Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20C-83-2010.pdf
PDF · 111.44 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/83/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci navrhovateľa: U.. K. U., nar. X.X.XXXX, I. XX, I., zastúpeného: Dr. Borisom Sobolovským, advokátom, Záhradnícka 41, Bratislava, proti odporcom: v 1. rade: W. G., nar. X.XX.XXXX, bytom D. X, I., v 2. rade: O. G., nar. X.X.XXXX, bytom D. X, I., o zaplatenie 13.574,90 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne, sumu 13.190,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
- zo sumy 7.245,08 € od 24.3.2011 až do zaplatenia,
- zo sumy 5.945,68 € od 13.10.2011 až do zaplatenia
a náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, v sume 916,55 € a iných trov konania v sume 814,50 €, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, Dr. Borisa Sobolovského, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V zostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 20.4.2010 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie sumy 9.760 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 20.4.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že od júla 2008 je vlastníkom dvojizbového bytu na D. X, K. I., byt však nemôže užívať nakoľko ho bez právneho dôvodu užívajú odporcovia, ktorí byt devastujú, nereagujú na písomné výzvy na vysťahovanie a zabraňujú mu vo vstupe do bytu, hoci tam má vlastné veci. Dňa 7.10.2009 podal na odporcov trestné oznámenie, ktoré je vedené pod ORP-1876 - OVK - B2 - 2009. Ako vlastník bytu bol povinný uhrádzať všetky platby s tým súvisiace, realizoval platby pre správcu objektu ETP vrátane vodného a stočného, odber plynu, odber elektrickej energie a to v období od júna 2008 do marca 2010, hoci byt užívali odporcovi, preto sa domáha ich zaplatenia. Súčasne sa domáha i zaplatenia ušlého nájomného vo výške 340 € mesačne.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 10.5.2010 , č.k. 31 Ro 1126/2010 - 39, ktorý sa odporcom nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto bol platobný rozkaz zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie.
Podaním doručeným súdu dňa 12.5.2011 upresneným na pojednávaní súdu dňa 17.10.2011, navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne na zaplatenie 15.932,17 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 20.4.2010 do zaplatenia a to z dôvodu, že odporcovia naďalej neoprávnene užívajú byt navrhovateľa, pričom žalovaná suma pozostáva z ušlého nájomného za obdobie júl 2008 až máj 2011 v sume 12.250 € (350 € x 35 mesiacov), platieb správcovi domu za obdobie od júla 2008 do decembra 2010 v sume 2.082,28 €, platieb za dodávky plynu od 8.7.2008 do 13.7.2010, kedy došlo k odpojeniu plynu v sume 1.179 € a platieb za dodávku elektriny za obdobie od 11.7.2008 do 8.7.2010, kedy došlo k odpojeniu elektriny v sume 440,89 €.
Zmenu žalobného návrhu súd pripustil uznesením vyhláseným pred otvorením pojednávania dňa 17.10.2011.
Podaním doručeným súdu dňa 26.10.2011 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie 13.574,90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy a náhradu trov konania. V zostávajúcej časti vzal navrhovateľ návrh späť. K čiastočnému späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo skôr ako súd začal pojednávať vo veci samej. Čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľ odôvodnil tým, že od júla 2008 do septembra 2009 sa v byte na D.F. X, zdržiavala aj navrhovateľova príbuzná, p. F. D., ktorá bola dňa 8.9.2008 prevezená do FN Ružinov so zlomeninou femoru, následne do liečebne sv. Františka a dňa 11.7.2010 nastúpila na trvalý pobyt v domove sociálnych služieb Humanus v Hlohovci.
Uznesením zo dňa 19.12.2011, č.k. 20C 83/2010 - 165, súd zastavil konanie v časti žaloby o zaplatenie istiny v sume 2.357,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.357,27 € od 20.4.2010 do zaplatenia.
