Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/275/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: G.I.C. Cash, a.s., so sídlom Hradbová 19, Košice, IČO: 36172081, zastúpený JUDr. Romanom Gorejom, advokátom, Žiškova 6, Košice, proti odporkyni: S. I., O. G. XX/XXX, I., o zaplatenie 729,27 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 420,79 eura s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 582,85 eura od 19. 10. 2008 do 19. 11. 2008 a zo sumy 420,79 eura od 20. 11. 2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa písomným návrhom zo dňa 3. 10. 2011 domáha, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 729,27 eura s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 891,33 eura od 19. 10. 2008 do 19. 11. 2008 a zo sumy 729,27 eura od 20. 11. 2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 27. 8. 2008 poskytol odporkyni sumu 663,88 eur (20 000 Sk) ako pôžičku na základe Zmluvy o pôžičke, ktorú sa odporkyňa zaviazala vrátiť v termíne do 18. 8. 2009 s úrokom vo výške 6,41% mesačne z dlžnej sumy, čo predstavuje dlžnú sumu 972,36 eura a to v 12 mesačných splátkach vo výške 81,03 eura. Navrhovateľ finančné prostriedky odporkyni poskytol, odporkyňa uhradila iba prvú splátku, čím sa deň po splatnosti nasledujúcej splátky, t.j. 19. 10. 2008 dostala do omeškania a nastala splatnosť celého dlhu. Následne odporkyňa uhradila aj sumu 162,06 eura dňa 19. 11. 2008, celkový dlh predstavuje sumu 729,27 eura.

Navrhovateľ ani odporkyňa sa pojednávania nezúčastnili. Právny zástupca navrhovateľa neúčasť na pojednávaní ospravedlnil hospodárnosťou konania a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Odporkyňa svoju neúčasť ospravedlnila iba telefonicky z rodinných dôvodov, ktoré bližšie nešpecifikovala. Súd dôvody ospravedlnenia účastníkov konania nepovažoval za riadne a opodstatnené, preto podľa (zákon číslo v znení neskorších predpisov, ďalej len "OSP"), konal v ich neprítomnosti.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie a to predovšetkým oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä s návrhom navrhovateľa, zmluvou o pôžičke, splátkovým kalendárom, výzvou a ospravedlnením navrhovateľa a po vyhodnotení týchto dôkazov zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s odporkyňou ako dlžníčkou dňa 27. 8. 2008 Zmluvu o pôžičke č. 5206120 podľa ustanovenia a nasl. (zákon číslo v znení neskorších predpisov). Na základe tejto zmluvy poskytol odporkyni sumu 20 000 Sk (663,88 eura). V zmluve dohodli mesačný úrok z pôžičky vo výške 6,41 eura, pri ročnej priemernej miere nákladov (RPMN) vo výške 111%. Súčasťou zmluvy (na jednom tlačive) sú uvedené aj zmluvné podmienky. V článku IV. Ods. 2 zmluvy je oprávnenie veriteľa uplatňovať zmluvnú pokutu voči dlžníkom vo výške 0,25% z výšky dlžnej sumy za každý deň omeškania v prípade omeškania dlžníkov so splatením istiny. V článku VIII. tejto zmluvy dlžníci (v danom prípade bola iba jedna dlžníčka) splnomocnili L. W., r.č. XXXXXX/XXXX, č. OP: M. XXXXXX, U. X N. na právne úkony, a to: spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníkov uznal záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy, ďalej na písomné uznanie dlhu, na všetky právne úkony vo vzťahu k centrálnemu depozitárovi cenných papierov, na zistenie čísla účtu, odplatný prevod cenných papierov dlžníka, na všetky úkony voči Sociálnej poisťovni na zistenie údajov týkajúcich sa dávok nemocenského a dôchodkové zabezpečenia, na zadanie prevodného príkazu z ktorýchkoľvek účtov dlžníkov v ktorejkoľvek banke na účet veriteľa, na preberanie akýchkoľvek písomností zasielaných veriteľom, na uzavretie záložnej zmluvy a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva , v súvislosti s uzavretím záložnej zmluvy aj v konaní pred príslušnou správou katastra, na uzavretie dohody o mimosúdnom vysporiadaní dlhu, na zastupovanie v rozhodcovskom konaní, pričom dlžníci sa zaväzujú uhradiť všetky náklady súvisiace s týmito právnymi úkonmi.

V článku X. ods. 1 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vyplývajúce z tejto zmluvy budú riešené s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Košickým rozhodcovským súdom.

