Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-77-2011.pdf
PDF · 72.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6P/77/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici, sudcom JUDr. Ladislavom Vašutom, v právnej veci žalobcu Ľ. N., bytom I. XXXX/XX, N. D., t.č. odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, proti žalovaným: 1/ N. N., bytom W. XXXX/XXX, N. D., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici a 2/ A. J., nezamestnanej, bytom W. XXXX/XXX, N. D., v konaní o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že žalobca Ľ.W. N., nar. XX. XX. XXXX, n i e j e otcom maloletého N. N., nar. XX. XX. XXXX, matke A. N., teraz J., rod. P., nar. XX. XX. XXXX.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca požiadal súd, aby určil, že nie je otcom žalovaného v prvom rade.
Uviedol, že dieťa sa narodilo počas manželstva žalobcu so žalovanou v druhom rade a preto bol ako otec do rodného listu napísaný žalovaný.
Už od roku 1993 nežil žalobca so žalovanou v druhom rade v spoločnej domácnosti a intímne sa nestýkali. V roku 1994 nadviazala žalovaná v druhom rade vzťah s S. J., ktorý je otcom maloletého žalovaného v prvom rade.
Žalovaná v druhom rade s návrhom súhlasila a uviedla, že jej manželstvo so žalobcom bolo uzavreté v roku 1991 a rozvedené bolo v roku 1999. Súčasťou rozsudku je aj dohoda, podľa ktorej sa Ľ. N. a N. N. zverili do starostlivosti matke a žalobca sa zaviazal platiť výživné na Ľ. po 500,- Sk a N. po 200,- Sk mesačne.
Od roku 1993 žila žalovaná v druhom rade s S. J., ktorý je otcom maloletého žalovaného v prvom rade. S týmto v roku 2001 uzatvorila manželstvo a asi v roku 2007 sa rozviedli.
Aj maloletý N. vie, že žalobca nie je jeho otcom a za svojho otca považuje S. J..
Žalobca nikdy neplatil výživné na maloletého žalovaného v prvom rade a žalovaná v druhom rade výživné od neho nežiadala. Je však pravdou, že je nezamestnaná a keď potrebovala, aby jej boli priznané dávky v hmotnej núdzi, musela požiadať súd o zvýšenie výživného na maloletého N., na sumu rovnajúcu sa 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Opatrovník doporučil súdu, aby žalobe vyhovel.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej v druhom rade a kolízneho opatrovníka, oboznámením spisu Okresného súdu v Považskej Bystrici 4C 928/98, návrhu matky na zvýšenie výživného zo dňa 19. 07. 2011, rozúčtovania pracovnej odmeny žalobcu, listu Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici, listu Krajskej prokuratúry v Trenčíne a rozhodnutia Krajskej prokuratúry v Trenčíne Kc 3032/97-8 a rodného listu maloletého N..
Bolo zistené, že žalobca uzavrel dňa XX. XX. XXXX manželstvo so žalovanou druhom rade.
Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 18. 03. 1999, č.k. 4C 928/98-12, bolo ich manželstvo rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa maloleté deti Ľ. a N. zverili do výchovy a opatery matke a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletého Ľ. po 500,- Sk a maloletého N. po 200,- Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05. 05. 1999.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v roku 1993 opustil žalobca spoločnú domácnosť a od roku 1994 má žalovaná v druhom rade známosť s S. J.. Jedná sa o intímny vzťah a v rozsudku je aj uvedené, že maloletý žalovaný v prvom rade je synom S. J.. Táto okolnosť bola potvrdená aj rozhodnutím Krajskej prokuratúry v Trenčíne zo dňa 26. 03. 1998, č.k. Kc 3032/97-8, keď podnet žalovanej v druhom rade o podanie žaloby na zapretie otcovstva k žalovanému v prvom rade proti žalobcovi, bol odložený.
Podľa § 51 ods. 1 Zákona č. 94/63 Zb. (zákona o rodine), platného v čase narodenia maloletého žalovaného v prvom rade, ak sa narodí dieťa v dobe od uzavretia manželstva do uplynutia 300-stého dňa po zániku manželstva, alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 57 ods. 1 tohto zákona, manžel môže do 6 mesiacov odo dňa keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
Podľa § 58 ods. 1 tohto zákona, ak sa narodí dieťa v dobe medzi 180-tym dňom od uzavretia manželstva a 300-stým dňom potom keď manželstvo zaniklo, alebo bolo vyhlásené za neplatné, je možné otcovstvo poprieť len vtedy ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. Ak sa narodí dieťa do 300-stého dňa po rozvode manželstva a iný muž o sebe tvrdí, že je otcom dieťaťa, je možné otcovstvo manžela považovať za vylúčené, tiež na základe súhlasného prehlásenia matky, manžela a tohto muža. Toto prehlásenie musí byť urobené v konaní o zapretie otcovstva.
Podľa § 59 ods. 1 má manžel právo poprieť otcovstvo proti dieťaťu a matke, ak sú obaja nažive. Ak nežije jeden z nich, proti druhému.
Zákon o rodine č. 36/2005 už nemá lehotu, v ktorej musí ten kto je v rodnom liste dieťaťa označený ako jeho otec, podať žalobu na zapretie otcovstva.
Z dokazovania, ktoré súd vykonal výsluchom žalobcu a žalovanej v druhom rade je zrejmé, že od roku 1993 sa žalobca a žalovaná v druhom rade spolu intímne nestýkali. Žalovaná v druhom rade považuje za otca svojho maloletého dieťaťa, svojho druhého manžela S. J. a ten sa aj k otcovstvu k maloletému žalovanému v prvom rade hlási.
Na základe horeuvedeného preto, lebo žalobca nemôže byť otcom maloletého žalovaného v prvom rade, žalobe vyhovel.
Žalobca bol v konaní úspešný a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má právo na náhradu trov konania. Náhradu trov konania nežiadal, preto súd vyslovil, že mu náhradu nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.