Na pojednávanie súdu, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.2.2012 sa účastníci konania nedostavili, hoci predvolanie naň mali riadne a včas doručené; odporcovia podľa § 47 ods. 2 O.s.p., svoju neprítomnosť na pojednávaní ničím neospravedlnili ani nepožiadali o odročenie pojednávania, preto súd pojednával v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť Ružinov, k.ú. E. vyplýva že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom bytu č. 5, na D. X, K. I., o veľkosti podielu 1/2 a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.6.2008.
Listami zo dňa 25.7.2008, 31.7.2008, 6.9.2009 navrhovateľ vyzval odporcov na vypratanie označeného bytu z dôvodu, že tento užívajú bez právneho dôvodu.
Z obsahu listu realitnej kancelárie A.J.P.PETRUS s.r.o, zo dňa 22.3.2010 vyplýva, že odhadovaná cena prenájmu obdobného dvojizbového bytu ako je byt vo vlastníctve navrhovateľa sa pohybuje od 400 - 480 €/mesiac bez energií.
Z vyúčtovacích faktúr za dodávku elektriny na miesto spotreby D. X, I. vyplýva, že za obdobie od 11.7.2008 do 6.10.2008 celkové náklady za dodávku elektriny činili 980,20,-Sk, za obdobie od 7.10.2008 do 30.9.2009 to bolo 186,41 € a za obdobie od 1.10.2009 do 8.7.2010 to bolo 221,96 €.
Z vyúčtovacích faktúr za dodávku plynu na odberné miesto D. X, I. vyplýva, že za obdobie od 8.7.2008 do 18.3.2008 celkové náklady za dodávku plynu činili 10.800,47,-Sk, za obdobie od 19.3.2009 do 18.3.2010 to bolo 550,62 € a za obdobie od 19.3.2010 do 13.7.2010 to bolo 148,73 €.
Z obsahu sumárnej analýzy platieb vstavenej správcovskou spoločnosťou ETP Managment budov za obdobie od 1.7.2008 do 31.8.2011 vyplýva, že za obdobie júl 2008 - december 2008 navrhovateľ na
úhradách správcovi bytového domu zaplatil 244,47 €, za rok 2009 zaplatil 670,61 €, rok 2010 zaplatil 949,13 €. Z vyúčtovania za rok 2010 mu vznikol preplatok v sume 257,53 €.
Z obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného vyšetrovania Ružinov - západ, č. ORP- 4725/2/OSV-B2-2009 súd zistil, že dňa 29.4.2010 bolo voči O. G., nar. X.X.XXXX a W. G., nar. dňa X.XX.XXXX vznesené obvinenie z trestného prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že obvinený O. G., nar. X.X.XXXX spolu s obvinenou W. G., nar. X.XX.XXXX, od júla 2008 až do dnešnej doby sa neoprávnene a bez povolenia poškodeného U.. K. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XX zdržujú v byte na D. X, K. I., ktorého vlastníkom je poškodený a napriek opakovaným výzvam sa z bytu nevysťahovali.
Z obsahu vyšetrovacieho spisu taktiež vyplýva, že v prebiehajúcom trestnom konaní odporcovia predložili nájomnú zmluvu zo dňa 22.4.2008, ktorú mala s nimi uzavrieť pôvodná vlastníčka - F. D., s tým, že nájomné bolo dohodnuté na sumu 2.000,-Sk mesačne a nájomná zmluva mala byť uzavretá na dobu 20 rokov, do 22.4.2028. Vo veci vypočutá F. D. vo svojej výpovedi uviedla, že predmetnú zmluvu nikdy nevidela a taktiež ani nepodpísala. F. D. (príbuzná navrhovateľa) bývala v predmetnom byte so súhlasom vlastníkov bytu do septembra 2009.
Z obsahu čestného prehlásenia F. D. zo dňa 17.7.2008 založenom vo vyšetrovacom spise vyplýva, že F. D. súhlasila s tým, aby s ňou v byte odporcovia bývali ako podnájomníci.