Z listinných dôkazov v predmetnom konaní vyplýva, že navrhovateľ pôžičku vo výške 663,88 eura odporkyni poskytol, táto ju prevzala a využila pre svoju potrebu. Odporkyňa predmetnú pôžičku v lehote uvedenej v zmluve o pôžičke, t.j. do 18. 8. 2009 nevrátila, podľa článku IV ods. 1. zmluvy nastala splatnosť celého dlhu ku dňu 19. 10. 2008. Odporkyňa splatila navrhovateľovi z titulu poskytnutej pôžičky prvú splátku vo výške 81,03 eura a sumu 162,06 eura dňa 19. 11. 2008, t.j. po splatnosti celého dlhu. Inú sumu odporkyňa neuhradila.

Podľa . zákona číslo o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 8aa ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 4 ods. 2 písm. k)] do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákona lebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa (zákon číslo v znení neskorších predpisov), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa a dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je Nariadenie vlády SR číslo , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. v znení platnom ku dňu omeškania dlžníka, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzavrel s odporkyňou zmluvu o pôžičke. Podľa ods. , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá v predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie pôžičiek z vlastných finančných zdrojov. Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol odporkyni finančné prostriedky, uzavrel ako právnická osoba, dodávateľ, konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti s odporkyňou, ktorá je fyzickou osobou, a ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej ani podnikateľskej činnosti, z ktorého dôvodu je podľa považovaná za spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu, najmä s poukazom na ustanovenie , súd posudzoval zmluvu o pôžičke uzavretú dňa 27. 8. 2008 medzi účastníkmi konania podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a o poskytnutí spotrebiteľských úverov a to bez ohľadu na skutočnosť, že zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovenia , ako zmluva o pôžičke. Uzavretá zmluva o pôžičke má charakter spotrebiteľskej zmluvy aj z dôvodu, že navrhovateľ ako dodávateľ poskytol finančné prostriedky odporkyni, ako fyzickej osobe, nepodnikateľovi, v rámci svojej

podnikateľskej činnosti. Platnosť zmluvy posudzoval súd i podľa ustanovení a .

V predmetnej veci je nesporné, že účastníci konania uzavreli zmluvu o pôžičke, z obsahu ktorej vyplýva, že táto má charakter spotrebiteľskej zmluvy a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej bola odporkyni zo strany navrhovateľa poskytnutá finančná pôžička vo výške 663,88 eura (20 000 Sk). Súd je zo zákona oprávnený a povinný skúmať podmienky uzavretia tejto pôžičky. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, tzv. "neprijateľné podmienky". Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch ( ).

V predmetnej zmluve je predovšetkým potrebné poukázať na skutočnosť, že zmluvné podmienky neboli dohodnuté individuálne. Všeobecné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy, sú štylizované a koncipované pre rôznych dlžníkov, nakoľko v texte sa používa pojem "dlžníci", teda zmluva a podmienky zmluvy neboli výslovne dohodnuté medzi týmito účastníkmi, t.j. medzi navrhovateľom a odporkyňou, alebo boli určené pre širší okruh dlžníkov. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nešlo o individuálne dohodnuté zmluvné podmienky, a preto predmetná zmluva má charakter formulárovej zmluvy, pri ktorej odporkyňa nemala možnosť ovplyvňovať podmienky zmluvy a ani všeobecné podmienky jednostranne určené navrhovateľom.

