Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3Er-135-2011.pdf
PDF · 82.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/135/2011
Rozhodnutie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnom konaní oprávneného: Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36854140, proti povinným v 1. rade X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, Ľ., štátny občan I., a 2. rade U. H., nar. XX.X.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX Ľ., štátny občan I., pre vymoženie sumy 79. 793,12 € s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinnej v 1. rade proti exekúcii vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Evou Ondrejkovou pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX, Ex XXX/XX z a m i e t a.
II. Súd námietky povinného v 2. rade proti exekúcii vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Evou Ondrejkovou pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX, Ex XXX/XX z a m i e t a.
III. Súd námietky povinnej v 1. rade proti trovám exekúcie vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Evou Ondrejkovou pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX, Ex XXX/XX z a m i e t a.
IV. Súd námietky povinného v 2. rade proti trovám exekúcie vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Evou Ondrejkovou pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX, Ex XXX/XX z a m i e t a.
V. Súd návrh povinných v 1. rade a 2. rade povoliť odklad exekúcie vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Evou Ondrejkovou pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX, Ex XXX/XX
z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený podal na Exekútorskom úrade JUDr. Evy Ondejkovej, so sídlom Páričkova 18, 821 08 Bratislava, návrh na vykonanie exekúcie proti povinným v 1. a 2. rade pre vymoženie pohľadávky vo výške 79.793,12 € s prísl. priznanej na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu J., sp. zn. XRob/XXX/XXXX z X.X.XXXX, právoplatný a vykonateľný XX.X.XXXX a trov exekúcie.
Dňa 12.05.2011 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, t.j. vymoženie dlžnej sumy 79. 793,12 € s prísl. a trov exekúcie.
Poverený súdny exekútor dňa 27.06.2011 doručil tunajšiemu súdu podanie povinných v 1. a 2. rade označené ako „Námietka proti trovám exekúcie a proti exekúcii“. V námietkach povinní v 1. a 2. rade uviedli, že upovedomenia o začatí exekúcie im boli zaslané až po telefonickom rozhovore s pracovníčkou vyššie uvedeného exekútorského úradu a predtým im bola zaslaná „výzva na predloženie vyhlásenia o
stave majetku“ ale bez upovedomenia o začatí exekúcie. V upovedomení o začatí exekúcie sa uvádza, že dňa 31.1.2011 začalo exekučné konanie vo vyššie uvedenej veci a poverenie na vykonanie exekúcie vydané Okresným súdom Kežmarok je zo dňa 12.2.2011, to znamená, že exekúcia bola začatá skôr ako bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 25.7.2007 uzavreli s ČSOB, a.s. zmluvu o poskytnutí úveru na kúpu nehnuteľnosti, ale v priebehu splácania úveru stratili možnosť tento úver splácať, nakoľko povinný v 2. rade stratil prácu a povinná v 1. rade si napriek snahe nemohla nájsť prácu. Dňa 13.7.2009 ČSOB, a.s. vydala oznámenie o zosplatnení úveru na sumu 103.788,46 € a listom z 28.8.2009 im bolo oznámené „začatie výkonu záložného práva“ dražbou. Banka mala možnosť realizovať záložné právo na nehnuteľnosť priamym predajom alebo predajom prostredníctvom realitnej kancelárie, kde by čiastka za predanú nehnuteľnosť mohla byť omnoho vyššia, ale zvolila formu dražby. V mesiaci február 2010 im bolo zaslané „Oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby“, kde bola suma dosiahnutá vydražením 39.800 €, čo nebola ani polovica výšky odhadnutej ceny a vlastne to bola len 1/3 výšky pohľadávky. Povinný v 1. a 2. rade ručili uvedenou nehnuteľnosťou a nakoľko si ju banka predala, nemajú čo predať a tým uspokojiť vzniknutú pohľadávku. Povinní v 1. 2. rade majú za to, že exekúcia nie je opodstatnená v plnom rozsahu, z dôvodu, dosť pochybného predaja nehnuteľnosti za extrémne nízku cenu. Z toho dôvodu namietajú aj voči výške trov exekúcie.
Z obsahu predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 24.05.2011 bolo povinnej v 1. rade doručené 3.6.2011, čo vyplýva z podpisu na doručenke a námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie podala povinná v 1. rade na poštovú prepravu 21.6.2011, t.j. po zákonom stanovej lehote. Povinná bola v upovedomení súdnou exekútorkou dostatočne poučená, že námietky proti exekúcii môže u nej vzniesť v lehote 14 dní odo dňa jeho doručenia a námietky proti trovám exekúcie v lehote 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Zákonná lehota na vznesenie námietok proti exekúcii jej tak plynula od 4.6.2011 do 17.6.2011 a zákonná lehota na podanie námietok proti trovám exekúcie jej plynula od 4.6.2011 do 6.6.2011. Z uvedeného vyplýva, že povinná v 1. rade podala námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie oneskorene. Z uvedeného dôvodu ich súd zamietol ako oneskorene podané.
Pre úplnosť súd podotýka, že exekučný poriadok neumožňuje odpustenie zmeškanej lehoty (ust. § 36 ods. 5 EP), a to ani vtedy, ak by k jej zmeškaniu došlo z ospravedlniteľného dôvodu.
