Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-233-2002.pdf
PDF · 130.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-5C/233/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i samosudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľov v 1) rade L. A., nar. XX. X. XXXX, bytom A. č. XXX, a v 2) rade Q. A., nar. XX. X. XXXX, bytom A. č. XXX, zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Varmusom, advokátom, Stilo s.r.o., Palárikova 83, 022 01 Čadca, proti odporcovi T. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. č. XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Miroslavom Stopkom, advokátom, Advokátska kancelária Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, v konaní o právo prechodu a zákaz bránenia v prechádzaní, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý trpieť právo prechodu navrhovateľov v l) a 2) rade po parcele KN č. XXXX/ X v kat. území A. podľa geometrického plánu 5 C 233/2002-5209, ktorý bol úradne overený Správou katastra v Čadci dňa 9.12.2009 pod č. 1278/09 a ktorý vypracoval znalec z odboru geodézie a kartografie Ing. Martin Krnáč a to pešo, povozom, osobným vozidlom.
Odporca je p o v i n n ý odstrániť z parcele KNC XXXX/X kat. územie A.T. oplotenie v bodoch A,B) vyznačených na geometrickom pláne č. 99/2000, ktorý vypracoval geodet Pavol Gorálka dňa 28.9.2000 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd v Čadci rozsudkom 5 C 233/2002-381 zo dňa 5.8.2010 návrh navrhovateľov, aby bol odporca povinný trpieť ich právo prechodu po parcele KNC č. XXXX/X kat. územie A. podľa geometrického plánu 5 C 233/02-59/09, vypracovaného Ing. Martinom Krnáčom a to pešo, povozom, osobným a nákladným motorovým vozidlom a zároveň, aby bol odporca povinný odstrániť z parcely KNC XXXX/X oplotenie v bodoch A,B) vyznačených na geometrickom pláne č. 99/2000, vypracovaného geodetom Pavlom Gorálkom zamietol.
Proti uvedenému rozsudku podali navrhovatelia 1-2) odvolanie, na základe ktorého KS napadnutý rozsudok OS zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, pričom konštatoval, že názor OS je predčasný, ak dospel k záveru, že navrhovatelia 1-2) nenadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Okresný súd návrh navrhovateľov 1-2) v jeho podstate o právo prechodu neskúmal. Krajský súd konštatoval, že pokiaľ ide o skutkové zistenie, ako bolo uvedené, mal preukázané, že navrhovateľom 1-2) svedčilo právo prechodu cez parcelu KNC XXXX/X, ktoré získali od matky navrhovateľa, ale právny vzťah medzi skutkovým zistením a hodnotením vykonaných dôkazov, nie je v súlade s právnymi závermi prvostupňového súdu. Dôvodom zrušenia tohto rozhodnutia bola nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu nedostatku dôvodov, prípadne nezrozumiteľnosti. Výrok
rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnoteniu dôkazov. Tým, že okresný súd nevyhodnotil podstatné podmienky práva vecného bremena, najmä existenciu dobrej viery u navrhovateľov, krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu v Čadci.
Navrhovateľ v l) rade na pojednávaní uviedol, že B. A. P.. Š., ako aj B. W.Á., bývali v dome č. XXX, kde v súčasnosti býva odporca. B. A. zomrela v r. 1975 a on začal stavať chalupu v r. 1965. Ešte za jej života sa obe dohodli, že mu umožnia prechod cez sporný pozemok. Do r. 2000 nemali žiadne problémy, pokiaľ odporca nezískal list vlastníctva. Pokiaľ ide o druhú cestu, ktorú si mal vytvoriť, ide o dočasnú prístupovú cestu, ktorú si urobil na vlastné náklady. Má vysporiadaný iba koniec tejto cesty na základe dedičského konania po svojej matke B. W. pod č. 5D142/09, ostatnú cestu vysporiadanú nemá. Majiteľkou sporného pozemku bola B. A., ktorá uvedené pozemky darovala B. W.. On už v tom čase mal rodinný dom postavený. Keď tento dom staval, tak všetok materiál vozil po spornej ceste. Jemu túto cestu darovala ako B. A., tak aj B. W.. Odporca získal tieto pozemky síce vydržaním, ale poukazuje na to akým spôsobom. Predtým, ako odporca bránky postavil, odhŕňali cestu od jeho domu až popred dom odporcu. Na základe toho, mohli mu urobiť plynovú prípojku, ktorú má on urobenú v r. 2000 a odporca v r. 2001.
Navrhovateľa v 2) rade na pojednávaní uviedla, že súhlasí s tým, čo povedal jej manžel. Dočasná prístupová cesta má dĺžku 85 m2 a oni majú po matke navrhovateľa vysporiadaných len 10 m2 šírky. Túto cestu odhŕňajú, po tejto ceste sa dá zísť dole, avšak hore sa už nikto nedostane.
