Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_21C-67-2010.pdf
PDF · 118.85 KB
Case nature
Subarea
21C/67/2010
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci navrhovateľa: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. A. Č.. XXXX/XX-X, XXX XX V. C., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Škerda, s.r.o., so sídlom ul. Radlinského č. 49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi v rade 1/: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. Y. Č.. XXX/X, XXX XX V. C. a odporkyni v rade 2/: V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. Y. Č.. XXX/X, XXX XX V. C., obaja právne zastúpení: JUDr. Stanislav Irsák, advokát so sídlom ul. Fándliho č. 7, 917 01 Trnava, v konaní o návrhu odporcu v rade 1/ a odporkyne v rade 2/ na obnovu konania vedeného na Okresnom súdu v Martine sp. zn. 11C/49/05, takto
rozhodol:
I. Návrh na obnovu konania, sa zamieta.
II. Návrh na nariadenie odkladu vykonateľnosti rozsudku okresného súdu 11C/49/05-116
zo dňa 03.11.2005, sa zamieta.
III. Navrhovateľovi B. K. sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom na obnovu konania, ktorý bol súdu doručený dňa 26.03.2010, B. L. a V. L.Č., ktorí v konaní vedenom na tunajšom súde, sp. zn. 11C/49/05 vystupujú ako odporca v rade 1/ a odporkyňa v rade 2/ žiadali, aby súd právoplatne skončené konanie vedené na tomto súde pod sp. zn. 11C/49/2005 obnovil. V konaní ktorého obnovu odporcovia žiadali, boli rozsudkom Okresného súdu v Martine 11C/49/05-116 zo dňa 03.11.2005, v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu v Žiline, č.k. 8 Co/44/2006 zo dňa 23.01.2009 zaviazaní, vypratať svoj rodinný dom, súpisné číslo XXX, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Z. K., Mesto V. C.. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2008. B. L.Ö. a V. L. navrhovali obnovu konania z dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 písm. a) a § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p, pretože len pred týždňom sa oboznámili s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci J. proti P. a s ďalšími rozhodnutiami súdneho dvora Európskej únie, ktoré k návrhu na obnovu konania priložili. Navrhovatelia obnovy konania poukázali na povinnosť prednostne aplikovať právo Európskej únie pred vnútroštátnym právom. Poukázali aj na to, že ustálená judikatúra Súdneho dvora Európskej únie vychádza z povinnosti súdu prihliadať na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok a nekalé obchodné praktiky v spotrebiteľských zmluvách. Navrhovatelia obnovy žiadali, aby súd obnovu konania vedeného na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 11C/49/05 povolil a aby nariadil odklad vykonateľnosti rozsudku tohto súdu, ktorý im uložil vypratanie ich rodinného domu.
B. K., ktorý v spore 11C/49/05 vystupoval ako navrhovateľ, sa k návrhu na obnovu konania vyjadril podaním zo dňa 22.06.2010. V tomto vyjadrení poukázal na to, že návrh na obnovu konania má obsahovať aj skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas a dôkazy ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať. B. K. sa odvolával na zákonné náležitosti návrhu na obnovu konania podľa
§ 228 ods. 3 O.s.p. a tvrdil, že návrh neobsahuje skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že bol podaný včas. Poukázal aj na to, že samotné skutočnosti uvedené v návrhu na povolenie obnovy, dôvod na obnovenie konania nepreukazujú. Tvrdenie, že navrhovatelia sa len týždeň pred podaním návrhu na obnovu konania oboznámili s judikatúrou neznamená, že sa jedná o dôvod na povolenie obnovy a neznamená to ani to, že konajúce súdy túto judikatúru nepoznali. Poukázal na to, že v exekučnom konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu súdu o vyprataní rodinného domu, L. nevyužili zákonnú možnosť a nežiadali o zastavenie exekúcie a nepodali voči úkonom súdneho exekútora námietky a nespochybňovali ani výšku exekvovanej pohľadávky. B. K. poukázal na to, že zmluva o pôžičke na základe ktorej pán Š. požičal manželom L. určitú sumu peňazí, nie je spotrebiteľskou zmluvou. Pôžička ktorú pán Š. manželom L. poskytol, bola bezúročná a aj preto sa nemôže jednať o spotrebiteľský úver. Neplnenie dlhu z tejto zmluvy o pôžičke bolo dôvodom pre spísanie notárskej zápisnice, ktorá bola exekučným titulom, ktorý bol realizovaný predajom rodinného domu, ktorý patril L..
