Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-65-2009.pdf
PDF · 97.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6Er/65/2009
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka ul. č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka ul. č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: M., v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod č. Ex 7250/09, o návrhoch povinného na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd nepovoľuje odklad exekúcie.
Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
Súd exekúciu zastavuje.
Súd oprávnenému náhradu trov konania nepriznáva.
Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Záhradnícka ul. č. 60, Bratislava, náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Dňa 02.11.2011 podal povinný na Okresný súd Dolný Kubín návrh na zastavenie exekúcie pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku a neprijateľné zmluvné podmienky. Návrh odôvodnil tým, že v súčasnosti proti nemu prebieha exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. pod č. I. dňa XX.XX.XXXX. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov (KS Prešov č. 3CoE/29/2010 zo dňa 05.05.2010; KS Trenčín č. 5CoE/321/2010 zo dňa 24.08.2010; KS Prešov č. 11CoE/8/2010 zo dňa 16.09.2010; OS Nové Mesto nad Váhom č. 4Er/605/2009 zo dňa 18.06.2010; OS Prešov č. 12C/141/2010 zo dňa 17.01.2011; OS Prešov č. 12C/141/2010 zo dňa 08.12.2010; KS Prešov č. 6CoE/59/2010 zo dňa 19.04.2010 a KS Prešov č. 19CoE/99/2010 zo dňa 15.02.2011), ktoré rozhodli o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a iných neprijateľných zmluvných podmienkach v zmluvách o spotrebiteľských úveroch. Povinný uviedol, že rozhodcovskú doložku si s oprávneným nevyjednal, keďže táto bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Navyše miesto rozhodcovského konania, ktoré je pre povinného neprijateľné a odradzujúce, si jednostranne stanovil oprávnený. Rovnako aj pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva. Ďalej uviedol, že exekučný súd, nielen že odobril exekúciu napriek neprijateľnej rozhodcovskej doložke, ale aj povolil exekúciu na vymoženie neprimeranej odplaty za poskytnutie úveru, ktoré predstavuje úžerné plnenie. Dodávateľ (oprávnený) v zmluve neuviedol ani rozsah odplaty v percentách, aby spotrebiteľovi (povinnému) „udrelo do očí“ vysoké percento protiplnenia. Dodávateľ si navyše uplatňoval úroky, aj keď ich neuviedol v zmluve, na čo v zmysle § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. nemal nárok. Poukázal pritom na rozhodnutie Okresného súdu
Prešov č. 17C/56/2010 zo dňa 12.07.2010. Zároveň namietal výšku úrokov z omeškania vo výške 0,05% denne, čo predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák. Napokon poukázal na Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z týchto dôvodov povinný navrhol exekúciu zastaviť a exekútorovi nepriznať žiadne trovy exekúcie, pretože exekúcia nemala ani byť povolená. Povinný zároveň podal návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Ex. por.
Dňa 21.11.2011 bolo na okresný súd doručené vyjadrenie exekútora, ktorý k návrhom povinného uviedol, že právny systém Slovenskej republiky zaručuje dostatočnú možnosť príslušným orgánom konať v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa pred začatím núteného výkonu rozhodnutia. V predmetnom exekučnom konaní už boli vykonané úkony exekučnej činnosti smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Poukázal na ust. § 61 Ex. por., podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní je vylúčené. Súd mal možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul, ktorým bol v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie. Exekútor zároveň podal podnet na zastavenie exekúcie, ktorý bližšie nezdôvodnil.
Z vyjadrenia oprávneného, doručeného na Okresný súd Dolný Kubín dňa 26.01.2012 vyplýva, že povinný nesplnil podmienky na odklad exekúcie, a preto nesúhlasí s návrhom povinného a naďalej trvá na návrhu na vykonanie exekúcie. Zároveň nesúhlasil so zastavením exekúcie, keďže povinný nesplnil podmienky uvedené v § 57 ods. 1 Ex. por.