Právny zástupca navrhovateľov 1-2) na pojednávaní uviedol, že právnym dôvodom na vznik práva prechodu je vydržanie na základe toho, že ako matka, tak aj stará matka navrhovateľa dala navrhovateľovi uvedenú spornú parcelu do užívania a u navrhovateľov 1-2) tak vzniklo presvedčenie, že sú oprávnení užívatelia tejto cesty. Užívali ju nerušene do r. 2000, pokiaľ si odporca nevybavil osvedčenie. Od r. 2000 začal brániť navrhovateľom 1-2) v prechode cez tento pozemok. V konaní bolo preukázané, že matka účastníkov v r. 1968, keď začali navrhovatelia stavať rodinný dom, ako vlastníčka sporného pozemku, umožnila navrhovateľovi prechod cez tento pozemok, ktorý využívali ako prechod k svojim nehnuteľnostiam do r. 2001, teda vzniklo im právo prechodu k tomuto pozemku titulom vydržania vecného bremena. Iný prístup k rodinnému domu nemali. Keďže im odporca bránil v prechode, boli nútení dočasne dohodnúť sa s vlastníkmi susedných pozemkov a zriadili si dočasnú cestu k svojmu rodinnému domu, na ktorú však nemajú žiadne právo, využívajú ju ju do času, kým nebude vyriešený súdny spor. V konaní bolo výpoveďami svedkov preukázané, že sporný pozemok využívali okrem navrhovateľov ako prístupovú cestu aj iní obyvatelia miestnej časti obce na prechod k lesu alebo k iným nehnuteľnostiam. Vlastníkmi a užívateľmi pozemku k parcele KN XXXX bola matka účastníkov B. W., na evidenčnom liste boli vedení aj samotní navrhovatelia, z čoho vyplýva, že evidenčne bolo podchytené právo navrhovateľov užívať predmetný pozemok na prístup a prechod k rodinnému domu. Aj odporca rešpektoval právo prechodu navrhovateľov, nerobil si do tejto cesty žiadne nároky, resp. nerušil navrhovateľov vo výkone tohto práva do vydania osvedčenia. Navrhovatelia teda nadobudli právo prechodu vydržaním vecného bremena podľa Občianskeho zákonníka, tak aj na základe predpisov verejného práva a to podľa zákona o pozemných komunikáciach, ktorý bližšie vysvetľuje judikatúra českého súdu, z ktorej vyplýva, že pokiaľ vlastník súhlasí, aby sa pozemok využíval ako účelová komunikácia, ktorá slúži na príjazd k nehnuteľnosti účastníka, ktorý sa tohto práva domáha, v danom prípade navrhovateľ k svojmu rodinnému domu, pričom vlastník súhlasí s využitím pozemku na účelovú komunikáciu nemôže neskôr vlastník pozemku jednostranným vyhlásením zmeniť spôsob účelu využívania takéhoto pozemku. Námietky zo strany odporcu nemajú vplyv na túto okolnosť. Právo vznikne účastníkovi, pokiaľ sa vykonáva so súhlasom vlastníka aj titulom verejného práva. Predložil súdu mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora vzťahujúce sa na obdobnú vec, kde tento vyslovil právny názor, že viazanosť a právny názor odvolacieho súdu platí len pre ten skutkový stav, z akého vychádzalo rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré bolo napadnuté odvolaním. Ak sa v ďalšom priebehu konania na tomto skutkovom stave čokoľvek zmení, potom viazanosť súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu končí. Pretože po zrušení pôvodného rozhodnutia súdu prvého stupňa sa vráti celá vec do stavu aký tu bol pred vydaním tohto rozhodnutia. Prvostupňové konanie pokračuje ďalej, akoby tu žiadne rozhodnutie doposiaľ vydané nebolo. Nie je vylúčené, aby účastníci pri pokračovaní konania pred súdom prvého stupňa predniesli nové skutočnosti a navrhli nové dôkazy. Súdu teda nič nebráni v tom, aby na zistený skutkový stav aplikoval normy verejného práva, aj keď sa v zrušujúcom uznesením KS nezaoberá predpismi verejného práva vzťahujúcimi sa k danej veci. Znalec Ing. Ferkl sa v znaleckom posudku vyjadril tak, že praskliny na dome odporcu nie sú spôsobené tým, že tam
prechádzali osobné, z času na čas nákladné motorové vozidlá, ale predovšetkým boli spôsobené nekvalitnou výstavbou prístavby k rodinnému domu a poškodenie by mohlo vzniknúť iba v tom prípade, ak by osobné alebo nákladné motorové vozidlo išlo tade rýchlosťou nad 40 km/hod., čo je v tomto teréne nemožné. Navrhovateľom teda svedčí právo prechodu jednak na základe predpisov občianskeho práva, ako aj na základe predpisov verejného práva. Z tohto dôvodu žiadajú návrhu vyhovieť a v prípade úspechu priznať trovy konania.
Odporca na pojednávaní uviedol, že cesta tam nikdy nebola, bol tam iba chodníček, ktorý zahradil z dôvodu, že k ním neustále chodili príslušníci polície pre hádky. On je vážne chorý, má rakovinu, taktiež dostal infarkt. Teraz má kľud a navrhovateľov si nevšíma. Dom mu darovala matka darovacou zmluvou, ale nemohla mu darovať pozemky pod domom, ani prístupovú cestu, nakoľko ich vlastníčkou nebola, tieto získal na základe osvedčenia o vydržaní. Pokiaľ ide o prístupovú cestu, 2/3-iny tejto cesty sú vo vlastníctve navrhovateľov, 1/3-inu nemajú vysporiadanú. Jemu odhrabávali cestu od snehu po bránku. Sanitka ma zhora po dočasnej prístupovej ceste lepší prístup, ako popred jeho dom. Hasičov musí vždy pustiť každý. V piatok (20.1.2012 poznámka sudkyne) sa pred dom navrhovateľov dostalo auto Octavia Combi, kde naložili zákusky a po tejto ceste bez problémov išlo hore.
