktorý je pri vchodových dverách spredu z ulice. Dvere mu neotvárala. Potom počula, že preskočil zadnú bránku a vošiel do dvora. V detskej izbe má okná do dvora, teda
počula, že bránku preskakuje. Keď to počula išla zatelefonovať z pevnej linky na políciu, telefón majú v kuchyni. Zostala v kuchyni, počula, ako búcha na okno v detskej izbe a vykríka. Neodpovedala mu, bola ticho. Potom počula ako vošiel do detskej izby, počula ako otvoril okno. Musel to okno vytlačiť silou, lebo bolo zatvorené. Je to staré okno, ktoré sa nedá ani dobre zatvoriť. Ešte stále telefonovala , keď vošiel do detskej izby. Prišiel za ňou do kuchyne, práve diktovala jeho meno do telefónu. Pýtal sa, či volá policajtov. Bola ticho. Potom začala chodiť po dome a hľadala kľúče, obžalovaný sa stále s ňou rozprával, hovoril jej, že ju miluje, prišiel za ňou do detskej, kde ju začal objímať a položil ju na posteľ kde sedeli. Nebol voči nej násilný. Odstrkovala ho a hovorila mu, aby odišiel z domu aspoň desaťkrát. Potom našla kľúče a išla ich dať do dverí a vtedy zbadala na chodníku policajtov a otvorila im dvere. Policajti obžalovaného zobrali do auta. Po prečítaní výpovede z prípravného konania svedkyňa uviedla, a že to bolo tak, ako vypovedala v prípravnom konaní. Dňa 18.2.2008 jej obžalovaný ráno netelefonoval a určite mu ani ona nevolala a ani sa s ním nerozprávala o nejakej pracovnej ponuke v Šaštíne na ktorú by sa s ním chcela ísť pozrieť. S obžalovaným sa ešte párkrát stretli aj po tomto 18. februári 2008, lebo bola hlúpa a mala obžalovaného rada. Toho 18.2.2008 nevolala políciu, lebo s D. sa chystali preč do Šaštína a ani ju to vtedy nenapadlo. Dňa 19.2.2008 políciu už volala hneď , lebo bola sama a bála sa viac ako keď bola s D. X..
Svedkyňa D. X. vypovedala že si na vec už dobre nepamätá, mohlo to byť nejako pred 3-4 rokmi, bola tehotná na materskej a P. Ř. je jej spolužiačka od škôlky, poznajú sa tak si zavolali, aby prišla na kávu, aby sa porozprávali. Pozerali televízor keď zrazu zazvonil zvonček, prišiel tam obžalovaný, začal robiť krik, myslí, že P. aj nejak udrel. Nechcela sa do toho miešať, tak išla do izby, oni sa tam potom hádali. S P. boli dohodnuté, išli si hľadať robotu do jednej firmy, tak sa obliekali a odišli preč a obžalovaný im sadol do auta a išiel s nimi. Čakal na ne v aute. Potom ako išli domov obžalovaný povedal, že ho majú zaviesť na Smolinské alebo niekde do Gbelov, pre nejaké veci, že majú zastaviť v Strážoch na konci ako sa ide na Smolinské a tam vlastne na P. obžalovaný zaútočil a jej dal tiež ranu medzi prsia a ďalej si už nepamätá, nechcela sa do toho miešať. Bolo to medzi nimi. O čom sa bavili si nepamätá, obžalovaný bol k P. násilný, takto sa nespráva muž k žene. Čo mali medzi sebou nevie, mali nejaký vzťah spolu, priateľka ho chcela ukončiť a tak sa to vlastne asi začalo, obžalovaný začal byť agresívny. K tomu ako sa dostal obžalovaný dovnútra svedkyňa uviedla, že po prvýkrát zazvonil a po druhýkrát vyvalil dvere alebo okno, alebo niečo také. Keď bola ona v dome tak obžalovaný zvonil. Otvoriť mu išla jej priateľka P., kto zvonil nevedela, bola vtedy v izbe, v spálni. P. Ř. čakala otca, ktorý išiel k lekárovi tak išla otvoriť a vlastne sa tam zjavil obžalovaný. Tomuto P. hovorila aby išiel preč, nechcel však odísť, sadol si do obývačky a pustil si televízor. Bola tehotná bála sa, aby sa jej niečo nestalo, tak išla do spálne, oni dvaja sa tam hádali, potom sa obliekli a išli do tej firmy a obžalovaný si sadol do auta. Či počas incidentu čo tam bol obžalovaný prišiel otec P. Ř. nevie, nevie ako to presne bolo ale vie že tam nebol. U P. Ř. spala, potom išla domov, lebo nemala pri sebe občiansky preukaz a následne ako si ho doma zobrala sa vrátila späť k P. a ešte tam obžalovaný bol a až potom sa obliekli a išli autom do tej firmy. Pokiaľ sa týka toho, či obžalovaný chodil k P. Ř. včas ráno, alebo doobeda tak čo vie z rozprávania od nej, tak ako chodil zo začiatku to bolo dobré, no potom asi zistila aký je a chcela sa s ním rozísť a obžalovaný začal byť potom násilný, ale podrobnosti, čo medzi nimi bolo to nevie. Z rozprávania P. vie, že u nej prespal, že tam bol cez noc alebo cez deň, keď boli jej rodičia v práci, takže ráno prišiel a poobede išiel domov. Či bežne prespával v domácnosti P. to nevie, či to bolo často to nevie. Či v tej deň ráno ako tam prišiel obžalovaný spolu telefonovali to nevie myslí si že nie, ale nevie to. Či jej P. Ř.G. nespomínala, či má v kritický deň obžalovaný prísť svedkyňa uviedla , že na neho ani nepomysleli , dali si kávu, spravili si popkorn, pozerali televízor a chceli ísť do tej firmy si hľadať prácu. Nemala však doklady tak išla domov si ich zobrať a potom prišla späť. P. jej nespomínala, že s nimi pôjde aj niekto iný. Obžalovaného nevidela vojsť do rodinného domu, bola v spálni, len počula, že niekto zazvonil. Podľa hlasu vedela, že je to obžalovaný, bol agresívny. P. začala kričať. Obžalovaný sa posadil v obývačke, pustil si televíziu a začal rozkazovať. Po tomto išla preč, lebo bola tehotná a bála sa, že by mohol aj jej niečo spraviť, chcela sa od neho strániť. P. Ř. nesúhlasila s tým aby bol obžalovaný prítomný v rodinnom dome, posielala ho domov, len on nechcel ísť, povedali mu nech ide , že má prísť P. otec, že si idú hľadať prácu, obžalovaný nechcel ísť.