V zmysle § 56 ods. 2 Ex. por. aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Súd o návrhu povinného na odklad exekúcie rozhodol tak, že odklad exekúcie nepovolil, keďže postupoval v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a v celom rozsahu zastavil. Súd pritom poukazuje na účinky vykonateľnosti rozhodnutia (uznesenia) o zastavení exekúcie (§ 171 ods. 2 OSP), na základe ktorých v tomto štádiu konania odklad exekúcie nepovolil. Ak teda uznesenie o zastavení exekúcie je vykonateľné momentom doručenia, bolo by nadbytočné súbežne rozhodnúť aj o odklade exekúcie, keďže vykonateľnosťou uznesenia o jej zastavení sa de facto dosiahne rovnaký efekt ako odložením exekúcie.
V zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
V zmysle § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
V zmysle § 103 OSP kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
V zmysle § 104 ods. 1 prvá veta OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Súd na základe návrhu povinného preskúmal v zmysle § 103 OSP, či sú splnené podmienky konania, pričom zistil taký rozpor so zákonom, pre ktorý nemožno v začatej exekúcii pokračovať a je nutné ju v celom rozsahu zastaviť.
Preštudovaním spisového materiálu bolo zistené, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol Okresným súdom Dolný Kubín poverený vykonávaním exekúcie v prospech oprávneného poverením č. 5503*028795 zo dňa 16.12.2009, a to na základe exekučného titulu - rozsudku, ktorý vydal Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. pod č. I. dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „rozhodcovský súd“).
Súd mal preukázané, že právny predchodca oprávneného s povinným uzavreli dňa 30.05.2005 „Žiadosť a zmluva o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky“ č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému pôžičku vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 €), ktorú sa povinný v zmysle čl. VII. zmluvy zaviazal zaplatiť oprávnenému v 60-tich mesačných splátkach po 5.417,- Sk (179,81 €). Súčasťou zmluvy boli „Všeobecné obchodné podmienky bezúčelovej pôžičky poskytovanej spoločnosťou“ (ďalej len „VOP“).
Z pripojeného spisu rozhodcovského súdu č. I. mal súd preukázané, že oprávnený podal dňa 12.05.2009 na rozhodcovský súd návrh na začatie konania o zaplatenie 7.197,65 € s prísl., v ktorom uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 02.11.2007 medzi postupcom (Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130) a oprávneným došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky. Z návrhu ďalej vyplýva, že povinný si neplnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Vzhľadom na podstatné porušovanie zmluvných ustanovení povinným bola platnosť zmluvy ukončená. Povinný však ani po výzve oprávneného dlžnú sumu neuhradil. Rozhodcovský súd rozhodol o podanej žalobe rozsudkom č. I. zo dňa XX.XX.XXXX tak, že zaviazal povinného v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť oprávnenému sumu 6.543,32 €, úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 6.543,32 € od 19.06.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 654,33 € a trovy konania vo výške 363,03 €. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2009 a vykonateľnosť dňa 21.08.2009.
Na základe vyššie uvedených skutočností je súd v danom prípade názoru, že vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, je vzťahom spotrebiteľským, keďže tento vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom do 11.06.2010.
V čase uzavretia zmluvy (30.05.2005) základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval Občiansky zákonník.
V zmysle § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v znení platnom do 31.12.2007 (ďalej len „Obč. zák.“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 2 Obč. zák.). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.). V zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 4 Obč. zák.).
Neprijateľné zmluvné podmienky boli obsiahnuté v ust. § 53 ods. 3 Obč. zák., pričom zákonom č. 568/2007 Z.z. (účinným od 01.01.2008) bol výpočet neprijateľných zmluvných podmienok rozšírený o.i. o ustanovenie, podľa ktorého sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučné v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení).
V zmysle § 879j zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
V čase uzavretia zmluvy (30.05.2005) rovnako aj zákon č. 634/1992 Zb. upravoval vzťahy upravené „spotrebiteľskou zmluvou“, ktorou sa podľa tohto zákona rozumie „zmluva uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje“ (§ 23a ods. 1 cit. zák.).
Nekalá podmienka je taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS).
Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci bola daná na základe zmluvy medzi oprávneným a povinným, ktorú uzavreli dňa 30.05.2005, ktorej obsahom bola o.i. aj rozhodcovská doložka.
Súd preskúmal povahu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorá bola uvedená vo VOP. V zmysle čl. IX písm. i) VOP sa oprávnený s povinným dohodli na rozhodcovskej doložke, podľa ktorej „zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory a to jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde.
Z uvedenej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bola založená príslušnosť rozhodcovského súdu, vyplýva, že povinný bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde. Takáto rozhodcovská doložka, ktorá jednoznačne znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, však rozhodne bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodcovskú doložku si povinný nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola povinným osobitne vyjednaná a núti povinného neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti navyše súd poznamenáva, že čitateľnosť rozhodcovskej doložky je zjavne znížená, keďže táto je písaná malými písmenami.
Oprávnený nijakým spôsobom nepreukázal, že poskytol povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, keďže táto bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok. Povinný mal teda len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými obchodnými podmienkami.
Aj napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník konkrétne neobsahoval ustanovenie, na základe ktorého by dojednaná rozhodcovská doložka medzi zmluvnými stranami, na základe ktorej by prípadné spory mali byť riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku uzavretú medzi oprávneným a povinným ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami platila aj pred 01.01.2008, a to prostredníctvom právnych predpisov, ktoré takéto zmluvné podmienky vypočítavali nie taxatívne, ale indikatívne (napr. Občiansky zákonník, smernica Rady č. 93/13/EHS).
Je zjavné, že v danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. a čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/ EHS neplatná.
Súd má za to, že exekučné konanie je v danom prípade nedôvodné v celom rozsahu, keďže sa v predmetnej exekučnej veci vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení.
K námietke povinného, ktorý poukazuje na skutočnosť, že oprávnený si uplatňoval úroky, aj napriek tomu, že ich výška nebola uvedená v zmluve, súd uvádza, že zmluvné sankcie sú súčasťou zmluvy, konkrétne čl. IX písm. a), b) VOP, ktoré obsahuje jednak výšku zmluvnej pokuty, ako aj výšku úroku z omeškania v prípade nesplnenia zmluvných povinností zo strany povinného. Preto je súd toho názoru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na postup podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z.
K výške úrokov z omeškania súd uvádza, že v zmluve bola dohodnutá výška denného úroku 0,05%, čo predstavuje 18,25% ročne, ktorá je v rozpore s ust. § 517 Obč. zák., v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení (ďalej len „nariadenie“). Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku (§ 3 ods. 1 nariadenia). V danom prípade sa povinný dostal do omeškania
dňa 19.06.2009, teda deň po doručení výzvy a návrhu na začatie konania povinnému zo strany rozhodcovského súdu. V tomto čase bola najvyššia prípustná úroková sadzba s poukazom na § 517 Obč. zák., v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia, vo výške 9% ročne. Ak teda rozhodcovský súd priznal oprávnenému zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne, svojím rozhodnutím zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené, a takýto úrok priznaný rozhodcovským rozsudkom nie je v súlade s právnymi predpismi.
Na základe vyššie uvedených skutočností, s poukazom na absenciu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, súd postupoval v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., keď najskôr vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a následne exekúciu zastavil. V tejto súvislosti súd napokon konštatuje, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stráne formálnej a materiálnej. V prípade, ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R-58/1997).
Oprávnený vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie zároveň žiadal, aby mu boli priznané trovy konania vo výške 464,97 € (prevzatie a príprava právneho zastúpenia = 149,49 €; predexekučná upomienka = 149,49 €; návrh na exekúciu = 149,49 €; súdny poplatok za vydanie poverenia = 16,50 €).
V zmysle § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V danom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom vydaným na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, ktorá spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Súd má za to, že oprávnený podal takýto návrh v dôsledku nedostatku odbornej starostlivosti, a preto postupoval v zmysle § 150 ods. 1 OSP a náhradu trov konania oprávnenému nepriznal.
Keďže exekútor si náhradu trov exekúcie výslovne neuplatnil, súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín, a to v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonateľných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.