Právny zástupca odporcu žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že ani samotní navrhovatelia nemajú jasno v tom, ako nadobudli právo vecného bremena k predmetnému pozemku a právo prechodu k tomuto pozemku. Samotní navrhovateľ v l) rade na pojednávaní uviedol, že predmetný pozemok mu darovala B. A., čo bola jeho stará matka a keby mu ho darovala, tak by nadobudol vlastnícke právo. Následne uviedol, že mu ho darovala B. W., tak mu ho opätovne darovala a nevie ako mohla B. W. darovať niečo, čo už predtým darovala B. A.. Tieto tvrdenia sú veľmi rozporné, snažia sa hľadať nejakú účelnosť práve v tom, čo v danom momente vyhovuje a čo je pre navrhovateľov účelnejšie. Predmetná parcela je vedená v katastri nehnuteľnosti ako záhrada, trvalý trávnatý porast, ktorý nikdy nebol využívaný ako cesta, nie je spevnený aj v prípade, že zapršalo alebo je horšie počasie, tak je to bahno, čím vlastne dochádza k znehodnocovaniu záhrady odporcu, ako aj nehnuteľnosti. Navrhovatelia neuviedli v konaní žiadne nové skutočnosti, ako v konaní, ktoré predchádzalo zrušujúcemu uzneseniu krajského súdu, čiže neprodukovali žiadne nové dôkazy, preto aj mimoriadne dovolanie, ktoré predložili, nemožno považovať za nový dôkaz, ani novú skutočnosť. Samotní navrhovatelia sa mýlia a miešajú dva rôzne tituly, najskôr darovanie, ako prevod vlastníckeho práva, kde by sa mohli domáhať žalobou o určenie vlastníckeho práva, čo však nerobia. Druhý titul uvádzajú možnosť užívania. B. W. nebola zapísaná ani v pozemkovej knihe, preto nemohla nič darovať, ani prenechať do užívania, nakoľko platí stará rímska zásada, že nikto nemôže na iného preniesť viac práva, ako sám má. Preto B. W. sama nemohla preniesť, či už užívacie právo alebo darovacie právoplatne na navrhovateľov, nakoľko ona týmto právom nedisponovala. Žaloba navrhovateľov je iba účelová, ide o nejaké schválnosti, zlé susedské vzťahy. Bolo preukázané, že navrhovatelia majú prístupovú cestu k vlastnému pozemku, ktorá je zjazdná, prejazdná, ktorú využívajú na cestu k svojmu pozemku. Podnik služieb obce A. potvrdil, že je vykonávaná na tejto ceste každoročne zimná údržba, čiže cesta je udržiavaná, odhŕňovaná. V uvedenej ceste má navrhovateľ už niektoré parcele vysporiadané, taktiež tam má vodovodnú prípojku pre jeho rodinný dom. Z tohto dôvodu sa domnievajú, že žalobný návrh je absolútne účelový, ide o schválnosti, nie reálnu potrebu využívania tohto pozemku. Pokiaľ ide o predpisy verejného práva, podľa ich názoru, sporný pozemok nikdy nebol cestou, ide o zelený trávnatý porast, ktorý je nespevnený, nemá žiadne kvalitatívne vlastnosti, ktoré vyžaduje cesty zákon na to, aby sa mohlo jednať o cestu, nemá cestný rigol, krajnicu, vzdialenosti od okrajov, čiže ide o nespevnený zelený povrch, ktorý ako je zo spisu známe, aj z ohliadky na mieste samom, je nespevnený. V spornej parcele, ktorá je predmetom tohto konania, B. W. nemala ani svoj podiel, nebola zapísaná v pozemkovej knihe, preto pokiaľ ide o predpisy verejného práva, nemôže venovať niekto niečo, k čomu nemá vlastnícke alebo užívacie právo, ide o úkon absolútne neplatný. Zo znaleckého posudku Ing. Ferkla vyplýva, že zákon jednoznačne určuje minimálnu vzdialenosť komunikácie od stavby vo vzdialenosti 3 m od okraja komunikácie, ktorá v danom prípade nie je splnená. Okrem toho by mohlo dôjsť k ďalšiemu poškodeniu domu. Z toho vyplýva, že ak by malo dochádzať k nejakej škode a výhodu by mal mať z toho len jeden účastník, takéto uplatnenie práva je v rozpore s dobrými mravmi a nakoľko navrhovatelia nepreukázali svoje tvrdenia, žiadajú návrh v plnom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania.
Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste samom, znaleckým dokazovaním, ako aj oboznámením sa s celým spisovým materiálom.
Svedkyňa B. W., matka navrhovateľa v l) rade, ako aj odporcu uviedla, že jej matka B. A. dala túto cestu do užívania navrhovateľom 1-2) s tým, že môžu tadiaľ chodiť aj s nákladnými autami, ale len vtedy, keď budú voziť drevo, resp. uhlie do svojej domovej nehnuteľnosti. Takto užívali spornú cestu až do októbra 2002, pokiaľ odporca nevykonal oplotenie, čím oplotil prístupovú cestu z dôvodu veľkej premávky áut. Pokiaľ vie chodili len osobné auta, ale niekedy Pick-upi a veľké autá.