V predmetnej zmluve bola dohodnutá suma, ktorú navrhovateľ požičal odporkyni vo výške 20 000 Sk (663,88 eura), táto suma medzi zmluvnými stranami nebola sporná. Ďalej bol v zmluve dohodnutý mesačný úrok za požičanie finančných prostriedkov vo výške 6,41% z dlžnej sumy. Úrok z pôžičky teda nebol dohodnutý per annum (ročne), ale mesačne. Takto dohodnutú výšku úroku z pôžičky súd považuje za neprimerane vysokú, nakoľko v ročnom prepočte táto výška úroku z pôžičky predstavuje výšku 76,92% z dlžnej sumy, ktorú výšku je možné označiť za hraničiacu s úžerou a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska p.a. bola ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke vo výške 4,25% ročne. Súd poznamenáva, že úroková sadzba komerčných bánk pri poskytovaní úverov bola v tomto období vyššia ako základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska, avšak výšku 76,92% nedosiahla. Z tohto dôvodu súd túto zmluvnú podmienku považoval za neplatne dojednanú pre jej rozpor s dobrými mravmi a pre zjavnú nerovnováhu v dohodnutých podmienkach, kedy veriteľ sa na takto vysokých úrokoch z pôžičky mohol obohatiť na úkor dlžníka. Výška dohodnutého úroku z pôžičky aj vzhľadom na výšku samotnej pôžičky (20 000,- Sk, resp. 663,88 eura) predstavuje neprimerane vysokú sumu. Navrhovateľ v tomto prípade využil tieseň odporkyne, ktorá potrebovala finančné prostriedky a tieto jej poskytol za neprimerane vysoký úrok. Keďže výška úroku z pôžičky zjavne presahuje mieru úrokovej sadzby komerčných bánk pri poskytovaní takýchto úverov, resp. pôžičiek, ako aj vzhľadom na samotnú výšku pôžičky, je toto ustanovenie zmluvy v rozpore so základnými zásadami spotrebiteľských zmlúv a predstavuje neprijateľnú podmienku zmluvy a ustanovenie o dohodnutej výške úroku (6,41% mesačne) za neplatné. Z tohto dôvodu súd pôžičku, ktorú navrhovateľ poskytol odporkyni, považoval za bezúročnú.

V článku IV. ods. 1 zmluvy je uvedené, že omeškania dlžníkov, má nesplatenie splátky istiny, mesačného úroku, za následok vznik práva veriteľa okamžite odstúpiť od zmluvy, čo má za následok okamžitú splatnosť celej nevrátenej pôžičky spolu s celým jej príslušenstvom a oprávnenie veriteľa vymáhať celý dlh akýmkoľvek spôsobom. V článku VIII. bolo medzi účastníkmi zároveň dohodnuté splnomocnenie konať za dlžníkov a v ich mene L. W.. Splnomocnenie sa okrem iného vzťahuje i na uzavretie zmluvy o záložnej zmluve a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Už samotné takéto dojednanie je v príkrom rozpore s ustanovením , podľa ktorého zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Z uvedeného dôvodu je podmienka uvedená v článku IV. ods. 1 zmluvy neprijateľnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, za situácie, keď v značnej miere zvýhodňuje veriteľa, ktorý má právo cez splnomocniteľa uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti, záložnom práve, kým dlžník na druhej strane žiadne právo nemá a táto skutočnosť ho značne znevýhodňuje a zneisťuje jeho postavenie.

V ods. 2 článku IV. je dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,25% z výšky dlžnej sumy za každý deň omeškania, minimálne 100 Sk denne, ktorú zmluvnú pokutu v prípade omeškania dlžníkov s riadnym a včasným splatením mesačného úroku je veriteľ oprávnený uplatňovať, pričom okrem tejto zmluvnej pokuty si môže uplatniť aj úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska (ďalej len "NBS"). Takéto dojednanie je taktiež v príkrom rozpore s charakterom spotrebiteľských zmlúv. Sankcia vo výške 0,25% denne predstavuje ročnú výšku zmluvnej pokuty 91,25%, čo je neúmerne a neprimerane vysoké, hraničiace s úžernou výškou. Okrem tejto sankcie má veriteľ právo účtovať si i zo zmluvnej pokuty úrok z omeškania vo výške úrokovej sadzby NBS. Nielenže ide o duplicitnú sankciu, ale ide tiež o neprimerane vysokú sankciu, ktorá nie je stanovená v zmysle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a je v rozpore s dobrými mravmi. Veriteľ týmito ustanovenia hrubo porušil platné právne predpisy využijúc situáciu odporkyne, jej tieseň a potrebu získania finančných prostriedkov. Z tohto dôvodu ustanovenie o výške zmluvnej pokuty vyhodnotil súd ako neprijateľnú podmienku zmluvy, ktorá značne zvýhodňuje postavenie jednej strany, v tomto prípade veriteľa a zneisťuje postavenie dlžníka, nakoľko tomuto sa v prípade omeškania so splatením pôžičky môže dlžná suma navýšiť o sumu, ktorá nie je presne určená a nie je ani pri uzatváraní zmluvy, ale ani pri porušení povinnosti známa.