Vyjadrenie k návrhu na obnovu konania B. K. podrobne doplnil a to svojím podaním zo dňa 24.09.2010, v ktorom uviedol, že navrhovatelia obnovy konania poukazovali na to, že B. Š. poskytol pôžičku aj P. A., a z toho dôvodu je zmluva, ktorú s nimi uzatvoril B. Š., spotrebiteľskou zmluvou. Podľa neho poskytnutie pôžičky P. A. nepovažuje za novú skutočnosť, alebo nový dôkaz v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. Poskytnutie pôžičky P. A. bolo navrhovateľom obnovy konania známe najneskôr dňa 15.03.2006, keď podali trestné oznámenie a následne dňa 12.04.2006, keď podali na Krajský súd v Žiline vyjadrenie vo veciach vedených na Okresnom súde v Dolnom Kubíne, pod sp. zn. 10C/1/2005 a na Okresnom súdu v Martine pod sp. zn. 11C/49/05 a zároveň aj na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 3T/83/2005. Podľa B. K., ani návrh na výsluch súdneho exekútora B.. M. nie je novou skutočnosťou, ktorá by podmieňovala obnovu konania, pretože tento svedok už bol vypočutý v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde v Martine za prítomnosti účastníkov. B. K. poukázal na to, že navrhovatelia nepodali návrh na obnovu konania v subjektívnej trojmesačnej lehote podľa § 230 ods. 1 O.s.p. a preto by mal súd návrh na obnovu konania zamietnuť. Čo sa týka návrhu na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. podľa ktorého právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím súdneho dvora Európskych spoločenstiev, alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, argumentoval tým, že rozhodnutia, ktoré k návrhu na obnovu konania boli priložené, sa na spor ktorý je predmetom obnovy konania nevzťahujú. Poukázal aj na oneskorené podanie návrhu na obnovu konania po uplynutí subjektívnej trojmesačnej lehoty.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise, vypočutím právnych zástupcov účastníkov, výsluchom účastníkov a zistil:
Na Okresnom súde v Dolnom Kubíne bolo vedené exekučné konanie pod sp. zn. 7Er/433/03, oprávneného B. Š., nar. XX.XX.XXXX proti povinným a to B.Á. L. a V. L., ktorí podali návrh na obnovu konania. Táto exekúcia bola vedená na základe exekučného titulu notárskej zápisnice č. G., G., ktorú spísal notár JUDr. M. C. dňa 06.04.2003. Túto exekúciu vykonal poverený súdny exekútor Y. P. a to predajom nehnuteľností vo vlastníctve manželov L.. Jednalo sa o rodinný dom s priľahlými pozemkami v katastrálnom území Z. K., v meste V. C.. Tieto nehnuteľnosti vydražil na dražbe dňa 06.09.2004 B. K., ktorý je navrhovateľom v právnej veci sp. zn. 11C/49/05 o obnovu konania ktorej ide. B. K. tieto nehnuteľnosti vydražil za 1 797 900 Sk. Na základe uznesenia Okresného súdu v Dolnom Kubíne bol podľa § 140 ods. 1 Exekučného poriadku schválený príklep týchto nehnuteľností a následne bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísané na meno B. K.. B. L. a V. L. ako povinní, v exekučnom konaní nevyužili ani jednu z možností obrany proti vedenej exekúcii.
Zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že exekúcia nebola vedená v súlade so zákonom a v prípade kvalifikovanej obrany povinných, mohla byť exekúcia zastavená alebo mohol byť povolený odklad exekúcie.
Návrh na obnovu konania obsahuje údaje o tom, že B. Š. poskytol bezúročnú pôžičku nielen manželom L. ale aj P.N. A.. Túto skutočnosť navrhovatelia považovali za dôvod pre obnovu konania. V konaní vedenom pod sp. zn. 11C/49/05 Okresný súd vykonal dokazovanie výpoveďami svedkov. Ako svedok vypovedal B.. M. C., notár ktorý vyhotovil notársku zápisnicu, ktorá bola exekučným titulom na základe
ktorej bola vykonaná sporná exekúcia sp. zn. 7Er/433/03 v ktorej bol predaný rodinný dom manželov L.. V tomto konaní bol vypočutý aj B. Š., ktorý v exekučnej veci vystupoval ak oprávnený voči manželom L., ktorí boli povinní. B. Š. poskytol manželom L. pôžičku, ktorú mu nezaplatili. Pri preberaní peňazí ktoré boli predmetom tejto pôžičky, bol B.. L. K., ktorý bol v predchádzajúcom konaní takisto vypočutý.
Rozsudkom Okresného súdu v Martine, č.k. 11C/49/05-116 zo dňa 03.11.2005, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 8Co/44/2006 zo dňa 19.03.2008, bolo B. a V. L. nariadené vypratať rodinný dom, súpisné č. XXX a priľahlé pozemky a odovzdať ho navrhovateľovi B. K., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2008. V odôvodnení tohto rozsudku sa konštatuje, že B. K. ako navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam ku dňu udelenia príklepu týchto nehnuteľností dňa 06.09.2004. Na existenciu tohto vlastníckeho práva nemá vplyv ani námietka manželov L. o nezákonnosti exekúcie, pretože podľa § 61 Exekučného poriadku je navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní vylúčené. Toto ustanovenie exekučného poriadku je zárukou, že práva nadobudnuté tretími osobami v exekučnom konaní v dobrej viere im zostanú zachované.
V spornom rodinnom dome, ktorého vlastnícke právo nadobudol dňa 06.09.2011 B. K., zostali aj naďalej bývať jeho pôvodní vlastníci, manželia L. a preto sa B. K. oprávnene domáhal, aby tento dom vypratali. Z týchto dôvodov súd podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákona rozhodol tak, že B. K. má právo na ochranu svojho vlastníckeho práva voči manželom L., ktorí dom neoprávnene užívajú a nariadil im, aby dom vypratali (11C/49/05-116 zo dňa 23.01.2009). Manželia L. sporný dom vypratali a B. K.Ó. odovzdali dňa 08.04.2010.
V odôvodnení Krajského súdu Žilina, č.k. 8Co/44/2006 zo dňa 19.03.2008, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu v Martine sa konštatuje, že B.Á. K. nadobudol vlastnícke právo k spornému rodinnému domu v rámci exekučného konania dňom udelenia príklepu. V exekučnom konaní je navrátenie do predošlého stavu vylúčené a z toho dôvodu ani eventuálne preukázanie nesprávnosti postupu súdneho exekútora alebo exekučného súdu, nemá vplyv na existenciu vlastníckeho práva B. K.. Okrem toho je súd podľa § 159 ods. 2 spojený s § 167 ods. 2 O.s.p. viazaný právoplatnými rozhodnutiami vydanými v exekučnom konaní a konanie o vypratanie sporných nehnuteľností nepredstavuje zákonom povolený prostriedok na preskúmanie exekučného konania. V odôvodnení krajský súd skonštatoval, že povinné osoby v exekučnom konaní absolútne nevyužili zákonné možnosti na ochranu svojich práv.
Podľa § 228 ods. 1 písm. a) 1 O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú ti skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Podľa § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Podľa § 228 ods. 1 písm. c) O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu.