Svedkyňa Q. C. na ohliadke uviedla, že po spornej ceste vozievali drevo z hory, chodili tadiaľ do lesa a k záhonom. Je tu vydatá už 52-rokov. O. W. a A. darovali navrhovateľom cestu, po ktorej vozili aj materiál ku stavbe.
Svedok P. C. na pojednávaní uviedol, že sporný pozemok je od nepamäti užívaný ako cesta do hory a na záhony, ktorú užívali aj rodičia navrhovateľa. Nevie či k ním mala právna predchodkyňa účastníkov vlastnícke právo. Tento sporný pozemok právne predchodkyne dali navrhovateľom na výstavbu rodinného domu, inak by nedostali povolenie. Dočasnú prístupovú cestu si navrhovateľ robil aj financoval sám.
Svedkyňa M. A. na pojednávaní uviedla, že dočasná prístupová cesta nie je stála, preto podpísala čestné vyhlásenie. V oblasti býva už od r. 1976, už v tom čase chodievali navrhovatelia po spornej ceste, inú prístupovú cestu nemali. Po ceste vozili drevo, uhlie, kal, auto mali ich synovia. Pokiaľ ide o dočasnú prístupovú cestu, každý z občanov dal dobrovoľne svoj pozemok pod cestu navrhovateľom, všetci im podpísali cestu do vyriešenia súdneho sporu, boli podpísať odporcovi plyn, on to však zneužil na podpis na vyporiadanie prístupovej cesty.
Zo znaleckého posudku Ing. Miroslava Ferkla č. 19/2010 zo dňa 18.5.2010 vyplýva, že pukliny na dome odporcu najpravdepodobnejšie vznikli kombináciou sadnutia základu, nedostatočne založeného vzhľadom na nesúdržnú horninu kombinovanú s rašelinou v údolí potoka a vybrácií od jazdy osobných, a hlavne nákladných vozidiel po parcele CKN XXXX/X, ktorých frekvencia sa začala zvyšovať po výstavbe prístavku k rodinnému domu č. 402, neskoršie po roku 1969, výstavbe rodinného domu č. XXX hlavne po roku 1990, kedy sa výrazne zvýšili počty áut prichádzajúcich k domu číslo súpisné XXX. V prípade, že súd vyhovie návrhu, mohol by prechod vozidiel spôsobiť ďalšiu škodu, ktorej rozsah sa pri nepoznaní budúcej frekvencie nedá presne odhadnúť, ale ide o praskanie omietok a pukliny na dome odporcu. Zákon č. 50/1976 určuje minimálnu vzdialenosť komunikácie od stavby vo vzdialenosti 3 metre od okraja komunikácie, čo táto, ktorej štandard nie je definovaný, nespĺňa, nakoľko sa prevažne stavby dotýka menej, ako v minimálnej šírke pre jednosmernú premávku (3,75 m), 3,18 a 3,5 m, ako to vymeral Ing. Krnáč. Nespĺňa normu ani pre vyhýbanie sa vozidiel, a nemá charakter vonkajšiej úpravy. Teda mohlo by dôjsť k ďalšiemu poškodeniu domu odporcu, trhliny v súčasnosti sú ustálené, komunikácia je stále nespevnená, v geologicky náročnom svahovitom teréne, s vysokým stavom spodnej vody, čo predpokladá vysoké náklady na uvedenie do únosného stavu poskytujúceho záruku na stabilitu budovy a stavby. Škody by nespôsobilo osobné auto, ale ku škode by došlo zvyšovaním záťaže, a to nákladnými motorovými vozidlami, prejazdom do svahu viac ako 10 % k domu číslo súpisné 738, núteným zvyšovaním otáčok a potenciálnych vysokých vybrácií, ktoré sa dosahujú ako najnepriaznivejšie dynamické vplyvy na poruchy stavieb. Frekvenciu prejazdu týchto jázd znalec nedokáže určiť bez nákladného merania a zvyšovania škôd rozjazdením nádvoria, nakoľko terén nie je vyriešený ani pre miestnu komunikáciu, a pán Ladislav Sirota si zriadil nový prístup cez súkromné pozemky, už nevyužívané na poľnohospodársku činnosť, o 50 % kratší, na oficiálnu miestnu komunikáciu, ktorá má spevnený nový asfaltovo-betónový koberec s odvodňovacími rigolmi, čím zásadne zmenil podmienky prístupu.
Súd sa ďalej oboznámil s geometrickým plánom č. 99/2000 zo dňa 28.9.2000 vypracovaným Ing. Rudolfom Goralkom, s geometrickým plánom č. 5C 233/2002-52/09 vypracovaného Ing. Martinom Krnáčom, s darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice pod číslom N 492/00, Nz 495/00, ktorej vklad bol povolený pod číslom V 2258, s čestnými vyhláseniami Y.C. A., Z. B., B. W., so Zápisom z jednania prístupovej cesty k rodinnému domu občana A. L., s výpisom z listu vlastníctva č. XXX, s potvrdeniami Obce A., s darovacou zmluvou RI 161/69 zo dňa 25.3.1969, s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX Q. 1978 katastrálne územie A., a s osvedčením č. N 491/2000 Nz 494/2000.