Svedok A. S. k veci uviedol, že si na skutok už vzhľadom na odstup času nepamätá, vie len že videli auto Mazdu 323, vedeli, že ešpézetky nesúhlasia, vozidlo zastavovali, obžalovaný ako ich zbadal vozidlo otočil, išli za ním až do Smolinského, kde dostal šmyk. Vystúpil z vozidla, obžalovaný na neho nacúval, vystrelil do vzduchu, musel uskočiť a to bolo všetko. Vo vozidle bola okrem obžalovaného ešte ďalšia osoba, ktorú nepoznal. V Smolinskom vystúpil z auta, obžalovanému dával druhé znamenie na zastavenie motorového vozidla, čo obžalovaný nerešpektoval i keď ho videl, nacúval na neho, musel
uskočiť na chodník ,alebo na trávu kde sa pošmykol avšak nič sa mu nestalo, tak vytiahol pištoľ a vystrelil do vzduchu a potom po vozidle. Vie, že vozidlo trafil, ale nevedel kde presne, mieril na predné koleso. V čase zastavovania vozidla stál vedľa vodiča, tento ho videl, posunul sa dopredu a rýchlo cúvol aby sa mohol vyrovnať a on musel odskočiť, lebo išiel rovno na neho pravou zadnou časťou vozidla. Pokiaľ sa týka postavenia vozidiel, presne si to už nepamätá, uviedol to pri výsluchu, kedy to mal v čerstvej pamäti. Vzhľadom k výpovedi svedka Stopku a rozporom v jeho výpovedi oproti prípravnému konaniu, bola na návrh prokurátorky prečítaná jeho výpoveď s prípravného konania zo dňa 27.10.2007, kde uviedol, že dňa 27.10.2007 spolu s kolegom Z. G. v dobe od 8.00hod vykonával hliadkovú službu v meste Gbely, v mestskej časti Farské a Adamov. Bol ako veliteľ hliadky a Z. G. bol ako vodič služobného vozidla. V čase asi o 11.00 hod. na križovatke ulíc Hurbanova - Jilemnického- Medlenova spozorovali osobné motorové vozidlo zn. Mazda 232F červenej farby, EČ: SI-XXXAE, ktoré smerovalo z ulice Jilemnicého na ulicu Medlenovu. Nakoľko majú vedomosť, že na uvedenom vozidle je cudzia značka rozhodli sa vozidlo zastaviť. Zo služobným vozidlom teda išli za týmto vozidlom. Na Medlenovej ulici sa im vozidlo stratilo z dohľadu a preto po ňom pátrali a toto spozorovali na ulici Mládeže v protismere a vodičovi dali znamenie na zastavenie vozidla. Toto spravil tak, že vystúpil z vozidla a zastavovacím terčíkom dával vodičovi znamenie, aby zastavil. Ako toto vodič vozidla mazda spozoroval , náhle zastavil vozidlo vo vzdialenosti asi 50m od miesta, ako stál pri služobnom vozidle. Videl, že sa toto vozidlo začalo otáčať a rýchlou jazdou odchádzať preč. Nasadol do služobného vozidla a následne toto vozidlo začali prenasledovať smerom na obec Smolinské. Počas prenasledovania vodič prenasledovaného vozidla bezohľadnou jazdou ohrozoval iných účastníkov cestnej premávky. Vozidlo bolo prenasledované do obce Smolinské, kde vodič odbočil z hlavnej cesty vľavo a po vedľajšej ulici sa snažil s vozidlom ujsť smerom k miestnej fare. Tu v pravotočivej zákrute dostal šmyk a zostal s vozidlom stáť v ceste otočený smerom k služobnému vozidlu. To bolo už v podstate pred bránou miestnej fary. G. zastavil s ich vozidlom asi dva metre od prenasledovaného vozidla a obaja vybehli zo služobného vozidla smerom k prenasledovanému, aby vodičovi a jeho spolujazdcovi zabránili v úniku z vozidla. Vodičovi dával zase znamenie aby zastavil vozidlo. Taktiež v zmysle platných zákonov použil výzvu, že bude použitá zbraň. Od vozidla stál asi dva metre. To mohlo byť asi 11.15h. Cez čelné sklo vozidla jasne videl, že vodičom v prenasledovanom vozidle je Peter Šmida (obžalovaný). Tohto pozná už dlho a vie, že na tej Mazde jazdí. Vedľa neho na mieste spolujazdca sedela nejaká osoba. Ako obžalovaný zbadal, že sa približujú k vozidlu, nereagoval na výzvu a začal s vozidlom prudko cúvať. Z tohto dôvodu použil hrozbu zbraňou, čo spravil tak, že z puzdra na opasku vytiahol svoju služobnú zbraň. Obžalovaný na hrozbu zbraňou nereagoval. Videl, že kolega Hrubša sa vrátil späť do služobného motorového vozidla. V tom obžalovaný z vozidlom Mazda prudko vyštartoval oproti nemu a snažil sa s tým vozidlom do neho nabúrať. Následkom toho musel prudko odskočiť bokom. Keby to nespravil, tak by Mazda do neho určite nabúrala. Odskočil asi tak meter až dva bokom, čo obžalovaný využil a na mieste kde stál sa s vozidlom otočil. V tom momente už bola Mazda pri ňom a jej predok smeroval od neho, teda bol na jej pravej strane po smere jazdy. V zmysle platných zákonov použil varovný