Podľa § 228 ods. 1 písm. d) O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka na konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučineniam.
Podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.
Podľa § 228 ods. 3 O.s.p., návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 230 ods. 2 O.s.p., po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a), b), c), d)
Podľa § 232 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval o prvom stupni.
Podľa § 232 ods. 2 O.s.p., pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.
Podľa § 233 O.s.p., ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.
Podľa § 235 ods. 1 O.s.p., len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetkom či vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy.
Dokazovanie súd zameral na zistenie, či existujú dôvody pre povolenie obnovy konania a či neuplynula subjektívna lehota troch mesiacov odvtedy, ako sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo či neuplynula trojročná objektívna lehota počítaná od právoplatnosti rozsudku.
Súd skúmal, či existujú skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré manželia L. nemohli v pôvodnom konaní o vypratanie nehnuteľnosti bez svojej viny použiť a či tieto dôvody sú spôsobilé privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd skúmal aj to, či neexistuje rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého by napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Martine v právnej veci sp. zn. 11C/49/05 boli porušené základné ľudské práva a slobody navrhovateľov obnovy konania a v prípade existencie takéhoto rozhodnutia, či závažné dôsledky takéhoto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučineným. Navrhovatelia existenciu takéhoto rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva nepreukázali a preto tento dôvod uvedený v § 228 ods. 1 písm. d) O.s.p. nemohol byť podnetom pre rozhodnutie o povolení obnovy konania. Navrhovateľ nepreukázal ani to, že sporný rozsudok č.k. 11C/49/05-116 zo dňa 03.11.2005, je v rozpore s rozhodnutím súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. Podľa názoru súdu sa musí však jednať o také rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, v ktorom by sa konštatovalo, že v konaní o obnovu ktorého v tejto veci ide, boli porušené právne predpisy a rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom. Existenciu takého rozhodnutia navrhovatelia obnovy konania nepreukázali.
Pre rozhodovanie súdov platí všeobecná zásada, že európske ( komunitárne) právo je voči vnútroštátnemu právu nadriadené. Pokiaľ rozhodnutie súdu bolo vydané v rozpore s komunitárnym právom, je to dôvod pre podanie odvolania. Rozpor súdneho rozhodnutia s komunitárnym právom nie je dôvodom pre obnovu konania.
Dôvodom pre obnovu konania môžu byť len dodatočne objavené dôkazy, rozhodnutia a skutočnosti, ktoré navrhovatelia bez svojej viny nemohli uplatniť skôr a uplatnili ich v zákonnej trojmesačnej subjektívnej lehote a zároveň v trojročnej objektívnej lehote. Dôvodom pre obnovu konania môže
byť aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo rozhodnutie súdneho dvora Európskych spoločenstiev prijaté vo vzťahu k tejto konkrétnej veci. Právny názor na výklad zákona vyslovený iným orgánom než procesným súdom, ktorý prejednal vec v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilým dôvodom pre obnovu konania (napr. Ústavného súdu, Najvyššieho súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva, Súdneho dvoru Európskych spoločenstiev). Ani vecná nesprávnosť napadnutého rozsudku v tejto právnej veci sp. zn. 11C/49/05, nemôže byť dôvodom, ktorý zakladá procesnú prípustnosť obnovy konania. Dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti a dôkazy, ktoré v čase napadnutého rozhodnutia existovali, to znamená v čase do 19.03.2008.
Navrhovatelia obnovy konania dňa 06.4.2010 doručili Ústavnému súdu Slovenskej republiky sťažnosť, ktorou v súvislosti s napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Martine namietali zákonnosť tohto rozsudku, ktorý im nariadil rodinný dom vypratať a porušenie svojho práva vlastniť majetok, zaručeného č.l. 20 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na nedotknuteľnosť obydlia zaručeného čl. 21 ods. 1 ods. 3 Ústavy, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie zaručeného článkom 8 Dohovoru a práva pokojne užívať svoj majetok zaručeného článkom I. Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Táto sťažnosť bola uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III US276/2010-31 zo dňa 25.08.2010 odmietnutá.