Zo správy Obce A. súd zistil, že navrhovatelia majú vybudovanú novú prístupovú cestu mimo pozemku parcely KNC XXXX/X. Prístup si vyriešili dohodou s vlastníkmi pozemkov nad ich rodinným domom. So
súhlasom týchto vlastníkov susedných pozemkov si pán sirota vybudoval prístup k rodinnému domu, je to spevnená komunikácia vysypaná hrubozrnným kameňom, predpokladaná šírka 3 metre. Obec nemá informácie, či je majetkovo vysporiadaná.
Zo správy od Obecného podniku služieb A. súd zistil, že v rámci zimnej údržby miestnych komunikácii počas zimného obdobia, sa v minulosti vykonávalo riadne odhŕňanie snehu z prístupovej komunikácie k rodinnému domu č. XXX p. L. A.. Aj v zimnom období v r. 2011/2012 sa tento výkon zimnej údržby vykonávať bude, tak isto aj v iných obdobiach.
Samotný navrhovateľ sa necítil byť vlastníkom týchto nehnuteľností, domáhal sa len práva prechodu. Uvedený rozsudok potvrdil Krajský súd v Žiline Rozsudkom 23Co 322/02 zo dňa 14. 5. 2002, ktorý konštatoval, že okresný súd vyvodil správny záver, keď návrh navrhovateľa zamietol v plnom rozsahu.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie A. súd zistil, že vlastníkom parcely č. XXXX/X je A. T. na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní Nz 494/2000.
Z osvedčenia o vydržaní spísaného vo forme notárskej zápisnice N 491/2000, Nz 494/2000 vyplýva, že odporca vyhlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, okrem iných aj parcele KN č. XXXX/X, ktorú nadobudol v r. 1980 ústnou darovacou zmluvou od matky B. W. P.. A., ktorá ich nadobudla z časti ústnou kúpnou zmluvou v r. 1963 od matky B. A. P.. Š. a z časti dedením na základe D 788/75, ktorá je zapísaná aj na listoch vlastníctva a uvedené nehnuteľnosti užívala na základe reálnej deľby s pkn. spoluvlastníkmi v dávnej minulosti vo vydelenom stave. Z tohto dôvodu nadobudol vlastnícke právo titulom vydržania podľa § 116 Zák. č. 141/1950.
Zo znaleckého posudku Ing. Anny Bukovanovej (čl.l. 70) spisu) vyplýva, že prístupová cesta k domu č.súp. XXX kat. územie A. predstavuje parcela KN č. XXXX/X, zapísaná na LV t.č. č. XXXX kat. územie A.. Uvedené parcelné číslo má od r. 2000. Od r. 1986 do r. 2000 bola z parcele KNC č. XXXX/X. Pred rokom 1986 bola časťou parciel XXXX/X Q. 9473/1, ktoré boli zapísané na LV č. XXX od r. 1976 na podklade dedičstva D 788/75. Z výpisu z LV č. XXX súd zistil, že vlastníkom parcele XXXX/X je Jozefa Sirotová.
Podľa § 151n ods. 1) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151n ods. 2) vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 151o ods. 1) vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu, v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním). Ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 130 ods. 1) OZ - ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1) - OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Nakoľko navrhovatelia 1-2) tvrdili, že právo prechodu po parcele KN XXXX/X nadobudli vydržaním, súd skúmal, či splnili podmienky pre nadobudnutia vecného bremena vydržaním.
Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k nehnuteľnosti zo zákona podľa § 151 o a § 134 OZ, ak sú splnené zákonom požadované predpoklady a to existencia nehnuteľnosti, ku ktorej podľa práva môže vecné bremeno vzniknúť, preukázaný titul nadobudnutia vecného bremena oprávnená nepretržitá držba počas celej zákonom stanovenej doby, u nehnuteľnosti je to 10-rokov.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a to z výpisu z LV č. XXXX kat. územie A., že vlastníkom parcele č. KN XXXX/X je T. A. na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N 491/2000, Nz 494/2000, z ktorého vyplýva, že odporca vyhlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti č. XXXX/X, ktorú nadobudol v r. 1980 ústnou darovacou zmluvou od svojej matky B. W. P.. A., ktorá ju nadobudla sčasti kúpnou zmluvou v r. 1963 od matky B. A. P.. Š. a sčasti dedením na základe konania D788/75, ktorá je zapísaná na aj na listoch vlastníctva, uvedené nehnuteľnosti užívala na základe reálnej deľby s pozemnoknižnými spoluvlastníkmi v dávnej minulosti o vydelenom stave. Z tohto dôvodu nadobudol vlastnícke právo titulom vydržania podľa § 116 Zák. č. 141/50 Zb. Navrhovatelia 1-2) sú vlastníci rodinného domu č. XXX zapísané na LV č. XXX, ako aj parciel č. KN XXXX o výmere 341 m2 a KN XXXX o výmere 637 m2. Uvedené nehnuteľnosti získali sčasti darovacou zmluvou od svojej