výstrel do vzduchu nakoľko obžalovaný stále na znamenie na zastavenie vozidla nereagoval. Videl, že vozidlo sa pohlo dopredu a bolo jasné, že obžalovaný chce s vozidlom odísť preč preto použil zbraň a trikrát vystrelil smerom na prednú pravú pneumatiku vozidla Mazda. To stál asi jeden meter od tejto pneumatiky na ktorú mieril tak, že oboma rukami držal služobnú zbraň. Vedome strieľal na tú pneumatiku. Nechcel strieľať na iné miesto na vozidle aby náhodou nedošlo k prestreleniu vozidla a náhodnému zraneniu osôb vo vozidle. Pri tomto strieľaní stál asi na úrovni predných dverí, takže všetky strely, ak aj netrafili vozidlo museli smerovať do zeme pod prednú časť vozidla. Pri týchto výstreloch Mazda odjela smerom na mesto Šaštín Stráže. Nakoľko ani po použití zbrane obžalovaný nezostal stáť, rýchlo nasadol do služobného vozidla a s kolegom Hrubšom toto vozidlo prenasledovali až do mesta Šaštín Stráže. Ako prichádzali do mesta Šaštín, tak tu ako vošli do zákruty, tak Mazdu stratili z dohľadu. Po prejdení tejto zákruty už Mazdu nikde nevideli. Prešli ešte po priľahlých uličkách ale aj tam vozidlo Mazda nevideli. Z toho dôvodu sa vrátili do obce Smolinské, na miesto, kde strieľal po Mazde. Tu na tom mieste sa nachádzala pani Viera Bobotová, ktorá povedala, že celú udalosť videla. Následne sa ešte popozerali po okolí, či počas udalostí neprišlo k zraneniu osôb, ale takého poznatky nezískali. Potom odišli na oddelenie do Gbelov, kde celú udalosť nahlásili veliteľovi zmeny. Po prečítaní výpovede s prípravného konania svedok uviedol , že to bolo asi tak, ako je to napísané, nepamätá si to, od tej doby sú tri roky, vystriedal už ďalšie zamestnanie, všetko čo uviedol to bolo vtedy čerstvé tak si to pamätal. V čase keď prišli do Smolinského ich služobné vozidlo a vozidlo obžalovaného stáli proti sebe prednými časťami. Nie je pravdou, že by sa snažil otvoriť dvere na vozidle obžalovaného. Tým si je na sto percent istý , lebo z dôvodu bezpečnosti by to bolo to najhoršie čo by sa mohlo stať. Obžalovaný po ňom vyštartoval, dostal šmyk, potreboval vyrovnať auto a vtedy vyštartoval a on musel uskočiť, lebo to auto ostalo nejako skrížené, na sto percent si to už nepamätá. Obžalovaný sa
zatočil on, už prichádzal k tomu, že vytiahne zbraň, obžalovaný s vozidlom nebol vyrovnaný čo si pamätá a nacúval, aby sa ho striasol. Vyštartoval, lebo chcel zmariť služobný zákrok, chcel odísť. Obžalovaný sa začal točiť ešte pred výstrelom. Keď strieľal potom stál po spolujazdcovej strane vozidla. Nakoľko vozidlo sa otočilo a ostal stáť na strane spolujazdca. Svedok Peter Hrubša vypovedal, že na skutok si už veľmi nepamätá vzhľadom na odstup času. Vie, že mali s kolegom hliadkovú službu, počas ktorej zazreli červenú mazdu, ktorá bola predmetom určitého pátrania, že vedeli, že na tom jazdí človek, ktorý nemá oprávnenie viesť motorové vozidlo a na tom vozidle boli vymenené evidenčné čísla. Prvýkrát to auto zbadali na križovatke ulica Naftárska a ešte ďalšia, ktorá už nevie ako sa volala. Ako vlastne chceli to vozidlo zastaviť ušlo im v bočných uličkách. Následne hliadkovali smerom na Smolinské kde vlastne odstavili služobné vozidlo a začali zastavovať vozidlá, ktoré išli smerom na Smolinské. Asi po niekoľkých minútach v smere jazdy smerom na Smolinské uvideli tú mazdu. Svedok Stopka začal vozidlo zastavovať, podľa predpisov a ako vodič mazdy zbadal, že ho zastavujú zastavil a začal cúvať. V tom nasadali do služobného vozidla a začali vozidlo mazda prenasledovať rôznymi ulicami, až vlastne vyšli smerom na Smolinské. Vozidlo mazda išlo veľkou rýchlosťou. Bolo sychravé počasie tak sa služobné auto šmýkalo, snažil sa ho udržať na ceste ale ísť i dostatočne rýchlo, aby mohli vodiča mazdy zadržať, čo sa im nepodarilo počas jazdy smerom do Smolinského. Ako vošli smerom do Smolinského je taký kopec smerom dole, potom taká prudká zákruta, kde dosť prudko brzdil, aby sa nešmykli a všimol si, že vodič mazdy odbočil doľava smerom do poľa na Petrovu Ves. Tam išiel po bočnej uličke, potom smerom na kostol a v pravotočivej zákrute dostal šmyk, takže vlastne to vozidlo mazda sa otočilo k nim. Zabrzdil služobné vozidlo. Od vozidla mazda bol asi desať metrov, možno bližšie. S kolegom vybehli z vozidla, vytiahli služobné zbrane a začali mieriť