Z rozhodnutí európskych súdov, ktoré navrhovatelia k návrhu na obnovu konania predložili, má svojím obsahom najbližšie k spornej veci rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci J. proti P.. V citovanom uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sa konštatuje, že v kauze, ktorá tvorila predmet rozhodovania vo veci J. proti P. sa dodatočne zistilo, že sťažovateľka objektívne nemohla právne revelantným spôsobom ovplyvniť priebeh exekučného konania vedúceho k predaju jej bytu, z dôvodu závažného psychického ochorenia a v prípade, ktorý je predmetom predbežného prerokovania, takýto porovnateľný prvok absentuje. V odôvodnení uznesenia Ústavného súdu sa ďalej konštatuje, že sťažovatelia ( navrhovatelia obnovy konania) bezdôvodne nevyužili opravné prostriedky, ktoré im poskytuje právna úprava v exekučnom konaní a to najmä podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie a podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Ústavný súd uviedol, že jeho možnosť meritórne vstúpiť do konania, ktoré bolo právoplatne skončené, viac než dva mesiace pred podaním sťažnosti podľa článku 127 ods. 1 Ústavy, sa nemôže v žiadnom prípade vyrovnať ujme na právnej istote, ktorá by bola takto spôsobená jednotlivým účastníkom právnych vzťahov.
Na pojednávaní, ktoré bolo konané dňa 25.01.2011, navrhovatelia uviedli ďalšie dôvody pre obnovu konania (pôvodný návrh na obnovu konania bol podaný dňa 26.03.2010). Ako dôvod obnovy konania navrhovatelia uviedli, že B. K. je vydražiteľom sporných nehnuteľností a jeho dcéra je sudkyňou a podpredsedkyňou Okresného súdu v Dolnom Kubíne, ktorý vydal poverenie na spornú exekúciu a zároveň súdu, ktorý schválil príklep nehnuteľnosti v prospech otca podpredsedkyne súdu.
Podľa § 30 ods. 2 písm. f) Zákona o sudcoch a prísediacich, je sudca povinný zdržať sa najmä finančných a obchodných aktivít, ktoré by mohli byť v rozpore s jeho nezávislosťou, riadnym plnením pracovných povinností a u ktorých by mohol využiť svoje postavenie a úrad. Podľa citovaného ustanovenia sudca nevstupuje do právnych vzťahov, ktoré by mohli narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu.
Podľa navrhovateľov obnovy konania, v exekučnom konaní Okresného súdu v Dolnom Kubíne boli podpredsedkyňou B.. C. porušené zásady sudcovskej etiky. To znamená, že v exekučnom konaní, ktoré predchádzalo sporné konanie, a najmä pri udeľovaní príklepu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, došlo k porušeniu zákona a to konkrétne ustanovenia § 30 ods. 2 písm. f) Zákona o sudoch a prísediacich. O tejto skutočnosti sa navrhovatelia obnovy konania dozvedeli bez svojej viny, až nedávno a skôr túto skutočnosť v pôvodnom konaní uplatniť nemohli.
Bolo zistené, že navrhovatelia obnovy mohli túto skutočnosť uplatniť už dávno, pretože o jej existencii vedeli už v čase pôvodného konania. V odvolaní proti spornému rozsudku Okresného súdu v Martine, č.k. 11C/49/2005-116 zo dňa 03.11.2005, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.12.2005 a vypracované dňa 20.12.2005, sa konštatuje, že o nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľov obnovy prejavila záujem podpredsedkyňa Okresného súdu v Dolnom Kubíne B.. C. a urobila tak prostredníctvom svojho otca B. K.. Táto sudkyňa pracuje na súde, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie a preto bolo potrebné za účelom zabezpečenia objektívnosti a nezaujatosti, aby toto poverenie vydal iný súd.