matky B. W. a sčasti kúpnou zmluvou od O. C., ktoré zmluvy boli spísané vo forme notárskej zápisnice pod č. N 187/69, Nz 227/69, registrovanej na bývalom Štátnom notárstve v Čadci, dňa 25.3.1969 pod č. RI 101/1969. Podľa vyjadrenia navrhovateľov, prístupovou cestou k tomuto rodinnému domu mala byť parcela KN XXXX/X, ktorú si dal odporca osvedčiť. Uvedenú cestu im dala stará matka B. A., ako aj matka B. W. po vzájomnej dohode do užívania ako prístupovú cestu k rodinnému domu č. XXX. Na základe toho bolo navrhovateľom vydané aj stavebné povolenie na stavbu rodinného domu pod č. Výst. 7-37-327-1969/A. Túto cestu od nepamäti pokojne a nerušene užívali aj iní susedia na prístup k svojim pozemkom. Pokiaľ navrhovatelia stavali rodinný dom, všetok materiál na tento rodinný dom doviezli práve po parcele KN XXXX/X.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovatelia 1-2) nadobudli právo prechodu cez parcelu KN XXXX/X vydržaním. Ako vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Anny Bukovanovej parcela KN XXXX/X bola vytvorená z parcele KNC č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXX. Z výpisu z LV č. XXX vyplýva, že vlastníkom parcele XXXX/X je B. A. P.. W.. Ako vyplýva z výpovede B. W., dcéry B. A., ešte táto za svojho života dala navrhovateľom 1-2) do užívania prístupovú cestu k rodinnému domu č. XXX cez spornú parcelu KN XXXX/X. Navrhovatelia 1-2) zhodne tvrdili, že právnym dôvodom na vznik ich práva prechodu je tá skutočnosť, že im ako ich stará matka, tak aj matka dala do užívania spornú parcelu v r. 1968, keď začali stavať rodinný dom. Odporca tieto tvrdenia vyvracal, že ich matka nemohla navrhovateľom darovať prístupovú cestu k domu, keďže vlastníčkou tejto cesty nebola, on sám získal titulom darovania od matky rodinný dom, avšak spornú parcelu získal na základe osvedčenia o vydržaní, keďže vlastníčkou tejto parcele jeho matka nebola. Súd však poukazuje na to, že uvedené tvrdenia odporcu vyvracia práve osvedčenia N 491/2000, Nz 494/2000, kde odporca vyhlásil, že je výlučným vlastníkom parcele č. XXXX/X, ktorú mal získať ústnou darovacou zmluvou v r. 1980 od svojej matky B. W., ktorá ju mala sčasti získať ústnou zmluvou od svojej matky B. A., sčasti dedením na základe D 788/75, ktorá bola zapísaná na listoch vlastníctva uvedené nehnuteľnosti užívala v reálne vydelenom stave. Tieto tvrdenia odporcu súd teda považoval za protichodne, nakoľko podľa tvrdenia odporcu, právo na užívanie parcele KN XXXX/X, ako prechod ku svojmu rodinnému domu navrhovateľom, nemohla dať B. W., keďže nebola vlastníčkou tejto nehnuteľnosti podľa tvrdenia odporcu, avšak na základe osvedčenia o vydržaní spísaného vo forme notárskej zápisnice N 491/00, Nz 494/00 sa stal odporca vlastníkom tejto nehnuteľnosti vydržaním, pričom ako titul uviedol nadobudnutie vlastníctva na základe ústnej darovacej zmluvy od svojej matky B. W. v r. 1980, ktorá bola vlastníčkou tejto parcele.Uvedené tvrdenia odporcu sú teda v tomto smere úplne protichodné. Vykonaným dokazovaním mal ale súd preukázané, že vlastníkom parcele XXXX/X, zapísanej na LV XXX bola B. A. a z tejto parcele bola vytvorená parcela KNC XXXX/X, ktorá je predmetom sporu. B. A. zomrela v r. 1975, pričom navrhovatelia začali stavať v r. 1965. Súd je toho názoru, že vlastníčkou sporného pozemku po smrti B. A. sa stala jej dcéra B. GQ., ako to vyplýva z tvrdenia vyjadreného odporcom v osvedčení N 491/2000, ktorý v tomto osvedčení uviedol, že B. W. nadobudla spornú nehnuteľnosť sčasti ústnou kúpnou zmluvou v r. 1963 práve od svojej matky B.Í. A.. Aj z vyjadrení Obecného úradu SZ. vyplýva, že užívateľom, ako aj majiteľkou sporných parciel 9472/2 a 9473/1, z ktorých časti bola vytvorená sporná parcela je B. W.. V novej evidencii od 18.9.1985 boli tieto parcele vedené dvojmo a to v polovici na B. W. a v polovici na navrhovateľa v l) rade. Z ďalšieho potvrdenia Obecného úradu A. vyplýva, že navrhovateľ v l) rade bol podľa evidenčného listu č. XXX užívateľom parcele KN XXXX/X Q. 2447/2. Z parcele XXXX/ X bola vytvorená parcela XXXX/X, t.j. sporná parcela. Navrhovatelia 1-2) teda v konaní preukázali titul nadobudnutia vecného bremena a to súhlas ako od B. A., tak starej matky navrhovateľa v l) rade, tak aj JU. W., matky navrhovateľa v l) rade na používanie parcely KN XXXX/X ako prístupovej cesty k jeho rodinnému domu, ktorý začal stavať ešte v čase, keď žila B. A., t.j. jeho stará matka.