Z oznámenia Okresnej prokuratúry Bratislava II, zo dňa 19.9.2011 č. 3 Pv 256/10-28 súd zistil, že dňa 24.3.2011 bola na obvinených podaná obžaloba pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu alebo nebytovému priestoru spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 218 ods. 1 Trestného zákona. Vec je vedená na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 4T 33/2011.
Nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu 4T 33/2011 súd zistil, že v predmetnej trestnej veci bol dňa 6.10.2011 vydaný trestný rozkaz. Vec doposiaľ nie je právoplatne ukončená.
Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 139 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 513 Občianskeho zákonníka, ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada ako prvý.
Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (účinného ku dňu omeškania), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ je podielový spoluvlastník bytu č. 5, na D.F. X, K. I., o veľkosti podielu 1/2. Aktívna legitimácia navrhovateľa vyplýva z ustanovení § 139 ods. 1 a § 513 Občianskeho zákonníka, keď z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, pričom aktívna solidarita na strane veriteľov spočíva v tom, že každý z nich môže od dlžníka žiadať celé plnenie. Dlžník je však povinný plniť iba jednému a uspokojením jedného zo solidárnych veriteľov, solidárny záväzok zaniká a ostatní už nemôžu po ňom nič žiadať. V zhode s uvedeným všeobecným ponímaním aktívnej solidarity judikatúra súdov tieto závery v plnom rozsahu aplikovala aj na právne pomery spoluvlastníkov a to nielen pri právnych úkonoch ale aj pri nárokoch náhradu škody ako aj nárokoch na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď dospela k záveru, že v sporoch s inými osobami ohľadne spoločnej veci má každý zo spoluvlastníkov svoje samostatné právo na uplatnenie celej pohľadávky alebo jej časti a nezávisle od ostatných ju môže uplatniť žalobou na súde. Toto právo však trvá len do doby, než bolo vykonané tzv. právo prevencie, teda kým nedôjde dlžníkovi prejav vôle veriteľa, aby mu bolo plnené. Potom čo jeden zo solidárnych veriteľov požiadal o plnenie, príp. uplatní pohľadávku proti dlžníkovi na súde, nemôže už iný veriteľ požadovať od dlžníka plnenie a dlžník nie je oprávnený mu plniť. Ak teda ako prvý zo solidárnych veriteľov požiadal o plnenie navrhovateľ, potom je dlžník povinný plniť v celom rozsahu iba jemu. V prípade, ak niektorý zo spoluvlastníkov prijal celé plnenie, vnútorný vzťah medzi spoluvlastníkmi sa pri vyporiadaní riadi ust. § 515 Obč. zákonníka.
Pokiaľ ide o posúdenie pasívnej legitimácie odporcov súd vychádzal z toho, že ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce bezdôvodné obohatenie neobsahujú právnu úpravu o solidárnej povinnosti viacerých osôb. V zásade sa preto vychádza z toho, že rozhodnutím súdu nemožno uložiť solidárnu povinnosť k vydaniu bezdôvodného obohatenia, pokiaľ solidarita nevyplýva priamo zo zákona (napr. § 139 ods. 1, § 145 ods. 4 Obč. zák,). Nakoľko z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že odporcovia sú manželia, súd mal za to, že v danom prípade je daná ich solidárna zodpovednosť.
Vychádzajúc potom z citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a to v časti čo do zaplatenia sumy 13.190,76 €, keď mal v konaní preukázané, že odporcovia v období od júla 2008 do mája 2011 užívali byt, ktorého podielovým spoluvlastníkom je navrhovateľ bez právneho dôvodu, pričom za užívanie tohto bytu neplatili žiadne platby.
