Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/1648/1997

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: PRIMM, s.r.o., so sídlom Tatranská 295, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 341 479 (pôvodný právny subjekt PRIMA ZDROJ Banská Bystrica, a.s., so sídlom Zvolenská cesta 25, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 642 098), proti povinnému: L. G., O.. XX. XX. XXXX, V. Z. XX, XXX XX V. V., štátny občan SR (pôvodný právny subjekt Júlia Lichtmanová

- Mladosť, s miestom podnikania Tulská 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 22 718 800), na vymoženie pohľadávky vo výške 399,04 Eur (12 021,50,- Sk), vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica (predtým Horná 15, Banská Bystrica) pod spis. zn. EX 874/97,

rozhodol:

Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u.

Súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 399,04 Eur (12 021,50,- Sk) a to na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu č.k. zo dňa 14. 04. 1997.

Poverením č. 5601 * 001946 zo dňa 01. 08. 1997 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 874/97.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 13. 01. 2011, súdny exekútor oznámil skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii spôsobené nemajetnosťou povinného. Vo svojom podaní uviedol, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii podľa ustanovení Exekučného poriadku. Uvedené skutočnosti možno subsumovať pod ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a preto súdny exekútor požiadal súd, aby o zastavení exekúcie rozhodol ex offo. Súdny exekútor k podaniu pripojil aj správu o stave konania, z ktorej vyplýva, že konkurz na majetok povinnej bol skončený po splnení rozvrhového uznesenia dňa 11. 09. 2008. Na základe lustrácie nehnuteľného a hnuteľného majetku bolo zistené, že povinná nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani motorových vozidiel. Lustráciou zamestnávateľa bolo zistené, že povinná je vedená ako zamestnanec firiem MLADOSŤ L&K&T, spol. s.r.o., Družby 22, 974 04 Banská Bystrica

- výška mesačnej mzdy je 40,00 Eur za odpracovaných 8 hod. v mesiaci a Pohostinstvo "U DŽANA", s.r.o., Družby 22, 974 01 Banská Bystrica - výška mesačnej mzdy je 40,00 Eur za odpracovaných 20 hod. v mesiaci. Súdny exekútor zároveň postúpil súdu podanie oprávneného, v ktorom oprávnený žiada exekúciu zastaviť z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky.

Súd z výpisov z obchodného registra a z predložených listinných dôkazov mal preukázané, že na základe Zmluvy o vklade časti podniku do obchodnej spoločnosti zo dňa 30. 11. 2000 uzatvorenej medzi

pôvodným oprávneným PRIMA ZDROJ Banská Bystrica, a.s., Zvolenská cesta 25, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 642 098 a spoločnosťou PRIMA ZDROJ holding, a.s., Tatranská 298, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 010 413 prešla predmetná pohľadávka voči povinnej L. G. na spoločnosť PRIMA ZDROJ holding, a.s., IČO: 36 010 413. Následne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2002 uzatvorenej medzi spoločnosťou PRIMA ZDROJ holding, a.s., IČO: 36 010 413 a spoločnosťou PRIM, spol. s r.o., Zaymusova 72, 010 01 Žilina, IČO: 36 379 492 prešla predmetná pohľadávka na spoločnosť PRIM, spol. s r.o., IČO: 36 379 492. Dňa 30. 06. 2007 bola spoločnosť PRIM, spol. s r.o., IČO: 36 379 492 zrušená bez likvidácie a zlúčená so spoločnosťou PRIMM, s.r.o., Tatranská 295, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 341 479, ktorá sa stala jej právnym nástupcom a prevzala všetky jej práva a povinnosti.

Súd zo spisového materiálu exekučného spisu, najmä podania súdneho exekútora a správy o stave konania, mal preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Povinný subjekt nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla ani nehnuteľností na území SR zapísaných v katastri nehnuteľností ani nedisponuje finančnými prostriedkami. Z uvedeného vyplýva, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods.1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, ktorú preukázal súdny exekútor, a to že povinný v súčasnosti nedisponuje takým exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, je dostatočným dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.

Z uvedených dôvodov súd potom vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa vety prvej v znení neskorších predpisov (ďalej len "") o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 45,13 Eur /z toho odmena 29,88 Eur (19,92 Eur za 3 h. á 6,64 Eur + 9,96 Eur za 3 úkony á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 9,58 Eur, 19 % DPH z odmeny, t.j. 5,67 Eur/.

Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 23. 07. 1997, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení platnom až do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení platnom do 31. 01. 2002/ ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Podľa MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa /v znení platnom do 30. 04. 2005/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6, Eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, Eur (100,- Sk).

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje .

Podľa súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a záverečných ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. Exekučného poriadku rešpektujú zásadu platnú v občianskom súdnom konaní, podľa ktorej konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve ust. Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002.

Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať túto povinnosť oprávnený. Keďže v priebehu exekúcie bola zistená nemajetnosť povinného, súdny exekútor žiadal, aby bol na úradu trov zaviazaný oprávnený (pričom sa odvolával na ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Vyššie citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku /v znení platnom do 31. 1. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti. Za podmienky pridŕžania sa zákonného ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 1. 2002 má súd za to, že samotná skutočnosť, že u povinného bola zistená nemajetnosť a nemožno mu preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť (nemajetnosť) nie je možné subsumovať pod ustanovenie Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 1. 2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Novela Exekučného poriadku, ku ktorej došlo , síce zaviedla do ust. druhý odsek, podľa ktorého trovy exekúcie

pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, toto ustanovenie však pre danú exekúcie nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002 a je nutné postupovať podľa právnej úpravy platnej do 31. januára 2002. Súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie /viď. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 41 CoE 340/2011/.

Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa , ďalej len "ústava", je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s v spojení s , t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je /IV ÚS 236/08-12/.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie , podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro; to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.

Z ustanovenia vety druhej vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti ( ), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach ( ). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu ( ).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.