V konaní bolo nesporne preukázané a potvrdil to aj odporca vo svojej výpovedi na začiatku konania, keď na pojednávaní uznal, že po spornej parcele chodili navrhovatelia 1-2) od r. 1969, nikto ich nerušil, nebránil im. Sám uviedol, že nehnuteľnosť oplotil najmä z toho dôvodu, že po prístupovej ceste chodilo veľa motorových vozidiel a preto na začiatku r. 2002 spornú nehnuteľnosť oplotil a zároveň umiestnil na nej bránu, čím zabránil navrhovateľom 1-2) v prechode po tejto parcele. Súd mal teda preukázané, že navrhovatelia 1-2) po spornej parcele chodili pokojne, nerušene ako po svojej od roku 1969 do r. 2002, po dobu najmenej 30-rokov, takže splnili podmienku oprávnenej nerušenej, nepretržitej doby viac ako 10-rokov. Skutočnosť, že si navrhovatelia 1-2) vytvorili k svojmu domu novú prístupovú cestu, keďže odporca im nedovolil prechádzať po spornej parcele, o ktorej hovoria, že je len dočasná, nemajú ju vysporiadanú, je v tomto konaní bezpredmetné, nakoľko súd v zmysle podaného návrhu musel skúmať, či navrhovateľom 1-2) vzniklo po spornej parcele právo prechodu a keďže túto skutočnosť mal v konaní preukázanú, určil odporcovi povinnosť trpieť právo prechodu navrhovateľov po parcele KN XXXX/X pešo, povozom a osobným autom.
Okresný súd chce poukázať na tú skutočnosť, že pokiaľ Krajský súd v Žiline v zrušujúcom uznesení 7 Co 347/2010 zo dňa 11.5.2011 uviedol, že zo skutkových zistení mal okresný súd preukázané, že navrhovateľom 1-2) svedčilo právo prechodu cez parcelu KNC - XXXX/X, ktoré získali od matky navrhovateľa v l) rade, ale vzťah medzi skutkovým zistením a hodnotením vykonaných dôkazov nebol v súlade s právnymi závermi prvostupňového súdu, okresný súd poukazuje na to, že Krajský súd v Žiline v zrušujúcom uznesením 8 Co 353/04 zo dňa 20.1.2005, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu v Čadci v tomto konaní zo dňa 17.6.2004 vyslovil svoj právny názor, že do vydania zrušujúceho uznesenia nebola preukázaná existencia právneho dôvodu, z ktorého bolo objektívne možné vyvodzovať právo navrhovateľov 1-2) prechádzať cez sporný pozemok a na druhej strane povinnosť vlastníka pozemku, t.j. odporcu strpieť prechádzanie navrhovateľov cez tento pozemok. Z tohto zrušujúceho uznesenia KS na čl.l. 124) vyplýva, že v danom konaní nebola preukázaná existencia právneho dôvodu, na základe ktorého mali právo prechádzať navrhovatelia 1-2) cez sporný pozemok a taktiež dobrá viera navrhovateľov, že im nikto nebránil prechádzať cez tento pozemok, keď sa toto prechádzanie len tolerovalo. Nakoľko aj po doplnení dokazovania nedošlo k zmene skutkového stavu, okresný súd viazaný právnym názorom krajského súdu návrh navrhovateľov rozsudkom zo dňa 5.8.2010 zamietol. Okresný súd poukazuje na to, že prvým rozsudkom 5C 233/2002-100- zo dňa 17.6.2004 mal za to, že navrhovatelia nadobudli vlastnícke právo prechodu vydržaním po spornej parcele a preto návrhu vyhovel.
Nakoľko súd zaviazal odporcu trpieť právo prechodu navrhovateľov po parcele KN XXXX/X pešo, povozom, ako aj osobným vozidlom, druhým výrokom uložiť odporcovi povinnosť odstrániť z parcele KNC č. XXXX/X v bodoch A,B), ktoré sú vyznačené na geometrickom pláne č. 99/2000, vypracovaného geodetom Pavlom Gorálkom dňa 28.9.2000 oplotenie v bodoch A,B), ktoré by navrhovateľom bránilo v práve prechodu.
Súd však návrh navrhovateľov, pokiaľ ide o ich právo prechodu cez parcelu KN XXXX/X nákladným vozidlom zamietol z dôvodu, že odporca žiadal v konaní vypracovať znalecký posudok, ktorý by preukázal, že prechod vozidiel okolo jeho rodinného domu spôsobuje škody na tomto rodinnom dome. Súd preto nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo Ing. Miroslavom Ferklom, z ktorého znaleckého posudku č. 19/2010 vyplýva, že pukliny na dome odporcu najpravdepodobnejšie vznikli kombináciou sadnutia základu nedostatočne založeného vzhľadom na nesúdržnú horninu kombinovanú s rašelinou a vibrácii od jazdy osobných a hlavne nákladných motorových vozidiel. V prípade, že by súd návrhu vyhovel a určil povinnosť odporcovi trpieť právo prechodu osobným a nákladným motorovým vozidlom, mohol by prechod týchto vozidiel spôsobiť ďalšiu škodu, ktorej rozsah sa nedá presne odhadnúť. Stavebný zákon určuje minimálnu vzdialenosť komunikácie od stavby vo vzdialenosti 3 m od okraja komunikácie, čo táto, ktorej štandart nie je definovaný nespĺňa, nakoľko sa prevažne stavby dotýka a ktorá taktiež nespĺňa ani normu pre vyhýbanie sa vozidiel a nemá charakter vonkajšej úpravy. Teda mohlo by dôjsť k ďalšiemu poškodeniu domu odporcu, nakoľko v súčasnosti sú trhliny ustálené, komunikácia je naďalej nespevnená, v geologicky náročnom teréne s vysokým stavom spodnej vody, čo predpokladá vysoké náklady na uvedenie do únosného stavu, ktorý by poskytoval záruku na stabilitu a budovu cesty. Znalec sa vyjadril, že škodu by nespôsobilo osobné vozidlo, ale zvyšovaním záťaže nákladnými motorovými vozidlami, prejazdom do svahu viac ako 10 %, núteným zvyšovaním otáčok a potenciálnych vysokých vibráciach, ktoré sa dosahujú ako najnepriaznivejšie
dynamické vplyvy na poruchy stavieb pri prejazdových rýchlostiach okolo 40 km/hod. s nákladom, by k škode mohlo dôjsť, nakoľko terén nie je vyriešený ani pre miestnu komunikáciu.