na vodiča. Predpokladal, že vodič zastaví, že vystúpia, lenže nereagoval na ich výzvy, vodič dal spiatočku a začal pred nimi cúvať. Rozbehli sa s kolegom za ním, ale uvedomil si , že ho nedostihnú, tak sa vrátil späť pre služobné vozidlo a kolega ich prenasledoval pešo. Keď nasadal do vozidla tak si všimol, že ako vodič tej mazdy otáčal vozidlo smerom na Šaštín, tak ľavou stranou nacúval na kolegu Stopku. Ten potom začal myslí, že z cesty strieľať smerom na ľavú prednú pneumatiku. Boli tam zrejme aj nejaký svedkovia, tak sa spýtal, či sa niekomu niečo nestalo a začali prenasledovať vozidlo mazda ďalej na Šaštín Stráže. Keď však prišli do Šaštína, vozidlo mazda sa im stratilo. Toto sa snažili vypátrať v tých najbližších bočných uličkách, ale nikde ho nenašli, tak sa vrátili na to miesto, kde sa strieľalo, oznámili cez vysielačku, že bola použitá zbraň, boli tam už ďalšie osoby, ktorých sa spýtal, či nie je niekto zranený a tým sa vlastne celá situácia skončila. Ako vystúpili zo služobného vozidla a išli smerom k vozidlu mazda, on išiel z ľavej strany čiže k spolujazdcovi a kolega Stopka z pravej strany k vodičovi, mierili na vodiča, bol tam ešte nejaký spolujazdec, ktorého nepoznal. Keď vytiahli tie služobné zbrane, kolega použil výzvy aby vystúpili z vozidla, na čo nereagovali a vozidlo začalo cúvať. K vozidlu sa dostal na 2 metre, k tomuto sa nepriblížil, pretože začalo cúvať, tak išiel späť k služobnému vozidlu. Pokiaľ sa týka jeho kolegu Stopku, myslí si, že bol v bezprostrednej blízkosti od toho vozidla Mazda, že by dokázal normálne otvoriť dvere, keby nezačalo to vozidlo cúvať. Dostal sa tento až k dverám vozidla, čo však len predpokladá, pretože sa otočil a išiel pre služobné vozidlo. Videl teda len, ako sa kolega Stopka približuje k tomu vozidlu. Situáciu začal vnímať až keď vlastne potom nasadol do auta. V tom videl, že vozidlo mazda cúvalo smerom na hlavnú cestu, otáčalo sa vlastne smerom, aby mohlo ísť do Šaštína a kolega Stopka stál pri tom aute z ľavej strany, v podstate pri šoférovej a ten vodič išiel na neho. Kolega Stopka stál na kraji na ceste, v tom momente sa vozidlo mazda otáčalo a išlo odbočiť na Šaštín a kolega Stopka uskakoval lebo v tej rýchlosti ako sa vozidlo otáčalo na pravú stranu, tak by nadišiel vlastne tou ľavou časťou vozidla na kolegu. Keď došlo k obratu vozidla mazda bol svedok Stopka pri boku toho vozidla vo vzdialenosti pol metra keď uskakoval. Myslí si, že vodič mazdy mal dobrý rozhľad ako sa otáčal, videl tam, že či ide auto alebo nejde. Mal možnosť vidieť aj jeho kolegu Stopku. Mohol sa obrátiť s vozidlom tak, aby nezachytil jeho kolegu, stačilo aby išiel ešte trochu ďalej. Pri cúvaní vozidla mazda nebola žiadna prekážka, ktorá by mu bránila v tom, že by mohol cúvať ešte ďalej. Kolega Stopka keď stál pri vozidle v tom čase, tak bol si zrejme vedomý, že to vozidlo, keď sa točí ho môže zasiahnuť. Následne po otočení vodič mazdy odišiel na Šaštín. Kedy prišlo k prvému výstrelu to nevie, ale predpokladá, že keď mieril kolega Stopka do vzduchu ten prvý výstrel, tak auto už bolo otočené. Po otočení vozidla mazda kolega Stopka stál už po pravej strane toho vozidla zo strany spolujazdca. Svedok Lukáš Kučera k veci uviedol, že v kritický deň pre neho prišiel obžalovaný, išli predať kolesá z toho auta na ktorom obžalovaný prišiel a cestou naspať ako ho viezol domov ich zastavovali policajti a obžalovaný pred nimi začal utekať, až v obci Smolinské dostali šmyk, stretli sa zoči voči policajtom ktorí vybehli z auta s pištoľou a jeden z nich mu išiel otvárať dvere a mieril pištoľou na predné kolo. Obžalovaný zaradil prvý rýchlostný stupeň a išiel sa otočiť a policajt chcel prestreliť predné koleso a ako sa obžalovaný pohol, policajt strelil do blatníka za kolesom a išli smerom na Šaštín Stráže. Policajt po
