Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Tos-213-2023.pdf
PDF · 92.98 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/213/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti okresnej prokurátorky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 21.09.2023, č. k. 104PP/16/2023-41, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21.11.2023, takto
rozhodol:
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
II. Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku, § 66 ods. 1, ods. 2, § 67 ods. 1 Trestného zákona sa žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený:
- rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn. PK-2Tš/17/2005 zo dňa 17.09.2007 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2009 sp. zn. 3Toš/10/2007,
z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol nasledovne (,,citácia“): ,,Podľa § 67 odsek 1 Trestného zákona, § 437 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, § 415 odsek 1 Trestného poriadku súd odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. XXXX/XX t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín p o d m i e n e č n e p r e p ú š ť a z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn. PK-2Tš/17/2005 zo dňa 17.09.2007 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2009 sp. zn. 3Toš/10/2007. Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona súd odsúdenému určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.“ Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 41-43 spisu. Vo svojom uznesení okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odsúdený spĺňa formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vykonaním časti trestu, ktorá odôvodňuje jeho podmienečné prepustenie, a spĺňa aj podmienky materiálne. V ďalšom okresný súd uviedol, že z hodnotenia ústavu nevyplývajú žiadne negatívne poznatky týkajúce sa správania sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody, odsúdený bol počas výkonu trestu šesťkrát disciplinárne odmenený. Svojim prístupom k výkonu trestu si odsúdený vytvoril podmienky pre zmenu súdnej diferenciácie a aktuálne vykonáva trest v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Možno tak konštatovať, že odsúdený svojím správaním počas výkonu trestu odňatia slobody preukázal polepšenie. K splneniu druhej materiálnej podmienky okresný súd konštatoval, že aj keď má odsúdený evidované až tri predchádzajúce odsúdenia, tieto sú staršieho dátumu, pričom vo
všetkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V prípadoch podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody došlo k jeho osvedčeniu. Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených skutočností jednotlivo ako aj vo svojom súhrne, najmä správania sa odsúdeného počas dostatočne dlhého výkonu trestu odňatia slobody, kedy sa odsúdený nedostal ani raz do rozporu s ústavným poriadkom, dospel okresný súd k záveru, že u odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody došlo k náprave a je možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a teda, že u odsúdeného je splnená aj tretia materiálna podmienka na podmienečné prepustenie. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote sťažnosť okresná prokurátorka (č.l. 47 spisu), ktorú do rozhodnutia sťažnostného súdu bližšie odôvodnila osobitným podaním (č.l. 50-51 spisu). Odsúdený prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 38 spisu). V písomne odôvodnenej sťažnosti okresná prokurátorka po úvodnej rekapitulácii napadnutého uznesenia namietala (skrátene), že s argumentáciou súdu je možné sa stotožniť iba v prvej časti týkajúcej sa splnenia materiálnej podmienky spočívajúcej v plnení povinností a riadnom správaní sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Vo vzťahu k splneniu tzv. druhej materiálnej podmienky, ktorou je predpoklad vedenia riadneho života po prepustení z výkonu trestu, s názorom súdu sa nestotožňuje. Odsúdený má v odpise registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky evidované celkovo 4 záznamy, pričom posledný z nich aktuálne vykonáva a pri ostatných troch sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. V tejto súvislosti zároveň poukázala na fakt, že pri prvých dvoch odsúdeniach bol menovaný podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, a bola mu teda v minulosti už prejavená dôvera, že bude viesť riadny život a nedopustí sa trestnej činnosti. Napriek tomu sa odsúdený opätovne dopustil trestnej činnosti, kde navyše z odpisu registra trestov vyplýva, že skúšobná doba pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody uloženého Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 6T/30/98 zo dňa 12.10.2000 mu plynula od 25.04.2001 do 25.04.2003 (osvedčenie sa 18.09.2003), pričom z rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku, sp. zn. PK 2Tš/17/2005 zo dňa 17.09.2007 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Toš/10/2007 zo dňa 27.10.2009 vyplýva, že trestnej činnosti, za ktorú momentálne vykonáva trest odňatia slobody sa mal dopustiť dňa 05.02.2002, teda v rámci plynúcej skúšobnej doby. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odsúdeného od páchania trestnej činnosti neodradila ani v tom čase skúšobná doba a hrozba nariadenia zvyšku trestu, kde navyše išlo už o v poradí druhé podmienečné prepustenie. Z takéhoto konania menovaného vyplývajú pochybnosti pri posudzovaní jeho tretieho podmienečného prepustenia, a teda či s ohľadom na jeho kriminálnu minulosť a časové obdobia, kedy páchal trestnú činnosť možno od neho očakávať, že by po prepustení viedol riadny život. Menej priaznivú resocializačnú prognózu na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti konštatoval aj riaditeľ ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou v hodnotení k návrhu na podmienečné prepustenie. Z oboznámeného rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku vyplýva, že odsúdený spáchal násilný, obzvlášť závažný zločin ako člen organizovanej skupiny, kedy spoločne s ostatnými spolupáchateľmi, maskovaní v kuklách a s baseballovými palicami vnikli do vopred vytipovaného domu, kde poškodených mali napadnúť zbraňami a následne poškodenú aj zviazať lepiacou páskou a odcudziť finančnú hotovosť vo výške 2.700.000,- Sk. Prihliadajúc na povahu a závažnosť takto spáchaného trestného činu nemožno odsúdeného konštatovať splnenie zákonných podmienok na podmienečné prepustenie.