Odporcovia súdu nenavrhli vykonanie žiadneho dôkazu, ktorým by preukázali, že byt na D. X, K. I. užívajú na základe nájomnej zmluvy platne uzatvorenej či už s pôvodnou vlastníčkou F.M. D. alebo s novými vlastníkmi bytu. Dôkazná povinnosť vyplýva odporcom z ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ aj z listinných dôkazov založených vo vyšetrovacom spise vyplýva (čestné prehlásenie zo dňa 17.7.2008), že F. D. súhlasila s tým, aby odporcovia s ňou v byte bývali ako podnájomníci, potom je takáto dohoda neplatná (§ 39 Obč. zákonníka), nakoľko zmluva o podnájme predovšetkým vyžaduje existenciu platne uzavretej nájomnej zmluvy k predmetu nájmu, pričom prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom prenajímateľa ( § 719 Obč. zákonníka), ktorý však chýbal.
Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej sa nikto nemôže bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané ako záväzok (§ 489 Obč. zák.), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na koho úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. O bezdôvodné obohatenie ide vtedy, ak niekto plnením získal majetkové hodnoty vyjadrené tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu jeho aktív (§ 451 ods. 2 Obč. zák.) alebo k zníženiu jeho pasív (§ 454 Obč. zák.). Vecná legitimácia (či už aktívna alebo pasívna) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Obč. zák. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom ktorý právny poriadok neuznáva.
Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je aj získanie majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu. Výška bezdôvodného obohatenia spočívajúca v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu potom zodpovedá peňažným čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobných vecí, spravidla formou nájmu. V prejednávanej veci táto peňažná čiastka - výška bezdôvodného obohatenia, na strane odporcov predstavuje hodnotu bežného nájomného uplatneného navrhovateľom v sume 350 € mesačne (ktoré súd považoval za obvyklú vzhľadom na výšku nájomného, ktorá sa podľa vyjadrenia realitnej kancelárie pohybovala v rozmedzí od 400 - 480 € bez energií) ako aj hodnote nákladov vynaložených za skutočne spotrebované energie a platby za byt.
Výška bezdôvodného obohatenia za navrhovateľom uplatnené obdobie potom predstavuje sumu 13.190,76 €, ktorá bola vypočítaná nasledovne:
Výška zodpovedajúca peňažnej čiastke vynakladanej obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobných vecí, ktorá by zodpovedala výške nájmu činí za obdobie júl 2008 - máj 2011 sumu 12.250 € (35 mesiacov x 350 €).
Výška nákladov za spotrebovanú elektrinu predstavuje za obdobie od 11.7.2008 do 8.7.2010 sumu 440,90 € (32,53 € - od 11.7.2008 do 6.10.2008, 186,41 € od 7.10.2008 do 30.9.2009, 221,96 € od 1.10.2009 do 8.7.2010).
Výška nákladov za spotrebovaný plyn predstavuje za obdobie od 8.7.2008 do 13.7.2010 sumu 1.057,86 € (358,51 € - od 8.7.2008 do 18.3.2009, 550,62 € od 19.3.2009 do 18.3.2010, 148,73 € od 19.3.2010 do 13.7.2010).
Platby správcovi bytového domu činili celkom 1.606,68 € (júl - december 2008 - 244,47 €, rok 2009 - 670,61 €, rok 2010 - 949,13 €, od ktorých súm bolo potrebné odpočítať preplatok za rok 2010 v sume 257,53 €).
Celkom teda výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 15.355,44 €.
Od celkovej sumy bolo potrebné odpočítať pomernú časť nároku, ktorý si navrhovateľ neuplatnil voči F. D. užívajúcej byt spolu s odporcami v období od júla 2008 do septembra 2009 (14 mesiacov), čo na nájomcom činí čiastku 1.633,33 € (350x14:3), na nákladoch za elektrinu čiastku 72,98 € (32,53 € + 186,41 : 3), na nákladoch za plyn čiastku 221,13 € [za 20 vyúčtovaných mesiacov na 3 osoby náklady predstavujú 909,13 € (358,51 € + 550,62 €; za 14 mesiacov na jednu osobu potom náklady činia 212,13 € (909,13 € : 20 x 14: 3)], za platby správcovi bytového domu čiastku 237,24 € [za 18 mesiacov - rok 2008 + 2009 na 3 osoby platby predstavujú 915,08 € (244,47 € + 670,61 €; za 14 mesiacov na jednu osobu potom platby činia 237,24 € (915,08 €: 18 x 14: 3)]. Celkovo teda treba odpočítať sumu 2.164,68 €.