nich ešte vystrelil, ale nevie koľko rán to bolo. Nepamätá si, či obžalovaný najel na policajta, alebo niečo také. To si už v tom zhone nevšimol. Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka z prípravného konania a na HP bola prečítaná výpoveď svedka Lukáša Kučeru z prípravného konania na návrh prokurátorky, kde svedok uviedol, že v roku 2007 na sviatok „Dušičky“ mu doobeda volal obžalovaný. Tohto poznal už dlho, volal mu, či by nevedel predať kolesá, ktoré mal na vozidle zn. Mazda. Dohodli sa nech sa zastaví, že sa dohodnú. Obžalovaný prišiel, stretli sa na ulici, rozprávali sa a potom nasadol obžalovanému do jeho vozidla zn. Mazda. Obžalovaný ho viezol domov a ako išli smerom k nim tak videl, že na ulici sú policajti a že ich asi idú zastavovať, lebo sa policajt staval tak do cesty. Obžalovaný ako to zbadal tak s vozidlom vošiel do vjazdu, do dvora jedného rodinného domu a začal otáčať vozidlo. Opýtal sa ho čo robí a on odvetil, že nič, že ide s vozidlom preč. Potom ako sa otočil tak prudko pridal plyn a začal s vozidlom ísť po ceste smerom na Smolinské. Obžalovaného sa pýtal, čo robí, odpovedal, že nič. Potom už obžalovanému nehovoril nič, lebo išiel dosť rýchlo a nechcel ho nejako vyrušovať. Ako išli po ceste v obci Smolinské, obžalovaný tu prudko vošiel do zákruty a pri miestnej fare dostal šmyk a s vozidlom sa otočili do protismeru. V tom momente pred vozidlom zastavilo vozidlo polície. Obžalovanému ešte povedal načo s vozidlom odchádza preč a on mu iba odpovedal, že nemôže zastaviť. Videl, že dvaja policajti vystúpili z vozidla a každý z jednej strany išli k ich vozidlu. Jeden ten policajt už bol pri vozidle a vtedy obžalovaný na vozidle pridal plyn a ako keby s vozidlom nadišiel na toho policajta. Obžalovaný pridal plyn a vozidlo otočil zasa do smeru pôvodnej jazdy. Vtedy videl, že ten policajt vytiahol pištoľ a začal strieľať na predné koleso. Obžalovanému povedal niečo v tom zmysle, že ho tu ešte zastrelia načo tento nedopovedal. Všetko to bolo rýchle, ako ten policajt vystrelil, to už sa obžalovaný s vozidlom rozjel a ten policajt trafil blatník vozidla. Následne obžalovaný s vozidlom išiel smerom na Šaštín a ako tam prišli, tak obžalovaný s vozidlom zastal pred jedným domom. Vie, že tam býva frajerka obžalovaného ale nevie, ako sa to tam volá. Vystúpil z vozidla a povedal obžalovanému že ide domov. Privolal si kamaráta, ktorý pre neho prišiel a odviezol ho domov. Obžalovaný tam zostal u frajerky. K rozporom vo výpovedi na HP a prípravnom konaní svedok uviedol, že si momentálne na to nespomína ale je to asi pravda, čo je uvedené v prípravnom konaní. Svedkyňa Mgr. Viera Bobotová k veci uviedla, že asi dva až štyri roky dozadu išla pred dušičkami z cintorína v Smolinskom spolu s matkou a dcérou k vozidlu ktoré mala zaparkované oproti vchodu do cintorína na pravej strane a keď už takmer otvárali auto počuli z bočnej ulice, že niekto veľkou rýchlosťou ide na aute a potom videla ako to auto vyletelo z tej ulice, chytilo taký šmyk, rýchlo sa strhlo, ešte to stočilo, vodič to vyrovnal a znovu pokračoval v jazde, no a než sa stačila nejako tak pozrieť, tam už je blízko hlavná cesta ako sa ide na Šaštín a ako sa vodič toho vozidla chcel na ňu dostať, tak tam trošku pribrzdil a v tom vyletelo druhé auto a to policajné. Tí policajti zastavili snáď dva metre od nich, policajt vystúpil a ako tam to auto pred tým pribrzdilo v tej križovatke, vytiahol pištoľ a vystrelil. Chytila dcéru, ktorá tam našťastie nevbehla do cesty, lebo mala šok. Všetko sa odohralo strašne rýchlo, dcéru potom zastrčila za ich auto a potom zrejme tí policajti nasadli a išli za tým autom na ktoré strieľali. Potom sa ešte policajti vrátili, ony tam ešte stále stáli a až neskôr pocítili, že z toho majú šok. V tejto súvislosti s ňou polícia nerobila žiadny záznam. Policajt podľa nej vystrelil raz, nevie, pamätá si, že raz. Bolo to rýchlo, policajt vystúpil, otvoril dvere namieril a strelil. Strieľal do predu. Nevidela nič, teda nejaké pokyny na zastavanie toho vozidla zo strany príslušníka polície. Vozidlo, ktoré vlastne tí policajti naháňali teda to prvé sa snažilo dostať na hlavnú cestu. Keď zastavilo vozidlo polície tak vlastne vozidlo obžalovaného už bolo na križovatke. Tam teda žiadny šmyk už nenastal, obžalovaný s vozidlom trochu pribrzdil a išiel smerom na Šaštín preč a ten policajt medzi tým vystúpil a do tej križovatky vlastne vystrelil. Pokiaľ by sa mala vyjadriť k tomu či sa priblížil ten policajt aj k tomu prvému vozidlu na ktoré strieľal, on bol od neho ďaleko. V podstate nejaké cúvanie alebo smerovanie toho vozidla obžalovaného k tomu príslušníkovi polície si nevšimla. Celé sa to odohralo v priebehu veľmi krátkej doby, jednalo sa o sekundy. Po