V ďalšom uviedla, že bez pochýb odsúdený vzhľadom na hodnotenie z ÚVTOS plní svoje povinnosti plynúce z vykonávaného trestu a jeho správanie je na požadovanej úrovni, čo bolo zohľadnené aj v jeho postupnom preraďovaní z ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia do ústavu so stredným stupňom stráženia a napokon s minimálnym stupňom stráženia, avšak s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti mala za to, že účel trestu u odsúdeného možno dosiahnuť vykonaním plnej výmery uloženého trestu odňatia slobody, pretože v osobe odsúdeného nie je predpoklad, že v budúcnosti povedie riadny život. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhla, aby Krajský súd v Trnave podľa 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie a sám vo veci rozhodol tak, že návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietne.
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd preskúmal v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 192 odsek 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku, správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým okresná prokurátorka podala sťažnosť, ako i konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a zistil, že podaná sťažnosť je dôvodná.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru, že okresný súd po doručení žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybení, keď vo veci určil termín verejného zasadnutia, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu správaniu vo výkone trestu odňatia slobody, vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd však na základe takto riadne vykonaného dokazovania dospel k záveru, ktorý krajský súd nepovažuje za správny a zákonný. Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b)ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami. Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Podľa § 66 odsek 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2. Podľa § 67 odsek 1 Trestného zákona, osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd správne konštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, teda vykonal pomernú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody, keď 04.08.2023 vykonal tri štvrtiny z nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý aktuálne vykonáva a bol mu uložený rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn. PK-2Tš/17/2005 zo dňa 17.09.2007 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2009 sp. zn. 3Toš/10/2007. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok, t. j. preukázanie polepšenia správaním vo výkone trestu a plnením svojich povinnosti, krajský súd konštatuje, že aj tu okresný súd správne s poukazom na obsah hodnotenia riaditeľa ústavu ustálil, že odsúdený túto podmienku splnil. Odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody preukazuje snahu po náprave, počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov a ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou je jeho správanie na požadovanej úrovni. V jeho správaní sa nevyskytli žiadne negatívne poznatky. Príkazy a nariadenia príslušníkov v plnej miere rešpektuje, v osobných veciach si udržiava poriadok. Počas celého trvania výkonu trestu bol odsúdený šesťkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Odsúdený počas celého trvania výkonu trestu prejavuje záujem o pracovné zaradenie, od 27. apríla 2023 je pracovne zaradený na pracovisku v ústave s dohľadom, vnútorná prevádzka, kuchyňa odsúdených, jeho pracovná morálka je na požadovanej úrovni. Možno teda konštatovať, že odsúdený plní ciele programu zaobchádzania. Avšak pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky v zmysle ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona, tu sa krajský súd s názorom okresného súdu, že odsúdený túto podmienku splnil, nestotožnil. Naopak krajský súd sa plne stotožnil so sťažnostnými námietkami okresnej prokurátorky o jej nesplnení, nakoľko od odsúdeného vzhľadom na jeho osobu a kriminálnu minulosť nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Pri skúmaní druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a
pravidlám, prostredie, v ktorom žil pred nástupom trestu, akej povahy charakteru bola spáchaná trestná činnosť. To všetko sa skúma za jediným účelom a to takým, či možno prijať prognózu, že odsúdený v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi morálnymi a etickými normami spoločnosti (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 154/2009 z 10.11.2009). Materiálnou podmienkou možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 odsek 1 Trestného zákona je potrebné i v prípade uvedeného v bode 1/ skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení (R 5/2017). Preto k druhej materiálnej podmienke krajský súd v prvom rade uvádza, že hoci správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody je v súčasnosti na požadovanej úrovni, nemožno opomenúť skutočnosť, že