Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Er-5-2011.pdf
PDF · 73.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/5/2011
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného : Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO : 30 807 484, so sídlom 29. Augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, proti povinnému : BABOS, s.r.o., IČO: 36 037 222, so sídlom 927 05 Dlhá nad Váhom č. 216, na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 24,83 € s prísl. a ďalšie trovy exekúcie, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Júliusom Petíkom pod spisovou značkou EX 968/2010 vyhlasuje za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavuje.
II. Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka v Lučenci, č.k. 700-2220084410-GC04/10 zo dňa 29.9.2010 - sa začalo exekučné konanie oprávneného voči povinnému na vymoženie uloženej povinnosti 24,83 € a ďalšími trovami exekúcie. Súd poverením č. 5202 055057* zo dňa 24.1.2011 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Júliusa Petíka.
Súdny exekútor v priebehu exekúcie prípisom zo dňa 7.2.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.2.2012 navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol v priebehu exekúcie vymazaný z obchodného registra, a nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si v tomto prípise uplatnil trovy exekúcie dokopy v sume 33,19 €, na úhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného.
V rámci skúmania podmienok súd zistil, že povinný v priebehu exekúcie zanikol výmazom z Obchodného registra ku dňu 5.1.2011.
Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekúcia môže byť vykonávaná len v prospech alebo v neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania. Výmazom povinného z obchodného registra tento stratil právnu subjektivitu, ako aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Predmetná exekúcia je v súčasnosti vedená proti neexistujúcemu subjektu, a ako taká je neprípustná. Preto ju súd v zmysle vyššie cit. ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia, zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
O náhrade trov exekučného konania súd rozhodol tak, že túto súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko v danom prípade ide o situáciu, kedy súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov nevzniká. V zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu. Zánikom povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a teda v danom prípade bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie bola strata spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Povinný neexistuje (zrušený bol ku dňu 22.12.2010, vymazaný ku dňu 5.1.2011). Nakoľko k výmazu nedošlo na základe rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku povinného, o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmeny správcov, o zastavení konkurzného konania
alebo zrušení konkurzu pre nedostatok majetku (nemajetnosť povinného) a oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nejedná sa teda o prípad, kedy možno k náhrade trov zaviazať oprávneného. Rovnako tak tu nie je ani zákonný priestor na to, aby sa rozširoval zákonom taxatívne vymedzený okruh dôvodov, kedy je možné náhradou trov exekučného konania zaťažiť oprávneného. Situácii, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie sa venoval aj Ústavný súd SR, ktorý v tejto súvislosti v rámci svojej rozhodovacej činnosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu), je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd konštatoval, že toto riziko, ktoré exekútor nesie, je dôvodné a do značnej miery kompenzované jeho, v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Pre úplnosť tunajší súd na záver uvádza, že samotná skutočnosť, že povinný (príp. aj oprávnený) stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, a nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie tejto povinnosti štátu, keďže Exekučný poriadok v žiadnom svojom ustanovení neustanovuje možnosť, resp. zákonné podmienky, z ktorých by bolo možné vyvodiť prechod povinnosti nahradiť trovy exekúcie na štát (rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 377/08-13). Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhej vete výrokovej časti tohto uznesenia a súdnemu exekútorovi náhradu trov predmetného exekučného konania, nepriznal.
Exekúcia zastavená na podnet súdneho exekútora z dôvodu výmazu povinného z OR.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, a to na podpísanom súde. Rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.