Ďalej v zmluve bolo dojednaná, že veriteľ je oprávnený využiť ktorýkoľvek spôsob zabezpečenia splatenia celého dlhu aj s príslušenstvom samostatne alebo v spojitosti s ktorýmkoľvek ďalším spôsobom, uvedeným v zmluve (článok V. ods. 1 zmluvy). Takéto dojednania zabezpečenia predmetného záväzku je neplatné a to pre rozpor so zásadou konkrétnosti, určitosti a jasnosti jednotlivých ustanovení zmluvy a tiež so zásadou o dobrých mravoch. Nie je presne definované, akým spôsobom môže si veriteľ zabezpečiť splatenie dlhu a tiež nie sú presne stanovené podmienky tohto zabezpečenia, resp. jeho realizácie. Za takto formulovanej podmienky nemohlo byť odporkyni jasné, čo sa stane v prípade porušenia jej povinnosti včas uhradiť mesačnú splátku pôžičky. V zmluve nie je definované kedy môže veriteľ k týmto úkonom pristúpiť. Z uvedeného znenia, ako aj zo znenia čl. VIII. zmluvy vyplýva, že veriteľ je oprávnený v prípade nesplatenia aj poslednej splátky, uzavrieť so splnomocniteľom v mene dlžníka zmluvu o záložnom práve, resp. zmluvu o zabezpečovacom prevode práva na nehnuteľnosť, čo je však jednak v rozpore s dobrými mravmi (odporkyňa by v prípade nezaplatenia sumy 83 eur mohla prísť o celú nehnuteľnosť a pod.), ale tieto podmienky nie sú ani presne, jasne, určite a konkrétne formulované. Za tejto situácie nie je možné preto tieto ustanovenia považovať za ustanovenia zmluvy, ktoré boli platne dohodnuté. Súd preto tieto ustanovenia považuje za neplatné v zmysle .

V článku VIII. Zmluvy dlžníci splnomocnili L. W. na realizáciu právnych úkonov, a to: spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníkov uznal záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy, ďalej na písomné uznanie dlhu, na všetky právne úkony vo vzťahu k centrálnemu depozitárovi cenných papierov, na zistenie čísla účtu, odplatný prevod cenných papierov dlžníka, na všetky úkony voči Sociálnej poisťovni na zistenie údajov týkajúcich sa dávok nemocenského a dôchodkové zabezpečenia, na zadanie prevodného príkazu z ktorýchkoľvek účtov dlžníkov v ktorejkoľvek banke na účet veriteľa, na preberanie akýchkoľvek písomností zasielaných veriteľom, na uzavretie záložnej zmluvy a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva , v súvislosti s uzavretím záložnej zmluvy aj v konaní pred príslušnou správou katastra, na uzavretie dohody o mimosúdnom vysporiadaní dlhu, na zastupovanie v rozhodcovskom konaní, pričom dlžníci sa zaväzujú uhradiť všetky náklady súvisiace s týmito právnymi úkonmi. Takéto dojednanie je nielen v príkrom rozpore s dobrými mravmi, ale je potrebné toto ustanovenie určiť za neplatné, nakoľko jednoznačne obchádza zákon. Splnomocnenie dlžníka udelené do budúcnosti splnomocniteľovi, aby v jeho mene realizoval úkony, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú a o ktorých ani nevie, či vzniknú, je potrebné považovať za neplatné, nakoľko sa týmto obchádza ustanovenie o zastupovaní. V tomto štádiu, keď účastníci zmluvy iba podpisovali zmluvu, nemôže byť jasné, čo sa udeje v budúcnosti, splnomocnenec je týmto splnomocnený i na dispozičné právo s účtom dlžníka, s jeho nehnuteľnosťou, ku ktorej môže zriadiť záložné právo, resp. previesť jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá nie je bližšie špecifikovaná na tretiu osobu a to všetko bez toho, aby dlžník vôbec o realizácii týchto úkonov vedel. Týmto je vlastne odňaté právo dlžníkovi, ako vlastníkovi nehnuteľností, na disponovanie s nehnuteľnosťou. Tieto ustanovenia nie sú konkrétne, určité, jasné a zrozumiteľné, nie sú tu presne stanovené podmienky, za ktorých je možné realizovať úkony uvedené v tomto článku. Z týchto dôvodov je potrebné dohodu uvedenú v článku VIII. zmluvy o splnomocnení vyhlásiť za neplatné dojednanie. Okrem toho, že toto ustanovenie obchádza zákon, je potrebné konštatovať, že je tiež neprijateľnou podmienkou, nakoľko značne zvýhodňuje

veriteľa (má právo i previesť vlastnícke právo dlžníka k nehnuteľnosti na seba, resp. inú osobu za nejasných podmienok), pričom na druhej strane zneisťuje dlžníka vo svojom postavení, ktorý nevie, či v prípade nezaplatenia jednej splátky, nebudú tieto úkony, uvedené v čl. VIII. zmluvy realizované, či nebude prevedené jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez toho, aby sa on o tom dozvedel.