napriek skúsenostiam s opakovanými výkonmi trestu odňatia slobody, odsúdený opätovne porušil záujmy chránené Trestným zákonom. V neprospech odsúdeného v prvom rade svedčia štyri záznamy z registra trestov, z ktorého tiež rezultuje, že odsúdenému boli v dvoch prípadoch uložené tresty odňatia slobody nepodmienečné, z ktorých bol podmienečne prepustený, pričom ani možnosť, ktorá bola odsúdenému podmienečným prepustením na nápravu poskytnutá, nevyužil a dopustil sa opätovne protiprávnej trestnej činnosti. V tomto prípade mnohopočetná recidíva odsúdeného nepochybne svedčí v prospech záveru, že predchádzajúce trestné stíhania, odsúdenia ani uložené tresty, ba ani predchádzajúce výkony nepodmienečného trestu odňatia slobody, či podmienečné prepustenia na odsúdeného zjavne nemali požadovaný preventívny a resocializačný účinok, keďže mu nezabránili v ďalšom páchaní rôznej, najmä majetkovej úmyselnej trestnej činnosti. Z predchádzajúceho života odsúdeného teda možno vyvodiť, že jeho sklony k porušovaniu zákona a k páchaniu trestnej činnosti, nateraz prevyšujú nad ochotou žiť riadny a slušný život. Nanajvýš, krajský súd v tejto súvislosti u odsúdeného poukazuje na menej priaznivú resocializačnú prognózu na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti, ktorá taktiež nesvedčí v prospech možnej prognózy, že odsúdený povedie na slobode riadny život. Prísnejší náhľad na opakovane v minulosti recidivujúceho odsúdeného pri posudzovaní prognózy „či od neho možno očakávať na slobode riadny život“ je tak namieste. V zmysle ustanovenia § 66 ods. 2 Trestného zákona krajský súd tiež prihliadol aj na povahu trestného činu, pre ktorý je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody a zistil, že odsúdený si aktuálne vykonáva trest odňatia slobody za spáchanie trestného činu lúpeže podľa § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b), odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za ktoré mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Predmetné odsúdenie predstavuje štvrtý záznam v registri trestov, pričom za spáchanie obdobného majetkového trestného činu (trestného činu krádeže) bol právoplatne odsúdený opakovane aj v minulosti, z čoho je potom zrejmé, že na odsúdeného možno hľadieť ako na špeciálneho recidivistu k páchaniu majetkovej trestnej činnosti, pretože tohto druhu trestnej činnosti sa dopúšťal opakovane v roku 1996 a 2000, pričom závažnosť trestnej činnosti postupne gradovala (v prípade štvrtého odsúdenia sa dopustil obzvlášť závažného zločinu majetkového charakteru). Na základe uvedeného preto možno konštatovať, že takéto okolnosti odôvodňujú obavu, že by v prípade podmienečného prepustenia odsúdený nebol dostatočne pripravený viesť riadny život a nedopúšťal sa ďalšej trestnej činnosti. Preto podľa názoru krajského súdu v jeho prípade naďalej prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. K tomu krajský súd pripomína, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje „právny nárok“. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Z hľadiska posudzovania sklonov odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti je pritom možné prihliadať aj na zahladené odsúdenia, lebo zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal. K žiadosti odsúdeného je potrebné poznamenať, že to, že má odsúdený zabezpečené zamestnanie (v spoločnosti Ares 69 s.r.o. v Bratislave) a bývanie (u svojej matky E. F.) po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody nie je v tomto prípade rozhodujúce (aj keď ide samozrejme o pozitívne okolnosti na strane odsúdeného), keďže odsúdený nesplnil všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o zostávajúce tvrdenia odsúdeného uvedené v jeho žiadosti, že chce viesť riadny život, počas pobytu v ústave mal dostatok času na premýšľanie o škodlivosti svojho minulého konania a ľutuje, čo svojím konaním spôsobil, tieto vyhodnotil krajský súd ako také, ktoré nie sú dostatočne spôsobilé rozptýliť obavu z toho, že by v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu pokračoval v trestnej činnosti. K tomu krajský súd dodáva, že snahu odsúdeného o vedenie riadneho života v prípade prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu, súd nijako nespochybňuje. To, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti, je však skutočná ochota odsúdeného po zmene modelu jeho správania, ktorý sa premietal do opakovaných odsúdení za páchanie trestnej činnosti, najmä obdobnej majetkového charakteru. Jeho ochota viesť riadny život je len deklarovaná a je v rozpore s jeho správaním sa v minulosti, keď aj po podmienečnom prepustení sa dopustil páchania ďalšej trestnej činnosti, a to opakovane. Uvedené tak možno uzavrieť s tým, že krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je toho názoru, že náprava a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred recidivujúcimi páchateľmi trestnej činnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.