Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-639-2002.pdf
PDF · 90.15 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/639/2002
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, Regionálne riaditeľstvo Zvolen, Námestie SNP 98/2, Zvolen, IČO: 00 151 700 /pôvodne Slovenská poisťovňa, a.s./, proti povinnému: J. Q., V.. XX.XX.XXXX, Q. XX/XXX, XXX XX Q., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 252,54 Eur, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom so sídlom exekútorského úradu Mládežnícka 325/23, Považská Bystrica pod spis. zn. EX 278/02 na základe návrhu oprávneného zo dňa 23.05.2002, doručeného súdnemu dňa 03.06.2002 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 025794 zo dňa 19.06.2002 z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 95,78 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 252,54 Eur a to na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2T 72/98 zo dňa 16.09.1998.
Poverením č. 5601 028794 zo dňa 19.06.2002 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča so sídlom exekútorského úradu Mládežnícka 325/23, Považská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 278/02.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 06.02.2012 požiadal súd o rozhodnutie v exekučnom konaní, nakoľko počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti, ktoré súdnemu exekútorovi znemožnili pokračovať v exekúcii. Z dôvodu nemajetnosti a pre praktickú neexistenciu majetku povinného nemohol exekútor vydať upovedomenie o spôsobe exekúcie resp. exekučný príkaz v súlade s ust. § 53 Exek. poriadku. U povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exek. poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii podľa ustanovení Exek. poriadku. Na základe zistených skutočností a vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oprávnený navrhol v zmysle § 57 ods. 1, písm. h) Exek. poriadku exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného.
Z obsahu spisového materiálu a správy o stave exekučného konania vyplýva, že povinný nevlastní hnuteľný či nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie, nemá žiadne cenné papiere ani iné majetkové práva z ktorých by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, nemá vedené účty v peňažných ústavoch. Povinný v súčasnosti nedisponuje žiadnym exekvovateľným majetkom, z ktorého
by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exek. poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Exekučný
poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 127,65 Eur / z toho odmena 86,32 Eur ( 33,20 Eur za 5 hod. á 6,64 eur + 53,12 Eur za 16 úkonov á 3,32 Eur ), hotové výdavky 24,07 Eur, 20 % DPH 17,26 Eur /.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Exekučné konanie sa začalo dňa 03.06.2002, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Ak sa teda toto exekučné konanie začalo pred 1. septembrom 2005, posudzuje a dokončí sa podľa predpisov platných do 31.augusta.2005.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení platnom do 31.08.2005 /, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je
6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exek. poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške ako si ich uplatnil súdny exekútor.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkony - prevzatie a kontrola návrhu - 15 min a žiadosť o udelenie poverenia 10 min, ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vypracovanie predmetných úkonov súd považuje za administratívnu činnosť, za ktorú náhrada je v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene exekútora určenej paušálnou sumou. Z týchto dôvodov potom súd neuznal ani odmenu za úkon - Vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie 20 min, nakoľko tento úkon považuje súd za bežnú administratívnu prácu vyskytujúce sa v každej exekúcii a nie za odborne náročnú činnosť vykonávanú súdnym exekútorom, za ktorej náhrada by mala byť poskytnutá osobitne, mimo paušálnou sumou odmeňované úkony. Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu", má súd za to, že súdny exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas, ktorý si podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie a to za Budúce úkony: poštovné pri ukončení /vrátenie poverenia, vyznačenie právoplatnosti uzn. zaslanie FA/ - 20 min. Čo sa týka vrátenia poverenia, súd má za to, že súdny exekútor má nárok na vrátenie hotových výdavkov, ktoré mu vzniknú v súvislosti s vrátením poverenia v zmysle § 22 vyhlášky. Samotné vrátenie poverenia však nevyžaduje osobitný prípis súdneho exekútora, nakoľko na poverení je v zásade uvedená spisová značka súdneho spisu, z ktorej je zrejmé, ku ktorému konaniu vrátené poverenie patrí, tak ako aj v tomto prípade. Súd pri všetkých vyššie uvedených úkonoch neuznal súdnemu exekútorovi odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, nakoľko súdny exekútor nárok na odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súdu nepreukázal ani nie je zrejmá z predloženého exekučného spisu. Uvedenému záveru zodpovedá aj historický výklad, keď novela vyhlášky č. 141/2008 Z.z. s účinnosťou od 01. 05. 2008 zrušila odmenu súdneho exekútora podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a ponechala len odmenu určenú paušálnou sumou, pričom nové úkony odmeňované paušálnou sumou pridané neboli.
Celkový počet začatých hodín sa po spočítaní minút znížil z pôvodných 85 min. (5 x 6,64 Eur) na 20 min, t.j 1 hodinu, viď právny názor vyslovený Krajský súdom Banská Bystrica v uznesení č.k. 14 CoE 50/2008
- pri zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na exekúciu, to prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 Eur + 6,64 Eur za poslednú aj začatú hodinu, pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 127,65 Eur uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 95,78 Eur / z toho odmena 59,76 Eur
( 6,64 Eur za 1 hod. á 6,64 eur + 53,12 Eur za 16 úkonov á 3,32 Eur ), hotové výdavky 24,07 Eur, 20 % DPH 11,95 Eur /.
Odmenu exekútora upravuje vyhláška bez toho, že by tento vykonávací predpis riešil otázku priznania dane z pridanej hodnoty súdnemu exekútorovi. Citovaná vyhláška síce rieši popri odmene aj náhradu hotových výdavkov, účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, medzi ne však len exemplifikatívne zahŕňa cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náklady a bližšie nedefinované poplatky, čím je evidentné, že náhradu ďalších výdavkov nevylučuje.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti, pričom cit. ustanovenie odkazuje v poznámke pod čiarou aj na Exekučný poriadok / popri odkaze na zákon o znalcoch a tlmočníkoch a na Notársky poriadok /.
Článok 20 ústavy ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne určuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnakú zákonnú ochranu. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu „ Každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva."
Do pojmu majetok patria veci, práva a pohľadávky. Súd preto považuje náhradu trov konania, ktorá patrí súdnemu exekútorovi po zastavení exekúcie, za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní. Tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu, pretože náhrada trov je nesporne pohľadávka účastníka konania voči inému účastníkovi konania, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná ako každý peňažný nárok.
Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom
upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. / nález ÚS SR II.ÚS 31/04 - 30/
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.