Nárok navrhovateľa potom predstavuje 13.190,76 € (15.355,44 - 2.164,68). V zostávajúcej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Nakoľko odporcovia sa s plnením peňažného dlhu dostali do omeškania, súd ich zaviazal tiež na zaplatenie úroku z omeškania. Keďže splatnosť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia nie je stanovená zákonom a nebola dohodnutá ani účastníkmi konania, za deň splatnosti sa považuje deň, ktorý nasleduje potom, ako bol dlžník na plnenie veriteľom vyzvaný (§ 563 Obč. zákonníka.). K omeškaniu odporcov potom došlo v deň, ktorý nasledoval potom, ako bol odporcom doručený pôvodný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 9.760 €, t.j. k omeškaniu došlo dňa 24.3.2011, pričom priznaná suma za toto obdobie činí 7.245,08 €.
Pri stanovení výšky priznanej sumy v tejto časti súd vychádzal z toho, že pri vzniknutých nákladoch bolo možné vziať do úvahy iba tie náklady, ktoré boli už predmetom vyúčtovacích faktúr a na základe ktorých bola výška bezdôvodného obohatenia k marcu 2010 známa, po odpočítaní pomernej časti prislúchajúcej na Oľgu Kanichovú. Výpočet bol nasledovný:
- nájom: 5.716,70 € [3.266,70 € (14 mesiacov od júla 2008 do augusta 2009 x 350 € = 4.900 € : 3x2) + 2.450 € (nájom od septembra 2009 do marca 2010)]
- plyn: 697,85 € [239 € (351,51 € :3 x 2 od 8.7.2008 do 18.3.2009) + 183,54 € (2/3 zo sumy 275,31 € od 19.3.2009 do 19.9.2009 - 550,62 € : 12 x 6) + 275,31 € (od 19.9.2009 do 18.3.2010 - t.j. 550,62 € : 12 x 6)
- elektrina: 145,96 € (32,53 € + 186,41 € = 218,94 € : 3 x 2)
- platby správcovi: 684,57 € [2/3 zo sumy 244,47 € (platby za rok 2008), t.j. 162,98 € + 2/3 zo sumy 670,61 € : 12 x 8 = 298,05 € (platby za január - august 2009) + 223,54 € (platby za september - december 2009)].
V zostávajúcej časti, t.j. čo do zaplatenia sumy 5.945,68 € súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania odo dňa, ktorý nasledoval potom, ako bol odporcom doručený návrh na rozšírenie žalobného návrhu, t.j. od 13.10.2011. V zostávajúcej časti úroku z omeškania súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, nakoľko neúspech navrhovateľa v konaní bol len v nepatrnej časti, pričom základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa v takomto prípade vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Trovy konania pozostávajú zo:
1. zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 814,50 € a
2. trov právneho zastúpenia v sume 916,55 € podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. pozostávajúcich z
odmeny advokáta a to
a) za 2 úkony právnej služby pri hodnote súdom priznaného plnenia v sume 7.245,08 € (z pôvodného návrhu) á 237,34 €, t.j. v sume 474,68 €
- prevzatie a príprava zastúpenia,
- písomné podanie na súd zo dňa 29.3.2010,
b) za 2 úkony právnej služby vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny á 59,34 €, t.j. 118,68 € za účasť na pojednávaní súdu dňa 2.2.2011 a dňa 11.4.2011 bez prejednania veci
c) za 1 úkon právnej služby pri hodnote súdom priznaného plnenia v sume 13.190,76 € (po zmene návrhu), t.j. v sume 287,14 € a
paušálnej náhrady trov konania, ktoré prináležia advokátovi vo výške ním uplatnenej za 5 úkonov právnej služby po 7,21 €, t.j. v sume 36,05 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).