Navrhovatelia musia podať návrh na obnovu konania a uplatniť dôvod obnovy uplatniť do troch mesiacov, od toho času ako sa o tomto dôvode dozvedeli. Táto zákonná lehota v tomto prípade navrhovateľom obnovy uplynula a preto súd na tento dôvod neprihliadal.
Podaním zo dňa 24.01.2011 navrhovatelia obnovy dodatočne uplatnili aj ďalší dôvod obnovy konania a to skutočnosť, že v exekučnom konaní, ktoré predchádzalo konaniu o vypratanie nehnuteľnosti, rozhodovali zaujatí sudcovia. Navrhovatelia obnovy v tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 14 a 15 O.s.p., podľa ktorých sú sudcovia vylúčení z prejednania a rozhodovania o veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu.
Ak by tento dôvod obnovy konania existoval a súd by naň mal prihliadnuť, bolo treba, aby ho účastník na súde uplatnil v lehote troch mesiacov od toho času, keď sa o ňom dozvedel. Z podania navrhovateľov obnovy zo dňa 20.12.2005 je však zrejmé, že o tomto dôvode navrhovatelia obnovy vedeli už v roku 2005. B. L. v exekučnej veci vedenej na Okresnom súdu v Dolnom Kubíne, sp. zn. 7Er/155/2011 podal námietky zaujatosti voči súdnemu exekútorovi Y.C. P. a zároveň namietal aj všetkých sudcov Okresného súdu v Dolnom Kubíne. Navrhovatelia obnovy konania podaním zo dňa 29.06.2011 vzniesli námietky zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu v Dolnom Kubíne a žiadali ich z prejednania a rozhodnutia veci vylúčiť a to v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde v Dolnom Kubíne, sp. zn. 6Er/157/2001v ktorom na strane oprávneného vystupoval B. K. a na strane povinných navrhovatelia obnovy. V oboch prípadoch nadriadený súd týmto námietkam vyhovel a sudcov Okresného súdu v Dolnom Kubíne vylúčil. Tieto skutočnosti preukazujú, že o dôvodoch na vylúčenie sudcov Okresného súdu v Dolnom Kubíne pre ich zaujatosť, navrhovatelia obnovy vedeli už v minulosti. Vzhľadom na oneskorené uplatnenie tohto dôvodu, súd naň prihliadnuť nemohol.
Ako ďalší dôvod pre obnovu konania navrhovatelia obnovy uplatnili skutočnosť, že exekúcia ktorá predchádzala konaniu o vypratanie navrhovateľnosti bola protiprávna, pretože bola vykonaná v rozpore s § 57 Exekučného poriadku. Táto skutočnosť bola navrhovateľom obnovy známa už v roku 2005, keď dňa 03.11.2005 Okresný súd v Martine, rozsudkom č.k. 11C/49/05-116 rozhodol o vyprataní sporných nehnuteľností. V odôvodnení tohto rozsudku sa okrem iného konštatuje aj to, že exekúcia nebola vykonaná v súlade s exekučným poriadkom. Vzhľadom na oneskorené uplatnenie tohto dôvodu, súd naň neprihliadol.
Ďalšia skutočnosť pre obnovu konania bola uvedená navrhovateľmi obnovy v podaní zo dňa 25.01.2011. Podľa navrhovateľov obnovy v exekučnom konaní ktoré predchádzalo konaniu o vypratanie nehnuteľností, boli porušené ustanovenia § 2 antidiskriminačného zákona a bolo porušené aj právo navrhovateľov na rovnaké zaobchádzanie garantované ustanovením článku 12 Ústavy Slovenskej republiky. Túto skutočnosť odôvodnili tak, že v exekučnom konaní ktoré predchádzalo konaniu o vypratanie nehnuteľnosti, v jeden deň súd prevzal návrh na vykonanie exekúcie a v ten istá deň túto exekúciu aj nariadil a osobne toto podanie doručil poverenému súdnemu exekútorovi. Podľa navrhovateľov bolo preukázané, že v čase podania návrhu na exekúciu, boli už tomu istému sudcovi pridelené na konanie o nariadenie exekúcie aj ďalšie návrhy na vydanie poverení, v ktorých nekonal a v deň ich podania poverenie nevydal.