Z obsahu predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 24.05.2011 bolo povinnému v 2. rade doručené 17.6.2011, a námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie podal povinný v 2. rade na poštovú prepravu 21.6.2011. Námietky proti trovám exekúcie bol povinný v 2.rade povinný vzniesť u súdnej exekútorky v lehote 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Zákonná lehote na podanie námietok proti trovám exekúcie povinnému v 2. rade teda plynula od 18.6.2011 do 20.6.2011. Povinný v 2. rade podal námietky proti trovám exekúcie 21.6.2011, t.j. po zákonom stanovenej lehote. Z uvedeného dôvodu ich súd zamietol ako oneskorene podané. Keďže námietky proti exekúcii podal povinný v 2. rade včas, teda v zákonnej 14 -dňovej lehote, súd sa ich obsahom zaoberal. Pre úplnosť súd podotýka, že exekučný poriadok neumožňuje odpustenie zmeškanej lehoty (ust. § 36 ods. 5 EP), a to ani vtedy, ak by k jej zmeškaniu došlo z ospravedlniteľného dôvodu.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Takéto skutočnosti mohol povinný namietať iba v pôvodnom
konaní, vrátane využitia možných opravných prostriedkov. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutia, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu, alebo orgánu, ktorý rozhodnutie vydal (exekučný titul). Je to procesný prostriedok obrany povinného, ktorým možno vyvolať začiatok sporu o prípustnosť exekúcie, t.j. či sa exekúcia oprávnene začala. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Súd v štádiu exekučného konania preskúmava súlad žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom.
Súd pri vznesení obranného prostriedku povinným skúma, či sú splnené predpoklady na výkon exekúcie; konkrétne, v prípade vznesených námietok, či sa exekúcia začala oprávnene. Povinný môže v námietkach v zmysle cit. ustanovenia uvádzať len tvrdenia:
- že došlo k zániku vymáhaného nároku pred začatím exekučného konania;
- že sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku;
- že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná;
- resp. namietať hmotno-právnu legitimáciu účastníka.
Pri rozhodovaní o podaných námietkach povinného súd preskúmal ich obsah a zistil, že námietky povinného neobsahujú ani jeden z dôvodov, pre ktoré by bolo možné namietať exekúciu. Povinný v 2. rade namieta, že exekúcia začala skôr ako bolo vydané poverenie. Ďalej v námietkach povinný v 2. rade uviedol, že dňa 17.6.2011 uzavreli spolu s povinnou v 1. rade zmluvu o úvere a keďže ho spolu s povinnou v 1.rade nesplácal, tak banka pristúpila k výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dražbe. Banka mala podľa povinného v 2. rade pristúpiť k predaju nehnuteľnosti priamym predajom alebo prostredníctvom realitnej kancelárie. Je toho názoru, že na dražbe sa nehnuteľnosť predala za podstatne nižšiu cenu ako by bola cena priamym predajom alebo prostredníctvom realitnej kancelárie.
Podľa § 36 ods. 1 EP exekučné konanie sa začína na návrh.
Podľa § 36 ods. 1 EP exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že exekučné konanie sa začalo 31.1.2011, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi. Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti uvedené v námietkach, tieto skutočnosti mohol a mal povinný namietať v základnom (nachádzacom konaní) použitím riadneho resp. mimoriadneho opravného prostriedku. Námietky proti exekúcii sú len procesným prostriedkom obrany povinného z hľadiska toho, či sa exekúcia začala oprávnene. Základným procesným predpokladom pre výkon exekúcie je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu - exekučný titul. Jeho existenciu, riadne náležitosti, právoplatnosť a vykonateľnosť, súd preskúma ešte pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Povinný v 2. rade mal zákonné právo podať odpor proti platobnému rozkazu. Túto svoju možnosť nevyužil, a tak sa rozhodnutie stalo právoplatné a vykonateľné, a tým sa stalo spôsobilým podkladom na vykonanie exekúcie.
Súd po preskúmaní obsahu námietok povinného v 2. rade proti exekúcii konštatuje, že námietky povinného v 2. rade neobsahujú žiaden z dôvodov, ktorými možno podľa citovanej právnej úpravy namietať exekúciu. Súd pri svojom rozhodovaní o námietkach nemôže prihliadať na iné dôvody, než sú uvedené v § 50 ods.1 EP, a preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia a námietky povinného proti exekúcii zamietol ako nedôvodné.
Okresnému súdu Kežmarok bol prostredníctvom poverenej súdnej exekútorky doručený návrh povinnej v 1. rade a povinného v 2. rade na odklad exekúcie z dôvodu podania trestného oznámenia vo veci pochybného predaja nehnuteľnosti - rodinného domu, Aukčným domom Hlohovec.
Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa § 56 ods. 2 EP aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Exekučný poriadok umožňuje povoliť odklad exekúcie len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Odklad exekúcie môže súd povoliť na návrh povinného, 1/ len z dôvodu nepriaznivých dôsledkov exekúcie, 2/ ak bolo cudzie rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom, 3/ exekúcia by mohla zabrániť povinnému poskytovať zdravotnú starostlivosť, 4/ exekúcia by mohla zabrániť povinnému zabezpečovať zdravotnú starostlivosť.
Pokiaľ ide o bod 1/ právnym dôvodom návrhu na odklad exekúcie je také nezavinené prechodné postavenie povinných, v ktorom by neodkladná exekúcia mohla mať pre nich alebo príslušníkov ich rodiny obzvlášť nepriaznivé následky. Súd preskúmal návrh povinnej v 1. rade a povinného v 2. rade a dospel k záveru, že podanie trestného oznámenia nemožno považovať za dôvod na základe, ktorých by bolo možné na návrh alebo aj bez návrhu podľa
§ 56 EP povoliť odklad exekúcie, resp. návrh povinnej v 1. rade a povinného v 2. rade neobsahuje ani jeden z taxatívne vymedzených dôvodov, pre ktoré by bolo možné povoliť odklad exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd návrhu povinných v 1. rade a 2. rade nemohol vyhovieť a návrh na odklad exekúcie zamietol výrokom V. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.