predložení fotodokumentácie svedkyňa uviedla, že vozidlo obžalovaného prišlo ako je na zábere č. 5 z vrchu doľava ako je bočná cesta, dostal hodiny, teda ho otočilo, ale tam už je potom poľná cesta tam by nemohol pokračovať takže musel ísť na hlavnú cestu. Tie hodiny boli pri križovatke tej jednej bočnej cesty a tej druhej bočnej cesty ako je žltý dom. Či po tých hodinách, v akom smere zostalo vozidlo stáť to nevie, ale potom pokračovalo v smere ešte kúsok po ďalšej bočnej ceste a vyšlo na hlavnú cestu. Obžalovaný tie hodiny, ten šmyk, vytočil a pokračoval vedľa nich ďalej. Obžalovaný, keď povedľa nich prešiel a už bol až na vjazde na hlavnú cestu kde tak isto trošku pribrzdil tak vtedy sa objavilo to druhé auto, policajné, ten druhý hukot nastal až vtedy, keď si už vlastne hovorila že už sú preč a zrazu počula, že hučí ešte ďalšie auto. Z policajného auta videla vystúpiť jedného policajta, ktorý strieľal a ktorého pozná, vie že je zo Senice. On sa potom všetkom aj vrátil a pýtal sa jej, či jej dcéra nemá šok a či jej nie je zle. Až potom, keď sa po určitom čase policajti vrátili a jeden z nich sa jej pýtal či teda dcére
nie je zle tak sa rozprávala ešte s jedným ďalším policajtom, teda s tým policajtom, ktorý strieľal ešte niekto vo vozidle bol. Svedkyňa Alžbeta Bobotová vypovedala, že v kritický deň išli práve s dcérou a z vnučkou z cintorína, prešli cez cestu, bola to taká úzka cesta a v tom momente vyletelo v zákrute červené vozidlo veľkou rýchlosťou, až sa zľakli čo robí a v tom dostal hodiny, otočil sa a bol nasmerovaný rovno na hlavnú cestu no a za ním hneď vyskočili policajti, ale to červené auto to bolo nasmerované presne na hlavnú cestu, takže v jazde pokračovalo do hlavnej cesty a potom už policajti vyskočili a utekali za ním a vystrelili, ale už to auto červené odišlo z tej cesty preč, ušlo im. Keď vyšlo to červené auto a urobilo tie hodiny v tom momente akurát dojeli tí policajti, vyskočili hneď za ním, ale to červené auto bolo tak nasmerované, že mohlo bleskove vojsť na hlavnú cestu a potom už odjelo, potom už nevideli nič, ale medzi tým tí policajti za ním vystrelili. Odohralo sa to veľmi rýchlo, päť minút to netrvalo, bolo to bleskové, že sa ani nestačili spamätať. Keď policajti vyšli z vozidla to červené vozidlo už vchádzalo na hlavnú cestu lebo to bol kúsok, taká krátka vzdialenosť, vodič toho červeného vozidla bol taký šikovný, že vbehol do tej hlavnej cesty a pokračoval preč a tí policajti to skrátka nestihli. Policajti vybehli z vozidla blízko nich ako stáli a hneď vystrelili smerom na hlavnú cestu k tomu červenému vozidlu. Vystrelili tuším raz, už je to dosť dlhá doba ale raz to bolo a potom hneď odišli preč. O chvíľočku sa však policajti vrátili za nimi zapísali si ich a viac nevie. Na políciu nebola predvolaná za účelom podania svedeckej výpovede, policajti ju nikdy neoslovili. Okrem nej, jej dcéry a vnučky na mieste nik iný nebol. Po dobu incidentu stáli pri aute a triasli sa od strachu. Policajti skrátka z vozidla vyskočili rozbehli sa za červeným vozidlom a vystrelili. Či držali terčík to nevie lebo bola v šoku. Po tom výstrele policajti sadli do auta a odišli za tým červeným vozidlom a potom o chvíľu sa za nimi vrátili, zapísali si jej a dcérinu adresu a odišli preč. To červené vozidlo nesmerovalo voči vozidlu polície išlo rovno do hlavnej cesty a potom preč. Že by nejakým spôsobom to červené vozidlo smerovalo voči príslušníkovi polície, to nevidela. Z vozidla polície vyskočili dvaja policajti. Vozidlo polície zastavilo od toho červeného vozidla kúsok tak dva - tri kroky, ale to červené vozidlo rýchlo odjelo než policajti vyskočili, tak to červené vozidlo už bolo skrátka až u tej hlavnej cesty, že ho už nestihli, tak policajti sa rozbehli za ním a vystrelili, ale to už to červené auto bolo na hlavnej ceste. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru Bratislava zo dňa 18.januára 2008 kam boli na kriminalisticko-expertízne skúmanie predložené stopy a predmety a to stopa č.3 zaistená na vatovej tyčinke kriminalistickým technikom označená bukálny ster z volantu - horná časť, OMV Mazda 323 a stopa č. 3 zaistená na vatovej tyčinke kriminalistickým technikom, označená ster z volantu - spodná časť, bolo zistené, že zo stopy označenej ako bukálny ster z volantu - horná časť, OMV Mazda 323 bola izolovaná DNA. Kvantifikáciou izolovanej DNA nebola v stope zistená prítomnosť dostatočného množstva vhodného biologického materiálu potrebného na úspešné vykonanie DNA analýzy. Zo stopy označenej ako ster z volantu - spodná časť nebola vykonaná DNA analýza z dôvodu jej mikrobiálnej degradácie ( nevhodne zaistená stopa) Z ďalšieho znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru Bratislava zo dňa 8.januára 2008 kam boli predložené na skúmanie jeden kus zbrane so zásobníkom a jeden kus strely (stopa č. 2) bolo zistené, že s predloženou zbraňou bola vykonaná skúšobná streľba, ktorá potvrdila, že zbraň v predloženom stave bola streľbyschopná. Z predloženej zbrane bola zaistená strela, ktorá bola porovnaná so strelou zaistenou z vozidla MAZDA 323 červenej farby označená ako stopa č. 2, pričom porovnaním stôp na predloženej strele zo stopami na strelách zo skúšobnej streľby z predloženej zbrane mikroskopickou komparačnou metódou bolo preukázané, že predložená strela bola vystrelená z predloženej zbrane. Zo zápisníc o obhliadkach miesta činu a fotodokumentácií mal súd možnosť zistiť ako vyzeralo miesto činu po spáchaní trestnej činnosti. V rámci dokazovania bol oboznámený rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 4T/97/2009 z ktorého bolo zistené, že obžalovaný Peter Šmida bol rozsudkom zo dňa 6.októbra 2010 uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. a § 171 ods. 2 Tr. zák. a prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. za čo bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne zo zaradením do ústavu na výkon trestu z minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu tri roky a keďže trest bol ukladaný ako súhrnný bol zrušený výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Skalica č.k. 0T1/2009 zo dna 7. júna 2009. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dna 25.1.2011. Na základe dôkazov ktoré boli vykonané v predmetnej veci na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané, že obžalovaný Peter Šmida neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam
zotrval a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím, čím naplnil skutkovú podstatu prečinu porušovania domovej slobody podľa §194 ods.1 , 2 písm. a) Tr. zák. Obžalovaný bez akéhokoľvek privolenia a súhlasu vstúpil do domu manželov Vlasty a Karla Říhových, ktorý užíva aj ich dcéra Linda Říhová, ktorá obžalovaného z trestnej činnosti v plnom rozsahu usvedčuje. Táto uviedla, že s obžalovaným sa na stretnutí v dňoch 18.-19 februára 2008 nedohodla, tohto nevolala, naopak v obave z obžalovaného si dňa 18. februára 2008 zavolala priateľku Kláru Rácikovú. S obžalovaným v tom čase už dlhšiu dobu v kontakte nebola a ani nechcela byť, z domu ho vykazovala, čo svedkyňa Klára Ráciková i potvrdila. Obžalovaný poškodenú Lindu Říhovú pretlačil ako držala vchodové dvere a následne ju odsotil do druhých dverí vnútri domu teda použil voči nej násilie a vnútri domu neoprávnene zotrval. I v druhom prípade dňa 19.februára 2008 použil násilie na to, aby sa do domu dostal a to násilie voči veci, v tomto konkrétnom prípade násilne vytlačil zatvorené okno detskej izby a vošiel dnu do domu. Táto trestná činnosť obžalovaného je preukázaná po objektívnej i subjektívnej stránke a jeho následná trestná zodpovednosť je plne dôvodná. Iná je situácia vo vzťahu k zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. c) Tr. zák. Vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania so zbraňou. Obžalovaný sa k tejto trestnej činnosti v prípravnom konaní priznal, na hlavnom pojednávaní však jej spáchanie v plnom rozsahu poprel a uviedol, že než policajti prišli k jeho autu, on vlastne už bol v smere povinnej jazdy, až vtedy vybehol policajt von z auta. Priebeh skutku na hlavnom pojednávaní svedkovia popisovali rozporne, rozpory sa vyskytli i vo výpovediach samotných príslušníkov polície, ktorí dňa 27.okóbra 2007 zákrok vykonávali. Svedok Marian Stopka uviedol na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný na neho nacúval, vystrelil do vzduchu, musel uskočiť. Obžalovaný znamenie na zastavenie vozidla nerešpektoval i keď ho obžalovaný videl a nacúval na neho. V čase zastavovania vozidla stál vedľa vodiča, tento ho