Tieto skutočnosti sú súdu známe už od roku 2005 a preto ich súd považoval za uplatnené oneskorene, po uplynutí subjektívnej trojmesačnej lehoty ( § 230 ods. 1 O.s.p.).
To isté platí aj ohľadne ďalšieho dôvodu na obnovu konania, a to, že súd bol povinný z úradnej povinnosti prihliadať na absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy a na jej základe vydanej notárskej zápisnice, ktorá bola exekučným titulom, na základe ktorého B. K. získal rodinný dom, ktorý pôvodne patril navrhovateľom obnovy. Tieto skutočnosti boli súdu známe už v roku 2005, keď súd v spornej veci rozhodoval a vyplývajú z odôvodnenia rozsudku. Aj tento dôvod obnovy bol uplatnený neskoro a preto súd na neho neprihliadol.
Navrhovatelia obnovy, ako dôvod pre obnovu konania uviedli aj to, že konajúce súdy nerešpektovali ich právo na spravodlivý proces. Odvolávali sa pri tom na ustanovenia článku č. 46 ods. 1 Ústavy, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Poukázali na nález ústavného súdu sp. zn. IUS/5/2000 zo dňa 13.07.2002, podľa ktorého výkon vykonateľného rozhodnutia súdu sa musí považovať za integrálnu časť súdnej ochrany, inak záruky, ktoré toto ustanovenie stanovuje a ktoré v spojení s ostatnými článkami 7 oddielu druhej hlavy Ústavy vyjadrujú záujem na ochrane práva na spravodlivý proces, by stratili svoj dôvod na existenciu. Tento argument navrhovateľa obnovy konania, by mohol prípadne znamenať iné rozhodnutie súdu v konaní o vypratanie nehnuteľností. Vecná nesprávnosť rozsudku, ktorého obnova sa navrhuje, však nemôže byť dôvodom, ktorý zakladá procesnú prípustnosť obnovy konania.
Z týchto dôvodov súd návrhu na obnovu konania nevyhovel a zamietol ho.
Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že návrh na obnovu konania bol súdu doručený dňa 26.03.2010. V konaní o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, súd dňa 27.04.2010 rozhodol tak, že navrhovatelia obnovy konania sú od platenia súdnych poplatkov oslobodení. Vyjadrenie B. K. k návrhu na obnovu konania bolo súdu doručené dňa 25.06.2010. Prvé pojednávanie súd vytýčil na deň 28.09.2010. Pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov odročené. V tom čase už sporná nehnuteľnosť, teda rodinný dom, ktorý pôvodne patril navrhovateľom obnovy, bol už vyprataný. Navrhovatelia obnovy rodinný dom vypratali a dňa 08.04.2010 ho odovzdali B. K.. Vyprataním a odovzdaním sporného rodinného domu, predmet sporu, ktorým bolo vypratanie tejto nehnuteľnosti, odpadol. Z tohto dôvodu, aj keby súd návrhu navrhovateľov na obnovu konania vyhovel, v obnovenom konaní by súd konanie podľa § 103 v spojitosti s § 104 O.s.p. zastavil.
Z týchto dôvodov súd zamietol aj návrh na nariadenie odkladu vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 11C/49/05-116 zo dňa 03.11.2005.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 OSP ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany B. K., ktorý vystupoval v pôvodnom konaní ako navrhovateľ, neboli trovy právneho zastúpenia vyčíslené v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, pričom iné trovy mu zo spisu nevyplývajú, súd rozhodol o tom, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.