V článku X. zmluvy je uvedená tzv. "rozhodcovská doložka", podľa ktorej všetky spory vyplývajúce z tejto zmluvy sa budú riešiť s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Košickým rozhodcovským súdom. Takto dohodnutú rozhodcovskú doložku je už s poukazom na súčasne existujúcu judikatúru tak Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, potrebné považovať za neplatne uzavretú, a teda aj neprijateľnú podmienku ( ). Navyše v tejto zmluve bolo dohodnuté konečné riešenie sporu rozhodcovským súdom, ktorá podmienka neumožňuje spotrebiteľovi obrátiť sa s návrhom na rozhodnutie vo veci na všeobecný súd. Týmto dojednaním dochádza k porušeniu základného práva občana, spotrebiteľa, aby jeho prípadný spor bol riešený pred všeobecným súdom. Keďže táto podmienka v zjavnej miere znevýhodňuje postavenie spotrebiteľa, oproti postaveniu veriteľa, je v zjavnom nepomere práv a povinností zmluvných strán, súd ju vyhodnotil ako neprijateľnú a teda podľa aj za neplatne uzavretú.

Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. V predmetnej veci súd po preskúmaní zmluvy skonštatoval, že zmluvné podmienky, ktoré boli medzi účastníkmi dojednané

- úrok z pôžičky vo výške 6,41%, ďalej dojednania uvedené v článku IV., V., VIII.,X., sú neprijateľnými podmienkami zakladajúcimi neplatnosť týchto častí zmluvy o pôžičke zo dňa 27. 8. 2008 a preto v tejto časti je zmluva neplatná a nie je možné ďalej si uplatňovať plnenie na základe týchto častí zmluvy.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd v predmetnej zmluve dohodu zmluvných strán o úroku z pôžičky vo výške 6,41% mesačne vyhodnotil ako neplatne uzavretú, vychádzal zo zmluvy o pôžičke ako z bezúročnej pôžičky. Keďže súd vyhodnotil aj ustanovenia o výške zmluvnej pokuty a úroku z omeškania za neplatne dohodnuté, tieto navrhovateľovi nepriznal.

Navrhovateľ poskytol odporkyni sumu 663,88 eura, ktorú skutočnosť odporkyňa nepoprela, z tejto sumy uhradila navrhovateľovi iba sumu 243,09 eura, súd s prihliadnutím na skutočnosť, že pôžička je bezúročná, priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 420,79 eura, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutou sumou 663,88 eura a odporkyňou zaplatenou sumou vo výške 243,09 eura.

Ani vyššie uvedené dojednania zmluvy o pôžičke, ktoré súd vyhodnotil ako neprijateľné podmienky zmluvy, neoprávňovali odporkyňu, aby dlžnú sumu minimálne vo výške istiny navrhovateľovi neplatila, resp. nesplatila. Odporkyňa si túto svoju povinnosť nesplnila, čim sa dostala do omeškania. Za prvé omeškanie súd považoval deň 19. 10. 2008, keď nebola zo strany odporkyne zaplatená druhá splátka, splatná 18. 10. 2008. Druhu sumu vo výške 162,06 eura zaplatila odporkyňa dňa 19. 11. 2008. Odporkyňa sa preto dňa 19. 10. 2008 dostala do omeškania so splatením sumy 582,85 eura a od 20. 11. 2008 so sumou 420,79 eura. Z tohto dôvodu súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne, nakoľko podľa a Nariadenia vlády SR č. bola výška úrokovej sadzby k 19. 10. 2008 vo výške 4,25%, dvojnásobok predstavuje výšku úroku z omeškania 8,5% ročne a to od 19. 10. 2008 do 19. 11. 2008 zo sumy 582,85 eura a od 20. 11. 2008 zo sumy 420,79 eura do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa (zákon číslo v znení neskorších predpisov). V predmetnej veci navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 729,27 eura od odporkyne, súd jeho návrhu vyhovel v časti o zaplatenie 420,79 eura, čo je 57%, v ktorej časti bol navrhovateľ so svojim návrhom úspešný. V časti 43% bola úspešná odporkyňa. Vzhľadom na takmer rovnaký pomer úspechu a neúspechu v konaní oboch účastníkov, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.