Z judikatúry vyplýva, že právo vecného bremena musí byť vykonávané tak, aby povinného zaťažovalo čo najmenej, nespôsobilo mu škodu a vecné bremeno nemôže byť bezdôvodne rozširované. V prípade pochybnosti o rozsahu vecného bremena platí aj bez výslovnej úpravy, že povinný má byť obmedzovaný skôr menej ako viac. Treba vychádzať z toho, že vecné bremeno by nemalo zaťažovať povinného v rozsahu, na ktorom on alebo jeho právny predchodcovia vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, nemohli pri dojednávaní vecného bremena pomyslieť. Z Občianskeho zákonníka vyplýva, že osoba, ktorá je zaťažená vecným bremenom, sa môže brániť proti takému výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré spôsobuje škodu na zaťaženej veci alebo vyvoláva nebezpečenstvo poškodenia (teda je pravdepodobné, že k nemu môže dôjsť) tak, že urobí opatrenia , ktoré znemožňujú škodlivý spôsob výkonu práva. Nemôže však brániť oprávnenému v jeho riadnom výkone práva. V danom prípade nejde o obmedzenie vecného práva, ale o ochranu proti jeho neprípustnému výkonu. Nakoľko mal súd preukázané, že prechodom najmä nákladných vozidiel bezprostredne okolo domu odporcu, tieto spôsobujú škody na dome odporcu, ktorý bol postavený v r. 1925, t.j má takmer 90-rokov, prístavbou postavenou v r. 1962-69, súd návrh sčasti, aby súd určil aj právo prechodu nákladným motorovým vozidlom, zamietol.
Po tom, čo krajský súd v zrušujúcom uznesení 7 Co 347/2010 zo dňa 11.5.2011 vyslovil svoj právny záver, že navrhovatelia 1-2) nepreukázali existenciu právneho dôvodu a taktiež, že nebola preukázaná dobrá viera navrhovateľov, začal právny zástupca navrhovateľov 1-2) odvodzovať právo navrhovateľov aj od prepisov verejného práva, t.j. od zákona o pozemných komunikáciách ČR č. 13/97 Zb., ako aj z judikatúry Českého Najvyššieho súdu týkajúcej sa účelovej komunikácie, pričom tvrdil, že v zmysle týchto judikátov je sporná nehnuteľnosť KN XXXX/X účelovou komunikáciou, t.j. verejnou cestou, ktorá sa nachádzala na pozemku v súkromnom vlastníctve a pokiaľ vlastník tohto pozemku venoval pozemok na cestu, nemôže neskôr dispozitívnym úkonom odňať tento účel užívania pozemku. Keďže matka účastníkov im umožnila prechod cez tento pozemok, nie je možné zmeniť účel využitia takéhoto pozemku.
Súd poukazuje na to, že v danom prípade ide o občianskoprávne konanie, kde sa rozhoduje podľa predpisov súkromného práva, t.j. občianskeho zákonníka, kým cestný zákon je normou verejného práva. Na základe neho sa rozhoduje v správnom konaní. Preto v danej veci súd nemôže na základe takéhoto predpisu rozhodovať. Musel by konanie zastaviť a vec postúpiť príslušnému orgánu. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa súdu predložil mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, kde tento vyslovil názor, že viazanosť a právny názor odvolacieho súdu platí len pre ten skutkový stav, z akého vychádzalo rozhodnutie súdu prvého stupňa napadnuté odvolaním a ak sa v ďalšom priebehu konania na tomto skutkovom stave čokoľvek zmení, potom viazanosť súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu končí a po zrušení pôvodného rozhodnutia sa vráti celá vec do stavu, aký bol pred vydaním tohto rozhodnutia, súd poukazuje na to, že skutkový stav, ako pred vyhlásením tohto rozsudku, tak aj pred vyhlásením rozsudku zo dňa 5.8.2010 bol rovnaký, nakoľko už v tom čase právny zástupca navrhovateľov 1-2) žiadal súd, aby na zistený skutkový stav aplikoval normy verejného práva. Odvolací súd sa však v poslednom zrušujúcom uznesení k normám verejného práva vôbec nevyjadril. Preto súd v danej veci aplikoval len normy súkromného práva, t.j. Občiansky zákonník.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3) Osp.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní treba okrem všeobecných náležitosti ( § 42 ods. 3 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie v zmysle osobitného predpisu.