videl, posunul sa dopredu a rýchlo cúval, aby sa mohol vyrovnať a on musel odskočiť, lebo išiel rovno na neho pravou zadnou časťou vozidla. V prípravnom konaní tento svedok uviedol, že obžalovaný s vozidlom mazda prudko vyštartoval oproti nemu a snažil sa s tým vozidlom do neho nabúrať, následkom toho musel prudko odskočiť bokom, čo obžalovaný využil a na mieste, kde stál, sa s vozidlom otočil. Svedok Peter Hrubša vypovedal, že ako sa vodič mazdy otáčal smerom na Šaštín, tak ľavou stranou nacúval na kolegu Stopku. Ten potom začal z cesty strieľať smerom na ľavú prednú pneumatiku. Na mieste kde sa mal skutok odohrať boli v čase, keď sa mal tento udiať, prítomné svedkyne Mgr. Viera Bobotová a Alžbeta Bobotová, ktoré v prípravnom konaní neboli vôbec vypočuté, pričom na hlavnom pojednávaní skutok ktorý sa mal odohrať dňa 27.októbra 2007 popísali čiastočne odlišne ako svedkovia Stopka a Hrubša. Tieto svedkyne útok obžalovaného s vozidlom na príslušníkov polície nevideli. Svedkyňa Mgr. Viera Bobotová uviedla, že nejaké cúvanie alebo smerovanie toho vozidla obžalovaného k tomu príslušníkovi polície si nevšimla a svedkyňa Alžbeta Bobotová vypovedala, že by nejakým spôsobom to červené vozidlo smerovalo voči príslušníkovi polície, to nevidela. Keďže v danom prípade existujú pochybnosti o tom, či sa vôbec skutok stal, súd v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného tohto spod obžaloby pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. c) Tr. zák. oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Z hľadiska osobných pomerom obžalovaného bolo zistené, že tento už bol v minulosti viackrát súdne trestaný naposledy už spomínaným rozsudkom Okresného súdu Skalica konaní sp.zn.4T97/2009. V minulosti bol raz prejednávaný pre priestupok ako vyplýva zo správy Obvodného úradu Senica - odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 5.3.2008. Na mestskom úrade v Gbeloch nebola riešená sťažnosť na obžalovaného. Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť preto pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby určenej v trestnom zákone. Obžalovaný Peter Šmida sa teraz posudzovanej trestnej činnosti dopustil skôr ako bol súdom prvého stupňa, v danom prípade Okresným súdom Skalica v konaní sp. zn. 4T/97/2009 vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. U obžalovaného teda prichádzalo do úvahy vzhľadom k uvedenému uloženie súhrnného trestu. Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 41 ods. 1 Tr . zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V súlade s uvedenými ustanoveniami trestného zákona uložil súd obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonnom stanovej trestnej sadzby v trvaní 18/osemnásť/mesiacov nepodmienečne, nakoľko vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajšiu trestnú minulosť by uloženie iného trestu ako nepodmienečného zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu. Pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný v súlade s ustanovením § 48ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Keďže trest bol uložený ako súhrnný v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zároveň zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 4T/97/2009 zo dňa 6.októbra 2010 právoplatný dňa 25.1.2011 ohľadom obžalovaného Petra Šmidu, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došli zrušením, stratili podklad. V rámci súhrnného trestu bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu tri roky nakoľko mu bol tento trest už uložený skorším rozsudkom a to rozsudkom OS Skalica č. k. 4T/97/2009 zo dňa 6. októbra 2010. Súd má za to, že uložený trest je dostatočný a spôsobilý splniť svoj účel v každom smere.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306 ods. 2 Tr. por.). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.), a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.) príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.). zákonný zástupca obžalovaného opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.). štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.). poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.). zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr. por.). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.