Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-212-2011.pdf
PDF · 76.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5P/212/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pred samosudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. E., nar. XX.XX.XXXX, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matky G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. S. Z., Q. XXX a otca S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. R., F. Č.. XXX/X, t.č. N. F., o zníženie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd návrh v celom rozsahu zamieta.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec mal. P. návrhom doručeným dňa 04.08.2011 žiadal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť na jeho dcéru z dôvodu, že sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.
Matka s návrhom otca nesúhlasila, pretože sa nezodpovedným konaním dostal do výkonu trestu odňatia slobody. Vlastným konaním si spôsobil, že podstatným spôsobom klesol jeho príjem, čo ho nezbavuje plnenia vyživovacej povinnosti voči maloletej P. a jeho dvom maloletým deťom.
Kolízny opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením návrhu, so správou z ÚVTOS Leopoldov, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5P/257/2009 ako aj s ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. NM-6C/621/2002-127 zo dňa 11.10.2006 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá P. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 1.500,-Sk (49,79 Eur) mesačne.
Z výsluchu matky súd zistil, že nesúhlasí s návrhom otca. Uviedla, že otec si po rozvode manželstva svoju vyživovaciu povinnosť plnil nepravidelne, občasne, nie v pravidelnej výške určenej rozhodnutím súdu. Preto bola nútená požiadať o náhradné výživné, ktoré poberá do súčasnosti. Nevie, prečo by mala byť znížená vyživovacia povinnosť, keď otec sa svojim nezodpovedným konaním dostal do výkonu trestu. Vo výkone trestu je za spáchanie trestného činu neplnenia si vyživovacej povinnosti. Výživné na maloletú si neplnil ani počas výkonu trestu odňatia slobody. V období, keď nebol vo výkone trestu a pracoval, tak u zamestnávateľa ani nenahlásil, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletej P.. Maloletá P. žije spolu s matkou a jej priateľom v spoločnej domácnosti v Q., kde aj v súčasnej dobe navštevuje
základnú školu. Matka momentálne nepracuje, pretože sa venuje maloletej z dôvodu adaptácie maloletej na zmenu prostredia, zmenu jazyka v škole. V blízkej budúcnosti si plánuje nájsť prácu.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby, oddelenie ekonomiky F. zo dňa 25.10.2011 súd zistil, že otec maloletej je vo výkone trestu odňatia slobody od XX.XX.XXXX. Dátum prepustenia má stanovený na deň XX.XX.XXXX. Je pracovne zaradený. Pri nástupe do výkonu trestu odňatia slobody si nahlásil vyživovaciu povinnosť na dve deti: syn B. E., nar. XX.XX.XXXX a dcéra L. Z., nar. XX.XX.XXXX. Zrážky na plnenie vyživovacej povinnosti na mal. B. sú realizované na základe núteného výkonu rozhodnutia vedeného súdnym exekútorom Z.. P. Š. pod sp. zn. G. XXX/XXXX a zrazené výživné na mal. L. je poukazované matke Z. Z..
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len Zákon o rodine), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Na základe predložených dokladov a výsluchu matky súd zistil, že maloletá P. je od poslednej úpravy v roku 2006 staršia, jej náklady vzrástli vzhľadom na rast všeobecných životných nákladov, ako aj v súvislosti s jej prechodom na základnú školu v Q.. Matka je, vzhľadom na zmenu rodinnej situácie a potrieb maloletej adaptovať sa na nové prostredie v zahraničnej škole, bez príjmu. Otec maloletej je vo výkone trestu odňatia slobody od XX.XX.XXXX. Koniec trestu má stanovený na deň XX.XX.XXXX. Dôvodom výkonu trestu odňatia slobody na strane otca bolo zanedbanie povinnej výživy. Vzhľadom k tomu, že otec maloletej svojim úmyselným konaním zapríčinil, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd nemohol prihliadať na danú skutočnosť a postupoval v súlade s ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy princíp potencionality príjmu má v danom prípade prednosť pred princípom fakticity a dáva možnosť poskytovania výživného na maloleté dieťa. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že otec ani nenahlásil vyživovaciu povinnosť voči maloletej P. pri nástupe na výkon trestu, čo súd považuje za nezodpovedné konanie rodiča, ktorý si má plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Na základe uvedených skutočností súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.